Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010592
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6916010592.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanej MUDr. Andrei Janoškovej, pre prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 22. novembra 2017, v
senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja
Sendeckého, o odvolaní obžalovanej Q.. U. X., proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo
dňa 31.05.2017, sp.zn. 3T/168/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej Q.. U. X. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota uznal označeným rozsudkom obžalovanú Q.. U. X. vinnou zo spáchania
prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. v súvislosti s ust. § 138 písm. h) Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že
dňa 29.01.2013 asi o 09.56 h viedla osobné motorové vozidlo značky Toyota Avensis, evidenčného čísla

Maďarska J. XXX, po štátnej ceste 1/50 v smere od mesta Tornaľa na mesto Rimavská Sobota, kde
medzi obcami Bátka a Bakta oproti cintorínu za obcou Bátka pri prejazde cez tiahlu pravotočivú
zákrutu v miernom stúpaní na mokrej zjazdnej vozovke sa plne nevenovala vedeniu vozidla,
nesledovala situáciu v cestnej premávke, prešla s vozidlom do protismeru, kde v bočnom odstupe 1,7
- 2,5 metra od stredovej deliacej čiary došlo k zrážke s oproti idúcim motorovým vozidlom Suzuki Vitara,
evidenčného čisla Y. XXX O., ktoré viedol J. F., nar. XX.XX.XXXX, následkom čoho bolo vozidlo W. B.

vymrštené zadnou časťou na zvodidlá nachádzajúce sa pri pravom okraji vozovky v smere jazdy tohto
vozidla, vznietilo sa a zhorelo, pričom vodič tohto vozidla J. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O.
XXX, utrpel zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol, čim porušila/ustanovenie § 4 ods.
1 písm. c), § 9 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.
Za to obžalovanej uložil podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.

zákona trest odňatia slobody vo výmere dva roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona obžalovanej
výkon takto uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona jej určil
skúšobnúdobunaštyriroky.Podľa§61ods.1,ods.2Tr.zákonaspoužitím§38ods.2,ods.3Tr.zákona
obžalovanej uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní tri roky. O uplatnených
nárokoch na náhradu škody rozhodol podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku tak, že obžalovanú zaviazal k
povinnosti nahradiť poškodenej Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, škodu vo výške 2.521,64 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, so zvyškom nároku
na náhradu škody odkázal na civilný proces. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených I. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Q.. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, s nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaná Q..
U. X. prostredníctvom svojho obhajcu, najskôr stručným písomným podaním zo dňa 01.06.2017, pričom

takto podané odvolanie podrobne písomne zdôvodnila opäť prostredníctvom svojho obhajcu písomným
podaním zo dňa 09.08.2017. V jeho dôvodoch vyslovila presvedčenie, že prvostupňový súd rozhodol ojej vine i napriek tomu, že táto nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná a vzhľadom na dôvodné
pochybnosti o skutkovej otázke, mal aplikovať zásadu „in dubio pro reo" a spod obžaloby ju oslobodiť.
Vyšetrovateľom PZ pôvodne pribratý znalec z odboru dopravy P. B., ktorý sa osobne zúčastnil ohliadky

miesta dopravnej nehody, vo svojom znaleckom posudku a doplnkoch jednoznačne ustálil, že príčinou
dopravnej nehody z technického hľadiska bola nesprávna jazda vodiča vozidla Suzuki Vitara, ev. č. Y.
- XXX O., ktorá spočívala v tom, že sa pohyboval po ľavej strane vozovky. Znalec v tejto súvislosti
ustálil, že vozidlo SUZUKI VITARA, ev. č. Y. XXX O. riadené J. F. jazdilo v protismere a ku zrážke s
vozidlom TOYOTA AVENSIS ev. č. J. - XXX, ktoré v smere od Košíc do Rimavskej Soboty riadila ona,

