Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/301/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413215269
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6413215269.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 72 48 03
v konaní právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. , so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Z. K. K., K.. XX.XX.XXXX, I.. O. E. S. XXX/XX, Ž., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do 30.06.2016 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, a Spotrebiteľské združenie OSA, so
sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 57,82
EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd p r i z n á v a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného - Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS nárok na náhradu trov konania do 30.06.2016 v pomere 100%.

Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného - Spotrebiteľské združenie OSA nárok na náhradu

trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.11.2013 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 57,82€ spolu s príslušenstvom z titulu neuhradeného
zostatku úveru. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 12.03.2009 zmluvu o pôžičke č.
1801599,nazákladektorejposkytolžalobcažalovanémucelkovúsumupôžičky1097,74€.Podľazmluvy
o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 20 mesačných splátkach vo výške 49,4€. Do

dnešnéhodňažalovanýuhradilzuvedenejsumylenčiastku1053,88€.Ďalšieplatbynaúvernepoukázal.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, vyzval
ho k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo listom zo dňa 18.02.2011. Žalovaný ďalšie splátky
na úver neuhradil.

2. Uznesením č.k. 7Ro/743/2013-26 zo dňa 24.06.2014 súd pripustil vstup nového žalobcu do konania

na miesto doterajšieho žalobcu - spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., nakoľko mal listinnými
dokladmi za preukázané, že uvedená pohľadávka bola na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.
postúpená z pôvodného žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o pôžičke zo dňa 12.03.2009, predžalobnú
upomienku zo dňa 18.02.2011, prehľad splátok a úhrad žalovaného poukázaných na úver, zmluvu o

postúpení pohľadávky s prílohou, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli
a zistil nasledovný skutkový stav veci:4. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) uzavrel so žalovaným
dňa 12.03.2009 zmluvu o pôžičke č. 9033012657, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo

výške 753,26€ na nákup spotrebného tovaru - Notebook MSI za kúpnu cenu 863,- € s tým, že žalovaný
poskytol z kúpnej ceny akontáciu vo výške 109,74€.. V zmluve bolo dojednané, že žalovaný bude
predmetnú pôžičku splácať splátkami vo výške 49,40€ spolu s poistením úveru v celkovom počte 20
mesačných splátok pri ročnej úrokovej sadzbe 38,24%, výške RPMN 38,24%, s tým, že celkové náklady
predstavovali výšku 1097,74€. Podľa prehľadu splátok a úhrad k predmetnému úveru (do dňa podania

žaloby na súd) žalovaný na úver zaplatil platby v celkovej výške 1053,88 €.

5. Písomným podaním zo dňa 11.12.2013 oznámil svoj vstup do konania na stranu žalovanému vedľajší
účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a písomným podaním zo dňa 19.08.2014
oznámil vstup do konania ďalší vedľajší účastník - spotrebiteľské združenie OSA.

6. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo svojom vyjadrení zo dňa 22.07.2014 uviedlo,
že v danej právnej veci ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. V predloženej zmluve o pôžičke zo dňa 12.03.2009 sa nachádzajú
viacnásobnéneprijateľnézmluvnépodmienkyanesúladsozákonomč.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch. Poukázal na to, že zmluva musí v súlade s týmto zákonom obsahovať konečnú splatnosť

spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú
percentuálnumierunákladovacelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom.Taktiež
poukázal na to, že v zmluve je ročná úroková sadzba a ročná percentuálna miera nákladov uvedená
v rovnakej výške, pričom ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady, ktoré sú
spojené s poskytnutým úverom a jej hodnota je väčšinou vyššia ako úroková sadzba. V závere uviedol,

že žalovaný na úver zaplatil viac ako bola čerpaná výška úveru, preto požadoval, aby súd žalobu
zamietol.

7. Podľa § 2 písm. a) Zákona 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu
úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
alebo v inej právnej forme.

8. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu
úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom

spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

9. Podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j), k) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom ku dňu podpisu úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

10.Podľa § 4 ods. 3 posledná veta Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpisu zmluvy o úvere, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku
2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa 12.03.2009 spotrebiteľskú zmluvu, a
to konkrétne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Právny
predchodca žalobcu žalovanému poskytol dočasne peňažné prostriedky, pričom žalovaný vystupoval

v danom zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, nakoľko
zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný čerpal peňažné prostriedky na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania a žalobca vystupoval ako veriteľ - právnická osoba, ktorá poskytla spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania na kúpu spotrebného tovaru označeného v zmluve -notebook MSI. Zo samotného označenia zmluvy vyplýva, že ide o pôžičku, a žalovaný bol v zmluve
označený ako fyzická osoba - občan. Uvedená skutočnosť nakoniec nie je medzi účastníkmi konania
ani sporná. Samotný žalobca označuje vo svojich podaniach predmetný úver za „pôžičku na kúpu

spotrebného tovaru“. Preto súd podrobil danú zmluvu súdnemu prieskumu v zmysle ustanovení zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, a
zistil, že predmetná úverová zmluva neobsahovala všetky podstatné náležitosti tak, ako jej to ukladá
vyššie citovaný zákon. V zmluve je údaj o výške poskytnutej pôžičky uvedený neurčito a zmätočne,
keď sa na niekoľkých miestach zmluvy uvádza vždy iná suma pôžičky: V úvodnej časti zmluvy je

