Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. december 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/147/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200132
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716200132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu X.. N. D., nar. XX.
XX. XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX A., právne zastúpenému URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom
Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovaným 1./ K.. S. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom R.. K. 4, XXX XX A., 2./ I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. C. XXXX/XX, XXX XX Q., právne
zastúpenej Advokátska kancelária ABELOVSKÝ - PETRUŇO, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen,
IČO : 40 242 315, v mene ktorej koná advokát JUDr. Radko Petruňo, v konaní o zaplatenie 9 958,17
EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 17C/2/2016-115

zo dňa 12. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu voči žalovanej 2/ zamietol a vo výroku, ktorým
žalovanej 2/ priznal voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %,
p o t v r d z u j e .

III. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

IV. Žalovaná 2/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúduložilžalovanému1/povinnosťzaplatiťžalobcoviistinuvovýške
9 958,17 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 9 958,17 EUR od 15. 12.
2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a to titulom plnenia zo zmluvy o
pôžičke uzavretej dňa 14. 01. 2008 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1/ ( ďalej v texte „zmluva
o pôžičke“ ).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že mal za preukázané, že žalobca
vypracoval zmluvu o pôžičke, kde ako veriteľ je uvedený žalobca, a ako dlžníci sú uvedení žalovaný 1/ a
žalovaná 2/. V texte tejto zmluvy o pôžičke bolo uvedené, že veriteľ podpísaním tejto zmluvy požičiava
dlžníkom sumu 400 000.- Sk v pôvodne platnej mene, a to s dohodnutým úrokom 11% ročne, splatným
každý mesiac k 14. dňu mesiaca až do vrátania pôžičky. Uvedenú zmluvu však podpísal ako veriteľ
žalobca,aakodlžnícijupodpísallenžalovaný1/.Vuvedenejzmluvesapodpisžalovanej2/nenachádza,

a tieto skutočnosti medzi stranami ani neboli sporné. Takisto bolo nepochybné, že žalobca sumu 400
000.- Sk v pôvodne platnej mene odovzdal žalovanému 1/. Časť z uvedených finančných prostriedkov,
a to suma 390 000.- Sk v pôvodne platnej mene, bola použitá na zakúpenie motorového vozidla Renault
Espace, ktorá skutočnosť vyplýva z čestného prehlásenia predávajúceho O. D., následne aj vyjadreniežalovaného 1/. Žalovaná 2/ v tejto súvislosti uviedla, že ona si už presne nepamätá, či za tieto peniaze
bolo kupované auto. Pokiaľ sa aj žalovaný 1/ bránil tým, že tieto finančné prostriedky by mala vrátiť
žalovaná 2/, ktorá motorové vozidlo používala, súd mal za to, že nie sú podstatné okolnosti, kto využíval

toto motorové vozidlo, ale kto uzavrel zmluvu o pôžičke. Z vyjadrenia strán sporu, ako aj svedkov, a
najmä zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že zmluvu uzavrel ako veriteľ žalobca práve so žalovaným 1/, ktorý
potvrdil, že ich aj prevzal. Z tohto dôvodu súd žalobe žalobcu voči žalovanému 1/ vyhovel.

3. Pokiaľ sa žalobca domáhal plnenia aj voči žalovanej 2/, v tomto rozsahu nepovažoval okresný súd

žalobu za dôvodnú, pretože žalobca nepreukázal, žeby finančné prostriedky poskytoval na základe
vyššieuvedenejzmluvyopôžičkeajžalovanej2/,tedažebyžalovaná2/uzavrelazmluvuopôžičkespolu
so žalovaným 1/. Žalovaná 2/ zmluvu nepodpísala, sama uviedla, že zmluvu o pôžičke nikdy neuzavrela
a peniaze neprevzala, a k uzavretiu zmluvy o pôžičke nepristúpila z dôvodu, že jej podmienky, ktoré určil
žalobca, sa jej zdali nevyhovujúce kvôli výške úrokov. Ak aj žalovaná 2/ uviedla, že peniaze si požičal
jej manžel s jej vedomím, a v podstate aj s jej súhlasom, uvedené podľa okresného súdu neznamená,

že žalovaná 2/ zmluvu o pôžičke uzavrela. Žalovaná 2/ len o nej vedela a žalovaný si zobral zmluvu o
pôžičke s jej súhlasom.

