Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/138/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313234431
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313234431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu: Ing. Vincent Iványi - AGRISEM,
Galanta,Drevená766/1,IČO:14064022,zastúpenéhoadvokátom:Mgr.AdriánIványi,Galanta,Hodská
2359/64, proti žalovanému: R. H., nar. XX. O. XXXX, bytom I., Y. XXXX/XX, zastúpeného advokátom:
JUDr. Ľudovít Štanglovič, Šaľa, Jarmočná 3, o 3.989,34 eur príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta z 21. októbra 2015 č. k. 26C/87/2014-131 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie nájomného vo výške
3.989,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.329,78 eur od 1. apríla 2010 do
zaplatenia, zo sumy 1.329,78 eur od 1. apríla 2011 do zaplatenia, zo sumy 1.329,78 eur od 1. apríla 2012
do zaplatenia a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 206 eur a
náhradu trov právneho zastúpenia 1.189,93 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 37 ods. 1, § 451
ods. 1, 2, § 456, § 457, § 663 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), §
1 ZoNP (zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku

a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), § 42i ZoPÚ (zákon č.
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil
absolútnou neplatnosťou zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy z 31. decembra 2006, uzatvorenej
medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, z dôvodu neurčitosti predmetu
nájmu (upraveného v bode 1 zmluvy ako pozemky v k. ú. I. o výmere 5,7526 ha). Takto označený
predmet nájomnej zmluvy neobsahuje údaje podľa ustanovení katastrálneho zákona, konkrétne

parcelné číslo, LV, umiestnenie, podľa ktorých znakov možno dosiahnuť stav, že predmet nájmu je
dostatočne individualizovaný a nezameniteľný s iným. Dohoda o predmete nájmu nebola preukázaná
ani dodatočným výsluchom účastníkov konania (vzhľadom na možnosť uzatvorenia predmetnej zmluvy
ústnou formou). Žalobca sám potvrdil, že pozemok zameraný nebol, list vlastníctva založený nie je,
pripustiac i nesúlad medzi uvedenou výmerou a reálnym stavom. Súd prvej inštancie následne skúmal,
či došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, na úkor žalobcu, z neplatnej zmluvy
o nájme. Žalobca svoje pôvodné tvrdenie o vlastníctve predmetnej nehnuteľnosti, v priebehu konania

zmenil, označujúc sa za nájomcu nehnuteľnosti (na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s MUDr. M.
C. uzatvorenej 31.12.2003, pričom predmetom nájmu bola parcela 5070/2, o výmere 28763 m2, k. ú.
I., ako i zmluvy o nájme pozemku parc. č. 5070/2/3, o výmere 28763 m2 uzavretej s RNDr. Ľ. D. dňa
31. decembra 2003). Na pozemok parc. č. 5070/2, o výmere 79613 m2 list vlastníctva založený nebol.PodľaoznámeniaSPF(Slovenskýpozemkovýfond)časťtejtoparcelyjevýlučnýmmajetkomštátuačasť
vo vlastníctve neznámych vlastníkov, teda v jeho správe. Vlastníkmi pozemku parc. č. 5070/2 nemohli
byť preto prenajímatelia (MUDr. C. a RNDr. D.). Žalobca tvrdil, že uvedená parcela bola pridelená

titulom náhradného užívania, a to rozhodnutím Okresného úradu Galanta č. A98/02282 zo 16. marca
1998, podľa § 15 ods. 2 zákona č. 12/1994 Z. z., J. G. a A. D.. Dôvodom bola objektívna nemožnosť
užívania ich vlastníctva (pozemkov parc. č. 5111/5 a parc. č. 5111/3). Predmetnú skutočnosť ďalej
žalobca nezdôvodnil, pričom z rozhodnutia A98/02282 uvedená skutočnosť nevyplynula. Vzhľadom na
žalobcom tvrdenú právnu viazanosť pozemku parc. č. 5070/2 na pozemky parc. č. 5111/5 a 5111/3, po

prechode vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 5111/3 z pôvodnej vlastníčky A. D. na nového vlastníka
MUDr. C., žalobca s ním uzavrel nájomnú zmluvu (predmetom nájmu bola parcela 5070/2). Novou
vlastníčkou pozemku parc. č. 5111/5 po J. G. sa stala RNDr. Ľ. D., s ktorou žalobca uzavrel nájomnú
zmluvu (predmetom nájmu bol pozemok parc. č. 5070/2/3). Ak by žalobca aj preukázal takúto viazanosť,
noví vlastníci (MUDr. C. a RNDr. D.) by mohli vstúpiť do práv a povinností náhradných užívateľov
pozemku parc. č. 5707/2 len ak by uzatvorili dohodu s vlastníkom náhradného pozemku, ktorým je