došlo v oblasti stredovej deliacej čiary vo vzdialenosti 0,5 metra vpravo až 0,7metra vľavo. Svoje závery
znalec P. B. presvedčivým a technicky prijateľným spôsobom obhájil nie len v doplnkoch znaleckého
posudku, ale tiež na hlavnom pojednávaní. Sám znalec prezentoval, že sa osobne zúčastnil obhliadky
miesta dopravnej nehody, presne ustálil vstupné údaje nevyhnutné pre stanovenie príčin dopravnej
nehody, ustálil zoznam použitých počítačových programov a použitú literatúru. Okrem vlastnej ohliadky
miesta nehody mal k dispozícii autofotomapu miesta dopravnej nehody a osobne sa zúčastnil meraní

parametrov komunikácie v mieste nehody za účelom dopravno-bezpečnostnej situácie a priemerného
sklonustúpaniavozovky.SozávermiznalcaP.B.korešpondujeajvýpoveďsvedkaU.G.,ktorýakojediný
mal možnosť sledovať v spätnom zrkadle ním riadeného motorového vozidla aj jazdu ňou riadeného
osobného motorového vozidla zn. TOYOTA AVENTIS. Tento svedok jednoznačne dokazoval, že ona v
obci Bátka dodržiavala predpísanú rýchlosť 50 km/hod, a ani za obcou Bátka až po miesto dopravnej

nehody, kde dosiahol rýchlosť 70 - 80 km/hod, neregistroval akúkoľvek jej snahu ho predbiehať či už
vyhýbacim pohybom vľavo alebo znamením zmeny smeru jazdy. Na viac v mieste dopravnej nehody
bola plná čiara. Preto ona nemala žiaden dôvod prejsť do protismeru o to viac, že predmetná stúpajúca
pravotočivá zákruta sa dala bezpečne prejsť pri medznej rýchlosti 118 - 129 km/hod., kým jej bola
znalcom vypočítaná rýchlosť v čase zrážky do 59 km/hod. Znalec P. B. mal k dispozícii poškodené

motorové vozidlá a teda mohol objektivizovať aj trvalé deformácie na vozidlách za účelom stanovenia
vzájomnej polohy vozidiel v čase zrážky. Pri ohliadke mieste nehody neboli na vozovke zistené stopy,
podľa ktorých by bolo možné stanoviť ako priečnu tak aj pozdĺžnu polohu vozidiel v čase zrážky, preto
znalec P. B. stanovil jednotlivé verzie polohy vozidiel v čase zrážky ako interval krajných polôh, keďže
ku zrážke došlo v oblasti strednej čiary. Znalec P. B. tiež zdôvodnil, prečo je z technického hľadiska

neprijateľný záver, že sa vozidlo SUZUKI pohybovalo vo svojom jazdnom pruhu.
Ďalej odvolateľka dôvodila, že napriek jednoznačným záverom znalca P. B. súd akcentoval znalecký
posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 318/2015. Súd
v tejto súvislosti podľa jej názoru porušil zásadu rovnosti dôkazov, keď do odôvodnenia rozsudku
takmer doslova prevzal tvrdenia znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva

bez vlastného zhodnotenia, prečo sú závery znalca P. B. neprijateľné a naopak čím súd presvedčil
znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva a či toto presvedčenie postačuje súdu pre prijatie
jednoznačného a nespochybniteľného záveru, že dopravnú nehodu zavinila ona. Pritom ani na základe
záverov znaleckého posudku vypracovaného Ústavou súdneho inžinierstva sa nedá bez akýchkoľvek
pochybnostíustáliť,čobolopríčinoudopravnejnehodyaužrozhodnenie,ktorýzúčastníkovjuzavinil.Zo

záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva jednoznačne vyplýva, že jeho znalci nemali
technickú možnosť bezprostredne po dopravnej nehode vykonať nielen ohliadku miesta nehody, ale
ani ohliadku ňou riadeného motorového vozidla TOYOTA, nezrealizovali ani dodatočné meranie sklonu
vozovky v mieste dopravnej nehody, bez priameho pozorovania a len z fotografií ustálili tzv. ďalšiu stopu
(tá však nebola dokumentovaná ani v zápisnici z miesta dopravnej nehody a ani z ohliadky miesta činu)

o ktorej je možné mať dôvodné pochybnosti, či súvisí s nehodovým dejom. Len z fotodokumentácie prišli
k záveru, že znalec P. B. údajne nezohľadnil rozloženie črepín. Pritom ani Ústav súdneho inžinierstva
nevedel ustáliť rýchlosť ňou riadeného vozidla a ani rýchlosť motorového vozidla riadeného B. F. pred
zrážkou, pretože údajne nemal vstupné údaje. Podľa názoru odvolateľky takto spracovaný posudok
Ústavu súdneho inžinierstva je nepresvedčivý a v pomere k znaleckému posudku vypracovaného P. B.