4. Pokiaľ boli v konaní vypočúvaní ostatní svedkovia, a to rodičia žalobcu a žalovaného 1/, ktorí sa
vyjadrovali k zmluve o pôžičke, títo pri uzatváraní zmluvy neboli, a ani pri odovzdávaní peňazí. Ich

vyjadrenia boli teda sprostredkované vyjadrenia toho, čo počuli od strán. Vzhľadom na takto vykonané
dokazovanie, mal súd za to, že žalovaná 2/ v konaní nie je pasívne vecne legitimovaná. V tejto súvislosti
poukázal na Zborník stanovísk správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov IV.,
str. 495, v zmysle ktorého: „Manželia, ktorí za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva
uzavreli zmluvu o pôžičke ako dlžníci, zodpovedajú veriteľovi (ako rovnako ako iní dlžníci) spoločne

a nerozdielne len v prípade, že to bolo dohodnuté, alebo stanovené právnym predpisom. Ak uzavrel
za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z
manželov, nepotrebuje k tomu súhlas druhého manžela, a to i keď nejde o bežnú vec.“ Z uvedeného
stanoviska podľa okresného súdu jednoznačne vyplýva, že za trvania manželstva a bezpodielového
spoluvlastníctva, môže zmluvu o pôžičke uzavrieť aj len jeden z manželov a nepotrebuje k tomu súhlas

druhého manžela. V tomto prípade tak žalovaný 1/ za trvania manželstva so žalovanou 2/ mohol aj sám
uzavrieť zmluvu o pôžičke so svojim bratom tak, ako sa nakoniec aj stalo. K uvedenému nepotreboval
súhlas žalovanej 2/. I keď podľa názoru súdu z vyjadrenia žalovanej 2/ pred Okresným súdom Lučenec,
č.k. 21C 102/2011 zo dňa 05.12. 2011 vyplýva, že žalovaná 2/ takýto súhlas svojmu manželovi dala,
ani to nič nemení na skutočnosti, že sama so žalobcom zmluvu o pôžičke neuzavrela.

5. Okresný súd sa vysporiadal i s námietkou žalobcu vo vzťahu k výpisu z jeho účtu, keď uviedol, že
ak aj z uvedeného výpisu a následne z oznámenia UniCredit Bank vyplýva, že žalovaná 2/ poukázala z
účtu, ktorého bola vlastníkom, na účet žalobcu sumu 273,84 EUR, z tejto skutočnosti nevyplýva, čo tým
chcela žalovaná 2/ zaplatiť, a pokiaľ by tým aj bola platila úroky z poskytnutej pôžičky, z vykonaného

dokazovania nebolo preukázané, či tieto finančné prostriedky patrili výlučne žalovanej 2/, alebo v tom
čase obom manželom. Pokiaľ by teda aj žalovaná 2/ zo svojich finančných prostriedkov bola zaplatila
žalobcovi časť úrokov zo zmluvy o pôžičke, uvedené nie je možné chápať ako uznanie záväzku, pokiaľ
samotný záväzok nikdy nevznikol. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, žeby bol
zmluvu o pôžičke uzatvoril ako s dlžníkom aj so žalovanou 2/, a z tohto dôvodu žalobu voči nej zamietol.

6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP.

7.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,atovočivýrokomII.aIV.uvedeného
rozsudku, teda v rozsahu, v ktorom bola jeho žaloba voči žalovanej 2/ zamietnutá a súvisiacom výroku o

náhrade trov konania. Má zato, že súd nesprávne právne kvalifikoval a vyhodnotil celú dôkaznú situáciu.
Akceptáciu s právnym úkonom, teda s uzavretím zmluvy o pôžičke, ktorú písomne uzavrel žalovaný
1/ vyjadrila aj žalovaná 2/, a to svojim konkludentným konaním, resp. prejavom vôle. Naviac, získané
finančné prostriedky titulom poskytnutého úveru boli použité spoločne ku kúpe motorového vozidla.
Žalovaná 2/ jednoznačne potvrdila, že akceptovala, prijala, prevzala a vyjadrila vôľu s pôžičkou vo

