Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/618/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213225721
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213225721.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. L. U., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko W. XXX/XX, XXX XX Z. C., 2. S. U. zaplatenie sumy 1.591,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 9. novembra 2015 č.k. 8C/117/2014-99, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní v prvom a v druhom rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 1.581,92 eura a 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy
1.581,92 eura od 05.05.2011 do zaplatenia tak, že každý zo žalovaných mal zaplatiť najviac sumu
zodpovedajúcu jeho dedičskému podielu. Žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie
právne zdôvodnil ustanoveniami § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 506, § 397 Obchodného zákonníka, §
52, § 879j, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 111, Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1, 2 zákona

č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dospel k
záveru, že záväzok vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorá predstavuje tzv. absolútny obchodný
záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Zároveň je spotrebiteľskou zmluvou.
Žalovaní sú spotrebitelia, pretože pri jej uzavieraní ich právna predchodkyňa nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere
aplikoval aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zaoberal sa
skutočnosťou, či žalobca neuplatňuje premlčaný nárok. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané,

že ku dňu postúpenia pohľadávky (24.03.2011) evidoval právny predchodca žalobcu pohľadávku s
počtom dní omeškania 1261, čo je viac ako 3 roky. Preto, keď konanie v prejednávanej veci začalo
dňa 07.11.2013 doručením žaloby na súd, bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto
nároku. Na premlčanie prihliadol bez návrhu s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, ale žalovaným náhradu trov
konania nepriznal, lebo si žiadne neuplatnili.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dôvodil nesprávnym právnym posúdením a nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Nesúhlasil s
právnym posúdením nároku z hľadiska premlčania. Tvrdil, že dátum postúpenia pohľadávky nemožnovyhodnotiť ako dátum ukončenia zmluvy, či vyhlásenie predčasnej splatnosti. Namietal, že súd prvej
inštancie odvodzoval plynutie premlčacej doby od skutočností, s ktorými nie je možné spájať ukončenie
zmluvy, preto svoje rozhodnutie nezaložil na relevantných dôkazoch. Tvrdil, že jeho právny predchodca

neukončil záväzkový vzťah so žalovanými, nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, zmluvu nevypovedal
ani od nej neodstúpil. K ukončeniu zmluvy došlo až ku dňu 04.05.2011 žalobcom. Ku dňu podania
žaloby už boli splatné všetky splátky, nakoľko konečná splatnosť úveru bola 10.09.2011. Namietal, že
jeho nárok nemožno považovať za premlčaný, keďže pre posúdenie premlčania je nutné vychádzať
zo splatnosti každej splátky. Namietal tiež voči aplikácii ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa na

prebiehajúce konanie, čím došlo k porušeniu zásady stanovenej v článku 152 ods. 4 Ústavy SR. Tvrdil,
že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej
doby, mal aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že úverová zmluva
bola uzavretá dňa 13.10.2006, pričom v tom období sa ustanovenia § 52 až 54 vzťahovali len na kúpnu
zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ. Poukázal na viaceré súdne rozhodnutia.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) po postupe podľa § 382 CSP,
bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania. Dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP z iných právnych dôvodov, potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,

vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. V predmetnej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 1.581,92 eura,
ktorá pozostávala z neuhradených splátok splatných od 10.11.2008 do 10.09.2011 (35 x 45,18). Zároveň

žiadal priznať úrok z omeškania z uvedenej sumy od 05.05.2011 do zaplatenia.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava,
IČO: 00 151 653, ako banka, a N. U., ako dlžníčka, uzavreli dňa 13.10.2006 zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 50.000,- Sk, s úrokom

18,40 % ročne. Poplatok za správu úveru bol 60,- Sk mesačne. Výška splátky bola dohodnutá na 1.361,-
Sk s periodicitou mesačne k 10. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 10.11.2006 a poslednej
splátky 10.09.2011. Dlžníčka uhradila sumu 496,95 eura, z čoho na istinu bola započítaná suma 488,86
eura a na úroky z omeškania suma 8,09 eura. Dlžníčka N. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W.
XXX/XX, XXX XX Z. C., zomrela dňa XX.XX.XXXX. Na základe osvedčenia o dedičstve 12D/128/2007

Dnot78/2007vydanéhodňa12.05.2009T.B.,súdnymkomisárom,dedičstvopoN.U.nadobudolmanžel
L. U., nar. XX.XX.XXXX. L. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XXX/XX, XXX XX Z. C., zomrel
dňa XX.XX.XXXX. Podľa osvedčenia o dedičstve 5D/766/2009 D not 5/2010 vydaného dňa 26.04.2010
notárkou JUDr. Friderikou Košinovou, ako súdnym komisárom, dedičstvo po L. U. nadobudli žalovaní v1. a 2. rade. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 24.03.2011 medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s., ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom, bola pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere
voči IG. postúpená na žalobcu. Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpenie pohľadávky oznámila listom zo

dňa 16.10.2012 adresovaným zomrelej N. U..

11. Odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie
rozhodujúcich skutočností. Z vykonaného dokazovania však vyvodil nesprávny právny záver, že

uplatnený nárok je premlčaný. V tomto smere treba prisvedčiť žalobcovi, že v konaní nebolo preukázané
ukončenie zmluvy, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, vypovedanie zmluvy ani odstúpenie od
zmluvy postupcom. Keďže v konaní nebola preukázané ani jedna zo skutočností, ktorá by mohla mať
vplyv predčasné ukončenie zmluvy a tým na začiatok plynutia premlčacej doby, bolo potrebné plynutie
premlčacej doby počítať odo dňa, kedy si veriteľ mohol prvý krát uplatniť svoj nárok na súde, v danej
veci nasledujúci deň po splatnosti úveru dňa 10.09.2011. Premlčacia doba potom začala plynúť dňa

11.09.2011 a uplynula 11.09.2014. Potom žaloba podaná na súde prvej inštancie dňa 07.11.2013 bola
podaná pred uplynutí premlčacej doby.

12. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia), ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

13. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v danej veci neaplikoval ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Preto podľa § 382 CSP prípisom zo dňa 27.09.2017 vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili

k možnému použitiu uvedeného ustanovenia a k posúdeniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu k
uplatnenému nároku, z dôvodu, že tento všeobecne záväzný právny predpis v doterajšom rozhodovaní
veci nebol použitý a pre rozhodnutie je aplikácia tohto ustanovenia rozhodujúca.

14. Žalobca v podanom písomnom vyjadrení poukázal na všeobecné zmluvné podmienky (bod 19.16.), v

ktorýchjedohodnutámožnosťpostúpeniapohľadávkynepodmienenápočtomdníomeškaniaazaslaním
písomnej výzvy a tvrdil, že takúto dohodu umožňuje ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách, ktorý
pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení zákona. Preto doručenie
písomnej výzvy banky dlžníkom nebolo podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. V konaní
predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami,

preukazujúcimi odoslanie týchto písomností, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu žalobcu na
vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako
prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Poukázal na viaceré rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky. Mal za to, že boli splnené všetky povinnosti, ktoré zákon pre postúpenie
pohľadávky ukladá.

15. Žalovaní v 1 a 2. rade sa na výzvu súdu nevyjadrili.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd v danej veci zaoberal otázkou aktívnej legitimácie
žalobcu. „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho

vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola
protinemupodanážaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbudežalobcavsporeúspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom právaa účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní

ide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 Cdo 192/2004).

17. Zákon o bankách upravuje vzťahy súvisiace s podnikaním bánk na území Slovenskej republiky
s cieľom bezpečného fungovania bankového systému (§ 1). V ustanovení § 2 ods. 1 tento zákon
definuje banku ako právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky založenú ako akciovú
spoločnosť, ktorá má bankové povolenie (je osobitnou úverovou inštitúciou). Špeciálna úprava

postúpenia pohľadávky vychádza z osobitného postavenia bánk, ktoré disponujú bankovým povolením.
Keďže cieľom zákona je právna úprava pri zabezpečení fungovania celkového bankového systému,
bolo žiaduce stanoviť pevné pravidlá pri postupovaní pohľadávok bánk na iné subjekty, ktoré nie sú
bankami, aby nedošlo k obchádzaniu zákona o bankách (napr. s postúpením nesplatných pohľadávok
bánk súvisí ich ďalšia správa, pritom poskytovanie úveru bánk a ich správa je špecifickou osobitne

právnym predpisom upravenou činnosťou). Ustanovenie § 92 ods. 8 tohto zákona obsahuje osobitnú
úpravu postúpenia pohľadávky, písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou,
avšak predmetom postúpenia môže byť peňažný záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v
omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom sa tiež vyžaduje existencia písomnej výzvy
na úhradu peňažného záväzku adresovaná klientovi. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi

pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Týmto
ustanovením zákonodarca sledoval sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry
kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v
primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu (toto
právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky,

s výnimkou, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti peňažného záväzku
presiahol jeden rok). Zákonom stanovené podmienky postúpenia, akými sú postúpenie iba splatnej
pohľadávky, písomná výzva, aspoň 90-dňová lehota trvania omeškania, umožňujúce postúpiť bankovú
pohľadávku iba na vybrané subjekty, nepodporujú záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie
bankovejpohľadávkybolaochranabankovéhotajomstva.Striktnépodmienkypostúpeniapohľadávkyvo

svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením
výnimiek z tohto zákazu a neumožňujú odklon od pravidiel cesie bankovej pohľadávky v neprospech
spotrebiteľa. Bolo by v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu,
ak by banky postupovali nesplatený úver na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá podľa zákona
o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska.

18. Postúpenie pohľadávok je upravené v ustanoveniach § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 525 ods. 1 <. zákona o bankách), bol žalobca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje,

povinný preukázať predpoklady svojej aktívnej vecnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie
podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak povinný
preukázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho
záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku, minimálne 90 dní.
Nepreukázanie týchto skutočností má za následok neunesenie dôkazného bremena ohľadom aktívnej

vecnej legitimácie postupníka.

20. Odvolací súd sa s námietkou žalobcu v písomnom vyjadrení, podľa ktorej všeobecné obchodné
podmienky (bod 19.16) umožňovali veriteľovi postúpenie pohľadávky nepodmienené počtom dní
omeškania a zaslaním písomnej výzvy, nezaoberal. V spise nachádzajúce sa všeobecné obchodné

podmienky (č.l. 30) totiž bod 19 vôbec neobsahujú. končia bodom 18 Rôzne ustanovenia. Argumentácia
žalobcu v písomnom vyjadrení „relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky spolu s
podacími hárkami“ nie je namieste preto, že oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.04.2011 bolo
adresované aj doručované pôvodnej dlžníčke, ktorá dňa 06.02.2007 zomrela, preto takéto oznámenie
nemôže mať žiadnu relevanciu.

21. Za vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s

ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na
náhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobcovizdôvodu,žežalovaníbolivodvolacomkonaníúspešní.
O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).