Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 1T/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216011082
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Szabóová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216011082.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Máriou Szabóovou v trestnej veci obžalovaného

R. L., nar. XX.XX.XXXX trestne stíhaného pre zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189
ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 19.09.2017 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
R. L., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom R., Q. - D.,

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II č. k. 2Pv 248/15/1102-24 zo dňa
25.11.2016, ktorý mu kládol za vinu spáchanie zločinu vydierania vo forme spolupáchateľstva podľa §
20 k § 189 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase v mesiaci február 2015 sa spolu s doposiaľ nezisteným páchateľom vyhrážal

poškodenému Y. A., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. P., a to takým spôsobom, že v presne nezistený
deň v mesiaci február 2015 osoba V. P. priviezla poškodeného Y. A. R. W. XX F. Q., na M. E. Č.. X, kde
ich čakal obvinený R. L., ktorý sa poškodeného Y. A. opýtal, či mu zobral z bankového účtu spoločnosti
A. K., P..D..G.. nejaké peniaze, následne mu chytil pravú ruku a zahasil mu na nej horiacu cigaretu,
pričom sa ho spýtal, či chce ísť na prechádzku, čo poškodený Y. A. odmietol, obvinený R. L. chytil malý
nožík a povedal mu, že hneď teraz na mieste mu prereže achillovku, ak nepovie pravdu, a že ak finančnú
hotovosť vo výške 9.500 eur nevráti do konca týždňa, tak ho chytia a začnú mu po jednom odrezávať
prsty na rukách a na nohách, dolámu ho tak, že sa v živote nepostaví na nohy, následne k poškodenému

pristúpil doposiaľ nezistený páchateľ a vyzval ho, aby sa s ním išiel von poprechádzať, čo poškodený
z obavy o svoj život odmietol, potom obvinený R. L. z reštaurácie odišiel, nasadol do čierneho Jeepu,
zatiaľ čo poškodený nastúpil do vozidla V. P.J., obvinený R. L. vystúpil z vozidla, otvoril dvere na aute
V. P., udrel ho päsťou do pravej strany hlavy, kopol do rebrier a povedal mu, že to bol iba začiatok, čím
iného nútil násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, aby niečo konal,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

NahlavnompojednávaníbolovykonanédokazovanievýsluchomobžalovanéhoR.L.,výsluchomsvedka
V. P., prečítaním výpovede svedka poškodeného Y. A., ako aj oboznámením listinných dôkazov, ktoré
sú súčasťou spisového materiálu. Po dôkladnom vyhodnotení dôkazov v intenciách ustanovenia § 2ods. 12 Trestného poriadku súd ustálil skutkový stav veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

ObžalovanýR.L.vprípravnomkonaníuviedol,žepoškodenéhoY.A.nepozná,tomenomuničnehovorí.
Pozná svedka V. P., je to jeho dlhoročný kamarát. W. XX v Bratislave navštevoval obžalovaný dosť
často, občas tam prišiel aj svedok V. P., ale obžalovaný nikdy so svedkom nesedel pritom, ani nebol
účastný toho, že by niekoho vydieral, alebo že by svedok P. niekoho vydieral. Na hlavnom pojednávaní
obžalovaný urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku, teda vyhlásenie v zmysle

ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Ku skutku vypovedal zhodne ako v prípravnom
konaní, pričom dodal, že naozaj nechápe, nerozumie, kto to si to na neho vymyslel, komu leží v žalúdku.
Poškodeného nepozná, ani ho nikdy nevidel. Do W. XX chodieval v období február 2015, chodieval
tam na obedové menu. Svedok V. P. ho nikdy nežiadal, aby od niekoho vymáhal peniaze. Obžalovaný
nemá vedomosť o tom, že by svedok P. niekomu požičal peniaze. Obžalovaný mu vybavoval pôžičku,
takže svedok P. určite nebol pri peniazoch. V období február 2015 obžalovaný používal aj motorové

vozidlo Jeep.