výške 400.000,- Sk v pôvodne platnej mene, ktorú žalobca poskytol jej, ako aj žalovanému 1/. Žalovaná
2/ akceptáciu a existenciu poskytnutej pôžičky titulom zmluvy o pôžičke potvrdila aj tým, že uhradila
bezhotovostným bankovým prevodom zo svojho bankového účtu sumu 273,84 EUR. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu aj voči žalovanej 2/.8. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie okresného súdu považuje za
vecne správne a dôvody odvolania za neopodstatnené. Opätovne uviedla, že ak by skutočne mienila

vyjadriť „akceptáciu s právnym úkonom“ ako to žalobca konštatuje, urobila by to práve tým spôsobom,
že by zmluvu o pôžičke podpísala. V konaní však bolo preukázané, že zmluvu nepodpísala úmyselne,
čím celkom jednoznačne prejavila vôľu nebyť so žalobcom v žiadnom záväzkovom vzťahu, resp. nebyť
touto zmluvou viazaná. Ak aj žalobca poukazuje na jej výpovede v konaní pred Okresným súdom
Lučenec, sp. zn. 21C 102/2011, neostáva jej iné, než znovu konštatovať, že ide o tvrdenia zavádzajúce a

zámerne prehliadajúce tú časť jej výpovede, v ktorej uviedla, že „...opakujem, bola som proti tomu, preto
som zmluvu o pôžičke nikdy nepodpísala, peniaze si výlučne požičal môj manžel od svojho brata...“.
Z výsledkov dokazovania vykonaného okresným súdom nepochybne vyplýva, že účastníkom zmluvy o
pôžičke bol výlučne žalovaný 1/, keďže zmluvu o pôžičke ona písomne, ale ani ústne neuzavrela.

9. K realizácii platby žalobcovi z jej strany vo výške 273,84 EUR uviedla, že išlo o realizáciu tejto platby

z prostriedkov patriacich do BSM, ktorá skutočnosť nič nemení na tom, že nie je účastníčkou zmluvy o
pôžičke, a že na seba žiadny záväzok voči žalobcovi neprevzala. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba voči nej zamietnutá, potvrdil.

10. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu nevyjadril a po rozhodnutí okresného súdu podal návrh na prerušenie

konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) CSP. Navrhol, aby bolo konanie prerušené do právoplatného
skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen, č. k. 8C 362/2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 12Co/376/2016, pretože rozhodnutie v tomto konaní závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený súd riešiť, pretože „ak raz bolo motorové vozidlo
zaradené do masy BSM a bolo kúpené výlučne z požičaných finančných prostriedkov, tak nemôže toto

súd opomenúť“.

11. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v
texte aj „CSP“), v ktorom § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP platí, že

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1

CSP (a contrario), rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu voči žalovanej 2/ zamietol a vo
výroku, ktorým žalovanej 2/ priznal voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil ako v celom rozsahu vecne správny.

13. Výrok, ktorým okresný súd uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovaným 1/ sumu vo výške 9 958,17

EUR s príslušenstvom (výrok I.), a ktorým priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému 1/ vo
výške 100 % (výrok III.), nebol odvolaním žalobcu napadnutý, preto v tomto rozsahu zostáva rozsudok
okresného súdu v zmysle § 367 ods. 2 nedotknut, a teda právoplatný.

14. Pred rozhodnutím vo veci samej okresný súd posúdil návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania,

ktorý podal po rozhodnutí súdu prvej inštancie v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) CSP, a to za účelom
prerušenia konania až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen
č. k. 8C 362/2012 v spojení s konaním vedeným pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, č. k.
12Co/376/2016.

15. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť.

16. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

17. Žalovaný 1/ v podanom návrhu na prerušenie konania sa domáhal tohto prerušenia z dôvodu, že
na Okresnom súde Zvolen sa vedie iné konanie, ktorého predmetom je vyporiadanie BSM žalovaných
1/ a 2/, v ktorom sa rieši otázka, či predmetné motorové vozidlo, ktoré malo byť zakúpené z finančnýchprostriedkov poskytnutých žalobcom žalovaným 1/ a 2/ bude alebo nie vylúčené z masy BSM. Odvolací
súd konštatuje, že otázku, či motorové vozidlo bude alebo nie obsahom masy BSM, ku ktorej
vyporiadaniu dôjde v inom konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen, č. k. 8C 362/2012 je otázkou,

ktorá s konaním v prejednávanej veci, a to vrátením finančných prostriedkov titulom plnenia zo zmluvy
o pôžičke nesúvisí, a nemá pre záver okresného súdu o tom, že zmluvu o pôžičke uzavrel žalovaný
1/ žiadny právny priamy vzťah na základe, ktorého by bolo dôvodným konanie v tejto veci prerušiť.
Bez ohľadu na uvedené, však odvolací súd konštatuje, že návrh na prerušenie konania bol podaný
žalovaným 1/, ktorý po rozhodnutí okresného súdu už tohto času nie je stranou v odvolacom konaní.