uvedená celková suma pôžičky - 1097,74€, v ďalšej časti je uvedené „pôžička (finančné plnenie)“ vo
výške 753,26€, a posledný údaj - celková suma pôžičky bez poistenia 1097,74 €. Ani súdu nebolo
z predloženej zmluvy zrejmé akú výšku pôžičky žalovaný v skutočnosti čerpal. Až logickým výpočtom
zohľadňujúcim kúpnu cenu spotrebného tovaru a poskytnutú akontáciu na spotrebný úver súd dospel
k záveru, že skutočná výška pôžičky predstavuje 753,26€. Ďalej predmetná zmluva síce obsahovala
výšku mesačných splátok (49,40 €) ako i počet týchto splátok (20), avšak neobsahovala termíny

splatnosti týchto splátok a ani ich rozdelenie, ktorá časť má byť použitá na úhradu istiny, úroku a
poplatkov, ktoré náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obligatórne obsahovať. Dátum, ku
ktorému má spotrebiteľ poukazovať platby na úver je pritom dôležitým údajom, ktorý môže mať vplyv
na nedodržanie platobnej disciplíny žalovaného a následne na splatnosť úveru, preto musí byť uvedený
priamo v základnej časti zmluvy pred jej podpisom. Nepostačuje, pokiaľ je takýto údaj uvedený v

pripojených obchodných podmienkach, ktoré majú len dopĺňať všeobecné podmienky zmluvy, ktoré sú
určené všetkým spotrebiteľom uzatvárajúcim obdobné zmluvy s dodávateľom. Taktiež údaj o konečnej
splatnosti úveru, je v zmluve uvedený len označením počtu splátok (20), z ktorého nevyplýva presný
dátum splatnosti úveru. Takýto údaj nepostačuje na označenie konečnej splatnosti úveru, ktorý musí
byť uvedený označením presného dátumu (deň, mesiac, rok). Súd poukazuje na to, že účelom právnej

úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch predovšetkým je, aby mal spotrebiteľ v čase
podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného
úveru. Tieto údaje majú byť v zmluve uvedené jasne, zrozumiteľne a určito a nie spôsobom, ktorý
vzbudzuje pochybnosti o tom, či dodávateľ zámerne, alebo len nedopatrením skresľuje vstupné údaje
do nej vpisované, uvádza ich menším písmom, či v pripojených obchodných podmienkach, ktoré

sú koncipované neúmerne široko, čo možno charakterizovať ako nekalú praktiku. Keďže predmetná
úverová zmluva neobsahovala všetky podstatné náležitosti tak, ako ich určuje zákon č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu úverovej zmluvy, bolo potrebné považovať
predmetný úver za platne dojednaný, avšak v súlade s § 4 ods. 3 predmetného zákona za bezúročný
a bez poplatkov.

12. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
celkove úver vo výške 753,26€, pričom žalovaný na úver poukázal platby v celkovej výške 1053,88€,
teda viac ako bola poskytnutá suma úveru. Keďže súd posúdil daný úver ako bezúročný a bez poplatkov,
súd neuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žiadne ďalšie platby z titulu dlžných splátok úveru.

Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
úspešnému žalovanému, ktorý mal plný úspech v spore nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže
si žiadne trovy konania neuplatnil. Súd súčasne priznal nárok na náhradu trov konania vedľajšiemu

účastníkovi na strane žalovaného - Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v plnej výške,
keďže tento v konaní podaným vyjadrením zo dňa 22.07.2014 hájil práva žalovaného. Naopak, súd
ďalšiemu vedľajšiemu účastníkovi - Združeniu OSA, nárok na náhradu trov konania nepriznal, aj
napriek tomu, že žalovaný mal plný úspech v spore, keďže uvedený vedľajší účastník bol v konaní
nečinný a okrem nahláseného vstupu do konania, v konaní neprodukoval žiadnu obranu žalovaného.

O výške priznaných trov konania rozhodne prvostupňový súd osobitným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

14. Záverom považuje súd za potrebné poukázať na to, že v konaní na strane žalovaného vystupovali
dve právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, ktoré mali do 30.06.2016

(za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy - O.s.p.) postavenie vedľajšieho účastníka v súlade s §
93 O.s.p.. Uvedené postavenie získali podľa prechádzajúcej právnej úpravy už samotným oznámením
svojho vstupu do konania, pokiaľ druhá strana sporu nevzniesla voči jeho vstupu kvalifikovanú námietku
(podľa úpravy účinnej od 01.01.2015 museli pripojiť k vstupu súhlas strany popri ktorom sa v konanízúčastňuje). Účinnosťou nového procesného predpisu (Civilný sporový poriadok), t.j. od 01.07.2016
zanikol inštitút vedľajšieho účastníka, preto súd v záhlaví rozhodnutia (aj vo výrokovej časti o trovách
konania) ohraničil jeho postavenie „vedľajšieho účastníka“ dátumom do 30.06.2016. Pokiaľ aj zástupca

vedľajšieho účastníka vo svojom podaní zo dňa 08.07.2016 súdu navrhoval, aby s ním pokračoval v
konaní ako s osobitným subjektom, nakoľko tento inštitút je svojim obsahom a účelom obdobný, súd sa
s týmto názorom nestotožňuje. Zo samotnej dikcie ustanovenia § 95 CSP vyplýva, že k jeho účastníctvu
v konaní sa vyžaduje písomný súhlas strany, ktorú v konaní podporuje, ktorý súhlas jeho zástupca súdu
aninavýzvunedoložil(anizaúčinnostipredchádzajúcejúpravy).Pretomásúdzato,ževedľajšíúčastník

sa v konaní automaticky netransformoval na osobitný subjekt podľa § 95 C. s. p. ani na intervenienta
podľa § 81 C. s. p. (keďže postráda právny záujem na výsledku sporu) a nie je možné ho stotožňovať
so žiadnym iným subjektom definovaným v Civilnom sporovom poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustn
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.