Svedok V. P. v prípravnom konaní vypovedal, že ku skutku nevie uviesť vôbec nič, je to výmysel,
nevie o čo sa jedná. Obžalovaného pozná 20 rokov, je to jeho kamarát. Poškodeného svedok pozná,
svedok pre neho robil stavbyvedúceho. Naposledy ho videl pred Vianocami 2015, odvtedy ho nevidel,

ani sa nestretli. Do W. XX svedok chodieval často, chodieval tam na obed. Viac krát tam bol aj za
prítomnosti obžalovaného. Vo februári 2015 v Hoteli 21 nebol za prítomnosti obžalovaného, nakoľko
svedok bol v tom čase na dovolenke, bol v Čechách v druhej polovici februára 2015. V tomto mesiaci
sa s obžalovaným nestretol v tomto hoteli, je možné, že vo februári 2015 svedok ani nebol v Bratislave.
Nikdy nebol v reštaurácii Hotela 21 za súčasnej prítomnosti obžalovaného a poškodeného. Nikdy nebol

v uvedenej reštaurácii s poškodeným, nikdy ho tam ani neviezol. Na hlavnom pojednávaní svedok
vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že v uvedenom hoteli som bol párkrát, ale nikdy
tam nebol s poškodeným A.. Svedok tam chodieval s obžalovaným, chodievali tam na obed. Obžalovaný
prerábal byt a svedok mu vykonával práce. Svedok vôbec nevie, že by sa tam malo udiať niečo
také, bol prekvapený, keď ho vypočúvali. Všetci traja v hotelovej reštaurácii nikdy neboli, žiadnymi

informáciami svedok ohľadne vydierania nedisponuje. S poškodeným mali pracovný vzťah, svedok pre
poškodeného zabezpečoval pracovníkov na stavbu a podobne, z tejto spolupráce nevznikli medzi nimi
žiadne podlžnosti. Za poškodeným svedok nikoho neposlal, aby v jeho prospech vymohol peniaze.

V súlade s § 88 ods. 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná aj výpoveď svedka

poškodeného Y. A. zo dňa 06.07.2017. Svedok poškodený vypovedal, že išlo o vyhrážanie, stalo sa to
v Bratislave, na Trnávke, v reštaurácii. Poškodený išiel do Bratislavy s U.. P.. U.. P. išiel do reštaurácie,
vraj potreboval niečo vybaviť. Poškodený ho čakal v aute pred reštauráciou, potom prišiel p. P. , že má
ísť poškodený dovnútra. Tam si poškodený v reštaurácii sadol a k nemu si prisadol neznámy muž, ktorá
sa ho začal pýtať na peniaze, kedy ich poškodený vráti. Poškodený tomu pánovi povedal, že nemá u

seba žiadne peniaze, že ich odovzdal. Na to mu ten pán povedal, že „Ty si peniaze vyberal, ty ich musíš
vrátiť naspäť“. Potom poškodenému rozobral telefón, zároveň vybral malý vreckový nožík a povedal mu
„ Mám Ti prerezať achilovku?“. Preto poškodený tomu pánovi povedal, že mu peniaze vráti. Následne
od poškodeného odišiel a sadol si nabok na stoličku a odtiaľ hovoril pánom, ktorí tam stáli, že „Zoberte
ho na prechádzku.“. Na to mu poškodený povedal „Šéfko, nerobte to, ja tie peniaze vrátim.“. Potom

ten neznámy muž prišiel k poškodenému a povedal mu, že mu neverí a zahasil mu na ruke cigaretu.
Neznámy muž sa aj opýtal p. P., či poškodenému verí a p. P. mu povedal, že poškodený tie peniaze
určite nezobral. Potom sa mu ešte vyhrážali, že ho zoberú na prechádzku. Poškodený neznámeho muža
prosil, aby to nerobil. Neznámy muž potom odišiel z reštaurácie a poškodený odišiel s p. P.. Sadli si do
auta, poškodený mal ešte otvorené dvere na aute, neznámy muž ho buchol ho do tváre a silno kopol do

rebra. Ešte mu povedal, že ak tie peniaze nevráti naspäť, tak to ešte len uvidí. Odvtedy sa poškodenému
ten neznámy muž nevyhrážal, ani ho nestretol, ani mu nevolal. Predtým, ani potom ho nikdy nevidel.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového
materiálu, a to najmä zápisnicu o rekognícii ( č. l. 96-117 ), výpis z účtu ( č. l. 118-130 ), zoznam

vozidiel ( č. l. 147-161 ), správami a posudkami na obžalovaného ( č. l. 158 - 162), odpisom registra
trestov ( č. l. 227 ).Zo zápisnice o rekognícii ( podľa fotografie ) zo dňa 03.03.2016 vyplýva, poškodený A. opoznal
obžalovaného ako osobu, ktorú videl iba raz, v reštaurácii, vo februári 2005, a ktorá sa mu vyhrážala a
zahasila mu cigaretu na rukách. Túto osobu opoznal podľa toho, že má také isté vlasy, aj črty tváre.

Z odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol tri krát súdne trestaný, pričom sa
vo všetkých prípadoch hľadí na neho, akoby nebol odsúdený.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na

starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a na základe takto vykonaného
dokazovania nemal súd za preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu, a pre ktorý
je obžalovaný stíhaný.

