Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. október 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/102/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412205375
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8412205375.5

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobkyne RWE Energie, a. s., so
sídlom Klíšska 940, Ústí nad Labem, IČO: 49 903 209, zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm
s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, proti žalovanej L. O., G.. XX.X.XXXX, E. K. W. XX, M. A., o
zaplatenie 824,19 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Okresný súd Kežmarok nemá právomoc konať.

II. Konanie zastavuje.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Vracia žalobkyni súdny poplatok 55,50 eur a na jeho vrátenie upravuje Slovenskú poštu, a. s,

Thurzová 1, Košice.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd 5.7.2012 sa žalobkyňa na žalovanej domáhala zaplatenia sumy
824,19 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Zástupca žalobkyne žalobu dôvodil tým, že dňa 1.12.2010 žalobkyňa ako dodávateľ uzatvorila
so žalovanou ako odberateľkou Zmluvu o združených službách dodávky plynu č.130080092614,

zákaznícka kategória: DOM. Predmetom uvedenej zmluvy bol záväzok žalobkyne dodávať žalovanej
plyn na miesto dodania: Š. XXX, XXX XX O., Č. P., a záväzok žalovanej za dodaný plyn zaplatiť
žalobkyni dohodnutú cenu. Žalobkyňa vyúčtovala žalovanej cenu za spotrebovaný zemný plyn, prepravu
a distribúciu faktúrou č.198000143731 na sumu 20.073,06 Kč. Žalovaná ku dňu podania žaloby na súd
uvedenú sumu ani čiastočne neuhradila.

2. Zástupca žalobkyne žalovanú v žalobe označil (okrem iného) adresou bydliska W. XX, M. A. (§
79 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „Občiansky súdny poriadok“,
zrušenýzákonomč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokúčinnýod1.7.2016,ďalejlen„Civilnýsporový
poriadok“).
Súd dňa 17.7.2012 vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 2Ro 156/2014-24, ktorý sa nepodarilo žalovanej
doručiť na adresu bydliska označenú žalobkyňou v žalobe.

Podľa lustrácie v Registri obyvateľov SR žalovaná v tom čase (od 27.10.2003) mala evidovaný trvalý
pobyt na tejto adrese. Podľa relácie poštového doručovateľa však na tejto adrese bola neznáma. Podľa
správy OR PZ Kežmarok z 7.8.2012 žalovaná spolu s manželom a deťmi už cca 5 rokov žila v Č. P.
G. Q. B. Č.. XX, U. L..
Uznesením z 11.12.2012 č.k. 4C 102/2012-41 súd platobný rozkaz z dôvodu jeho nedoručenia žalovanej
tak, ako to vyžadovalo ust. § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zrušil. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 18.1.2013.3.Uznesenímz18.12.2012č.k.4C102/2012-43súdvyslovil,ženemáprávomocvovecikonaťakonanie
zastavil s odôvodnením, že miesto zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, v zmysle čl. 5 bod 1
Nariadenie Rady (ES) č.44/2001 z 22.12.2000 známeho pod názvom Brusel I (ďalej len „Brusel I“ ) sa

nachádza na území iného členského štátu, a to Českej republiky.
Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa včas odvolanie.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením z 31.7.2013 č.k. 20Co 49/2013-59 zrušil napadnuté
uznesenieavecvrátilsúdunaďalšiekonanie.Vodôvodneníuzneseniavyslovil,ževzťahmedzistranami
sporu je vzťahom spotrebiteľským. Preto na konanie vo veci podľa čl. 16 bodu 2 Brusel I. je daná

príslušnosť štátu, v obvode ktorého má žalovaná ako spotrebiteľ bydlisko, ktoré je potrebné zistiť.

4. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné
súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej
republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

5. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy právomoc súdu na konanie je nevyhnutnou podmienkou
civilného súdneho konania, pričom jej nedostatok spôsobuje vždy neodstrániteľnú vadu konania s
následkom, ktorým je zastavenie konania.

6. Vychádzajúc zo záverov vyslovených Krajským súdom v Prešove v zrušujúcom uznesení z 31.7.2013,
niet pochybnosti o tom, že vzťah medzi stranami sporu založený Zmluvou o združených službách
dodávky plynu č.130080092614 je vzťahom spotrebiteľským, a preto na konanie v spore je podľa čl. 16
bod 2 Brusel I. daná príslušnosť štátu, v obvode ktorého má bydlisko žalovaná ako spotrebiteľ.

7. Podľa čl. 15 bod 1. písm. b) Brusel I vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely,
ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto
oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom
v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
Podľa čl. 16 bod 2 Bruselu I druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského

štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa čl. 59 bod 1 Bruselu I na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo
veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
Podľa čl. 59 bod 2 Bruselu I ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla
žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok

tohto členského štátu.

8. Cit. čl. 59 Brusel I. definíciu pojmu bydlisko ponecháva jednotlivým vnútroštátnym úpravám členských
štátov Európskej únie.
Právny poriadok Slovenskej republiky pojem bydlisko nedefinuje. Preto pri jeho vymedzení je potrebné

vychádzať z príslušnej judikatúry, v zmysle ktorej bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne
trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Súd len poznamenáva, že pojmy
bydlisko a trvalý pobyt ako registrovaný právny stav nie je možné stotožňovať, pretože fyzická osoba
sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp zn.
4 Cdo 40/2014 a pod.).

