Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/529/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615220745
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615220745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej, v spore žalobcu Prima Banka Slovensko a.s., Žilina,
Hodžova 11, IČO: XX XXX XXX proti žalovanej J. B., K.. XX.X.XXXX, O. W. K. B., J. XX, o zaplatenie
1.591,74 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 8C/503/2015-38 zo 14.7.2016 Okresného
súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. žalobu zamietol a II. stranám sporu náhradu trov

konania nepriznal.

2. Žalobca, sa žalobou, doručenou súdu 26.11.2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanej uhradiť
mu 1. 591,74 Eur s 28 % úrokom ročne od 14.8.2015 , do zaplatenia a nahradiť trovy konania 95,00
Eur, na tom skutkovom a právnom základe, že (s pôvodným názvom Dexia banka Slovensko a.s.)
a žalovaná uzatvorili 23.8.2004 Zmluvu o rastovom osobnom účte, na základe ktorej žalobca zriadil
žalobkyni účet č. 7531967001 . Účastníci sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v

zmluve, všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná neuhradila žalobcovi debetný zostatok na
účte zriadenom podľa zmluvy, preto žalobca účet zatvoril. Poukázal na ustanovenie Všeobecných
obchodných podmienok, podľa ktorých je navrhovateľ oprávnený nevysporiadaný debetný zostatok na
účte sankcionovať sankčnou úrokovou sadzbou podľa cenníka, ktorá bola 28 % ročne. Žalovaná si
nebola vedomá, že má voči žalobcovi dlh. Súdu z výsluchu žalovanej vyplynulo, že si nie je vedomá
dlhu voči žalobcovi, že uznala, že mala zriadený u právneho predchodcu žalobcu účet. Banka jej
poskytla aj hypotekárny úver. Keďže úver nesplácala, v r. 2014 v exekučnom konaní prišla o byt.

Po tejto exekúcii jej bolo žalobcom oznámené zrušenie jej osobného účtu s tým, že všetky dlhy
voči žalobcovi má vysporiadané. Účet dlhodobo nevyužívala. V r. 2014 pracovala v zahraničí, takže
ani objektívne s účtom nedisponovala a ani nik z jej príbuzných. Zistil, že žalovaná uzavrela so
žalobcom 23.8.2004 Zmluvu o rastovom osobnom účte, na základe ktorej bol žalobcom žalovanej
zriadený a spravovaný rastový osobný účet č.XXXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaná bola oprávnená na
tomto účte vykonávať platby. Žalovaná neuhradila žalobcovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa
Zmluvy o rastovom osobnom účte, 25.7.2013 došlo výzvou zo strany žalobcu k jeho zrušeniu. Výška

nepovoleného čerpania činila 25 Eur. Konštatoval, že na základe výpisu z účtu za obdobie od 1.8.2015
do 14.8.2015 bol debetný zostatok ku 31.7.2015 v sume 1.570,87 Eur. Počet kreditných položiek jedna
v sume 1.591,74 eur, počet debetných položiek dve v sume - 20,87 eur. Vychádzajúc z § 708 ods.
1,2, § 710 Obch. zák., § 4 ods. 1-5 zák.č. 258/2001 Z.z. účinného ku dňu uzatvoreniu zmluvy (ichznenie citoval) , mal v konaní preukázané, že žalobca svoj nárok bližšie nešpecifikoval, uviedol,
že si uplatňuje sumu 1.591,74 Eur titulom debetného zostatku na účte. Poukázal na to, že v konaní,
pokiaľ chce byť žalobca úspešný, musí okrem uvedenia sumy, ktorú žiada priznať a ktorú vyjadruje v

petite žaloby, aj skutkovo odôvodniť nárok tým, že opíše rozhodné skutočnosti. Každý nárok totiž nie
je definovaný nie len sumou, ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia nároku , by nemala žalovaná
možnosť brániť právo, pretože by nevedela prečo a z akého dôvodu požaduje žalobca určitú sumu.
Súd zistil, že došlo k uzavretiu zmluvy, ktorá obsahovo zodpovedá zmluve o bežnom účte, že žalobca
nepreukázal poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej. Z priloženého výpisu z účtu za obdobie od

1.82015 - 14.8.2015 súd mal preukázané len evidovanie debetu a jeho zvýšenie od zostatku z 31.7.2015
vo výške 1.570,87 Eur pripísaním debetnej položky - úrokov. Len samotný fakt, že veriteľ eviduje na
účte debetný zostatok , neznamená, že má veriteľ aj pohľadávku voči dlžníkovi vo výške evidovaného
debetného zostatku. Poukázal na to, že výpis z účtu nie je verejná listina, ktorá by zakladala domnienku
správnosti údajov, ale je to listina, ktorá majiteľovi účtu deklaruje vykonávanie pohybov na účte, platieb
na základe prevodných príkazov a pod. Zdôraznil, že žalobca vôbec netvrdil, že by poskytol žalovanej

nejaké finančné prostriedky, že uskutočnil určité konkrétne platby, ktoré by bolo možné posúdiť podľa §
710 Obch. zák. ako úver, že by žalovaná vykonala platby, aj keď nemala prostriedky na účte, príp. takéto
výbery, teda plnenia zodpovedajúce kontokorentnému úveru, že uvedený zostatok môže predstavovať
rôzne hmotnoprávne nároky navrhovateľa od poplatku za vedenie účtu po úver vykonaním platby , bez
krytia zostatkom peňažných prostriedkov na účte, nároky zo zmluvných pokút, úrokov z omeškania,

