Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. november 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/171/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204427
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616204427.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu mBank SPÓLKA

AKCYJNA, so sídlom Varšava, Senatorska 18, Poľská republika, číslo zápisu v štátnom súdnom registri,
registerpodnikateľov0000025237,voveciorganizačnejzložkymBankS.A.,pobočkazahraničnejbanky,
so sídlom Bratislava, Pribinova 10, IČO: 36 819 638, zastúpeného splnomocneným zástupcom MCGA
legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Partizánska 2, IČO: 36 715 662, proti žalovanej M. G. L., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom L. M., X. M.Á. XXXX/XXX, t. č. bytom L. M., A. XXX/X, v spore o zaplatenie
1943,26 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1635,77 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 1582,57 eura od 8. 4. 2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 20. 6. 2016, sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia 1943,26 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1718,95
eura od 8. 4. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31. 7. 2014

uzatvoril so žalovanou zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička Plus číslo 9600074813 (HNI
025252339), na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 2000 eur. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť
v 48 mesačných splátkach vo výške 50,63 eura, spolu s dojednaným úrokom vo výške 9,9 % ročne.
Ročnáúrokovásadzbanákladovpredstavovala10,36%apriemernáhodnotaročnejpercentuálnejmiery
nákladov 18,9 %. Keďže žalovaná porušila zmluvu tým, že nezaplatila splátku dlhšie ako 3 mesiace,
zaslal jej poslednú výzvu na úhradu dlžnej čiastky/vyhlásenie okamžitej splatnosti dňa 20. 7. 2015. K
vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru tak došlo dňom 9. 8. 2015, t. j. dňom nasledujúcim po márnom

uplynutí 15 dňovej lehoty na úhradu dlhu. Žalovaná suma pozostáva z nesplatenej istiny vo výške
1718,95 eura, nesplatených zmluvných úrokov, vyčíslených ku dňu okamžitej splatnosti úveru, vo výške
41,64 eura, nesplatených úrokov z omeškania, vyčíslených z dlžnej sumy od 20. 5. 2015 do 7. 4. 2016
vo výške 174,67 eura a nesplateného zostatku poplatkov vo výške 8 eur.

2. Žalovaná vo vyjadrení ku žalobe, doručenom súdu dňa 19. 7. 2017, uviedla, že už dlhšiu dobu je
bezdomovec, nemá zamestnanie a má zdravotné problémy. Dlh nemá z čoho momentálne zaplatiť.

3. Vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovanej (replike), doručenom súdu dňa 4. 8. 2017, žalobca uviedol, že
skutočnosť, že žalovaná je bez domova a bez príjmu, je pre posúdenie jeho nároku irelevantná. Svoj
nárok dostatočne odôvodnil, preto trvá na podanej žalobe.4. Žalovaná vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu, doručenom súdu dňa 22. 9. 2017 (duplike) opätovne
poukázalanato,žejebezdomovec,nezamestnanáamázdravotnéproblémy,pretonemáakodlhsplatiť.

5. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 2. 11. 2017, na základe výzvy súdu na špecifikáciu žalovanej
sumy v časti uplatnených úrokov a úrokov z omeškania, žalobca uviedol, že žalovaná celkovo uhradila
sumu 417,43 eura, z ktorých bolo 281,05 eura započítaných na istinu a 136,38 eura na úroky. Suma
úrokov z omeškania vo výške 174,67 eura je vypočítaná systémom za obdobie od 20. 5. 2015, kedy

sa žalovaná prvý krát dostala do omeškania do 7. 4. 2016, pričom úroky z omeškania boli vypočítané z
dlžnej sumy evidovanej na úverovom účte x úroková sadzba 9,9 % + sadzba pre úroky z omeškania vo
výške 5 % / 365 x počet dní medzi splatnosťou jednotlivých splátok.

6. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd vykonal pojednávanie v
neprítomnosti žalovanej, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Žalovaná

svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila včas a dôležitými dôvodmi.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval v celom rozsahu. Uviedol, že
žalovaná žiadnu sumu od podania žaloby nezaplatila. Žalovaná mu zaslala žiadosť o poskytnutie úveru

elektronickou formou, následne jej na jej mobilný telefón zaslal SMS kód, ktorý predstavuje autorizačný
kód, ktorým potvrdila uzavretie zmluvy. Pred uzavretím zmluvy jej bola celá zmluvná dokumentácia
zaslaná na odsúhlasenie. Žalovaná bola klientkou banky, teda nejednalo sa o prípad, kde by na základe
jednorazovej žiadosti bola poskytnutá pôžička.

