Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. august 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115213380
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:4115213380.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloletého: N. C., nar. XX. R. XXXX, bytom u matky a
zastúpeného opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, matky: A. I., nar. XX.
I. XXXX, bytom K., P. XXX/X, zastúpenej advokátom: Mgr. Michal Pollák, Šaľa, Mostová 1840/9 a
otca: N. C., nar. XX. K. XXXX, bytom F. XXX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Beáta Polyáková, Nitra,
Štefánikova 7, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o nariadenie predbežného opatrenia, o

odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 26. mája 2015 č. k. 16P/114/2015-9 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že n a r i a ď u j e predbežné
opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.
zn. 16P/114/2015 maloletého ponecháva v starostlivosti matky a upravuje styk otca s maloletým tak, že
- otec je oprávnený sa s maloletým stýkať každú sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod.,
- matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a v určenom čase ho otcovi v mieste svojho

bydliska odovzdať,
- otec je povinný maloletého matke v určenom čase v mieste jej bydliska vrátiť a
- matka je oprávnená byť prítomná pri výkone práva styku otca s maloletým.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa na návrh otca nariadil predbežné opatrenie, ktorým do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (vec Okresného súdu Galanta sp. zn. 16P/114/2015) dočasne

upravil styk otca s maloletým tak, že otec má právo sa s dieťaťom stýkať každú sobotu v roku od
16.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska matky a za jej prítomnosti. Takéto rozhodnutie odôvodnil
právne ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 4 a 6, § 76 ods. 1, 2, 4 a 9, § 102 ods. 1, § 163 ods. 2 O. s. p.
(Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); vecne návrhom
otca o úpravu práv a povinností k maloletému z dôvodu, že s matkou maloletého nežijú spolu, keďže
matka odišla zo spoločnej domácnosti (vedenej u starých rodičov maloletého z otcovej strany) v marci

2014, v ktorej domácnosti malo dieťa zabezpečené všetky veci na riadnu starostlivosť, postieľku, detskú
autosedačku, detskú vaničku a množstvo oblečenia a hygienických potrieb, keď spolu s návrhom vo
veci samej žiadal otec aj vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletým
na každý párny týždeň od piatku 16,30 hod do nedele do 18,00 hod. Súd prvého stupňa sa stotožnil so
skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, avšak vzhľadom k tomu,
že maloletý ešte nedosiahol vek tri roky života, je v podstatnej časti života odkázaný a najmä citovo

naviazaný na matku, súd prvého stupňa pozmenil otcom navrhovanú dobu styku s maloletým tak, ako to
vyplýva z výroku napadnutého uznesenia, majúc za to, že takáto úprava styku otca s maloletým v tomto
veku lepšie zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a jeho citovej nadväznosti a závislosti na
osobe matky. Zdôraznil, že ide o dočasnú úpravu, ktorú možno v konaní o úprave rodičovských práv k
dieťaťu modifikovať tak, aby najlepšie zodpovedala veku dieťaťa, jeho zdravotnému stavu a mentálnym
potrebám zodpovedajúcim veku dieťaťa. Mal za to, že je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov

účastníkov, teda úprava styku otca s maloletým a zároveň si to vyžaduje záujem na výchove maloletého.
V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (obsiahnutom v návrhu vo veci samej) otec uviedol, žemaloletý sa narodil z jeho vzťahu s matkou maloletého, s ktorou od narodenia maloletého žil v spoločnej
domácnosti u jeho rodičov až do marca 2015, kedy sa matka bezdôvodne odsťahovala zo spoločnej
domácnosti spoločne s maloletým. Matka spoločnú domácnosť opustila bez udania dôvodu a otec sa

nijakým spôsobom nemôže podieľať na výchove a starostlivosti o maloletého, na ktorej sa doposiaľ
riadne spolupodieľal, s maloletým nemá žiaden kontakt, nakoľko je mu v kontakte bránené. Rodičia viedli
spoločnú domácnosť u rodičov otca maloletého, kde mali vytvorené dobré podmienky, mali spoločne
jednu izbu zariadenú manželskou posteľou, skriňovou zostavou, komodou, TV príslušenstvom, detskou
postieľkou a skrinkou, kde sa nachádzali aj osobné veci maloletého a využívať mohli celý dom. Starí

