Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoPr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712200828
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6712200828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: R.. I. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX L. M., proti žalovanému: INVESTEX GROUP, s.r.o., so
sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 034 665, zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Bradom,
Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Brada, s. r. o., so sídlom Dunajská 58, 811 08 Bratislava - Staré
mesto,IČO:31610439,ozaplatenie184,31Eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cpr/1/2012-307, zo dňa 09. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi
184,31 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaného zároveň zaviazal na povinnosť
zaplatiť žalobcovi 100% trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil voči
žalovanému právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom úrokov z omeškania za oneskorené úhrady
miezd. Žalobca ako zamestnanec mal so žalovaným, ako zamestnávateľom, uzatvorenú pracovnú
zmluvu od 01. 01. 2007 do 30. 06. 2007. Mzda podľa pracovnej zmluvy zo dňa 29. 12. 2006 bola

splatná pozadu k 12. kalendárnemu dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Na základe omeškania
žalovaného s vyplácaním miezd žalobcovi súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z vyplatených miezd
s odkazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom výšku úrokov z omeškania stanovil
podľa § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Zb. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pričom
si uplatnil započítaciu námietku z dôvodu, že žalobca mal haváriu na osobnom motorovom vozidle
žalovaného, pričom žalovanému vznikla škoda, ktorá bola čiastočne plnená z poistného a spoluúčasť
bola zosobnená žalobcovi. Okresný súd neakceptoval započítaciu námietku žalovaného z dôvodu,

že v konaní sa preukázalo, že konateľ žalovaného U. F. bol zástupcom ISSCO CORPORATION a
žalobca v deň spôsobenej dopravnej nehody išiel do Podkoníc ako riaditeľ ISSCO CORPORATION
pre výpis z účtu. Tvrdenie žalovaného, že použil jeho osobné motorové vozidlo bez jeho súhlasu
nezodpovedalo jeho tvrdeniam. Žalobca naopak preukázal, že vykonával pracovnú činnosť pre ISSCO
CORPORATION, preto súd skonštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, žalovaný započítaciu
námietku dostatočne nepreukázal a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi vyčíslených
úrokov z omeškania z vyplatenej mzdy. O trovách konania rozhodol s odkazom na ust. § 255 ods. 1

Civilného sporového poriadku.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že
žalobca si uplatňoval v tomto konaní nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z oneskorene vyplatenejmzdy. Žalovaný v tomto konaní nespochybňoval právo žalobcu, avšak uplatnil si kompenzačnú námietku
do výšky žalovanej sumy, nakoľko žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku vyplývajúcu z titulu náhrady
škody, ktorú žalobca spôsobil žalovanému a túto následne nenahradil. Pohľadávka žalobcu tak zanikla.

Touto námietkou sa súd nedostatočne zaoberal. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou
práva na spravodlivý proces. Súd vo svojom rozhodnutí musí odpovedať na všetky právne významné
otázky, s viacerými tvrdeniami žalovaného sa však nevysporiadal. Žalovaný si voči žalobcovi uplatnil
iba nárok na náhradu škody vo výške spoluúčasti - rovnako ako by to urobil u ktoréhokoľvek iného
zamestnanca, ktorý by spôsobil dopravnú nehodu. Poukázal pritom na právo na náhradu škody v zmysle

§ 191 ods. 1 Zákonníka práce. Súd sa sústredil sa iba na skúmanie oprávnenosti použitia vozidla,
čím sa odklonil od merita veci. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že vozidlo, na ktorom bola spôsobená
škoda žalobcom, patrilo žalovanému a pokiaľ by aj U. F. požiadal žalobcu (čo sa v tomto konaní
nepreukázalo), aby mu súkromne zariadil nejakú vec, nemôže obstáť záver súdu, že automaticky ho
tým mal splnomocniť na použitie vozidla žalovaného len preto, že bol zároveň konateľom spoločnosti
žalovaného. U. F. a žalovaný sú dva úplne odlišné subjekty práva. Žalovaný navrhol zmeniť rozsudok

okresného súdu a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu započítania vzájomných
pohľadávok spôsobilých na započítanie, čo spôsobuje zánik nároku. Zároveň si uplatnil trovy konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný sa snaží opakovane účelovo
spochybňovať dôvody použitia motorového vozidla žalobcom pri výkone súkromných záležitostí U. F.