Žalovaný 1/ nepodal voči rozhonutiu okresného súdu odvolanie, rozhodnutie vo vzťahu k nemu, a
to vo výroku I., ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť istinu vo výške 9 958,17 EUR spolu s
príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.), je tohto času právoplatné. Predmetom
odvolacieho konania je len konanie o nároku žalobcu voči žalovanej 2/, ak žalobca podal odvolanie len
voči výrokom II. a IV., teda voči výrokom, ktorým bola jeho žaloba voči žalovanej 2/ zamietnutá. Žalovaný
1/ nie je oprávnený podávať akékoľvek návrhy súvisiace s priebehom odvolacieho konania. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti odvolací súd návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania zamietol.

18. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je
vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň v bode 22 odkazuje i odvolací súd. Z uvedených dôvodov
sa odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP)
a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia aj vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu uvádza
nasledovné:

20. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého zmluva o pôžičke
bola uzavretá len medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom, preto v konaní je pasívne
vecne legitimovaným len žalovaný 1/ a dôvodne okresný súd voči žalovanej 2/ žalobu zamietol.

21. Odvolanie žalobcu nepovažuje odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiu o jeho nároku voči žalovanej
2/ za dôvodné, nakoľko okresný súd sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní už podrobne
vysporiadal i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Okresný súd výslovne konštatoval, že žalovaný 1/
mohol zmluvu o pôžičke uzavrieť, či so súhlasom, alebo bez súhlasu žalovanej 2/, pretože, ak za trvania
manželstvaBSMtútozmluvuopôžičkeuzavrelibajedenzmanželov,nepotrebujektomusúhlasdruhého

manžela, a to aj keď nejde o bežnú vec. Je nevyhnutné rozlišovať okolnosť (ne)súhlasu žalovanej 2/
s uzavretím zmluva o pôžičke jej manželom a s tým súvisiacu relatívnu neplatnosť právneho úkonu a
okolnosť, či žalovaná 2/ zmluvu o pôžičke uzavrela spolu s manželom ako jej účastníčka. Ak aj žalovaná
2/ súhlas s uzavretím zmluvy o pôžičke žalovanému 1/ dala, nedošlo tým k uzavretiu zmluvy o pôžičke
medzi žalovanou 2/ a žalobcom. Samotný súhlas žalovanej 2/ nie je právnym úkonom, na základe

ktorého by zmluva o pôžičke medzi žalobcom a ňou vznikla. Uvedené nepreukazuje ani výpis z účtu
žalobcu a následne oznámenie UniCredit Bank, podľa ktorého žalovaná 2/ poukázala z účtu, ktorého
bola vlastníkom, na účet žalobcu sumu 273,84 EUR, ak uvedené finančné prostriedky boli poskytnuté za
trvania manželstva žalovaného 1/ a 2/, a nebolo preukázané, či tieto finančné prostriedky patrili výlučne
žalovanej 2/, alebo v tom čase obom manželom. Pokiaľ by teda aj žalovaná 2/ zo svojich finančných

prostriedkov bola zaplatila žalobcovi časť úrokov zo zmluvy o pôžičke, uvedené nie je možné chápať
ako uznanie záväzku.

22. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Z uvedenej úpravy je zrejmé, že záväzky

jedného, alebo oboch manželov za trvania manželstva neboli predmetom BSM a pasívna solidarita
manželov je stanovená iba pre právne úkony týkajúce sa vecí v ich BSM. Preto, ak zmluvu o pôžičke
za trvania manželstva uzavrel iba jeden z manželov, je zo zmluvy o pôžičke zaviazaný a oprávnený len
ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel, ak k jej platnosti nebol potrebný súhlas druhého manželav zmysle § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože zmluvou o pôžičke sa peniaze do BSM iba
nadobúdajú. Ak by zmluvu o pôžičke uzavreli ako dlžníci obaja manželia, (čo však v prejednávanej veci
nebolo preukázané), sú zo zmluvy oprávnení a zaviazaní spoločne a nerozdielne len v prípade, ak to

bolo dohodnuté; inak by išlo o záväzok delený medzi nich rovnakým dielom.