Slovenská republika a v časti neznámi vlastníci zastúpení SPF. Žalobca existenciu takejto dohody a teda
pokračovanie náhradného užívania nepreukázal. Poslednými subjektmi, s ktorými mohol žalobca platne
uzatvoriť nájomné zmluvy bola A. D. a J. G. (vychádzajúc z ich právneho statusu náhradných užívateliek
podľa ZoPÚ). Kontinualita náhradného užívateľstva pozemku parc. č. 5070/2 subjektmi MUDr. C. a
RNDr.D.(sktorýmižalobcanájomnézmluvyuzatvoril)nebolavkonanípreukázaná(nebolopreukázané,

že uvedené osoby v čase uzatvorenia nájomných zmlúv disponovali hmotnoprávnym oprávnením,
vyplývajúcim z pozície prenajímateľa pozemku parc. č. 5070/2). V konečnom dôsledku tak nebolo
preukázané, že žalobca uzatvorením nájomných zmlúv platne vstúpil do práv a povinností nájomcu
pozemku parc. č. 5070/2 a preto nie je subjektom, na úkor ktorého sa žalovaný obohatil (bezdôvodným
užívaním presne nevymedzenej časti pozemku parc. č. 5070/2). Z dôvodu nepreukázania vecnej

aktívnej legitimácie žalobcu bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodnutie o náhrade
trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny
poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), v zmysle ktorého
žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi.
Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku zaplateného za odpor vo výške 206 eur a z

trov právneho zastúpenia vo výške 1.189,93 eur (odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie
odporu, zastupovanie na pojednávaní 14.10.2014, 10.2.2015 a 1.10.2015, odmena vo výške 1/2 za
zastupovanie na pojednávaní 21.10.2015 a vo výške 1/4 odmeny za zastupovanie na pojednávaní 3.
júna 2014, náhrada DPH vo výške 20%, paušálna náhrada hotových výdavkov 4x 8,04 eur, 3x 8,39 eur,
náhrada cestovného a náhrada za stratu času).

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci na
ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že o veci rozhodoval súd prvej inštancie, ktorý bol nesprávne
obsadený. Podaním z 26. mája 2014 bolo upresnené označenie žalovaného s identifikačným číslom
podnikateľa a adresou jeho sídla. Nájomná zmluva bola uzatvorená na užívanie poľnohospodárskych

pozemkov na poľnohospodárske účely medzi podnikateľmi, v dôsledku čoho zaradenie veci do súdnej
agendy C nebolo správne. Postupom súdu sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom, ako i
právo na spravodlivý proces (nerozhodoval príslušný súd). Nájomná zmluva bola uzatvorená v súlade
s ustanovením § 663 O. z., avšak riešila záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, užívajúcimi pozemky
na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku (§ 7 ods. 1 ZoNP). Podľa § 261 ods. 1 ObZ

(Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) ide o obchodný záväzkový vzťah,
ktorý sa rieši podľa ZoNP. Súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je i právo, aby vo veci
rozhodoval vecne príslušný súd (Cb) a zákonný sudca na základe správneho predpisu ZoNP. Súd prvej
inštancie taktiež neúplne a nesprávne zistil skutkový stav. Nájom pozemku na poľnohospodárske účely
pri prevádzkovaní podniku sa spravuje druhou časťou ZoNP. Doba nájmu bola dohodnutá podľa § 8

ods. 1 (5 rokov), obnova, resp. pokračovanie sa riadi § 12 ods. 1, písomná forma zmluvy ustanovením
§ 14 ods. 1. Pozemky sú identifikované a určené v k. ú. I., náhradné užívanie v inej lokalite vymerané
s výmerou 5,7526 ha. Takéto označenie predmetu zmluvy je dostatočne určité, keďže žalovaný od
roku 2002 bez písomnej nájomnej zmluvy i bez platenia nájmu a od 31.12.2006 na základe písomnej
zmluvy (platením nájmu za rok 2007 a 2008) nerušene užíval náhradné pozemky vydané v hraniciach