Vzhľadom na zistenia súdu pri doručovaní platobného rozkazu, podľa ktorých žalovaná sa v tom čase
zdržiavala v Českej republike, súd sa oboznámil aj s právnou úpravou pojmu bydlisko v Českej republike.
Podľa § 80 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník bydliskom je miesto, kde sa človek zdržuje
s úmyslom žiť tam s výhradou zmeny okolností trvalo, pričom tento úmysel môže vyplývať z jeho
prehlásenia alebo okolností prípadu. Ak takéto miesto nie je možné zistiť, alebo je možné zistiť len s

neúmernými ťažkosťami, je ním miesto, kde má majetok, prípadne, kde mal bydlisko naposledy.

9. Z listiny označenej ako „Smlouva o sdružených službách dodávky plynu„ z 1.12.2011 vyplýva, že
žalovaná zmluvu uzavrela v Českej republike, a ako miesto spotreby plynu, za ktorú sa zaviazala platiť,
uviedla Š. XXX, O., Č. P..

Podľa relácie poštového doručovateľa z 20.7.2012 žalovaná bola v tom čase na adrese jej trvalého
pobytu W. XX, M. A., A. P., neznáma.
Podľa správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku z 7.8.2012 žalovaná v tom čase už
približne päť rokov žila spolu s manželom a deťmi v Českej republike.Z úradného záznamu zo dňa 6.2.2013 vyplýva, že žalovaná 6.2.2013 telefonicky oznámila súdu, že býva
na adrese B.A. XXX, U.. L., Č. P..
Z poštovej doručenky vyplýva, že dňa 11.2.2013 žalovaná osobne prevzala písomnosti súdu na adrese

B. XXX, U.. L., Č. P..
Z elektronického podania z 27.3.2013 vyplýva, že dňa 27.3.2013 žalovaná oznámila súdu, že býva na
adrese B. G. XXX, O., Č. P..
Na základe žiadosti tunajšieho súdu o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní bydliska žalovanej Obvodní
soud Praha 5 vykonal šetrenie, na základe ktorého Česká správa sociálneho zabezpečenia, ústredie,

súdu v podaní zo dňa 30.9.2016 ako adresu žalovanej uviedla adresu E. G. XXX, O., Č. P.. Prílohou
podania je aj zoznam zamestnávateľov žalovanej, z ktorého vyplýva, že žalovaná pracovala na území
Českej republiky od 1.3.2011 do 15.4.2016.
Osvedčením o doručení Okresný soud v Lounech potvrdil doručenie písomnosti súdu žalovanej dňa
10.4.2017 na adresu E. G.Á. XXX, O., Č. P..

10. Z uvedených zistení vyplýva, že žalovaná sa minimálne od roku 2011 zdržiava na území Českej
republiky, kde spolu s rodinou žije a kde pracuje. Súd zastáva názor, že vzhľadom na dĺžku doby
minimálne 6 rokov (podľa správy polície z 7.8.2012 už cca 10 rokov), počas ktorých žalovaná v Českej
republike žije, na skutočnosť, že v Českej republike žije spolu s manželom a rodinou, ako aj na
skutočnosť, že počas tejto doby v Českej republike aj pracuje, možno v zmysle cit. ust. § 80 zákona

č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník vyvodiť úmysel žalovanej žiť v Českej republike, a prijať záver, že
žalovaná má v Českej republike svoje bydlisko.
Preto súd s poukazom na cit. ust. § čl. 16 bod 2 Bruselu I. vyslovil, že nemá právomoc vo veci konať
a konanie zastavil.
Súd len dodáva, že v spore neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali splneniu podmienok

pre založenie právomoci súdu SR dohodou podľa čl. 23 Bruselu I, ani pre založenie právomoci
zúčastnením sa konania podľa čl. 24 Bruselu I, nakoľko sa nezúčastnila konania.

11. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods.2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

12. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je súd povinný prihliadať na procesnú zodpovednosť strán
na zastavení konania a tú stranu, ktorá svojím konaním zastavenie konania zapríčinila, zaviazať na

náhradu trov konania protistrane.
Súd zastáva názor, že zavinenie na zastavení konania v spore nemožno pričítať žiadnej zo strán. Preto
súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

13. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok sa vráti, ak ho zaplatil
ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok
sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky
zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade
ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku

rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch orgány, ktoré sú zapojené do centrálneho
systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení
poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do
30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak

orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie
o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok
najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.14. V prejednávanom spore súd konanie zastavil pre nedostatok právomoci, preto súčasne s
rozhodnutím o zastavení konania v súlade s citovanou právnou úpravou rozhodol aj o vrátení súdneho
poplatku zaplateného žalobkyňou za podanú žalobu v celej jeho výške a na vrátenie tohto súdneho

poplatku upravil prevádzkovateľa poplatkového systému Slovenskú poštu a.s..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, a to písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Kežmarok.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.