dôkazne ako dominantný je pre uznanie jej zavinenia neakceptovateľný. Preto aj uložené tresty sú pre
ňu neprijateľné. Okrem toho jej okresný súd nemal uložiť povinnosť nahradiť škodu poškodenej Q. F., k
dopravnej nehode došlo počas služobnej cesty, riadila služobné auto, a preto mala byť táto poškodená s
celým nárokom odkázaná na civilný proces. Záverom svojho odvolania krajskému súdu navrhla zrušenie
napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol s vyslovením právneho názoru na postup podľa § 285
písm. c) Tr. por.Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovanej podľa § 317 ods. 1/ Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie a
preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil, že odvolanie

obžalovanej nebolo dôvodne podané.

Krajský súd pritom vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej. Pred jeho začiatkom
predložil obhajca obžalovanej jej písomný súhlas s tým, aby verejné zasadnutie bolo vykonané v jej
neprítomnosti za splnenia podmienok § 293 ods. 7 Tr. por.

Primárne je z pohľadu krajského súdu nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým
súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v
súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami
ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä

ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a
náhrady škody. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú
pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 12.04.2017 vykonal výsluch obžalovanej, svedkov Q. F., I. F.,
U. W., vykonal ďalej osobný výsluch autorov písomných znaleckých posudkov H.. V. S. V.., Q.. Q. W.,

na hlavnom pojednávaní 31.05.2017 doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne Q. F. a znalca P. B., za
splnenia procesných podmienok § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal obsah písomných znaleckých posudkov,
ktoré sú obsahom spisového materiálu a rešpektujúc obsah ust. § 269 Tr. por. prečítal jednotlivé listinné
dôkazy, najmä lekárske správy, výpis z evidenčnej karty vodiča, osvedčenie o evidencii motorového
vozidla, zápisnicu o ohliadke miesta činu, posudky a správy na obžalovanú a odpis registra trestov

týkajúci sa jej osoby. Súhrn takto vykonaných dôkazov vyhodnotil súd prvého stupňa správne, keď
sa zaoberal nielen dôkazmi, ktoré poslúžili v prospech obžalovanej, ale i dôkazmi, ktoré poslúžili v jej
neprospech. Správne a v súlade so stavom veci zvýraznil najmä obsah záverov znaleckého posudku
Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, pričom na hlavnom pojednávaní podal k tomuto posudku podrobné
odborné vysvetlenia znalec H.. V. S. V.. Obsah jeho výpovede v konaní pred súdom, ale i závery tohto

znaleckého posudku sú zistiteľné z odôvodnenia napadnutého rozsudku (strany 4 až 6) a bolo by
nadbytočné tieto podrobne znovu opakovať. Zo záverov tohto posudku je ale zistiteľné, že znalec P. B.
sícesprávneurčilvzájomnúpolohuvozidiel,alenesprávnevypočítalzrážkuapohybvozidielpozrážke,v
dôsledkučohoustálilnesprávnemiestozrážkyvozidiel,okremtohonesprávnevypočítalrýchlosťvozidiel
avdôsledkutohonesprávnestanoviltechnickúpríčinudopravnejnehody.Rýchlosťobochvozidielvčase

pred zrážkou sa nedala presne vypočítať, oblasť zrážky týchto vozidiel sa nachádza v jazdnom pruhu
motorového vozidla Suzuki Vitara. Oblasť zrážky je pritom lokalizovaná zo smeru jazdy vozidla Suzuki
Vitara, obžalovaná mohla nehode zabrániť tak, že by správne smerovo viedla vozidlo pravým jazdným
pruhom určeným pre jej smer jazdy. Vodič vozidla Suzuki Vitara nemal možnosť zabrániť zrážke. Zo
záverov tohto posudku je tiež zistiteľné hodnotenie záverov písomného znaleckého posudku znalca H..

