Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216533
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815216533.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu N., zastúpeného E. proti žalovanej O., o
zaplatenie 437,45 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 29. júla 2016, č.k. 6C/316/2015- 40, takto

r o z h o d o l :

Návrh zo dňa 28.03.2017 na pribratie občianskeho združenia Z. do konania

z a m i e t a.

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 29. júla 2016, č.k. 6C/316/2015-40 súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal proti žalovanému zaplatenia 437,45 eur s úrokom
z omeškania 8,75 % ročne od 04.11.2012 do zaplatenia, zamietol. Žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že strany uzavreli zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného
vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že žalobca ako
veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere žalovanej ako

spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaná v zmluvnom vzťahu konala ako fyzická osoba spotrebiteľ.
Konštatoval, že žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto
súd prihliada z úradnej moci na premlčanie (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.). Keďže ide o
spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na daný právny vzťah aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl. OZ), preto súd posudzoval premlčanie práva žalobcu
v danej veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej

veci a citovaných ustanovení zákona a berúc do úvahy premlčanie uplatneného práva žalobcu, žalobu
zamietol v celosti. Podľa zmluvy mala žalovaná úver splatiť v splátkach po 18,21 eur v počte splátok
24 mesiacov a takto mala zaplatiť celkom žalobcovi sumu 437,04 eur. V zmluve je uvedený len údaj
o RPMN, zmluva neobsahuje presný údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nie je uvedený správny údaj o výške počte a
termínov splácania istiny,úrokov a iných poplatkov tak, akopredpokladá § 9 ods. 2 písm. k) citovaného

zákona. V zmluve nie sú jasne uvedené celkové náklady, ktoré musí spotrebiteľ v súvislosti s úverom
poskytnúť (§ 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona). Spotrebiteľský úver preto v súlade s § 11 ods. 1
písm. a), b) citovaného zákona považoval za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalovaná prevzala
pôžičku 424,80 eur, žalovaná preukázateľne uhradila sumu 17,10 eur, bola by povinná žalobcovi
zaplatiť sumu 407,70 eur. Pokiaľ ide o viazanosť Všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré majú
byť súčasťou zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že ide o neplatné zmluvné dojednanie podľa § 39 OZ

a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalovaná ako dlžník svojímpodpisom nemá inú možnosť, len podpísať súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami,
ktoré boli výlučne naformulované len stranou veriteľa a neboli nijako individuálne vyjednané.

2. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu premlčania. Uviedol, že jednotlivé mesačné splátky
úverutak,akobolodohodnuté,sapremlčujúvsúlades§101a§103Občianskehozákonníkavtrojročnej
premlčacej dobe od splatnosti jednotlivých splátok. To znamená, že splátky splatné tri
roky pred podaním žaloby, t. j. splatné ku dňu 07.10.2012, a ktoré neboli uhradené, sú premlčané. Z
prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná neuhrádzala splátky od samého začiatku. Konečná splatnosť

úveru bola dohodnutá pritom na máj 2014. Vzhľadom na dátum podania žaloby 07.10.2015 do úvahy
prichádzajú len nepremlčané splátky splatné ku dňu 07.10.2012 do konečnej splatnosti do mája 2014,
pretože všetky ostatné sa premlčali v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka uplynutím dohodnutej
lehoty splatnosti, vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka listom z 25.10.2012, kedy bola žalovaná preukázateľne v omeškaní
so splátkou od 20.06.2012, čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Veriteľ musí pri zosplatnení dodržať

postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka podľa súdu
prvej inštancie začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka
už splatnosťou nezaplatenej splátky, t. j. v danom prípade najmenej splátkou splatnou v júni 2012 a
nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením žalovanej (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka). Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej

splátky, pre ktorú vyhlasoval mimoriadnu splatnosť, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky,
pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá uplynula v júni 2012, a pokiaľ žalobca podal žalobu
07.10.2015, je zrejmé, že ju podal po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pri využití práva na
zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní splátky
k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia

splátky. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola úspešná žalovaná,
ktorá trovy konania neuplatnila, preto vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že jeho žalobe vyhovie, resp. rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal
nesprávneprávneposúdenievecisúdomprvejinštancietým,ženepoužilsprávneustanovenieprávneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Z ustanovenia § 565 Občianskeho
zákonníka je podľa neho nesporné, že pri plnení v splátkach vzniká veriteľovi
právo na zosplatnenie celého dlhu len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak veriteľ svoje