úrokov (tak ako boli uvedené na výpise z účtu), avšak žalobca ak chce byť v konaní úspešný, musí
uviesť ktoré jednotlivé nároky tvoriace debetný zostatok na účte si uplatňuje, pričom súd ich dôvodnosť
musí posúdiť a žalovaná sa musí mať možnosť so špecifikáciou nárokov zoznámiť a vyjadriť sa k nej.
Takéto nároky by bolo možné zistiť aj z výpisu z účtu za obdobie vzniku debetného zostatku, ktorý však
žalobca nepredložil a takéto nároky si neuplatnil. Nakoľko súd nemal preukázané, že medzi žalobcom

a žalovanou došlo v súlade s § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 258/2001 Z.z. k platnému uzavretiu zmluvy o
poskytovaní služby - povolenému prečerpaniu na osobnom účte žalovanej, teda že došlo k písomnému
prijatiu návrhu majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby - povolenému prečerpaniu
na osobnom účte veriteľom(žalobcom) a u žalobcu absentujú aj skutkové tvrdenia týkajúce sa výšky
poskytnutého úveru - istiny a zároveň súdu ani žiadnym spôsobom nepreukázal poskytnutie úveru -

istiny, t.j. súd nemal preukázané poskytnutie úveru žalovanej podľa § 4 ods. 4 písm. a) zákona č.
258/2001 Z.z., keďže žalobca jednoznačne nešpecifikoval debetný zostatok uplatnený v danom konaní
vo výške 1.591,74 Eur s prísl. Poukázal aj na to, že žalobca od 26.11.2015, kedy podal žalobu na
súd, mal dostatočný časový priestor na predloženie všetkých relevantných prostriedkov procesného
útoku, ktoré mali byť priložené už k žalobe, že odročovanie súdneho pojednávania by predstavovalo

porušenie rovnosti strán v konaní, neoprávneným zvýhodňovaním žalobcu. Preukázaný skutkový stav je
výsledkom dôkaznej aktivity procesných strán a v zmysle zásady koncentrácie konania ( sudcovskej aj
zákonnej) bol povinný podriadiť preukázaný skutkový stav pod príslušné ust. právnej normy. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal, žalobu v celom rozsahu zamietol. Vychádzajúc
z § 255 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. , uviedol, že žalovaná bola v konaní plne úspešná, ale nárok na

plnú náhradu trov konania si neuplatnila. Žalovaný bol v konaní neúspešný, súd preto stranám sporu
náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a poukázal na to, že s uvedenými
argumentmi súdu sa nestotožňuje a považuje napadnutý rozsudok za nesprávny z dôvodov, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.).

4. Žalobca má za to, že pokiaľ súd považoval žalobu za neúplnú, mal ho vyzvať na jeho doplnenie v

zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. , že neobstojí názor súdu, že mal už v žalobe predložiť všetky prostriedky
procesného útoku, keďže zásada koncentrácie konania bola zavedená až novým Civilným sporovým
poriadkom účinným od 1.7.2016. Ku dňu podania žaloby 26.11.2015 aj k trvaniu takmer celého súdneho
konania (až na dobu od 1.7.2016 do vyhlásenia rozsudku 14.7.2016) bol účinným procesných predpisom
O.s.p., teda nie je možné sa odvolávať výlučne na procesné postupy a zásady zavedené novým civilným

poriadkom. Citujúc znenie § 43 ods. 1 O.s.p.. Vytýkala súdu, že ho na doplnenie návrhu nevyzval, avšak
napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesne vadný a bola mu odňatá
možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. a odňal mu možnosť konať
pred súdom, že ide o vady konania, vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., ktoré sú porušenímzákladného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky zaručuje okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej
republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol rozhodnutie

súdu zmeniť a žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť mu 1591,74 EUR, spolu s úrokom vo výške 28 %
p.a. zo sumy 1591,74 EUR od 14.8.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania - súdny poplatok a trovy
odvolacieho konania, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na svoje vyjadrenie uvedené na pojednávaní 14.7.2016.
Opakovala, že nie je jej známe , o akú sumu ide, keďže v dražbe vydanou Prima banka Slovensko
a.s. prišla o byt kvôli pozdĺžnostiam voči žalobcovi, že po vyplatení dlhov v banke z dražby jej bolo

oznámené, že jej účel v Prima banke Slovensko týmto zanikol a preto tento účet nebol používaný s
vedomím, že už neexistuje.

