Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206989
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616206989.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu OTP Banka

Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, zastúpeného splnomocneným
zástupcom Advokátska kancelária Patajová Pataj s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, J. Chalupku 8.
IČO: 36 867 519, proti žalovanému C. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom H.V. XXX, v spore o zaplatenie
2178,19 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2901,77 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 1 %
ročne zo sumy 2178,19 eura od 30. 9. 2016 do zaplatenia, do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 6. 10. 2016, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia istiny vo výške 2178,19 eura, úrokov za obdobie do 29. 9. 2016 vo výške 1266,04
eura, úrokov z omeškania za obdobie do 29. 9. 2016 vo výške 33,15 eura, úrokov vo výške 18,7 % ročne
zo sumy 2178,19 eura od 30. 9. 2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy
2178,19 eura od 30. 9. 2016 do zaplatenia, poplatkov vo výške 17,70 eura, ako aj náhrady trov konania.

V žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 7. 5. 2012 zmluvu o poistenom O. Expres úvere číslo
0181400412 RSU, na základe ktorej mu poskytol spotrebiteľský úver vo výške 3000 eur. Žalovaný sa
zaviazal poskytnutý úver, spolu s dojednaným úrokom, vrátiť v splátkach vo výške 93,84 eura mesačne,
so splatnosťou prvej splátky 7. 6. 2012 a splatnosťou poslednej, 48. splátky, 7. 5. 2016. Žalovaný úver
nesplácal v zmysle dojednaných podmienok, preto vyhlásil úver za predčasne splatný, s účinnosťou k
24.4.2015.Žalovanýzaplatil28splátok,zktorýchnaistinubolazaúčtovanásuma821,81eura.Poplatky
pozostávajú z poplatkov za poistenie vo výške 3,54 eura za obdobie od marca 2015 do júla 2015.

2. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 16. 11. 2017, žalobca uviedol, že v období od 7. 6. 2012 do 7.
1. 2014 predstavovala výška splátky 87,97 eura, úroková sadzba 17,9 %, v období od 7. 2. 2014 do 7. 5.
2016 výška splátky 89,52 eura, úroková sadzba 18,7 %. Pokiaľ ide o špecifikáciu úroku vo výške 1266,04
eura a úroku z omeškania vo výške 33.15 eura, odkázal na dôkaz č. 4, ktorý bol prílohou podanej žaloby.

3.Žalovanýnevyužilsvojeprocesnéprávopísomnesavyjadriťkužalobevzmysle§167ods.2Civilného

sporového poriadku, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 21. 11. 2016. Na pojednávaní uviedol,
že výhrady k žalovanej sume nemá, avšak je schopný dlh splácať maximálne po 50 eur mesačne.4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že žalobca by bol ochotný
akceptovať splátku minimálne vo výške 95 eur mesačne. S výškou splátky 50 eur mesačne nesúhlasil.
Poukázal na zmluvné dojednanie v čl. IV. ods. 6 zmluvy o úvere, podľa ktorého bol žalovaný povinný

platiť v prípade omeškania popri bežnom úroku aj úrok z omeškania.

5. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že pôžička mu poskytnutá bola a aj ju spočiatku
splácal. Potom však prišla kríza v stavebníctve, mal aj iné dlhy. Následne, dňa 28. 10. 2015, odišiel do
predčasného dôchodku, ktorý poberá vo výške 347 eur. Z dôchodku sú mu vykonávané ešte zrážky na

dve exekúcie, takže reálne poberá 248 eur mesačne. Býva v rodinnom dome so svojím synom a bývalou
manželkou, ktorí pracujú. Výdavky na plyn a elektriku sú 190 eur mesačne, na vodu 20 eur mesačne.
Celý dôchodok odovzdáva bývalej manželke, ktorá z neho uhrádza všetky náklady. Vlastní len podiely
v urbári, rodinný dom, v ktorom býva, patrí manželke.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 7. 5. 2012 zmluvu
o poistenom O. Expres úvere číslo 0181400412 RSU, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3000 eur. V zmysle čl. I. ods. 2 zmluvy, bol úver
poskytnutý za pohyblivú úrokovú sadzbu, stanovenú ako súčasť základnej sadzby pre spotrebiteľské