identifikovaných a označených Okresným úradom Galanta, Odbor pozemkový, poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva (rozhodnutie č. A98/02282 z 13. marca 1998). Ak žalovaný nevedel, v akých
hraniciach predmet užíva, od decembra 2006 mal vzniesť námietku voči neurčitosti predmetu nájmu,
neučinil tak. Právny názor žalovaný ani jeho právny zástupca v súvislosti s nájomnou zmluvou z31.12.2006 nevyslovil (o tom, že je predmet nájmu neurčitý, pričom právny zástupca žalovaného to
uviedol na poslednom pojednávaní v spojitosti so zmluvou s p. D.). Následne bola namietaná absencia
aktívnej legitimácie žalobcu, s poukázaním na nájomnú zmluvu uzatvorenú s D. a C., prenajímateľmi

náhradných pozemkov. Tieto zmluvy podľa právneho zástupcu žalovaného sú už neplatné. Súd prvej
inštancie názory právneho zástupcu žalovaného ohľadom neurčitosti predmetu iných zmlúv aplikoval
i na zmluvu z 31.12.2006 zaujato a účelne, bez vykonania dôkazu po obsahovej stránke. Predmet
nájmu bol dostatočne určitý (pozemky, označené ako náhradné užívanie v inej lokalite, v rámci k. ú.
I. vymerané). Pozemky boli vymerané vytyčovacím návrhom č. 36 v novembri 1997 ako časť parcely

CKN 5070 v k. ú. I. a vydané rozhodnutím Okresného úradu Galanta č. A98/02282 zo 16.3.1998.
List vlastníctva na náhradné pozemky založený nie je, čo však neznamená, že tieto pozemky nemôžu
tvoriť predmet zmlúv. Žalobca pripustil nesúlad medzi v zmluve uvedenou výmerou a reálnym stavom,
avšak nie v zmluve z 31. decembra 2006, ale v zmluve s pôvodným prenajímateľom (p. D.). Súd prvej
inštancie vec tiež nesprávne právne posúdil. Jedným zo základných predpokladov priznania nároku z
bezdôvodného obohatenia je existencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Tento hmotnoprávny vzťah

žalobcu k žiadanému nároku z bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie skúmal prostredníctvom
zmlúv uzavretých s tretími osobami, t. j. držiteľmi náhradných pozemkov (p. C. a p. D.) v k. ú. I. na parcele
registra C č. 5070 od 31. decembra 1998. Žalobca nikdy netvrdil, že vlastníkmi pozemku parc. č. 5070
sú prenajímatelia (p. C. a p. D.) ale, že po smrti žiadateľov náhradných pozemkov, počas správneho
konania Okresného úradu Galanta, do režimu náhradného užívania ako účastníci vstúpili p. C. a p. D..

Vykonaným dokazovaním bola preukázaná aj právna viazanosť pozemku parc. č. 5070/2 s parcelami
č. 5111/3 a 5111/5, čo má vplyv na preukázanie hmotnoprávneho vzťahu žalobcu k žiadanému nároku
(v prípade bezdôvodného obohatenia). Z LV č. XXXX z roku 1997 vyplývalo, že vlastníkom pozemku
parc. č. 5111/3 je A. D. a na LV č. XXXX z roku 1997 je uvedený ako vlastník parcely 5111/5 J. G..
Na LV č. XXXX je ako vlastník označený M. C. a na LV č. XXXX je ako vlastník uvedená Ľ. D. na

základe zápisu do katastra 3. marca 1998. Vydanie náhradných pozemkov sa riadilo do roku 2008 ZoPÚ,
ktorý v ustanovení § 15 ods. 2 uvádza, že pozemkový úrad zriadi zrýchlené usporiadanie vlastníckych a
užívacích pomerov do schválenia projektov pozemkových úprav, ak ide o neprístupné pozemky, alebo je
to potrebné z iných dôvodov. Posúdenie nemožnosti realizácie užívania pozemku na pôvodnom mieste
je v kompetencii Okresného úradu Galanta, za súčinnosti držiteľa (SPF). K zániku vlastníctva A. D. k

