Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/265/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114223637
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114223637.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň
JUDr.TáneVeščičikovejaJUDr.DanyPopovičovejvsporežalobcu:HomeCreditSlovakia,a.s.,Teplická
7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 proti žalovanej: A. R., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, V., za účasti
vedľajšieho účastníka: Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom v Banskej Bystrici, Janka
Kráľa 7, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, ul. Janka Kráľa 7, Banská Bystrica,

o zaplatenie 1.157,73 eur s príslu., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.
35C/170/2014-76 z 12.1.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým Združeniu spotrebiteľov Slovenska o.z. bola priznaná
náhrada trov prvoinštančného konania.

Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu,
žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Združeniu spotrebiteľov Slovenska o.z. (v tom čase
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej) priznal náhradu trov konania vo výške 139,60 eur a
zaviazal žalobcu nahradiť trovy štátu vo výške 15,00 eur na účet Okresného súdu Košice I, všetko do

3 dní po právoplatnosti rozsudku.

2. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením spotrebiteľov Slovenska o.z., ktoré bolo
vedľajším účastníkom na strane žalovanej (ďalej len „občianske združenie“) rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na úspech žalovanej, na strane ktorej občianske združenie vystupovalo ako
vedľajší účastník a ktoré pri obrana žalovanej splnilo svoje poslanie vzniklo občianskemu združeniu

právo na náhradu trov konania spojených s právnym zastúpením. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
občianskemu združeniu trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, t.j. prevzatie a príprava
zastúpenia a písomné podanie na súd dňa 27.2.2015 po 61,45 eur + paušálnu náhradu 2 x 8,39 eur.
Uložil povinnosť tieto trovy zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho právneho zástupcu.

3. Proti rozsudku vo výroku, ktorým žalobca bol zaviazaný nahradiť občianskemu združeniu trovy

konania, napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. b/ a f/ O.s.p. a navrhol rozsudok v napadnutej časti v znení tak, aby občianskemu
združeniu náhrada trov nebola priznaná. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý
prihliadajúcu na to, že na strane úspešnej žalovanej vystupovalo občianske združenie, priznal mu
náhradu trov konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6MCdo9/2013 z 20.6.2014 a 6MCdo/5/2013 z 19.3.2014, ktorými bolo potvrdené

rozhodnutie, že združeniu na ochranu práv spotrebiteľov sa náhrada trov konania nepriznáva z dôvodu
neúčelnosti. Časť odôvodnenia týchto rozhodnutí týkajúcich sa účelnosti trov citoval. Uviedol, ževýklad, ktorý bol ponúknutý v predmetných uzneseniach nie je síce právne záväzný, prakticky má ale
vysokú vecnú autoritu. Poukazoval aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/102/2013 z
30.5.2013, z odôvodnenia ktorého takisto časť citoval. Napokon uviedol, že svoje odvolanie odôvodňuje

aj tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

4. Občianske združenie v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhlo potvrdiť výrok súdu prvej inštancie o
trovách v tom čase vedľajšieho účastníka. Uviedlo, že do predmetného konania nevstúpilo hromadným
podaním, ale konkrétnym oznámením o vstupe s konkrétnym splnomocnením práve pre toto konanie.

Takisto jeho vyjadrenie nebolo formulárové, neobsahovalo všeobecné ustanovenia o neprijateľných
podmienkach a uvádzalo len skutočnosti, na základe ktorých došlo k zastaveniu konania. Vyjadril
sa k veci až po zhodnotení celého skutkového stavu. Zdôrazňovalo, že žalobca podáva opakovane
nedôvodné žaloby proti spotrebiteľom, ktorí sa v konaní nevedia brániť, spotrebiteľ si služby advokáta
nemôže dovoliť, pri zamietnutí žaloby žalobca svojim konaním neznáša žiadne riziko v súvislosti s
úhradou trov protistrany. Proti takýmto praktikám bojuje, pričom rovnako ako žalobca, využíva na

vypracovanie právnych vyjadrení advokáta. Preto je pre neho nepochopiteľné, že žalobca poukazuje na
neúčelnosť trov právneho zastúpenia, pričom sám podáva hromadné formulárové žaloby, ktoré sú často
neúplné, bez dostatočného právneho a skutkového vymedzenia veci. Zdôraznil, že vo veci sa vyjadroval
k doručenému návrhu v rozsahu, v akom považoval za potrebné tak, aby boli dôsledne bránené práva
žalovaného ako spotrebiteľa a bol v konaní úspešný, tým, že konanie bolo voči spotrebiteľovi zastavené.

Nesporne mu vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré boli nielen účelne vynaložené, ale viedli k úspechu
žalovaného ako spotrebiteľa v spore. Bol toho názoru, že v konaní neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý
by trovy právneho zastúpenia mu nemali byť priznané. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 15Co/1142/2014 z 11.2.2015. Časť odôvodnenia tohto rozhodnutia citoval, takisto citoval
časť z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo/16/2014 z 29.9.2015.

5. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

protiktorémujeodvolanieprípustnébeznariadeniapojednávaniavzmysle§385ods.1C.s.p.acontrario
v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd posudzuje prípustnosť odvolania
v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, avšak
dôvodnosť odvolania už posudzuje podľa Civilného sporového poriadku v zmysle citovaného ust. § 470
ods. 1 C.s.p..

10. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol účinný Občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval
rozhodovanie o trovách konania v ust. § 142 až 151 a inštitút vedľajšieho účastníka v ust. § 93.

11. V prejednávanom spore súd aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

12. V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

13. Podľa ust. § 93 ods. 4 prvej vety O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník.

14. Občiansky súdny poriadok upravoval aj inštitút vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného zákona (§ 93 ods. 2 O.s.p.) a tento vedľajší
účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 O.s.p.), teda v prípadeúspechu účastníka, na strane ktorého vystupoval, mal aj nárok na náhradu trov konania (ktoré vznikli
do 30.6.2016).

15. O takýto prípad išlo aj prejednávanom spore, kde občianske združenie vystupovalo ako vedľajší
účastník na strane žalovaných a vzhľadom na úspech žalovanej v konaní, vzniklo tomuto združeniu
právo na náhradu trov konania, ktoré boli účelne vynaložené na bránenie práva žalovanej proti žalobcovi
v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

16. Súd prvej inštancie úkony právnej služby advokáta občianskeho združenia správne považoval za
účelne uskutočnené v záujme bránenia práv žalovanej, a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia
za dva úkony, a to za prípravu a prevzatie zastúpenia a za písomné podanie zo dňa 27.2.2015.

17. Svoje úvahy, ktoré ho viedli k tomuto rozhodnutiu, vysvetlil, tieto nevybočili z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom, preto nemožno rozhodnutiu súdu, ktorým priznal občianskemu združeniu

náhradu trov konania, vytknúť vecnú nesprávnosť. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a považuje rozhodnutie za vecne správne. Na správnosť rozhodnutia
ohľadne trov konania nemali vplyv ani odvolacie námietky žalobcu.

18. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je však už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s

citovaným ustanovením § 470 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je povinný aplikovať jeho ustanovenia aj na
konanie začaté pred 1.7.2016. Odvolací súd preto posudzoval dôvodnosť odvolania už podľa tohto
procesného predpisu.

19. Podľa ust. § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené

výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

20. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

21. Podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov C.s.p., ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto alebo iného zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci.

22. Aj keď občianske združenie bolo v konaní pred súdom prvej inštancie vedľajším účastníkom, toto
svoje postavenie stratilo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo a v
odvolacom konaní, v ktorom sa rozhoduje o jeho práve na náhradu trov konania voči žalobcovi, má
postavenie účastníka odvolacieho konania.

23. S účinnosťou od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok upravuje inštitút intervenienta v ust. § 81 a
nasl. Intervenientom môže byť iba ten, kto má právny záujem na výsledku konania, pričom splnenie
tejto povinnosti sa vzťahuje aj na právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

24. S poukazom aj na vyššie uvedené občianske združenie v čase rozhodovania odvolacieho súdu
nemá postavenie intervenienta v zmysle Civilného sporového poriadku a jeho práva preto nemožno
posudzovať podľa ustanovení vzťahujúcich sa na intervenienta.

25. Ako však už bolo vyššie uvedené, v odvolacom konaní je účastníkom odvolacieho konania, keďže sa

rozhoduje o jeho právach a vzhľadom na neexistenciu výslovnej úpravy náhrady trov konania takéhoto
subjektu (odlišného od strán sporu, ktorý zároveň nie je intervenientom a ani osobou zúčastnenou na
konaní), odvolací súd s poukazom na čl. 4 ods. 1 základných princípov posudzoval otázku nároku na
náhradu trov konania tohto subjektu v zmysle citovaného ust. § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. §
251 C.s.p.

26. V prejednávanom spore bol žalobca neúspešný a vznikla mu tým povinnosť nahradiť trovy konania
protistrane (§ 255 ods. 1 C.s.p.).27. Aj v zmysle Civilného sporového poriadku sa uplatňuje zásada účelnosti vynaložených trov a
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia, ktoré
vznikli v súvislosti s poskytnutím právnej služby občianskemu združeniu, boli nevyhnutné na účelné

bránenie práv žalovaných. Úkony právnej služby právneho zástupcu občianskeho združenia prispeli k
úspechu žalovanej, na strane ktorej občianske združenie vystupovalo ako vedľajší účastník v spore,
t.j. boli nevyhnutné pre účelné bránenie jej práv. Vynaložené trovy právneho zastúpenia sú v príčinnej
súvislosti s účelnou procesnou obranou žalovanej proti žalobou uplatnenému nároku. Za situácie, že
právny zástupca občianskeho združenia vykonal úkony nevyhnutné pre procesný úspech žalovanej, t.j.

pre účelné bránenie jej práv, a teda poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie
súdu v prospech žalovanej, nemožno tieto považovať za neúčelne vynaložené.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p..

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Úspešné občianske združenie by malo nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, avšak v odvolacom konaní mu (podobne ako žalovaným) žiadne preukázateľné a účelne
vynaložené trovy nevznikli, preto im nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).