6. Žalobca k vyjadreniu k odvolaniu žalovanej uviedol , v podaní z 20.9.2016, že žalovanou uvádzaná

dražba nesúvisí s prejednávanou vecou, že pohľadávka z titulu hypotéky bola dlžníkom vyplatená
18.2.2014 v plnej výške , aj vrátane nákladov dražby. Vzhľadom na uvedené dražobná spoločnosť
LICITIR group, a.s. pristúpila v zmysle § 19 ods. 1 písm. k) Zákona o dobrovoľných dražbách, k
registrácii upustenia od dražby, ktorá sa mala konať 19.2.2014. Žiadna úhrada nebola smerovaná
na nepovolený debetný zostatok. Predmetná pohľadávka má svoj základ v nepovolenom debetnom

zostatku na osobnom účte žalovanej, pričom tento účet bol zatvorený zo strany žalobcu až 14.8.2015.
Preto považuje vyjadrenie žalovanej za bezpredmetné.

7. Žalobca vo vyjadrení z 28.10.2016 (čl. 56) , došlým súdu 31.10.2016 poukázal na to, že zo strany

žalovanej do dnešného dňa nedošlo k úhrade dlžnej sumy, že z jeho strany došlo len k internej účtovnej
transakcii (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta prevedie na vnútorný účet - táto transakcia má
spravidla popis „Bezhotovostný prevod - vyrovnanie zostatku zatv. účtu“ ide o internú transakciu banky,
nie o transakciu zo strany klienta. V tomto prípade prebehla táto transakcia 14.8.2015 (viď príloha - výpis
z účtu 8/2015); uvádzaná exekučná vec, v ktorej vystupoval žalobca , nesúvisí s prejednávanou vecou,

nakoľko predmetná pohľadávka má svoj základ v nepovolenom debetnom zostatku na osobnom účte
žalovanej.

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 383 ods. 1 C.s.p. na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 C.s.p. a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci a správne
ju právne posúdil. Odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktoré v
celomrozsahuodkazuje,pretožedôvodyrozsudkusúsprávne,načomničnemeníanipodanéodvolanie
žalobcom.

9. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 363 ods. 1 písm. b) C.s.p. , t.j., že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, t.j. z dôvodu, že súd rozhodol na základe
vadnej žaloby , t.j. rozhodol o neurčitej žalobe a že jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť ,

smerujúca k odstráneniu neúplnosti žaloby žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol takejto činnosti
povinný.

10. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod- nesprávny procesný postup súdu , v dôsledku ktorého došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 363 ods. 1 písm. b) C.s.p. nie je daný.

11. Súd v odôvodnení rozhodnutia (str. 3-4 rozsudku ), o.i., vyhodnotil zistený skutkový stav a v
dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcu, po právnom posúdení veci , urobil záver, že nemal
preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo v súlade s § 4 ods. 1 a 3 zákona č. 258/2001Z.z. k platnému uzavretiu zmluvy o poskytovaní služby - povolenému prečerpaniu na osobnom účte
žalovanej, že došlo k písomnému prijatiu návrhu majiteľa účtu na uzavretie zmluvy o poskytovaní služby
- povolenému prečerpaniu na osobnom účte veriteľom (žalobcom ) a že u žalobcu absentujú aj skutkové

tvrdenia týkajúce sa výšky poskytnutého úveru - istiny . Žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal
poskytnutie úveru - istiny. , t.j. nemal preukázané poskytnutie úveru žalovanej podľa § 4 ods. 4 písm. a)
zákona č. 258/2001 Z.z. z dôvodu, že žalobca jednoznačne nešpecifikoval debetný zostatok uplatnený
v danom konaní vo výške 1.591,74 eur istiny s prísl.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že preukázaný skutkový stav je
výsledkom dôkaznej aktivity procesných strán , že žalobca svoje tvrdenie nepreukázal, v dôsledku čoho
žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. Z uvedeného je zrejmé, že súd vyhodnotil dôkazné prostriedky predložené stranami sporu , ktoré mal
k dispozícii, zistený skutkový stav podriadil pod prísl. právne predpisy vzťahujúce sa k prejednávanej

právnejveci,urobilznich príslušnéprávnezáveryazdôvodunedostatkuuneseniadôkaznéhobremena
žalobcom , žalobu zamietol.

14. Je potrebné poukázať na to, že súd podľa § 120 ods. 4 O. s. p. uznesením 8C 503/2015-23 z
28.1.2016 strany sporu poučil, že musia všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr

do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy
predložené označené neskôr súd neprihliada a že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím
dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

15. Uznesenie bolo doručené žalobcovi 4.2.2016 (doručenka pri čl. 22).

16. Strany sporu , vrátane žalobcu , ďalšie návrhy na dokazovanie nemali.

17. Vychádzajúc aj z § 120 ods. 4 O.s.p. a z § 470 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) ,

účinného od 1.7.2016 ( podľa § 470 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a aj § 182 C.s.p. , účinného už v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie , ktoré ust. vyjadruje princíp koncentrácie konania (ak súd
pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k

dokazovaniu o právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie
dôkazy uznesením vyhlási dokazovanie za skončené), žalobca sa nevyjadril k zhrnutému dokazovaniu
súdom ani po právnej stránke a nepovažoval tak za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd uznesením
vyhlásil dokazovanie za skončené.

18. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

19. 36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p..

20. 37. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli,
preto stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

21. 38. Výsledok hlasovania -pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).