a K.. E. F. (konateľov spoločnosti a spoločníkov spoločnosti INVESTEX GROUP, s. r. o.), a to podľa
pokynov a potrieb ako koncových používateľov výhod spoločnosti ISSCO CORPORATION a VERSUS
UNIVERSAL Ltd. Ďalej uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťah medzi fyzickou a
právnickou osobou a ten je v tomto konaní meritórny. Pokiaľ mal U. F. škodu na majetku, túto si mal
uplatniť ako fyzická osoba voči žalobcovi a nie sa pokúšať o kompenzačnú námietku. Podľa názoru

žalobcu táto pohľadávka nie je spôsobilá na zápočet, vzhľadom ku skutočnosti, že sa domáha zaplatenia
úrokov z omeškania z nevyplatených miezd riadne a včas na základe pracovno-právneho vzťahu na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 29. 12. 2016 medzi žalobcom a žalovaným. Z uvedených dôvodov
navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne.

4. Žalovaný v následnom písomnom vyjadrení sa k vyjadreniu sa žalobcu, zotrval na podanom odvolaní
a jeho dôvodoch.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, s odkazom na ust. § 382 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyzval strany konania, aby sa vyjadrili k právnemu názoru,

že nárok oprávneného z pracovno-právnych vzťahov nemôže zaniknúť započítaním.

6. Žalovaný vo vyjadrení sa k výzve Krajského súdu v Banskej Bystrici uviedol, že sa stotožňuje s
názorom odvolacieho súdu, že jeho pohľadávka nemohla zaniknúť započítaním, nakoľko sa jedná o
nároky z pracovno-právneho vzťahu na obidvoch stranách a Zákonník práce neupravuje zánik záväzku

započítaním. Zároveň uviedol, že žalovaný si v podanom odpore zo dňa 02. 03. 2011 uplatnil svoj
nárok proti žalobcovi. Tento uplatnený nárok neprevyšoval žalovanú sumu. Listom zo dňa 08. 03.
2011 následne oznámil konajúcemu súdu, že v prevyšujúcej časti svoj záväzok voči žalobcovi uhradil.
V tejto súvislosti poukázal na to, že vzájomný návrh aj obrana žalovaného spočívajúca v uplatnení
kompenzačnej námietky v konaní sú procesnými úkonmi. Vzájomnou žalobou je taká žaloba, ktorú za

konania žalovaný uplatňuje svoje práva voči žalobcovi so zámerom, aby bola prejednaná, a aby o nej
bolo rozhodnuté v rovnakom konaní ako o žalobe podanej žalobcom, vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť
na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie veci. Žalovaný bol toho názoru, že
ak v konaní boli dva samostatné nároky, ktoré sa kryjú a nebolo ich možné započítať neznamená, mal
okresný súd žalovaného odkázať na samostatné konanie alebo mal priznať nárok žalobcu a rovnako

priznať nárok žalovaného. To, že dva vzájomné nároky nemožno započítať, že súd má jeden z nich
uznať a druhý bez ďalšieho nie. Žalovaný sa v tomto konaní domáhal zaplatenia sumy 188,17 Eur s
príslušenstvom. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že uzná
okrem nároku žalobcu aj nárok žalovaného, teda že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 184,31
Eur a žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 188,17 Eur, pričom žiadny z účastníkov konania

nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobca sa na výzvu odvolacieho súdu písomne nevyjadril.8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec viazaný rozsahom odvolania (§ 379
CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 12Cpr/1/2012-307 zo dňa 09. 12. 2016 zaviazal žalovaného

na povinnosť zaplatiť žalobcovi 184,31 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň
uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi 100% trov konania. V rozsudku okresný súd priznal
úrok z omeškania z vyplácanej mzdy žalobcovi zo strany žalovaného, ako jeho zamestnávateľa, s
poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd neakceptoval započítaciu
námietku žalovaného „pretože v konaní sa preukázalo, že konateľ žalovaného U. F. bol zástupcom
ISSCO CORPORATION a žalobca v deň spôsobenej dopravnej nehody išiel do T. ako riaditeľ ISSCO