rodičia nijakým spôsobom nezasahovali do starostlivosti o maloletého. Žili harmonicky, neboli medzi nimi
nezhody,matkačastochodievalaksvojimrodičomdoK.,vočičomunemalotecvýhrady.Maloletéhootec
kúpal, kŕmil, prebaľoval spoločne s matkou a navštevoval s ňou aj poradňu detskej pediatričky v F.. Otec
žije usporiadaným životom a chce sa podieľať na výchove a starostlivosti o maloletého. Nespochybnil
výkon starostlivosti matky, avšak mal za to, že ako otec má tiež rovnaké práva a povinnosti. Je schopný
zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého v čase, kedy by dieťa bolo v jeho domácnosti, pozná jeho

režim, v jeho domácnosti má maloletý všetko zabezpečené, má postieľku, detskú autosedačku, vaničku
a množstvo oblečenia a hygienických potrieb. V starostlivosti by mu pomáhali rodičia a sestra, ktorá je
krstnou matkou maloletého. Matke na maloletého prispieva výživným 50 eur a okrem toho jej pravidelne
robí nákupy pre maloletého. Vo veci samej sa domáha zverenia maloletého do osobnej starostlivosti
matky a zaviazania otca platiť výživné na maloletého 50 eur mesačne a úpravy styku s maloletým na

každý párny víkend od piatku od 16,30 hod. do nedele do 18,00 hod. a v nepárnom týždni v stredu od
16,00 hod. do 18,00 hod. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa domáhal úpravy styku tak,
že je oprávnený sa s maloletým stýkať každý párny týždeň v čase od piatku 16,30 hod. do nedele do
18,00 hod.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie iba otec maloletého s návrhom na jeho zmenu vyhovením
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu s tým, že otec si maloletého vyzdvihne
a po ukončení stretnutia vráti do miesta bydliska maloletého na adrese P. XXX/X, K., matka je
povinná v určenom čase na uvedenej adrese maloletého pripraviť a odovzdať otcovi s tým, že
stretávanieotcasmaloletýmsabuderealizovaťbezprítomnostimatky.Dôvodil,žezákonnikdetaxatívne

neuvádza výpočet hranice veku maloletého, podľa ktorej by mali súdy postupovať pri určovaní rozsahu
styku druhého rodiča s maloletým, rovnako nie je nikde upravené, že tento styk druhého rodiča sa
musí realizovať za prítomnosti matky. Otec je plne spôsobilý starostlivosť o maloletého zvládnuť bez
prítomnosti matky a to nielen otec, ale aj jeho priami príbuzní, ktorí trpia tým, že sa s maloletým
nemôžu stretávať, nakoľko im v tom matka maloletého zámerne a bezdôvodne bráni, obávajú sa toho,

že prostredníctvom takejto odluky maloletý úplne zabudne, resp. vôbec nebude poznať svoju rodinu.
Matka maloletého nie je úplne vzorový prototyp matky, keďže kedykoľvek ponechá maloletého v opatere
cudzích ľudí len za tým účelom, aby sa mohla venovať svojim záľubám. Matka si je plne vedomá toho, že
v domácnosti otca má maloletý zabezpečený kompletný servis, otec sa o maloletého v plnom rozsahu
od narodenia staral, podieľal sa na jeho starostlivosti a výchove, kŕmil ho, prebaľoval, kúpal a hral sa

s ním, čítal mu rôzne knižky primerané jeho veku, venoval sa mu po každej stránke a zabezpečoval aj
jeho zdravotnú starostlivosť tým, že sa pravidelne zúčastňoval ambulantného vyšetrenia s maloletým
a zaujímal sa o jeho zdravotný stav. Dočasnú úpravu v napadnutom uznesení považuje otec za
nedostatočnú, nakoľko osem hodín za jeden mesiac, kedy má možnosť vidieť dieťa, v porovnaní so 736
hodinami, počas ktorých má matka dieťa v osobnej starostlivosti, výrazne narúša zásadu vyjadrenú v čl.

9 bod 3 a čl. 18 Dohovoru OSN o právach dieťaťa. Poukázal aj na čl. 32 ods. 4 a čl. 36 Listiny základných
práv a slobôd a čl. 4 Dohovoru o styku s deťmi. Súd nezvážil, že takouto minimálnou dočasnou úpravou
bude otec radikálne obmedzený vo svojich rodičovských právach, na ktorých má záujem sa v plnom
rozsahu podieľať. Pri dvoch hodinách týždenne bude maloletý otca považovať za úplne cudziu osobu
a nie blízku rodinu. Otec priložil správu o zdravotnom stave maloletého, podľa ktorej v starostlivosti