parc. č. 5111/3 a J. G. č. 5111/5, za ktoré im bola vydaná náhrada vo forme pozemku parc. č. 5070/2,
nedošlo po vydaní rozhodnutia, ale smrťou uvedených osôb ešte pred jeho vydaním 16. marca 1998.
Noví vlastníci vstúpili po smrti p. G. a p. D. do režimu náhradného užívania dňa 10. februára 1998
a 3. marca 1998, teda pred ukončením správneho konania 16. marca 1998. Zo statusu náhradných
užívateľov podľa ZoPÚ (z uvedeného právneho postavenia uvedených osôb) vyplýva, že nepotrebovali

podľa § 42i ZoPÚ uzatvoriť nájomnú zmluvu s SPF, teda s vlastníkom parcely č. 5070/2, keďže
prechodom právneho nástupníctva po D. a G. prešlo aj právne nástupníctvo v správnom konaní a právo
k náhradným pozemkom v rámci parcely č. 5070/2. Do smrti p. D. a p. G. náhradné pozemky parc. č.
5070/2 vydané neboli, boli vydané rozhodnutím zo 16. marca 1998. S nebohými osobami žalobca platne
uzatvoriť nájomné zmluvy nemohol. Kontinualita náhradného užívateľstva k pozemku parc. č. 5070/2

subjektmi C. a D., s ktorými žalobca uzavrel nájomné zmluvy 31. decembra 1998, bola preukázaná
na pojednávaní 10. februára 2015, keďže z LV č. XXXX a XXXX vyplýva právna skutočnosť, že do
režimu udelenia náhradných pozemkov sa dostali uvedené osoby 10. februára 1998 a 3. marca 1998,
teda pred vydaním rozhodnutia zo 16. marca 1998. Uvedené osoby preto disponovali hmotnoprávnym
oprávnením prenajímateľa náhradných pozemkov na parc. č. 5070/2 a uzatvoriť nájomnú zmluvu zo

dňa 31. decembra 1998. Žalobca tak preukázal, že je tým subjektom, na úkor ktorého sa mal žalovaný
užívaním presne vymedzenej časti geometrickým vymeriavacím náčrtom bezdôvodne obohatiť.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Súd prvej inštancie na danú vec správne aplikoval prechodné ustanovenie § 42i ZoPÚ.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa
tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a
dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa

príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré
začaloaleneskončilozaúčinnostiskoršejúpravyprocesnéhopráva(porov.uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

7. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý vecne správne rozhodol.
Nájomná zmluva je zmluvným typom upraveným v O. z. a predstavuje dvojstranný právny úkon, ktorým
prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu (§ 663 O. z.). Všeobecná
úprava nájmu je obsiahnutá v O. z., pričom niektoré druhy nájmu sú obsiahnuté v osobitných právnych
predpisoch. Takýmto právnym predpisom je i ZoNP. Vzťah medzi ZoNP a O. z. je vzťah špeciálneho

právneho predpisu k všeobecnej právnej norme (§ 1 ods. 1 ZoNP).

8. Podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy je presne špecifikovaný predmet nájomnej zmluvy, výška
nájomného a dĺžka trvania nájmu. Presná špecifikácia predmetu nájmu, ktorá musí byť obsiahnutá
v nájomnej zmluve, má obsahovať, ak ide o pozemok, označenie parcelného čísla evidovaného v

katastri nehnuteľností (parcela, kultúra, výmera, katastrálne územie a list vlastníctva), prípadne inej
evidencie nehnuteľností alebo údaje individualizujúce jej konkrétne hranice (oddeľujúce pozemok o
dohodnutej výmere od susedných častí poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území). Ak nájomná
zmluva neobsahuje presnú špecifikáciu predmetu nájmu, právny úkon je podľa § 37 O. z. neplatný, lebo
nie je dostatočne určitý.