oprávnenie nevyužije, plynie premlčacia doba pre každú splátku samostatne. Ak však dlžník
nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku, veriteľovi opätovne vzniká právo vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť, pričom, ak toto právo využije, tak premlčacia doba všetkých splátok do budúcna začne plynúť
od splatnosti tejto ďalšej nesplnenej splátky. Svoje právo zosplatniť pohľadávku využil listom zo dňa
25.10.2012. Teda aj v prípade aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa premlčacej

doby, by začala plynúť premlčacia doba pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka od 04.11.2012 (t. j. po uplynutí lehoty uvedenej v
liste), pričom pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by plynula samotná trojročná
premlčacia doba odo dňa ich splatnosti (pre každú samostatne). Ďalej uviedol, že v zmysle záverov súdu
prvej inštancie veriteľ mohol uplatniť svoje právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr do

splatnosti najbližšej splátky. Avšak pri rešpektovaní § 53 ods. 9 nemohol účinne zosplatniť svoj úver,
nakoľko toto právo zaniklo splatnosťou najbližšej splátky. Preto nemohlo dôjsť k účinnému vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru, žalovaná nestratila výhodu splátok a premlčacia doba splátok plynula odo
dňa zročnosti jednotlivých splátok.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 379 a §
380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť z týchto dôvodov:

6. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolaním žalobcu, pokiaľ namietal účinnosť predčasného zosplatnenia
dlhu z úveru podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka.7. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle
§ 565 Občianskeho zákonníka listom z 25.10.2012. Uvedenej konštatácii súdu však nepredchádza

zisťovanie a posúdenie, či tento úkon veriteľa je v súlade s právom, a teda účinný. Súd prvej inštancie
neskúmal, či boli splnené zákonné predpoklady na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 a podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, najmä, či existovala dohoda o možnosti tzv. zosplatnenia podľa § 565.

8. Konštatovanie súdu prvej inštancie o mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho

zákonníka je mätúce, pretože v predchádzajúcom odseku odôvodnenia dospel súd k záveru o
neplatnosti všeobecných zmluvných podmienok, ktoré majú byť súčasťou zmluvy medzi veriteľom a
žalovanou (mali by teda obsahovať dohodu o tzv. zosplatnení), podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu vopred naformulovaných zmluvných podmienok a vynúteného
vyhlásenia dlžníka o súhlase.

9. Súd prvej inštancie neskúmal predpoklady platného zosplatnenia ani podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka - upozornenie na uplatnenie práva podľa § 565 vykonané vopred v lehote nie kratšej ako
15 dní.
10. Záver o platnom vyhlásení predčasnej zročnosti celého dlhu má význam pre
posudzovanie premlčania nároku. V prípade, ak tzv. „zosplatenie“ nebolo platné, nebolo by možné nárok

posudzovať podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ako vykonal súd prvej inštancie. Ak nebolo
v zmluve dohodnuté, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky (strata výhody splátok), je potrebné posudzovať zánik nároku v dôsledku premlčania pri každej
splátke jednotlivo.

11. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol, je z vyššie uvedených dôvodov
nesprávne (predčasné), bolo potrebné toto podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom je právny názor odvolacieho
súdu záväzný (§ 391 ods. 3 CSP).

12. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa existenciou a platnosťou dohody o tzv.
zosplatnení a v závislosti od zistení skúmať prípadne dodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka zo strany právneho predchodcu žalobcu.

13. Zároveň súd prvej inštancie rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP o náhrade trov konania vrátane trov

odvolacieho konania.

14. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo
právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana,

na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

15. U. doručilo v priebehu odvolacieho konania návrh na jeho pribratie do konania ako osobitného
subjektu podľa § 95 CSP.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní, ako vyplýva z vyššie uvedeného, rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu, a tým nesprávneho (predčasného) právneho
posúdenia veci, teda bez ohľadu na prípadné vyjadrenie občianskeho združenia k odvolaniu žalobcu
a spor vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z hľadiska štádia konania
(odvolacie konanie) a jeho výsledku (rozhodnutie, ktoré nie je konečné), ktorý predpokladá pokračovanie

v konaní pred súdom prvej inštancie, nebolo účelné, ani potrebné pribrať do konania v tomto štádiu
občianske združenie ako subjekt v zmysle § 95 CSP. Taktiež nebol splnený predpoklad pre jeho pribratie
do konania, a to súhlas žalovanej ako strany, na ochranu práv ktorej chce v konaní vystupovať
(odvolaciemu súdu nebol súhlas žalovanej doposiaľ predložený).

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 95 ods. 1 CSP o návrhu občianskeho združenia Z.
rozhodol tak, že ho zamietol.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).