MUDr. U. Q. v F. bol maloletý do 7.4.2015, kedy sa matka s dieťaťom odsťahovala do obvodu K.,
pri prvej návšteve novorodenca v rodinnom dome otca dieťaťa bolo prostredie dobré, vyhovujúce,
psychomotorický vývoj dieťaťa bol primeraný veku, bol kojený asi dva týždne, potom dostával umelé
mlieko, otec dieťaťa sa zaujímal o zdravotný stav a vývoj dieťaťa, bol prítomný v poradni počas oboch
očkovaní dieťaťa, starostlivosť zo strany rodičov bola dobrá. Taktiež otec maloletého predložil čestné

prehlásenie svojich rodičov, v ktorom uviedli, že matka s maloletým odišla z domu bez zdôvodnenia a
znemožnila im vídať sa a pravidelne kontaktovať s maloletým. Ešte pred narodením maloletého pripravili
prenehoajehorodičovsamostatnúizbu,ktorúzariadilinovýmnábytkom.Užprednarodenímmaloletého
ponúkli jeho matke, že môže u nich bývať, ona to však bez uvedenia dôvodu neurobila a až tesnepred pôrodom ju priviezol brat a oni ju odviezli do pôrodnice, starali sa o ňu aj o celú výbavu pre ňu aj
pre maloletého. Zakúpili tieto veci po dohode so synom, pretože chceli vypomôcť. Z pôrodnice prišla
matka s maloletým k nim a od prvého dňa sa im snažili vytvoriť pohodlie a zabezpečiť maloletému

zdravé prostredie. Každý deň pre matku zabezpečovali teplú stravu, matka maloletého používala celý
ich rodinný dom, mala kľúče od domu, zabezpečili jej aj väčšie auto, aby bola mobilná s kočíkom. Raz do
týždňajejvytváralipriestor,abysamohlaspoločenskyvyžiť,počastejtodobyzabezpečovalistarostlivosť
o maloletého a táto prebehla bezproblémovo. Matka každý týždeň odchádzala aj s maloletým od nich
najmenej jeden-dvakrát do týždňa do K. na celý deň a vracala sa až večer, čo zdôvodňovala tým, že

chodí navštevovať rodičov, aby sa s maloletým pravidelne stýkali. Každý víkend počas piatich mesiacov
bývania v ich rodinnom dome chodila do K., vraj navštíviť rodičov, čo ich trápilo, pretože oni ako
zamestnaní sa tiež chceli cez víkend potešiť s maloletým, avšak nevyčítali to matke a mrzelo ich, že
sa nedokázala s nimi zžiť a často odchádzala, takmer denne, preč po návštevách. Stará matka po
návrate z práce každý deň prala a žehlila vnúčikovi oblečenie. Počas piatich mesiacov bývania u nich
od syna nežiadali žiadny finančný príspevok na bývanie ani na stravu, plánovali im zrekonštruovať dom

po starých rodičoch aby sa osamostatnili. V apríli matka odchádzala do K., pobrala bez ich vedomia po
častiach celú výbavičku maloletého ktorú jej zabezpečili, nedala im najavo, že sa plánuje odsťahovať,
bez akéhokoľvek vysvetlenia a oznámenia pobrala aj zvyšok vecí a odišla. Maloletý im veľmi chýba a
chceli by sa s ním pravidelne stretávať a venovať sa mu po všetkých stránkach ako milujúci starí rodičia.

Matka maloletého navrhla napadnuté uznesenie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že
keď oznámila otcovi, že očakáva narodenie maloletého, otec si jeho narodenie neželal a ozval sa jej až
po troch mesiacoch, dúfala, že zmenil svoj postoj, on však odmietol oznámiť svojim rodičom, že očakáva
narodenie dieťaťa a oznámil im to až na konci 6. mesiaca jej tehotenstva. Otcovi rodičia jej ponúkli aby
prišla bývať do ich rodinného domu, no otec maloletého o to nestál, zreteľne jej to dal najavo, nechcel

aby s ním bývala u jeho rodičov a nijakým spôsobom sa nepodieľal ani na zabezpečení výbavičky pre
maloletého. Až tesne pred pôrodom sa matka na naliehanie jeho rodičom nasťahovala k nim, hoci mala
a naďalej má v K. zariadenú vlastnú domácnosť v nájomnom byte, v ktorom s ňou otec odmietol bývať,
čo zdôvodňoval odobratým vodičským preukazom a tým, že by sa od nej nevedel denne dopravovať
do práce do F.. Matka s presťahovaním do F. súhlasila len ako s dočasným riešením, nakoľko chcela