9. Podľa § 118 ods. 1 O. z. predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci (a pokiaľ to ich povaha
pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty). Veci sú hnuteľné a nehnuteľné, pričom za nehnuteľné sa
považujú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (§ 119 ods. 1, 2 O. z.). Všeobecná
definícia pojmu pozemok v právnom poriadku obsiahnutá nie je. Zákony tento pojem definujú len vo

vzťahu k predmetu úpravy, ktorú konkrétny zákon upravuje, napr. § 3 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
v znení neskorších predpisov), ako i ZoNP v ustanovení § 1. Hoci právny poriadok umožňuje, aby
predmetom občianskoprávnych vzťahov bol aj pozemok, ktorý nezodpovedá jeho definovaniu v § 3
katastrálneho zákona a predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť aj pozemky, ktoré sa do

katastra nehnuteľností nezapisujú, prípadne neboli z rôznych dôvodov zapísané (alebo sa do evidencie
nezapisovali podľa skoršieho právneho stavu), neznamená to akceptovanie nedostatku špecifikácie
predmetunájmu,ktorýmusíobsahovaťpolohovéurčeniepozemkuspôsobom,abyboloddelenýurčitými
hranicami,vrámciktorýchjeobsiahnutávýmeranehnuteľnosti.Pozemkysúindividuálneurčenouvecou,
s čím súvisí jej identifikácia (spôsobom konkretizujúcim túto vec v právnom slova zmysle).

10. V posudzovanej veci strany konania v nájomnej zmluve z 31. decembra 2006 prejavili vôľu
prenechať do nájmu pozemky, ktoré sú poľnohospodárskou pôdou v katastrálnom území I. o výmere 57
526m2 (označením výmery 5,7526 ha). Vymedzenie predmetu nájmu uvedeným spôsobom nemožno
považovať za dostatočne určité, keďže výmera nie je vecou v právnom zmysle slova (nemôže byť

predmetom občianskoprávnych vzťahov, pretože je len údajom o rozlohe) a bez hranice nie je možné ju
stotožniť (identifikovať) s konkrétnou časťou poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území Galanta.

11. Argument žalobcu o určitosti predmetu nájmu z dôvodu, že pozemky boli vymerané vytyčovacím
návrhom č. 36 v novembri 1997 ako časť parcely CKN 5070 v katastrálnom území I. a vydané

rozhodnutím Okresného úradu Galanta č. A98/02282 zo 16. marca 1998 nebolo možné prijať. Označené
rozhodnutie správneho orgánu obsahovalo síce okrem iného označenie pozemkov náhradného užívania
pre C. G. parc. č. KN 5070/2 o výmere 23 013 m2 a K. D. parc. č. KN 5070/2 o výmere 28 763 m2, ktoré
však svojou celkovou výmerou (súčet predstavoval 51 776 m2) nezodpovedali výmere predmetu nájmuv uzavretej nájomnej zmluve (57 526 m2). Nájomná zmluva na vytyčovací náčrt ako ani rozhodnutie
správneho orgánu (prípadne na prílohy) žiadnym spôsobom neodkazuje a pozemky tvoriace predmet
nájmu identifikuje nepravdivým údajom o vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobcu ako prenajímateľa

pozemkov. Ak žalobca tvrdil, že žalovaný nerušene užíval náhradné pozemky vydané v hraniciach
identifikovanýchaoznačenýchrozhodnutímOkresnéhoúraduGalantač.A98/02282,takpotompredmet
faktického užívania žalovaným bol odlišný od označenia predmetu v nájomnej zmluve (odlišná výmera).
Individualizácia pozemkov vytyčovacím náčrtom a rozhodnutím správneho orgánu nebola preukázaná
žalobcom, ktorý tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania požiadavky určitosti predmetu nájmu,

ako obligatórnej náležitosti zmluvy o nájme (nepreukázal individualizáciu pozemkov ich stotožnením s
konkrétnymi náhradnými pozemkami).

12. Pokiaľ žalobca poukazoval na potrebu aplikácie osobitnej právnej úpravy ZoNP (ustanovenie § 7 a
nasl.), je potrebné uviesť, že ZoNP ustanovoval v § 14 ods. 1 obligatórnu písomnú formu zmluvy o nájme
pozemku, v dôsledku čoho náležitá individualizácia predmetu nájmu musela byť obsiahnutá taktiež v

písomnej forme. Nedostatok obligatórnej písomnej formy zmluvy stanovenej zákonom má potom za
následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40 ods. 1. Žalobca však nepreukázal určitosť
predmetu nájmu, ako obligatórnej náležitosti zmluvy o nájme, bez ohľadu na formu uzavretia zmluvy
(ústnou či písomnou formou právneho úkonu).

13. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je
jeho predmetom. Ak zo zmluvy nie je možné zistiť, o prenájom akých nehnuteľností ide, napr. preto,
že špecifikácia nehnuteľností podľa katastrálneho územia, listu vlastníctva, parcelných čísiel, kultúr a
výmery, nie je v nej uvedená (ako ani v prílohe, na ktorú by zmluva odkazovala), chýba špecifikácia
predmetu nájmu nehnuteľností, čo spôsobuje neurčitosť a tým aj absolútnu neplatnosť zmluvy (porov.

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 240/2009). Tým nie je možné ani
posúdiť, či ide o prenájom pozemkov, ktoré sa majú riadiť právnym režimom ZoNP. Z dôvodu, že v
preskúmavanom prípade ide o právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čoho sa prejavená vôľa týka,
pretože nie je určito (konkrétne) vyjadrený predmet zmluvy je taký úkon absolútne neplatným právnym
úkonom.

14.Absolútnuneplatnosťmusísúdskúmaťzúradnejpovinnosti(exoffo),beztoho,abytakútoneplatnosť
strana konania namietala. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval absolútnu neplatnosť zmluvy
v dôsledku neurčitého vymedzenia predmetu nájmu, spočívajúceho v chýbajúcej špecifikácii predmetu
nájmu.

15. Prihliadať na absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy ako právneho úkonu bol súd povinný zo zákona,
bez ohľadu na tvrdenie alebo námietku strany konania. Argumentácia žalobcu v odvolaní poukazujúca
na potrebu vzniesť námietku zo strany žalovaného voči neurčitosti predmetu nájmu, bola tak bez
právneho významu. Faktické užívanie poľnohospodárskej pôdy žalovaným, v označenom katastrálnom

území, bolo preto irelevantné (z hľadiska určitosti právneho úkonu), pritom žalovaný tvrdenie žalobcu o
vymeraní prenajatej pôdy popieral (tvrdiac, že časť, ktorú mal mať v nájme, mu nikdy nebola vymeraná).
Predmet nájmu má byť vždy špecifikovaný už v čase uzavretia nájomnej zmluvy.

16. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva zo zákona a na takýto právny úkon sa hľadí, akoby

nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením, ako ani konvalidovaná
dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné
rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti, napr. pre nedostatok
formy, ako i neurčitosť (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 208/2010).
Súd prvej inštancie dospel preto k správnemu záveru, že žalobcom uplatňovaný nárok na plnenie z

nájomnej zmluvy mu nebolo možné priznať.

17. Súd prvej inštancie následne posudzoval nárok žalobcu aj z hľadiska ustanovení § 451 a nasl. O.
z. o bezdôvodnom obohatení, teda či došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného,
a to na úkor žalobcu (z neplatnej zmluvy o nájme z 31. decembra 2006). Súd prvej inštancie správne

konštatoval nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, keďže nepreukázal, že na
úkor žalobcu sa mal žalovaný bezdôvodným užívaním (presne nevymedzenej časti k. ú. I., o výmere
uvedenej v zmluve o nájme) obohatiť a že by mal takéto bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi.
Podľa písomnej správy Okresného úradu Galanta zo 7. januára 2015 (č. l. 78) Okresný úrad Galanta,pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. A98/02282 zo 16. marca 1998 schválil urýchlené usporiadanie
vlastníckych a užívacích pomerov a vytýčenie pozemku do náhradného užívania pre C. G. a K. D..
Postup pozemkového úradu podľa § 15 ZoPÚ (tzv. zjednodušené a zrýchlené postupy) mal zákonom

stanovený len dočasný charakter, na čas do schválenia projektu pozemkových úprav alebo do zániku
pozemku, ktorý hospodári na pôde bez právneho nástupcu alebo do rozhodnutia o odňatí pozemku z
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ak ide o neprístupné pozemky alebo ak je to potrebné z iných
dôvodov. O urýchlenom usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov sa mal vyhotoviť zjednodušený
rozdeľovací plán a ak nebolo možné z hospodárskych dôvodov vyčleniť vlastníkove pozemky, pridelili

sa mu iné poľnohospodárske pozemky do bezplatného náhradného užívania.

