Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200488
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8015200488.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a

zo sudcov JUDr. Soni Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: DS service,
s.r.o., IČO: 36 842 303, Duchnovičovo námestie 1, Prešov, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Milas,
advokát, Masarykova 13, Prešov, proti žalovanému: Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova 7, Prešov, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - oznámenia o zamietnutí odvolania č. 333874/2015
zo dňa 23. apríla 2015, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.
6S/20/2015-35 zo dňa 12. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/20/2015-35 zo dňa

12.02.2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného - oznámenie o zamietnutí odvolania zo dňa
23.04.2015 č. 333874/2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 140,- € na účet právneho zástupcu
žalobcu, JUDr. Vladimír Milas, advokát, Prešov, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „O.s.p.“) žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného - oznámenia o zamietnutí odvolania č. 333874/2015 zo dňa 23.04.2015, ktorým
bolo odvolanie žalobcu zamietnuté ako neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. a/ zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„zákonč.563/2009Z.z.“),keďžebolopodanépourčenejlehote15dníododoručenia
rozhodnutia.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že predmetom preskúmania v správnom súdnictve môžu byť aj
rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú, alebo ak sa môžu
dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Za spôsobilý predmet
súdnehoprieskumusapovažujúajlistyscharakteromrozhodnutia,vydanépríslušnýmorgánomverejnej
správy. Oznámenie o zastavení odvolacieho konania bez ohľadu na jeho formu treba považovať za
procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k žalobcovi, a že správny orgán
v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa. K otázke

včasnosti podania odvolania krajský súd uviedol, že z fotokópie doručenky do vlastných vyplýva, že
prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol dňa 19.03.2015, následne sa
poštový doručovateľ snažil opakovane doručiť toto rozhodnutie dňa 20.03.2015 a deň uloženia zásielky
je 20.03.2015. Žalobca prevzal túto písomnosť dňa 07.04.2015 a odvolanie podal dňa 21.04.2015.Žalovaný však považoval za deň doručenia 15 deň od uloženia zásielky na pošte, v zmysle ktorého
bol deň doručenia rozhodnutia 04.04.2015. Zo záverov krajského súdu vyplynulo, že napriek tomu, že
si žalobca napadnuté rozhodnutie reálne prevzal, táto skutočnosť nemala vplyv na plynutie zákonnej

lehoty na podanie odvolania.

II.

Protirozsudkukrajskéhosúdupodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie,vktoromnavrhol,abyodvolací

súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že deň doručenia je rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty
na podanie odvolania, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou. Deň
doručenia musí byť tak adresátovi, ako aj odosielateľovi nepochybne zrejmý. Doručenka neobsahuje
žiadne poučenie o možnosti fikcie doručenia, viažucej sa na deň uloženia zásielky. Doručenka sa
adresátovi nevydáva, ale vracia sa odosielateľovi písomnosti. Podľa názoru žalobca, absencia o

možnosti nástupu fikcie doručenia podľa § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. a jej zásadnom dopade
na plynutie 15-dňovej lehoty na podanie odvolania od doručenia je vážnym zásahom do práv daňového
subjektu. Poukázal tiež na to, že doručenka nie je dokladom, ktorý by adresátovi zostal v dispozícii po
prevzatí doručenej písomnosti a podľa ktorého by adresát neskôr vedel zistiť deň uloženia. V podanom
odvolaní žalobca ďalej poukazoval na jednotlivé dátumy doručovania, uloženia a prevzatia zásielky.

III.

Žalovaný v podanom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozsudok krajského súdu potvrdil.
V dôvodoch poukázal na ustanovenie § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. a na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 3Sžf/22-31/2014 zo dňa 19.05.2015. Uviedol, že fikcia doručenia vzniká posledný deň
15-dňovej lehoty od uloženia na pošte. Prípadné neskoršie reálne prevzatie písomnosti nemá na už
vzniknuté fikciu doručenia žiadny vplyv, keďže zákonodarca výnimky z tejto fikcie doručenia nestanovil.

IV.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdodvolací(§10ods.2O.s.p.)preskúmalodvolanímnapadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 250l ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. najmenej päť dní pred

jeho vyhlásením, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č.
162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej
osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba,

ktorájeňoupoverenánaprijímanietakýchtopísomností.Aknebolavmiestedoručeniaosobaoprávnená
prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde
doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne
právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň

doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo
v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť
rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu

a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude
účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.Najvyšší súd Slovenskej republiky pri skúmaní dôvodnosti námietky žalobcu z obsahu administratívneho
spisu zistil, že prvostupňový správny orgán vydal dňa 13.03.2015 rozhodnutie č. 43791/20155, ktoré si
žalobca prevzal dňa 07.04.2015. Prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie

bol dňa 19.03.2015, následne sa poštový doručovateľ snažil opakovane doručiť toto rozhodnutie dňa
20.03.2015 a deň uloženia zásielky je 20.03.2015. Žalobca podal odvolanie dňa 21.04.2015. Žalovaný
postupoval podľa § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. a zásielku považoval za doručenú dňom
04.04.2015, a preto bol posledným dňom na podanie odvolanie 30.04.2015. Žalobca si však fakticky
zásielku prevzal dňa 07.04.2015 o čom svedčí jeho podpis na doručenke. Správnemu orgánu sa teda

zásielka s prvostupňovým správnym rozhodnutím nikdy nevrátila ako nedoručená. Doručenka súčasne
obsahuje údaj o reálnom doručení písomnosti v priebehu plynutia odbernej lehoty, a to dňa 07.04.2015
s podpisom žalobcu.

Prvostupňový správny orgán bol toho názoru, že na doručenie zásielky žalobcovi je nutné aplikovať
fikciu doručenia, a teda zásielku považoval za doručenú dňom 04.04.2015, na základe čoho mal za to,

že žalobca podal odvolanie oneskorene.

Právna úprava doručovania písomností správnym orgánom účastníkom konania je upravená v
ustanovení § 31 zákona č. 563/2009 Z.z.

Zásadnou právnou otázkou v konaní je vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomnosti do
vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom) k ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia
doručenia).

Ustanovenie o náhradnom doručovaní je iba systematickým doplnkom aplikácie ustanovení o reálnom

doručení.

K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu
doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj
reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii

spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal.
Pokiaľdoručenka,zktorejsprávnyorgánvychádzapreukazujesúčasnereálnedoručenie,správnyorgán
už skutočnosti týkajúcej sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym
prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla
vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného

prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 46
ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti najvyšší súd reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR,
a to nález II. ÚS 65/2010-49.

Doručenka v tomto prípade preukazuje, že došlo k faktickému prevzatiu zásielky žalobcom. Uplatnenie

inštitútu fikcie doručenia by vyžadovalo ďalšie dokazovanie, napr. či došlo k oznámeniu o ďalšom
osobnom doručení a pod. V prípade, že adresát zásielky, v tomto prípade žalobca, si zásielku osobne
prevezme na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore
s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s
princípom právnej istoty.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dodáva, že judikatúra najvyššieho súdu nebola vo veci
uplatnenia fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku jednotná. Napríklad ešte v
rozhodnutí sp. zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25.04.2012 senát najvyššieho súdu uviedol, že ak sú splnené
všetky zákonom stanovené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky

za deň jej doručenia a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, príp. sa o uložení
dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty. Z posledných rozhodnutí najvyššieho
súdu napr. sp. zn. 3Sžp/6/2013 zo dňa 17.09.2013, 4Sžo/67/2014 zo dňa 06.10.2015, 4Sžo/85/2015 zo
dňa 01.03.2016, 3Sžo/101/2015 zo dňa 30.03.2016, 6Sžo/81/2015 zo dňa 25.01.2017, 3Sžo/27/2016 zo
dňa 18.10.2017 je možné aj v tejto otázke konštatovať určitý názorový posun odvolacích senátov, keďže

i uvedené rozhodnutia odôvodňujú prednosť faktického doručenia zásielky pred fiktívnym s akcentom
na princíp právnej istoty.Najvyšší súd SR v súlade s citovanými právnymi predpismi, ako aj v súlade s najnovšou judikatúrou
Najvyššieho súdu SR konštatuje, že zásielka obsahujúca prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu
Prešov č. 43791/2015 zo dňa 13.03.2015 bola žalobcovi doručená dňa 07.04.2015, a teda zákonná 15-

dňová lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť dňa 08.04.2015, posledný deň tejto lehoty
pripadol na 22.04.2015. Žalobca podal odvolanie dňa 21.04.2015, teda v zákonom stanovenej lehote.
Prvostupňové rozhodnutie č. 43791/2015 zo dňa 13.03.2015 doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť,
keďže žalobca sa proti nemu v zákonnej lehote odvolal. Správny orgán má povinnosť o podanom
odvolaní žalobcu zo dňa 21.04.2015 konať a rozhodnúť.

Podľa ustálenej judikatúry nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 37/95, II. ÚS 50/01, I. ÚS 52/02, III. ÚS 183/2003, I. ÚS 354/08) a
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 8Sžf/29/2010 alebo sp. zn. 5Sžp/5/2011) môžu byť predmetom preskúmania súdom aj
rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu

dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že
rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým
môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet
súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej
správy.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods.
2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov
prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Trovy pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov za
žaloba a odvolanie v celkovej výške 140,- €. Trovy právneho zastúpenia si žalobca v zmysle § 151 ods.

1, 2 O.s.p. nevyčíslil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.