CORPORATION pre výpis z účtu. Preto tvrdenie žalovaného, že použil jeho osobné motorové vozidlo
bez jeho súhlasu nezodpovedalo jeho tvrdeniam. Žalobca naopak preukázal, že vykonával pracovnú
činnosť pre ISSCO CORPORATION kde zástupcom bol U. F., preto súd skonštatoval, že žalobca
uniesol dôkazné bremeno, žalovaný započítaciu námietku dostatočne nepreukázal, a preto súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie žalobcovi vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 184,31 Eur do troch dní

od právoplatnosti rozhodnutia.“

11. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný, ktorý „nespochybňoval právo žalobcu,
avšak uplatnil si kompenzačnú námietku do výšky žalovanej sumy, nakoľko žalovaný má voči žalobcovi
pohľadávku vyplývajúcu z titulu náhrady škody, ktorú žalobca spôsobil žalovanému a túto následne

nevrátil. Pohľadávka žalobcu tak zanikla“.

12. Je nepochybné, že predmetom konania sú nároky z pracovno-právnych vzťahov, a to zo
strany žalobcu nárok na úrok z omeškania titulom neskorého vyplácania mzdy žalovaným, ako jeho
zamestnávateľom, a zo strany žalovaného nárok na započítanie (zrejme škody), ktorý mal žalovanému

vzniknúť spôsobením škody na motorovom vozidle žalovaného žalobcom pri dopravnej nehode, pričom
žalobca podľa vyjadrení žalovaného motorové vozidlo v čase spôsobenia škody užíval neoprávnene.

13. Započítanie je upravené v § 580 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov), podľa ktorého, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých

plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním pokiaľ sa vzájomné kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.

14.Nárokoprávnenéhozpracovno-právnychvzťahovnemôžezaniknúťzapočítaním.Právaapovinnosti

zpracovno-právnychvzťahovzanikajúuspokojovanímnároku,uplynutímdobynaktorúboliobmedzené,
dohodou o sporných nárokoch, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote
- prekluziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v Zákonníku práce uvedený taxatívne.
Znamená to, že iným v Zákonníku práce neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z pracovno-
právnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keď zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto

smere súhlasnú vôľu. Pretože Zákonník práce iné, než uvedené spôsoby zániku práv a povinností
nepozná, a pretože právnym dôsledkom započítania je zánik pohľadávky, predstavujú pohľadávky z
pracovno-právnych vzťahov také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné
započítanie jednostranným úkonom namietať. Je pritom nerozhodné a právne irelevantné, či sa jedná
o nárok povinného na započítanie z pracovno-právneho alebo občiansko-právneho vzťahu vzhľadom

na to, že nárok oprávneného z pracovno-právnych vzťahov nemôže započítaním zaniknúť. Aj keď by
povinnému vznikol proti oprávnenému ním tvrdený nárok, nemôže byť jeho „započítanie“ dôvodom pre
zánik pohľadávky oprávneného, vymáhanej v tomto konaní, keďže takýto zákonný postup nie je možný
(pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 09. 2009 sp. zn. 2Cdo/103/2008).

15. Nárok z pracovno-právnych vzťahov nemožno účinne započítať ani proti pohľadávke, ktorá by sama
o sebe mohla z dôvodu započítania zaniknúť (rozhodnutie NS ČR 21Cdo/615/2001; R60/2002).16. V rozhodovacej činnosti súdov je už mnohokrát judikované, že pohľadávky z pracovno-právnych
vzťahov predstavujú také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti ním nie je možné
namietať započítanie jednostranným úkonom. Pretože Zákonník práce nepozná inštitút započítania

(kompenzácie) ako je upravený v § 580 Občianskeho zákonníka, z toho vyplýva záver, že zamestnávateľ
svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí uplatniť samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou
(pozri aj R14/1979).

17. V tejto súvislosti sa odvolací súd zaoberal aj podstatnou odvolacou námietkou žalovaného, či

ním uplatnené právo proti žalobcovi na započítanie je vzájomnou žalobou alebo len kompenzačnou
námietkou ako prostriedok procesnej obrany.