8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

9. Na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie úveru zo dňa 31. 7. 2014, žalobca ako veriteľ a žalovaná
akodlžníkuzavrelidňa31.7.2014zmluvuoposkytnutíúverumPôžičkaPlusčísloHNI025252339/2014,
v ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 2000 eur. Žalovaná sa zaviazala

poskytnutý úver vrátiť v 48 mesačných splátkach vo výške 50,63 eura, vrátane dojednaného úroku
vo výške 9,9 % ročne ku dňu uzavretia zmluvy. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20. 8.
2018. Podľa § 1 ods. 1.9 zmluvy, ročná úroková sadzba nákladov na úver, vypočítaná na základe
údajov uvedených v zmluve a jej prílohách a platných ku dňu uzatvorenia zmluvy, je 10,36 %. Podľa
§ 1 ods. 1.11 zmluvy, predstavovala priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 18,9 %.

Podľa § 7 ods. 7.3 zmluvy, nesplácanie úveru dlžníkom v súlade s podmienkami zmluvy môže mať
za následok vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo strany banky, odstúpenie od zmluvy zo strany
banky, pričom v prípade, ak ide o omeškanie so zaplatením splátky úveru, môže banka vyhlásiť okamžitú
splatnosť a vyzvať dlžníka na zaplatenie celého úveru s príslušenstvom najskôr po uplynutí 3 mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky, ak súčasne upozornila klienta v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva, najneskôr však do splatnosti nasledujúcej splátky. Dňa 20. 7. 2015 žalobca
oznámil žalovanej, že eviduje dlžnú sumu splátok v celkovej výške 110,54 eura a súčasne ju upozornil,
že ak nedôjde v lehote 15 dní od doručenia výzvy k úhrade dlžnej pohľadávky, vyhlasuje súčasne
mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ku ktorej dôjde dňom nasledujúcim po márnom uplynutí 15 dňovej
lehoty na úhradu dlhu. Zásielka doručovaná žalovanej na adresu, uvedenú v zmluve o úvere, sa vrátila

žalobcovi nedoručená dňa 24. 7. 2015. Žalovaná uhradila žalobcovi doposiaľ 417,43 eura.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 31. 7. 2014 (ďalej len „zákon o
SÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

15. Podľa § 2 písm. d/ zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

16. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y).

19. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona
sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby
výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

20. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

21. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba N. R. K. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

24. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho
spisu, mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že na základe zmluvy o
poskytnutí úveru, uzavretej elektronicky, formou zmluvy na diaľku v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z., poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 2000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť, spolu s
dojednaným úrokom, v 48 mesačných splátkach. Nakoľko zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci

predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaná pri uzatváraní zmluvy konala ako fyzická
osoba, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva
najmä z označenia žalovanej v zmluve o úvere. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Súd mal preukázané

zachovanie písomnej formy zmluvy v zmysle zákonného ustanovenia § 40 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, nakoľko, vzhľadom na žalobcom popísaný spôsob uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá
elektronicky, bolo umožnené zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon
urobila. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o SÚ, je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Absenciu uvedeného údaju zákon, v ustanovení §
11 ods. 1 písm. b/, sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Údaj o ročnej

percentuálnej miere nákladov predstavuje dôležitú veličinu pre spotrebiteľa pri rozhodovaní o prevzatí
úveru, nakoľko predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené
ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Zmluva o úvere, uzavretá medzi žalobcom
a žalovanou, však uvedenú obligatórnu náležitosť neobsahovala. V zmluve je v § 1 ods. 1.9 síce
uvedený údaj o ročnej úrokovej sadzbe nákladov, nie však údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.

Ročná percentuálna miera nákladov nepredstavuje len vyjadrenie nákladov na úver predstavujúcich
úroky, ale všetkých nákladov, spojených s úverom. Ustanovenia zmluvy neumožňovali žalovanej ako
spotrebiteľkenadobudnúťpripodpisezmluvyvedomosťoskutočnejročnejpercentuálnejmierenákladov
(teda nielen úrokov) spojených s poskytnutým úverom. Ak by aj uvedená číselne vyjadrená veličina
(sadzba v percentách) matematicky vyjadrovala ročnú percentuálnu mieru nákladov, vzhľadom na jej

označenie mohla vyvolať v žalovanej ako spotrebiteľke mylnú predstavu, že sa jedná o sadzbu ročnej
úrokovej miery nákladov, nie celkových nákladov spojených s úverom. Keďže úver, poskytnutý žalobcom
žalovanej sa, z dôvodu absencie dojednania o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve, považuje
za bezúročný a bez poplatkov, vzniklo žalobcovi právo len na vrátenie reálne poskytnutej sumy úveru.
Nakoľko žalovaná zaplatila žalobcovi spolu 417,43 eura, súd jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

1582,57 eura, predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru (2000 eur) a sumou vykonaných
úhrad.

25. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania,
vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal za obdobie od 9.

8. 2015 do dňa vyčísleného v žalobe, t. j. do 7. 4. 2016, v sadzbe 5,05 % ročne, t. j. vo výške úrokov
z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, zo sumy dlžnej istiny, t. j. zo sumy 1582,57 eura,
čo činí 53,20 eura a odo dňa uplatneného v žalobe, t. j. od 8. 4. 2016, do zaplatenia vo výške 5 %
ročne, keďže nemohol rozhodnúť nad rámec uplatnený žalobou, avšak len zo sumy dlžnej istiny, t.
j. zo sumy 1582,57 eura. V zostávajúcej časti súd podanú žalobu zamietol. Keďže úver, poskytnutý

žalovanej, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi neprislúchalo právo na zaplatenie
úrokov a poplatkov. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že
žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru listinou zo dňa 20. 7. 2017, ktorou žiadal žalovanú o úhradu
celej zvyšnej časti nesplateného úveru s príslušenstvom v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaná
uvedenú výzvu neprevzala, pričom do sféry jej dispozície sa dostala dňom 22. 7. 2015, kedy začala

plynúť 15 dňová lehota na plnenie. Lehota uplynula dňom 6. 8. 2015 a dňom 7. 8. 2015 sa žalovaná
dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania. Nakoľko žalobca si uplatnil po splatnosti
úveru úroky z omeškania len od 9. 8. 2015, súd nemohol rozhodnúť nad rámec uplatnený v žalobe.
Súd zamietol žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania od 20. 5. 2015 do 8. 8. 2015, nakoľko
žalobca, napriek výzve súdu, uplatnené úroky z omeškania za uvedené obdobie (vyčíslené ako súčasť

uplatnených úrokov z omeškania od 20. 5. 2015 do 7. 4. 2016 v sume 174,67 eura) nešpecifikoval,
neuviedol, z akej sumy a za aké konkrétne obdobie boli vyčíslené. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že
uvedené úroky boli vypočítané z dlžnej sumy evidovanej na úverovom účte, pričom uvedenú konkrétnu
sumu nešpecifikoval, podľa vzorca, ktorého veličinu tvorí aj počet dní medzi splatnosťou jednotlivých
splátok, ktoré opäť nekonkretizoval. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné preskúmať dôvodnosť

žalobcom uplatneného nároku v uvedenej časti, a to pre nesplnenie základnej povinnosti tvrdenia. V tejto
súvislosti súd uvádza, že povinnosťou strany sporu je relevantné skutočnosti tvrdiť (povinnosť tvrdenia)
a až následne preukázať svoje tvrdenia dôkazmi.26. Spolu súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1635,77 eura, pozostávajúcu zo
sumy nesplatenej istiny vo výške 1582,57 eura a úrokov z omeškania za obdobie od 9. 8. 2015 do
7. 4. 2016 vo výške 53,20 eura. Pokiaľ žalovaná vo svojich vyjadreniach poukázala na nepriaznivé

osobné a majetkové pomery, ktoré jej nedovoľujú žalovanú sumu zaplatiť jednorazovo, svoje tvrdenia
nepreukázala. Žalovaná síce tvrdila, že je bezdomovec, avšak zásielky opakovane prebrala na rovnakej
adrese, že je nezamestnaná a má zdravotné problémy. Uvedené tvrdenia však nepreukázala žiadnymi
dôkazmi, pričom ani nežiadala, z dôvodu nedostatku prostriedkov, zaplatiť priznané plnenie v splátkach.
Súd jej preto uložil povinnosť zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi v zákonnej trojdňovej lehote.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.
29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore

úspešnejšiemu žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval
1635,77 eura, čo v percentuálnom vyjadrení činí 84 %, jeho neúspech 307,49 eura, čo v percentuálnom
vyjadrení predstavuje 16 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 68 % (84 % - 16
%). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68 %. V súlade
s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.