aby mal maloletý kompletnú rodinu a dúfala, že otec svoj postoj zmení. Počas tehotenstva matky otec
udržiaval vzťah s inou ženou. Po pôrode sa vrátila do domu rodičov otca maloletého, spočiatku to
vyzeralo, že by to mohlo fungovať, až do času kedy jeho rodičia začali výrazným spôsobom zasahovať
do starostlivosti o maloletého, nerešpektovali ich ako rodičov maloletého, maloletého obliekali, kúpali,
kupovali mu oblečenie, hygienické potreby a lieky a to bez ohľadu na názor matky a otca a bez ich

prítomnosti, čo matku veľmi trápilo, nemohla si materstvo užívať, od otca nedostávala žiadnu podporu, k
správaniu jeho rodičov sa odmietol vyjadrovať, nepočúval ju, nechápal a jej názor vôbec nerešpektoval.
Otec sa o maloletého takmer vôbec nestaral, nikdy ho neprebaľoval, neobliekal ani nekŕmil, hoci ho
o to prosila, nečítal mu rozprávku a jeho jedinou aktivitou bola jeho účasť na spoločnom kúpaní, pri
ktorom bola prítomná aj matka. To, že spolu s ňou a maloletým navštevoval lekárku nie je možné

považovať za starostlivosť o maloletého v pravom slova zmysle, ktorá bola výlučne na matke. Celá táto
situácia nakoniec vyvrcholila hádkou medzi matkou a rodičmi otca, pri ktorej bol otec prítomný, ale k
ničomu sa nevyjadroval, hoci matku jeho rodičia škaredo, bezdôvodne a hrubo urážali. Vtedy si matka
uvedomila, že život bez partnera v cudzom dome, kde nemala žiadne slovo ani vo vzťahu k vlastnému
dieťaťu ďalej nie je možný a odišla 3.3.2015 spolu s maloletým do svojho bytu v K.. Napriek tomu však

do domu otcových rodičov s maloletým počas víkendov pravidelne chodievala, nakoľko chcela aby si
budoval vzťah s otcom a rešpektovala aj vzťah starých rodičov k maloletému, každá návšteva však
bola nepríjemná, jeho rodičia s ňou vôbec nekomunikovali, otec maloletého bol celé víkendy pracovne
zaneprázdnený, skoro ráno vstával a vracal sa neskoro večer, keď už maloletý spal. Počas poslednej
návštevy 25.4.2015 jej otec vybral maloletého z auta, odniesol ho do rodinného domu, kam ju nevpustil

a maloletého vyniesol až po polhodine uplakaného s tým, aby ho ukľudnila, jeho rodičia jej zobrali kľúče
od domu, musela im odovzdať auto ktoré jej dali do užívania a jej auto jej vrátili v nepojazdnom stave,
otec sa len prizeral, nepovedal ani slovo. Odvtedy ani otec ani jeho rodičia neprejavili ani najmenší
záujem o maloletého, preto matku podanie návrhu v predmetnej veci prekvapilo. Otec maloletého vie
kde matka s maloletým býva, môže ju kedykoľvek telefonicky kontaktovať a má dokonca aj kľúče od jej

bytu, nikdy mu v styku s maloletým nebránila, otec maloletého nenavštevuje ani v súlade s nariadeným
predbežným opatrením, o ktorého vydanie sám požiadal, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav, matke
nezdvíha telefón, na jej SMS neodpovedá, maloletému nič nekupuje, výživné jej posiela v pravidelných
termínoch, avšak sumu 50 eur mesačne nie je možné považovať za postačujúcu a nesvedčí o prístuperodičia, ktorému na svojom dieťati naozaj záleží. Otec sa teda výlučne na základe vlastného rozhodnutia
už 4 mesiace vôbec nestýka s maloletým a s matkou maloletého nekomunikuje, nemá predstavu o
starostlivosti o maloleté dieťa, o jeho dennom režime, nemá vytvorený k nemu žiaden citový vzťah a

preto matka považuje za nevyhnutné, aby bola pri ich styku osobne prítomná a aby sa tento realizoval
vo výchovnom prostredí, v ktorom sa maloletý v súčasnosti nachádza. Matka sa o maloletého riadne
stará a jeho záujmy vždy uprednostňuje pred svojimi vlastnými, nikdy ho nenechala u cudzích ľudí a
nestrávili bez seba ani 1 deň ani 1 noc. Matka podaný návrh považuje skôr za aktivitu otcových rodičov
a nie jeho vlastnú, rovnako tomu bolo aj pri sťahovaní sa do ich rodinného domu, otec sa chce stretávať