18. Žalovaný je oprávnený uplatniť v priebehu sporu aj svoj vlastný kompenzabilný nárok voči žalobcovi.
Ide o pohľadávku, ktorú možno jednoznačne započítať proti žalobou uplatnenej pohľadávke podľa
predpisov hmotného práva, teda v zmysle § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, resp. Obchodného

zákonníka. Započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku a z povahy
veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie
smeruje. Tak ako však už bolo vyššie uvedené, započítanie, a teda kompenzačná námietka žalovaného,
neprichádza do úvahy pri uplatnení nárokov žalobcu z pracovno-právnych vzťahov, pretože nárok
oprávneného z pracovno-právnych vzťahov nemôže zaniknúť započítaním.

19. Následne odvolací súd vzájomný nárok žalovaného uplatnený proti žalobcovi v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie posudzoval aj z hľadiska, či nemôže ísť o vzájomnú žalobu, o ktorej by bol
povinný okresný súd rozhodnúť, či už v danom konaní, resp. vylúčiť vzájomnú žalobu na samostatné
konanie.

20. Vzájomná žaloba je upravená v § 147 Civilného sporového poriadku.

21. Podľa § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže uplatniť právo voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

22. Vzájomnou žalobou je prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného (§ 147 ods. 2 CSP).

23. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe (§ 147 ods. 3 CSP). Vzájomnú

žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie veci (§ 147
ods. 4 CSP).

24. Odvolací súd došiel k záveru, že vzájomne uplatnený nárok žalovaného v priebehu konania pred
súdom prevej inštancie nie je možné považovať za vzájomnú žalobu. V záujme hospodárnosti konania

síce umožňuje Civilný sporový poriadok, aby si žalovaný svoj prípadný nárok voči žalobcovi efektívne
uplatnil vzájomnou žalobou, avšak na vzájomnú žalobu sa v tejto súvislosti primerane musia použiť
ustanovenia o žalobe. To znamená, že vzájomná žaloba je podaním vo veci samej v zmysle § 123
ods. 2 CSP, pričom musí spĺňať všetky všeobecné náležitosti podľa § 127 CSP (teda ktorému súdu je
určené podanie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), ako aj osobitné náležitosti

žaloby podľa § 132 a nasl. CSP (označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh). Z hľadiska formy musí byť vzájomná žaloba
podaná písomne tak, ako klasická žaloba, so všetkými všeobecnými i osobitnými náležitosťami žaloby,
a to v listinnej alebo elektronickej podobe. Podanie vzájomnej žaloby len ústne do zápisnice nie je
možné. Rovnako za vzájomnú žalobu nie je možné považovať len uplatnenie vzájomného nároku v

inom procesnom podaní žalovaného, napr. v odpore proti platobnému rozkazu, v písomnom vyjadrení
sa k žalobe a pod. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný nepodal vzájomnú žalobu, pretože táto by
musela byť podaná písomne so všetkými všeobecnými i osobitnými náležitosťami žaloby. Charakter
vzájomnej žaloby nespĺňa ani predpoklad, že žalovaný navrhuje, aby bolo mu prisúdené viac, než čo si
uplatnil žalobca, pretože žalobca si žalobou na začatie konania uplatnil sumu 194,14 Eur, pričom až v

priebehu konania z dôvodu plnenia zo strany žalovaného zobral žalobu v časti späť, pričom vzájomný
nárok žalovaného predstavoval sumu, ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného, 188,17 Eur. Okresný súd
preto nepochybil, keď pohľadávku žalovaného na započítanie nepovažoval za vzájomnú žalobu, zvlášť,
keď žalovaný v priebehu konania pred okresným súdom ani netvrdil, že podáva vzájomnú žalobu, alelen kompenzačnú námietku na započítanie vzájomnej pohľadávky. Z tohto hľadiska preto rozhodnutie
okresného súdu vo výroku rozsudku je potrebné považovať za vecne správne.

25. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie mal plný úspech, preto mu súd správne priznal náhradu
trov konania v celom rozsahu v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

26. Žalobca mal plný úspech aj v odvolacom konaní. Odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu v zmysle § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia

o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie), v nadväznosti na
§ 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) pričom
odvolací súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v rozhodnutí, ktorým sa odvolacie konanie
končí podľa § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).