18. Podľa § 42i ZoPÚ rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania
urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov stráca platnosť i vtedy, ak došlo k zániku
vlastníctva pozemku (za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania)
alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok

poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu alebo
schválením vykonania projektu pozemkových úprav alebo ak došlo k odňatiu poľnohospodárskej pôdy,
za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania. To platí aj vtedy ak takéto
rozhodnutie bolo vydané pred 1. januárom 2008.

19. V zmysle uvedeného pri zániku vlastníckeho práva, prevodom alebo prechodom na nového
vlastníka,môžeprávnynástupcapokračovaťvužívanínáhradnéhopozemkulenpodohodesvlastníkom
takéhoto pozemku, pretože rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania
urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov stratilo platnosť zánikom vlastníckeho
práva k pozemku (za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania).

20. V danom prípade schválenie urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov
(rozhodnutím č. A98/02282 zo 16. marca 1998) sa vzťahovalo na C. G. a K. D. (ktoré ako vlastníčky
vypovedali dovtedajšiemu užívateľovi nájomný vzťah), ktorým boli pridelené pozemky do náhradného
bezplatného užívania. C. G. a K. D. boli označené ako vlastníčky majetku, na ktorý sa vzťahovalo

rozhodovanie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania usporiadania vlastníckych
a užívacích pomerov. Právne postavenie náhradného užívateľa pozemkov podľa rozhodnutia správneho
orgánu teda prislúchalo uvedeným dvom osobám (J. G. a A. D.), s ktorými však žalobca do právneho
vzťahu nevstúpil. Ak by žalovaný fakticky užíval pozemky, ktorých náhradnými užívateľmi boli J. G.
a A. D., bezdôvodné obohatenie by mohlo vzniknúť na úkor týchto dvoch (oprávnených) osôb, príp.

vlastníkov, nie však žalobcu.

21. Ak (vzhľadom na tvrdenie žalobcu) v rozhodnutí správneho orgánu označené vlastníčky nemali
právnu subjektivitu, ktorú stratili smrťou (pred vydaním rozhodnutia), nemohlo u týchto osôb dôjsť ani
k nadobudnutiu postavenia náhradného užívateľa pozemkov. Právna skutočnosť uzavretia darovacej

zmluvy MUDr. G. C., CSc. (pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu) bola bez právneho významu
pre rozhodnutie o tzv. urýchlenom usporiadaní vlastníckych a užívacích pozemkov, keďže singulárna
sukcesia nemá za následok automatický vstup nového vlastníka do správneho konania (vznik právneho
nástupníctva priamo zo zákona) a predmetné rozhodnutie správneho orgánu právne postavenie
náhradného užívateľa nadobúdateľovi nehnuteľností nepriznávalo.

22. Právny status subjektom náhradného užívania pozemkov nevznikol zo zákona, ale na základe
rozhodnutia príslušného správneho orgánu (okresného úradu, odbor pozemkový, poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva) a preto pokiaľ rozhodnutie č. A98/02282 zo 16. marca 1998 priznávalo
postavenie náhradného užívateľa C. G., ktorá by v čase vydania rozhodnutia už nemala právnu

subjektivitu, nemohlo dôjsť k účinnému vzniku práva na náhradné užívanie, a teda ani k vstupu do
tohto práva právnymi nástupcami J. G. (ktorým rozhodnutie správneho orgánu nepriznávalo postavenie
náhradných užívateľov).

23. Rozhodujúcou skutočnosťou v posudzovanej veci však bolo, že žalobca nepreukázal určitosť

predmetu nájmu, ktorý by bol prenechal do užívania žalovanému (ktorý s vlastníkmi dotknutých
nehnuteľností uzavrel dohody ohľadom úhrady odplaty za užívanie určite a náležite individualizovaných
nehnuteľností - pozemkov), preto nemohol uniesť dôkazné bremeno ani ohľadom vydania
bezdôvodného obohatenia užívaním neurčitého predmetu žalovaným. Nebolo preukázané stotožneniea individualizácia pozemkov, užívaním ktorých (v dôsledku neplatnosti zmluvy) bezdôvodné obohatenie
malo vo výmere označenej v predmetnej neplatnej nájomnej vzniknúť. Vznik bezdôvodného obohatenia
(na základe zodpovednostného právneho vzťahu) sa tiež týka veci v právnom slova zmysle, nie výmery

(nestotožnenej s konkrétnymi pozemkami), ohľadom ktorej (veci) nepreukázal žalobca vznik práva na
náhradné užívanie pozemku, ako ani iný právny titul, ktorý by mu prináležal.