R. Y.. S poukazom na uvedené neobstáli naznačené odvolacie námietky obžalovanej, a preto v tejto
súvislosti rozhodol prvostupňový súd správne, nepochybil nielen čo do skutkových zistení, ale ani čo
do prijatia právneho záveru v tom smere, že to bola práve obžalovaná, ktorá poškodenému J. F. z
nedbanlivosti spôsobila smrť, pričom taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania, t.j. porušením
dôležitej povinnosti jej uloženej podľa zákona, a to v ust. § 4 ods. 1 písm. c) a § 9 ods. 1 Zák. č. 8/2009

Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.
V tejto súvislosti pritom neobstála ani ďalšia odvolacia námietka obžalovanej, že ani na základe záverov
znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilina nie je možné bez akýchkoľvek
pochybností ustáliť, čo bolo príčinou dopravnej nehody a ktorý z účastníkov ju zavinil. Krajský súd nezistil
vo veci žiadnu okolnosť, ktorá by závery tohto znaleckého posudku a taktiež odborné vysvetlenia jeho

autora v konaní pred súdom akýmkoľvek spôsobom spochybňovala.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanej, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný
zákon umožňuje v sankcii ust. § 149 ods. 2 Tr. zák. jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody
od dvoch do piatich rokov. Prvostupňový súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody za použitia § 38

ods. 2,3 Tr. zák. (zistil na jej strane jednu okolnosť, ktorá jej z hľadiska výmery trestu poľahčovala)
na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby (odňatie slobody od dvoch do štyroch rokov). Vymeral
jej dvojročný trest odňatia slobody, zohľadňujúc jej všetky okolnosti prípadu, na ktoré bol zo zákona
povinný prihliadnuť. Ako je to zistiteľné z obsahu registra trestov, obžalovaná Q.. U. X. doposiaľ súdom
riešená nebola, v mieste bydliska nie je hodnotená negatívne, v evidenčnej karte vodiča však má

viacero záznamov, pred spôsobením dopravnej nehody spolu osem záznamov a po nej sa dopustila
ďalších piatich priestupkov na úseku dopravy. Správne okresný súd na strane obžalovanej zistil splnenie
podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., výkon uloženého trestu odňatia slobody jej podmienečne
odložil v súlade so zákonom, pričom jej určil primeranú skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v
trvaní štyroch rokov. Takto uložený skôr mierny trest obžalovanej má byť pre ňu ponaučením, aby sa v
budúcnosti vyhla akémukoľvek protiprávnemu konaniu. V súlade so stavom veci jej pritom okresný súd

zohľadňujúc i následky dopravnej nehody uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na
tri roky, rešpektujúc obsah ust. § 61 ods. 1,2 Tr. zák., pričom Trestný zákon umožňuje uloženie takého
druhu trestu páchateľovi trestného činu na jeden rok až desať rokov.

Okresný súd nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, ktorým obžalovanú zaviazal k povinnosti

nahradiť škodu spôsobenú trestným činom poškodenej Q. F. vo výške 2.521,64 Eur (totálna škoda
zničeného motorového vozidla značky Suzuki Vitara v sume 1.865,- Eur a pohrebné trovy v sume 656,64
Eur), pričom túto poškodenú so zvyškom jej nároku odkázal na civilný proces a s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces v celom rozsahu aj poškodených I. F. a Q.. Q. F.. Tu sa žiada upresniť, že
poškodená Q. F. si uplatnila nárok na náhradu škodu v sume 32 920,32 Eur, I. F. nárok na náhradu škody

v sume 35 000,- Eur a Q.. Q. F. nárok na náhradu škody v sume 35 000,- Eur. V tejto súvislosti správne
prvostupňový súd dôvodil, že by o týchto nárokoch nad rámec toho, že z časti uznal nárok poškodenej
Q. F. za oprávnený, bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce potreby trestného stíhania,
ktoré by podstatne pretiahlo.

S poukazom na uvedené, krajský súd považujúc odvolanie obžalovanej za nedôvodné, toto v zmysle
§ 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.