s maloletým v rodinnom dome jeho rodičov bez jej prítomnosti, pretože v skutočnosti nejde o úpravu
styku otca s maloletým ale o úpravu styku maloletého so starými rodičmi, ktorú však zákon neupravuje
v rovnakom rozsahu, ako je tomu pri styku dieťaťa s rodičom. Poukázala na nález Ústavného súdu ČR z
19.4.2001 sp. zn. IV. ÚS 695/2000, z ktorého vyplýva, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Je nemysliteľné, aby bolo 8 - mesačné bábätko len niekoľko
hodín bez prítomnosti svojej matky a už vôbec nie niekoľko dní, naviac v cudzom prostredí. Vývin dieťaťa

prebiehavurčitýchštádiách,ktoréjemožnéohraničiťajzodpovedajúcimvekom,čojevšeobecneznáme
a vedecky dokázané, dieťa vo veku 8 mesiacov potrebuje v tomto štádiu svojho života starostlivosť svojej
matky a pocit jej stálej prítomnosti. Matka predložila čestné prehlásenie U. D., K. E., A. W. a O. I. z
23.7.2015, v ktorom menované potvrdili, že otec maloletého nenavštevuje, bývajú v tom istom bytovom
dome ako matka a v čase určených návštev matka čaká aj s maloletým s nimi pred bytovkou a nikdy

nezaregistrovali návštevu otca ani starých rodičov v čase určených návštev ani v inom čase.

Kolízny opatrovník maloletého odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ O. s. p. v medziach odvolania celú vec

(predbežného opatrenia, pretože tu šlo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa a takto i o
jedno z konaní zahájiteľných aj bez návrhu - v ktorých konaniach súdy nie sú viazané návrhmi účastníkov
vrátane nedostatku viazanosti odvolacích súdov odvolacími návrhmi) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez
pojednávania (keďže tu nešlo o rozhodnutie vo veci samej a zároveň ani o žiaden zákonom ustanovený
prípad potreby prejednávania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu), pričom dospel k záveru, že

napadnuté uznesenie nemožno považovať z viacerých dôvodov za celkom správne (najmä v dôsledku
nie dostatočne úplného posúdenia veci okresným súdom po právnej stránke).

Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého neboli manželia, žili v spoločnej domácnosti v obci F. (v
rodinnom dome starých rodičov maloletého z otcovej strany) do jari 2015, kedy sa matka s maloletým

odsťahovala do miesta svojho pôvodného bydliska, do nájomného bytu v K.. Otec sa v predmetnom
konaní návrhom vo veci samej domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému a
návrhom na nariadenie predbežného opatrenia úpravy jeho styku s maloletým, súd prvého stupňa jeho
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia napadnutým uznesením vyhovel iba čiastočne.

Podľa § 102 ods. 1 vety prvej O. s. p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 O. s. p.) alebo po začatí konania (§ 102

O. s. p.). V oboch prípadoch je možné ho vydať z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych
pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený.

Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená
to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá

vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je
alebo bude predmetom súdneho konania.

Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať
formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia

vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe
tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
platil výživné v nevyhnutnej miere, podľa písmena b/ rovnakého ustanovenia tiež, aby odovzdal dieťa

do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; alebo do striedavej
osobnej starostlivosti a napokon podľa písm. f/ tohto ustanovenia, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal
alebo niečo znášal.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode;podľaodseku2rovnakéhoustanoveniaaksarodičia
nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým
dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Za nesporný bolo treba aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní považovať nedostatok
spolužitia rodičov maloletého a to nielen v spoločnej domácnosti, ale ani na tej istej adrese, keď
polemika o tom, či matka opustila bezdôvodne alebo dôvodne spoločnú domácnosť s otcom, vedenú
u jeho rodičov, bola pre účely posudzovania potreby úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému bez právneho významu. Rovnako nesporným bolo, že rodičia dohodu o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému neuzavreli. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností
aj vo forme rozhodnutia len dočasnej povahy (predchádzajúceho tomu konečnému po vykonanom
dokazovaní) je za takejto situácie opodstatnenou.

Súd prvého stupňa si preto základnú otázku potreby úpravy pomerov v tejto veci predbežným opatrením

síce vyriešil správne, toto však už bez ďalšieho neplatilo u niektorých následných (súvisiacich) právnych
otázok.