24. K odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom zápise veci do súdneho registra C, s poukazom
na obchodnoprávny charakter sporu je potrebné uviesť, že Spravovací poriadok pre súdy (vyhláška

MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov) upravoval procesnú situáciu
nesprávneho zápisu v súdnom registri. Podľa § 152 ods. 7 Spravovacieho poriadku pre súdy v
znení účinnom v čase začatia konania, ak bola vec zapísaná do nesprávne určeného súdneho
registra, mohla byť prevedená podľa pokynu predsedu súdu do správne určeného súdneho registra s
novou spisovou značkou, avšak najneskôr do 30 dní odo dňa zapísania veci do pôvodného súdneho

registra. Ak nedošlo v uvedenej lehote k prevodu veci do správne určeného súdneho registra, vec
mal dokončiť senát alebo samosudca podľa pôvodného pridelenia. Z dôvodu, že označená právna
norma predpokladá nesprávnosť zápisu do súdneho registra, uplynutím stanovenej lehoty dochádza
ku konvalidácii nesprávneho zápisu, v dôsledku čoho sa stáva zákonným sudcom na prejednanie a
rozhodnutie veci sudca, ktorému bola vec do súdneho registra zapísaná. V prejednávanej veci preto

nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, ako ani k porušeniu práva účastníka na
spravodlivý súdny proces, súčasťou ktorého je aj právo na prejednanie veci zákonným sudcom. Nebolo
tiež preukázané, že by o veci mal rozhodovať iný vecne príslušný súd, keďže vecne príslušným súdom
na prejednanie veci je súd prvej inštancie (pôvodne označovaný ako súd prvého stupňa, ktorým bol
okresný súd podľa § 9 ods. 1 O. s. p.). Vo vzťahu k aplikácii právnych predpisov odvolací súd uvádza,

že bez ohľadu na zápis veci v súdnom registri, je daná aplikácia všetkých právnych noriem, ktoré sú
súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a sú relevantné pre reguláciu predmetu sporu. Zápis
do súdneho registra nemá žiaden vplyv na aplikáciu právnych noriem z jednotlivých odvetví práva,
vrátane obchodného i občianskeho práva.

25. Napriek tomu, že právna úprava podľa O. s. p. rozlišovala označenie účastníka konania ako fyzickej
osoby nepodnikateľa a fyzickej osoby podnikateľa, nesprávne označenie fyzickej osoby podnikateľa
(označením údajov vzťahujúcich sa na fyzickú osobu nepodnikateľa) nemalo vplyv na totožnosť
účastníka konania, k identifikácii ktorého údaje označovania účastníkov konania slúžili. V posudzovanej
veci totožnosť žalovaného ako účastníka konania nebola sporná (ide o jednu a tú istú fyzickú osobu),

preto odvolacia námietka žalobcu nemala žiaden vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Nová procesnoprávna úprava (§ 14 CSP) už nerozlišuje medzi fyzickou osobu podnikateľom a fyzickou
osobou nepodnikateľom. Výsledkom zmeny právnej úpravy je unifikácia identifikačných znakov pre
fyzickéosoby,bezohľadunato,čivystupujúakopodnikateliaalebonie.Miestopodnikaniafyzickejosoby
už nie je v označení subjektu povinným údajom, uviesť sa však môže (označenie žalobcu s prihliadnutím

na predchádzajúcu procesnoprávnu úpravu bolo ponechané ako prípustné v pôvodnej podobe).

26. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania žalovaného. Súd prvej inštancie dôvodne
aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., na základe ktorého úspešnému žalovanému vznikol nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorý bol súdom prvej inštancie kvantifikovaný a žalobcom
v odvolacom konaní nenamietaný.

27. Z dôvodu, že žalovaný bol úspešný aj v odvolacom konaní podľa § 396 ods. 1 a § 262 v spojení s §
255 ods. 1 CSP, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak,

že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

28. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.