úvery a hrubej marže 11,4 % ročne, pričom ku dňu podpisu zmluvy predstavovala úroková sadzba 17,9
% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 23,85 %, celková čiastka, ktorú sa zaviazal
žalovaný zaplatiť, predstavovala 4504,55 eura, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
21,06 %. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 48 splátkach vo výške 93,84 eura, so splatnosťou prvej
splátky 7. 6. 2012 a konečnou splatnosťou úveru 7. 5. 2016. V čl. V. ods. 1 písm. c) zmluvy si účastníci

zmluvydojednalipoplatokzazabezpečeniepoisteniavovýške3,47euramesačne.Vzmyslečl.VIII.ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. e) zmluvy, za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považuje,
ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti, pričom banka je v tomto
prípade oprávnená vyhlásiť úver alebo jeho časť za splatný, vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo
predtermínomsplatnosti.Podľa výpisuzúčtužalovanéhoužalobcu,žalovanýčerpalúverdňa7.5.2012

vo výške 3000 eur. Dňa 20. 11. 2014 vyzval žalobca žalovaného na uhradenie dlžnej čiastky vo výške
1369,53 eura a súčasne ho upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v prípade
nezaplatenia dlhu. Zásielka bola uložená na pošte dňa 24. 11. 2014. Dňa 26. 3. 2015 vyhlásil žalobca
predčasnú splatnosť úveru k 10. dňu od doručenia výzvy a vyzval žalovaného na úhradu celkového dlhu
vo výške ku dňu 24. 3. 2015 2882,15 eura, pozostávajúceho z istiny vo výške 2228,19 eura, úrokov vo

výške 649,61 eura, úrokov z omeškania vo výške 0,81 eura a poplatkov vo výške 3,54 eura. Žalovaný
uvedenú listinu prevzal dňa 13. 4. 2015.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 7. 5. 2012 (ďalej len „zákon o
SÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkovna základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. d/ zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
14. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

18.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Y. V. R. platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

19. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym
dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o úvere, uzavretej so žalovaným. Medzi stranami sporu
nebolo sporné uzavretie zmluvy o úvere, poskytnutie úveru žalovanému, ani výška žalovanej sumy. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili

zmluvu o úvere, na základe ktorej sa zaviazal žalobca poskytnúť žalovanému úver vo výške 3000 eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach, spolu s dojednaným úrokom. Vzhľadom na
skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú
zmluvu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, v zmluve

je označený údajmi o mene, priezvisku, dátume narodenia, bydlisku, teda jednoznačne ako fyzická
osoba. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, predstavuje uzavretá zmluva zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Keďže žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil, žalobca vyhlásil,
v súlade so zmluvným dojednaním v čl. VIII. ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) zmluvy, predčasnú
splatnosť úveru ku 10. dňu od doručenia oznámenia. Nakoľko žalovaný oznámenie prevzal dňa 13. 4.

2015, k predčasnej splatnosti úveru došlo dňom 23. 4. 2015. Povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere
je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 2901,77 eura, pozostávajúcich z dlžnej istiny vo výške 2178,19 eura, úrokov splatných ku dňu
predčasnej splatnosti úveru, t. j. ku dňu 23. 4. 2015, vo výške 683,49 eura, poplatkov vo výške 6,94
eura a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 29. 9. 2016 vo výške 33,15 eura. Zmluvný úrok ako

odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu
poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom
sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky (čo konštatoval aj Krajský súd v Žiline

napr. v rozsudku zo dňa 19. 11. 2013, č. k. 5Co/165/2013-148, v rozsudku zo dňa 20. 11. 2014, sp. zn.
9Co/862/2014, v rozsudku zo dňa 26. 3. 2015, sp. zn. 9Co/138/2015). Preto žalobcovi neprislúchalo
právo na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po splatnosti úveru. Súd preto priznal žalobcovi úroky
len za obdobie do účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t. j. do 23. 4. 2015. Podľa oznámeniao vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavovala výška dlžných úrokov ku dňu 24. 3. 2015 649,61
euraadlžnáistina2228,19eura.Priznanéúroky pozostávajúzúrokovvyčíslenýchkudňu24.3.2015vo
výške 649,61 eura, úrokov vo výške 18,7 % ročne zo sumy dlžnej istiny 2228,19 eura od 25. 3. 2015 do