Pre rozhodovanie súdu o predbežnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností najvýznamnejším
bolo, že tu nebolo nič spochybňujúce výchovnú spôsobilosť matky (na čom nič nemenilo ani tvrdenie

otca o rovnocennosti jeho výchovnej spôsobilosti, resp. prostredia); nebol ani dôvod pre ústup od
toho stanoviska súdu prvého stupňa (vyjadreného nepriamo), podľa ktorého na aktuálnom stave vecí
podávajúcom sa z návrhu (teda na spolužití maloletého primárne s jeho matkou) nevznikla potreba niečo
meniť.

Súd prvého stupňa však pri svojom rozhodovaní v tejto časti nie celkom dostatočne prispôsobil
povahu svojho rozhodnutia konkrétnym okolnostiam prípadu (predovšetkým teda stavu v čase jeho
rozhodovania, tu por. aj § 154 ods. 1 a § 167 ods. 2 O. s. p.).

Ak tu totiž pred rozhodovaním o návrhu na predbežné opatrenie o úprave styku preukázateľne nedošlo

k žiadnej dohode rodičov, vydaniu rozhodnutia súdu či k inej skutočnosti zakladajúcej celkom konkrétny
spôsob úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, možnosť vydania predbežného
opatrenia o úprave styku toho rodiča, ktorý by dieťa nemal mať prevažne v starostlivosti závisí od celkom
bezpečného ustálenia osoby toho rodiča, ktorý by mal mať dieťa (čo aj len pre čas do konečného
rozhodnutia) vo svojej starostlivosti. Povaha rozhodnutia o tu uvádzanej primárnej otázke (starostlivosti

o maloleté dieťa) potom vyplýva a/ z faktického stavu v čase rozhodovania súdu a b/ z akceptovateľnosti
pretrvávania takéhoto faktického stavu.

Ak totiž kritériá zmienené už vyššie nasvedčovali opodstatnenosti predbežnej starostlivosti matky (otec
by totiž pri záujme na opaku musel buď presvedčiť o výchovnej nespôsobilosti matky, resp. o vlastnej

schopnosti postarať sa o maloletého podstatne lepšie než matka, nakoľko dôvodom pre destabilizáciu
skoršieho výchovného prostredia nie sú len rovnocenné výchovné podmienky druhého rodiča a o
preukázanie či aspoň osvedčenie čohokoľvek v tomto smere ani podľa odvolacieho súdu nešlo), vydanie
predbežného opatrenia spôsobom predpokladaným v ustanovení § 76 ods. 1 písm. b/ O. s. p. byprichádzalo do úvahy len vtedy, ak by sa predbežným opatrením malo zabezpečiť odňatie dieťaťa z
dispozičnej sféry toho rodiča, ktorý by ho podľa zamýšľanej úpravy v starostlivosti nemal mať (tu matka)
a jeho prenesenie do dispozičnej sféry druhého z rodičov (tu otec), resp. i inej osoby. O taký prípad

však v prejednávanej veci nešlo, pretože maloletý sa už v čase rozhodovania napadnutým uznesením
nachádzal (fakticky) v starostlivosti matky (čiže u toho rodiča, u ktorého by aj pri riadení sa vyššie
podanými úvahami prinajmenšom do rozhodnutia vo veci samej s výhradou možnej zmeny pomerov aj
v priebehu takéhoto konania, mal ostať).

Z už uvedených dôvodov a aj pre len dočasnú povahu rozhodovania predbežnými opatreniami tak
na jednej strane bolo potrebným vytvorenie právneho podkladu pre ďalšie rozhodnutie požadované
návrhom (o styku), na druhej strane ale v tu diskutovanom štádiu konania nebola opodstatnenou úprava
osobnej starostlivosti vrátane všetkých atribútov s tým spojených (teda vrátane úpravy zastupovania
maloletého a správy jeho majetku spôsobom vlastným až rozhodovaniu vo veci samej).

Odôvodnenou i v tejto veci bola preto len právna konzervácia aktuálneho faktického stavu vyjadriteľná
tak, že sa maloletý predbežne ponechá v starostlivosti matky a to bol prvý dôvod, pre ktorý odvolací súd
podľa § 220 O. s. p. napadnuté uznesenie zmenil.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa nepovažoval za potrebné predbežne upraviť vyživovaciu

povinnosť otca k maloletému, keď takúto predbežnú úpravu nenavrhovali ani rodičia maloletého a
podľa ich zhodných tvrdení otec platí výživné na maloletého dobrovoľne vo výške 50 eur mesačne, keď
ani odvolací súd nepovažoval za odôvodnené predbežné určovanie výživného vo vyššej sume (50 eur
mesačne je dnes nie až tak zanedbateľne viac než to, čo má na mysli § 62 ods. 3 Zák. o rodine v
spojitosti s príslušnými ustanoveniami zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, v platnom a účinnom znení).

Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom (§ 36 ods. 1, § 25
Zákona o rodine). Úprava styku vo veci samej bude vychádzať z dostatočne zistených skutkových i
odborných podkladov, ktoré dajú najoptimálnejšiu odpoveď na otázku kedy, kde, v akom rozsahu a akým

spôsobom sa bude styk otca s maloletým ďalej realizovať.

Z obsahu spisu vyplýva, že styk otca s maloletým sa od odchodu matky s maloletým zo spoločnej
domácnosti s otcom až do vydania napadnutého uznesenia nevykonával, otec tvrdí, že pre jeho
znemožnenie zo strany matky (neuviedol však ani kedy a ani akým spôsobom mala matka styk

znemožniť), matka tvrdí že pre nezáujem zo strany otca a že styk sa nerealizuje ani po vydaní
napadnutéhouzneseniaprenezáujemotca.Medzirodičmijevšakpodľaichvyjadrenízhodavotázke,že
styk otca s maloletým je nespochybniteľným právom ako maloletého, tak i otca, sporným medzi rodičmi
je len konkrétne riešenie úpravy styku, t. j. jeho rozsah a otázka či je potrebná prítomnosť matky pri
realizácii styku otca s maloletým.

V konaní o nariadenie predbežného opatrenia, ktoré je svojim obsahom a formou konaním skráteným,
kde súd vychádza len zo skutočností, ktoré sú osvedčené (pravdepodobné), nie je možné prijať konečný
záver o otázke, ktorá si pre vyriešenie vyžaduje vykonanie potrebného komplexného dokazovania. V
predmetnej veci sa otec návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal úpravy jeho styku s

maloletým v rozsahu dvoch víkendových dní v parnom kalendárnom týždni bez prítomnosti matky.

Odvolací súd má za to, že je to práve a len styk, ktorý rodičovi nemajúcemu dieťa v starostlivosti
zabezpečuje podiel na výchove dieťaťa, pričom na vylučovanie ho z takéhoto výchovného pôsobenia
musiabyťnaozajzávažnédôvodyazverovaťtakétorozhodnutieažkonečnémurozhodnutiumôžezvlášť

pri náležite eskalovanom konflikte rodičov dieťaťa spôsobiť nežiadúci následok v podobe odcudzenia
sa dieťaťa a jedného jeho rodiča (a to tým skôr, ak bydliská rodičov sú vo väčšej vzdialenosti, ako
tomu má byť aj v prejednávanej veci a otázka styku maloletého dieťaťa tak môže nabrať na význame
ešte viac). Nebol tu dôvod spochybňovať právo otca na styk s maloletým, avšak jeho úprava v rozsahu
navrhovanom otcom a prípadná neprítomnosť matky pri styku nie je osvedčená natoľko, aby bolo

možné návrhu v tomto smere vyhovieť. V tomto štádiu konania nie sú práva na rozšírenie styku (oproti
styku určenému napadnutým uznesením) osvedčené natoľko, aby ich bolo možné upraviť podľa návrhu
otca. Do istej miery menší rozsah styku (v rámci dní na to určených) považoval aj odvolací súd za
opodstatnený pre relatívne útlejší vek maloletého (dnes vo veku necelých 9 mesiacov), keďže maloletýje výrazne naviazaný na svoju matku a dlhší styk (v rozsahu navrhovanom otcom) by nemohol v čase
rozhodovania zabezpečiť riadny a bezproblémový vývin maloletého, na druhej strane však bolo treba
rešpektovať aj vyššie uvedenú konštrukciu práva rodiča nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti (tu

otca) na styk, pri ktorej 1. je povinnosťou rodiča majúceho dieťa v osobnej starostlivosti (ktorým rodičom
je v tomto prípade matka) kultivovať aj stav povedomia dieťaťa o jeho druhom rodičovi a pri ktorej 2.
riadne uplatňovanie práva takéhoto druhého rodiča na styk s dieťaťom (a i náležité výchovné pôsobenie
tohto rodiča na dieťa) sa môže realizovať len vtedy, ak výkonu tohto práva bude stavaných do cesty čo
najmenej obmedzení. Odvolací súd považoval za predčasné uvažovať o tak širokej úprave styku, aká sa

požadovala návrhom, resp. neskôr i odvolaním otca, pretože v prípade dieťaťa takto útleho veku, bolo
treba predbežne usudzovať na nevhodnosť okamžitej úpravy styku na celé tzv. víkendové dni či dokonca
víkendy (okolnosť silnej citovej väzby dieťaťa na matku a rizík plynúcich z prípadného predčasného a
dlhšie trvajúceho odlúčenia oboch takých osôb), na druhej strane však práve okolnosť kratšieho obdobia
len troch hodín vyhradeného na styk dieťaťa s otcom bola dôvodom, ktorý podľa názoru odvolacieho
viedol k potrebe vyššej frekvencie styku (ktorý tak bolo účelné upraviť na každú - nielen párnu sobotu),

čo aj za danej situácie v rozsahu už zmienených troch hodín denne (potrebných na to, aby otec odstránil
nedostatky vytýkané mu zo strany matky a aby začal dieťaťu postupne rozširovať obzory z toho pohľadu,
ktorý sám považuje za nevyhnutný a to prípadne i za súčinnosti svojich príbuzných). Za týmto účelom
pritom aj odvolací súd považoval za potrebné, aby matka bola prítomná pri výkone takéhoto práva styku
otca s maloletým, tu však bolo treba vymedziť jej prítomnosť takým spôsobom, aby bola vymedzená ako

právo matky a nie jej povinnosť (rodič majúci dieťa v osobnej starostlivosti má totiž práve obdobie styku
druhého rodiča s dieťaťom na to, aby sa mohol prípadne venovať i iným činnostiam než „dohľadu“ nad
výchovoudieťaťadruhýmrodičomaustanoveniepovinnostinaprítomnosťpristykubyboloobmedzením
jeho práv). Odvolací súd pritom nepovažoval za potrebné ustanovovať ani miesto výkonu styku, pretože
napriek navrhovanej alternatíve, podľa ktorej by sa tak malo diať v mieste bydliska otca, podľa názoru

odvolacieho súdu takáto úprava nie je nevyhnutnou, pretože osobou, ktorá určuje kde a akým spôsobom
sa výkon práva styku bude realizovať je osoba z tohto rozhodnutia oprávnená, tzn. v tomto prípade otec
dieťaťa a okrem toho je v súlade s riadnym vývinom dieťaťa, aby sa mu rozširovali duševné obzory, aby
poznávalo niečo nové a v tomto smere viazanie dieťaťa len na bydlisko jeho matky, resp. na bydlisko
jeho otca je do značnej miery zužujúcim a tomuto účelu by odporovalo. Ak potom bolo potrebné, aby boli

i správne vymedzené povinnosti oboch rodičov pri výkone práva otca (bolo treba ustanoviť povinnosť
matky dieťa odovzdať a miesto kde sa tak stane a na druhej strane aj povinnosť otca dieťa vrátiť, aby
tak bolo možné pristúpiť aj k prípadnej exekúcii rozhodnutia pokiaľ by neboli povinnosti ním uložené
plnené dobrovoľne), odvolací súd podľa § 220 O. s. p. uznesenie súdu prvého stupňa zmenil spôsobom
uvedeným vo výroku tohto svojho uznesenia.

O trovách konania potom odvolací súd (obdobne ako pred ním už súd prvého stupňa) nerozhodoval,
nakoľko tu okrem zásadnej možnosti rozhodovania o trovách predbežného opatrenia až v rámci
rozhodnutia o veci (§ 145 O. s. p.) šlo o konanie zahájiteľné aj bez návrhu, v ktorom právo na náhradu
trov konania účastníkov nevzniká zo zákona (podľa bezvýnimočného pravidla zakotveného v ustanovení

§ 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Súd prvého stupňa ani odvolací súd by preto nemohol o takejto
otázke rozhodnúť inak než prevzatím zákonnej úpravy, takže by tu o rozhodovanie ani nešlo (tým je len
výber medzi aspoň dvoma do úvahy prichádzajúcimi možnosťami) a preto takúto zdanlivú nezvyčajnosť
(nerozhodovanieotrovách)postačovalovysvetliťlenvodôvodnenírozhodnutia(akotopráveterazurobil
i tunajší súd).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.