23. Odvolací súd uznáva, že k zavretiu zmluvy o pôžičke nemusí dôjsť výslovne v písomnej
forme, zmluva môže byť uzavretá i ústne, alebo konkludentným spôsobom, avšak žalobca v konaní
nepreukázal, že zmluvu uzavrel so žalovanou 2/. Žalovaný 1/ sám uviedol, že žalovaná 2/ odmietla

podpísať zmluvu, preto ju len s jeho podpisom odniesol bratovi. Sám žalovaný 1/ uviedol, že vie o tom,
že vtedy žalovaná 2/ nebola stotožnená s tým, žeby podľa zmluvy o pôžičke mali platiť úroky. Žalobca
nepreukázal uzavretie zmluvy ani ústne, či konkludentne, ak súhlas žalovanej 2/ s uzavretím zmluvy
o pôžičke žalovaným 1/ je jej prejavom voči manželovi, a nie prejavom voči žalobcovi ako veriteľovi.
Žalovaná 2/ nebola v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom. Z uvedených dôvodov treba prisvedčiť
správnosti záveru okresného súdu, že žalovaná 2/ nebola dlžníčkou, pretože žiadnym spôsobom

písomne, ústne ani konkludentne neuzavrela zmluvu o pôžičke so žalobcom, a touto sa nestala ani
tým, že prípadne čiastočne uhradila zo svojho účtu žalobcovi sumu 273,84 EUR. Uvedené finančné
prostriedky možno vnímať ako finančné prostriedky, ktoré predstavovali BSM, z ktorých čiastočne bol
dlh žalovaného 1/ uhradený. Pokiaľ aj boli v konaní vypočúvaní ostatní svedkovia, a to rodičia žalobcu a
žalovaného 1/, ktorí sa vyjadrovali k zmluve o pôžičke, títo sami pri jej uzatváraní a ani pri odovzdávaní

finančných prostriedkov neboli.

24. Odvolací súd poznamenáva, že uzavretím zmluvy o pôžičke len jedným z manželov nevznikol
spoločný záväzok manželov, pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí a
z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol potrebný súhlas žalovanej 2/ (viď aj rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cbo 99/2009, sp. zn. 3Cdo 143/2008). Predmetná zmluva o pôžičke
nepredstavuje dispozíciu so spoločnými finančnými prostriedkami žalovaného 1/ a žalovanej 2/, keďže
touto zmluvou mali byť finančné prostriedky iba získané do BSM. Zo zmluvy o pôžičke je tak zaviazaný
iba žalovaný 1/ . Touto zmluvou o pôžičke sú peniaze, ktoré boli na základe zmluvy o pôžičke v hotovosti
vyplatené žalovanému 1/, nadobudnuté do BSM, a k platnosti tohto právneho úkonu nebol potrebný

súhlas druhého manžela. Z takejto zmluvy je zaviazaný len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel.

25. Keďže odvolacie námietky žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnili vecnú správnosť rozhodnutia
okresného súdu, odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu, teda v ktorom bola
žaloba zamietnutá voči žalovanej 2/, potvrdil.

26. Odvolací súd potvrdil i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania, ktorú náhradu priznal
žalovanej 2/ voči žalobcovi vo výške 100 % (výrok IV.), ktorý výrok nebol konkrétnymi dôvodmi v odvolaní
napadnutý žalobcom, avšak ide o výrok závislý. Okresný súd rozhodoval v súlade s ustanoveniami
Civilného sporového poriadku, teda priznal náhradu trov konania žalovanej 2/ podľa zásady úspechu v

spore, keď bola v celom rozsahu úspešnou v konaní voči žalobcovi.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho

konania. Naopak v celom rozsahu bola v odvolacom konaní úspešná žalovaná 2/. ktorej vznikol nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v celom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne v zmysle §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

28. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).