9. 4. 2015, čo činí 18,26 eura a úrokov zo sumy dlžnej istiny 2178,19 eura (dlžnej istiny podľa žalobcom
predloženého listinného dôkazu - rozpisu dlžných úrokov) od 10. 4. 2015 do 23. 4. 2015, čo činí 15,62
eura. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov súd podanú žalobu zamietol. Súd priznal žalobcovi aj
poplatky za poistenie, avšak len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t. j. za mesiace marec a apríl
2015, čo činí 6,94 eura a v zostávajúcej časti uplatnených poplatkov podanú žalobu zamietol. Nakoľko

žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úroky
z omeškania, vyčíslené ku dňu 29. 9. 2016 na 33,15 eura, keďže z listinného dôkazu predloženého
žalobcom - výpočtu úrokov z omeškania mal súd preukázané, že tieto boli vypočítané v sadzbe 1
% ročne, čo je menej ako výška úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, pričom
uvedené úroky z omeškania sú súčasťou priznanej sumy 2901,77 eura. Taktiež súd priznal žalobcovi
úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 2178,19 eura, t. j. zo sumy dlžnej istiny, od 30. 9.

2016 do zaplatenia, ktorých výška bola nižšia ako výška úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych
predpisov.

20. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
priznanú sumu s príslušenstvom v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súd nepovažoval
žalovaným navrhovanú výšku splátky v sume 50 eur mesačne za primeranú, nakoľko len splácanie
priznanej sumy bez úrokov z omeškania by trvalo takmer 5 rokov. Takto určená doba splácania dlhu

by bola v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu na splatenie dlžnej sumy v primeranej lehote,
prihliadajúc aj ku skutočnosti, že konečná splatnosť úveru bola v zmluve o úvere dojednaná do 7. 5.
2016. Žalovanému už bola na základe zmluvy o úvere poskytnutá výhoda splátok, ktoré boli dojednané
v sume 93,84 eura mesačne. Oprávneným záujmom žalobcu by zodpovedalo povolenie splácania dlhu
v splátkach vo výške, ktorá nie je v zásadnom nepomere ku výške dojednanej splátky v zmluve o úvere.

Žalovaným navrhovaná splátka by však predstavovala približne polovicu dojednanej splátky. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti mal súd preukázané, že oprávneným záujmom oboch strán sporu zodpovedá
určenie dlhšej ako zákonnej 3 dňovej lehoty na plnenie. Súd považoval za primeranú právam oboch
strán sporu lehotu na plnenie 3 mesiace od právoplatnosti rozsudku. Uvedená lehota je primeraná na to,
aby si žalovaný zabezpečil prostriedky na jednorazové splatenie priznaného plnenia. V tejto súvislosti

súd poukazuje aj na tvrdenia žalovaného, uvedené na pojednávaní, že pokiaľ by si privyrobil, dlh by
zaplatil aj jednorazovo, prípadne na 2 krát. Súčasne, vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznaného
plnenia, nedôjde „posunom“ lehoty na plnenie ku neprimeranému zásahu do jeho práv.

22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25.Vsúladesozákonnýmustanovením§255ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkusúdpriznalčiastočne

úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomernej časti. Úspech žalobcu v konaní
predstavoval 2901,77 eura, čo v percentuálnom vyjadrení činí 83 %, jeho neúspech 593,31 eura, čo v
percentuálnom vyjadrení predstavuje 17 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval
66 % (83 % - 17 %). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 66 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.