Na základe vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by sa obžalovaný Denis Miško

dopustil skutku uvedeného v obžalobe podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava II. Bolo
vykonané všetko potrebné dokazovanie pre náležité zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú
dôvodné pochybnosti, v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. V danom prípade proti sebe stáli dve
skupiny protichodných dôkazov. Na strane jednej svedecká výpoveď svedka poškodeného Y. A., ktorý
obžalovaného usvedčoval zo spáchanie predmetného skutku a na strane druhej výpoveď a tvrdenia

obžalovaného R. L. a svedka V. P.. Obžalovaný od samého počiatku trestného konania popieral
spáchanie žalovaného skutku. Vo svojich výpovediach uviedol, že poškodeného nepozná, ani ho nikdy
nevidel. Do W. XX chodieval v období február 2015, chodieval tam na obedové menu. Svedok V. P. ho
nikdy nežiadal, aby od niekoho vymáhal peniaze. Svedok V. P. vypovedal, že je to výmysel, v uvedenom
hoteli bol párkrát, chodieval tam s obžalovaným na obedy. Nikdy tam nebol s poškodeným A., a teda tam

nikdy neboli všetci traja súčasne. Nakoľko bol svedok vo februári 2015 na dovolenke v Českej republike,
je možné, že v hoteli vo februári 2015 vôbec ani nebol. Svedok vôbec nevie o tom, že by sa tam
malo udiať niečo také ako je uvedené v obžalobe, žiadnymi informáciami svedok ohľadne vydierania
nedisponuje.

Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že v predmetnej trestnej veci jediným priamym dôkazom boli
výpovede svedka poškodeného A.. Tento dôkaz však súd považuje za nedostatočný na vyslovenie
záveru o vine obžalovaného, nakoľko v prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako
jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (odborné
vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov či listinné dôkazy), musí byť tento dôkazný

prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi
spochybniteľný či dokonca vyvrátený ( Jtk 11/09 ).

V predmetnej veci však výpoveď poškodeného bola vyvrátená výpoveďou obžalovaného Miška, ako aj
svedkaP.,ktorízhodneuviedli,žev hotelovejreštauráciispoškodenýmnikdynebolianemajúvedomosť

o tom, že by sa tam niečo také niekedy odohralo. Obžalovaný poškodeného nepozná, dokonca ho ani
nikdy nevidel.

V predmetnej veci neboli žiadne iné usvedčujúce dôkazy produkované.

Jednou zo základných zásad trestného konania je procesná zásada „in dubio pro reo“, keď pochybnosti
musia byť na prospech obžalovanému. V danom prípade naozaj zostali veľmi významné pochybnosti
o tom, či sa žalovaný skutok vôbec stal. O tom, že trestný čin, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný,
je veľmi závažný, svedčí i trestná sadzba, akú za takéto konanie zákonodarca v Trestnom zákone
určil. Bolo potrebné bez najmenších pochybností preukázať, či sa žalovaný skutok naozaj stal a že

sa ho obžalovaný aj skutočne dopustil. Súhrn priamych a nepriamych dôkazov k preukázaniu viny
obžalovaného vždy musí tvoriť logickú a ničím neprerušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich
dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti zažalovaného skutku,
usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne aj vylučujú možnosť akéhokoľvek iného
záveru. Dôkazné bremeno pritom nesie obžaloba a nie obžalovaný. Obžaloba musí dokázať vinu

obžalovaného a nie obžalovaný svoju nevinu. Nutným dôsledkom tohto pravidla je, že pochybnosť
prospieva obžalovanému (vyššie spomínaná zásada in dubio pro reo). V zmysle uvedeného nie je
možné konštatovať, že by dôkazy vykonané v trestnom konaní tvorili ucelenú reťaz dôkazov, logickým
vyhodnotením ktorých by nemohol byť iný záver ako ten, že sa žalovaný skutok stal, tento je trestnýmčinom a spáchal ho trestne zodpovedný obžalovaný R. L.. Súd nemá pochybnosti o tom, že sú v danom
prípade splnené podmienky k použitiu procesnej zásady „in dubio pro reo“, keďže boli vykonané všetky
dostupné dôkazy a súd ich vecne zhodnotil v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

Súdjetohonázoru,ževprípadeobžalovanéhoR.L.obžalobaneuniesladôkaznébremeno,nepredložila
súdu dostatok nespochybniteľných dôkazov, ktoré by bez najmenších pochybností dokázali, že skutok,
pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, sa skutočne stal, a preto ho podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia.