Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/85/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115012080
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115012080.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov Jána Mihala
a JUDr. Kataríny Batisovej v trestnej veci obžalovaného U. Z., pre zločin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e)
Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a poškodeného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 09.05.2017, č. k. 30T/139/2015-309, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 09.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolania obžalovaného U. Z., nar. XX.XX.XXXX a poškodeného I. D.,
nar. XX.XX.XXXX sa zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava zo dňa 09.05.2017, č. k. 30T/139/2015-309 uznal
obžalovaného U. Z. za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a § 139 ods. 1
písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 01.08.2015 v čase asi o 21.30 hod. v obci
N. na X. ulici prišiel k vchodovým dverám rodinného domu č. XXX/XX, kde zazvonil na zvonček, na čo
vlastník a užívateľ tohto domu I. D., nar. XX.XX.XXXX pootvoril vchodové dvere domu, ktoré boli zaistené
bezpečnostnou retiazkou, vtedy obžalovaný prikázal I. D., aby dvere otvoril, no keď sa I. D. pokúsil dvere
zavrieť, obžalovaný chytil dvere oboma rukami a násilím ich otvoril, pričom poškodil kľučku zvnútra dverí,
na ktorej bola pripevnená bezpečnostná retiazka, týmito otvorenými dverami obžalovaný následne vošiel
do haly domu, kde päsťou pravej ruky udrel I. D. do ľavej časti hlavy za uchom, v dôsledku čoho I. D.
spadol do kresla, kde obžalovaný I. D., ktorý sa snažil rukami chrániť, ešte niekoľkokrát udrel päsťami
do hlavy, do ruky a hornej časti tela a taktiež ho kopol najmenej dvakrát do ľavej strany tela pod rebrá
a tiež pod koleno, po čom z miesta odišiel, čím uvedeným konaním obžalovaný spôsobil poškodenému
I. D., nar.: XX.XX.XXXX v V. hematómy na ľavej strane hrudníka, na ľavej ruke, na pravom stehne na
zadnej strane a pri ľavom oku, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie a poškodením kľučky a
zámku vchodových dverí obžalovaný spôsobil I. D. škodu vo výške 15,35 Eur.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 194 ods. 3 a § 38 ods. 2 Trestného zákona trest
odňatia slobody v trvaní 3 roky. Podľa § 51 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň obžalovanému
uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona
súd obžalovanému určil skúšobnú dobu 3 roky a zároveň mu ako súčasť probačného dohľadu uložil
obmedzenia a povinnosti: podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona uložil zákaz požívania
alkoholických nápojov a podľa § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona uložil príkaz podrobiť sa v
skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Podľa § 287 ods. 1
Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému I. D., nar. XX.XX.XXXX
v V., trvale bytom N., X. č. XX škodu vo výške 15,35 Eur a poškodenej Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s. so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874 škodu vo

výške 8,23 Eur. Zároveň podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného I. D. a poškodenú
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so zvyškami ich nárokov na náhradu škody odkázal na civilný
proces.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaného zo spáchania trestného činu usvedčuje
priamy svedok, ktorým je poškodený, ktorý spáchanie skutku popísal v zhode s jeho popisom vo
výrokovej časti rozsudku. Svedeckú výpoveď poškodeného potvrdzuje celý rad ďalších dôkazov, pre
ktoré súd nemal rozumné pochybnosti o tom, že k spáchaniu trestného činu mohlo dôjsť inak resp.
inou osobou než obžalovaným. Samosudca okresného súdu poukázal na to, že obžalovaný ako aj
poškodený zhodne uviedli, že dňa 01.08.2015 mali v poobedňajších hodinách konflikt, keď obžalovaný
zastihol poškodeného pri rozhovore so svedkom X. U.. Tento svedok potvrdil výpoveď poškodeného,
ktorý počul, ako obžalovaný na osobu poškodeného nadáva. Nadávanie na osobu poškodeného
obžalovaným počul nielen poškodený, ale aj svedok X. U., ktorý zároveň v zhode s poškodeným popísal
správanie obžalovaného pritom, ako svedka a poškodeného zastihol pri ich rozhovore pri bráne tohto
svedka. O agresivite obžalovaného a jeho stave pod vplyvom alkoholu svedčia aj svedecké výpovede
zasahujúcich príslušníkov OO PZ Cífer, R. U. a I. G., ako aj ich záznam zo dňa 01.08.2015. Podľa
názoru okresného súdu sa tak potvrdila výpoveď poškodeného, že mal dňa 01.08.2015 v poobedňajších
hodinách s obžalovaným slovný konflikt, ktorý musela preverovať polícia, pričom obžalovaný sa aj
voči príslušníkom PZ správal agresívne. O vzťahu obžalovaného a poškodeného vo všeobecnosti
majú svedčiť nielen výpovede poškodeného a obžalovaného, ale aj svedecká výpoveď svedka X.
U. a okresný súd uviedol, že aj správanie obžalovaného a poškodeného počas celého hlavného
pojednávania. Vzťah obžalovaného a poškodeného má byť podľa názoru konajúceho sudcu poznačený
niekoľko rokov trvajúcim konfliktom, ktorý má pôvod v susedských vzťahoch. Okresný súd uzavrel,
že konflikt obžalovaného a poškodeného z poobedia dňa 01.08.2015 vyvrcholil večer toho istého
dňa, keď bol poškodený napadnutý obžalovaným vo vlastnom dome. Poškodený volal na tiesňovú
linku č. 158, pričom z prepisu tohto hovoru ako aj z prehratia zvukového záznamu bolo súdu zrejmé,
že poškodený rozrušeným hlasom označil za páchateľa práve obžalovaného, uviedol, že tohto pri
svojom dome v ten večer videl 2x, čomu korešponduje aj vyjadrenie otca obžalovaného, ktorý pri
previerkach potvrdil, že jeho syn - teda obžalovaný počas toho, ako boli spolu doma, dva alebo
trikrát vyšiel von z domu a mimo domu mohol byť vždy tak 2-3 minúty. Ďalej tiež okresný súd
uviedol, že je síce pravda, že otec obžalovaného ako aj jeho manželka R. Z. sa snažili poskytnúť
obžalovanému na večerný čas alibi, avšak ich výpovede súd nepovažoval za vierohodné preto, lebo
z ich výpovedí je zrejmé, že obžalovaný mal reálnu možnosť rodinný dom opustiť bez toho, aby
si ho obaja všimli, čo vyplýva z ich výpovedí ohľadne umiestnenia jednotlivých izieb v dome a
súčasne U. Z. st. pri previerkach potvrdil, že obžalovaný rodinný dom dva alebo trikrát opustil. Trvanie
spáchania skutku opisované poškodeným pritom má korešpondovať s vyjadrením svedka U. Z. st. pri
previerkach potvrdeného jednak záznamom príslušníkov OO PZ Cífer ako aj svedeckými výpoveďami
svedkov R. U. a I. G.. Tiež z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rodinný dom obžalovaného je priamo
susediaci s rodinným domom poškodeného. Obžalovaný tak mal podľa názoru samosudcu motív - roky
trvajúce nezhody s poškodeným, ktoré eskalovali konfliktom z poobedia a aj reálnu možnosť skutok
spáchať, pričom vo výpovediach poškodeného súd nezistil logické nezrovnalosti, ktoré by mali jeho
výpoveď spochybniť. Tvrdenia poškodeného, či už išlo o priebeh konfliktu s obžalovaným poobede
dňa 01.08.2015, o časovom priebehu spáchania skutku alebo zraneniach poškodeného mali byť tak v
konaní potvrdené inými dôkazmi, preto pravdivosť tvrdenia poškodeného o tom, že ho napadol v jeho
dome práve obžalovaný nebola podľa názoru súdu ničím spochybnená. Ako dôkaz o pravdivosti tvrdení
poškodeného má svedčiť aj prepis hovoru poškodeného na tiesňovú linku č. 158. Ďalej súd poznamenal,
že aj osoba poškodeného sa javí byť konfliktná, čo potvrdili nielen svedkovia X. U. a U. N., ale aj
svedok R. U., to však nemôže ospravedlniť konanie obžalovaného či znížiť spoločenskú nebezpečnosť
jeho konania. Aj správanie samotného poškodeného, ako napríklad opakované podávanie rôznych aj
nedôvodných oznámení na obžalovaného (ako napr.: oznámenie o rozbití čelného skla na motorovom
vozidle poškodeného obžalovaným) do istej miery má vysvetľovať skratové konanie obžalovaného, ktorý
sa rozhodol proti poškodenému konať tak, že ho napadol priamo v jeho rodinnom dome. Na záver tak
súd skonštatoval, že jednotlivé dôkazy spolu so svedeckou výpoveďou poškodeného vytvárajú ucelený
a ničím neprerušený obraz o spáchaní skutku obžalovaným a zároveň tieto neumožňujú urobiť iný záver
či už o priebehu spáchania skutku alebo osobe páchateľa.

Z odôvodenia napadnutého rozsudku tiež vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia poškodeného - rodinného domu poškodeného, pričom do

rodinného domu sa vlámal tým, že prekonal jeho zabezpečovaciu prekážku - retiazku na dverách a
uvedený čin spáchal voči poškodenému ako osobe vyššieho veku, ktorý mal v čase spáchania trestného
činu 81 rokov.

K uloženému trestu okresný súd uviedol, že nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného
zákona a ani žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, preto v súlade s ustanovením §
38 ods. 2 Trestného zákona nebolo potrebné ani zvyšovať dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby a ani znižovať jej hornú hranicu. Trest, ktorý sa javil byť v prípade obžalovaného primeraný a
spravodlivý, okresný súd ustálil na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere
3 roky. Súd v súvislosti s ukladaním trestu odňatia slobody zvažoval, či v prípade obžalovaného splní
účel trestu aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Súd aj s ohľadom na
skutočnosť, že obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný ako aj s ohľadom na skutočnosť, že svoj podiel
na konaní obžalovaného zohrali aj zlé susedské vzťahy s poškodeným, na ktorých stave má svoj podiel aj
samotný poškodený bol toho názoru, že v prípade obžalovaného účel trestu splní aj trest podmienečný.
Ukladať preto za týchto okolností obžalovanému trest odňatia slobody ako nepodmienečný by bolo
podľa názoru súdu neprimerane prísne a v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1 Trestného zákona. Súd
vyslovil presvedčenie, že aj trest odňatia slobody uložený ako podmienečný je v prípade obžalovaného
spôsobilý vytvoriť podmienky na výchovu obžalovaného v tom slova zmysle, že obžalovaný si uvedomí,
že konanie, ktorého sa voči poškodenému dopustil, nie je spoločnosťou tolerované a bez ohľadu na
to, čo ho vyvolalo, ani ospravedlniteľné. Súd obžalovanému určil skúšobnú dobu tri roky, ktorej dĺžku
volil s ohľadom na závažnosť konania obžalovaného, keď obžalovaný naplnil súčasne dve okolnosti
podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby. Súd obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu uložil
podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zákaz požívania alkoholických nápojov a podľa § 51 ods.
4 písm. i) Trestného zákona ukladá príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť
sa na psychologickom poradenstve. Zákaz požívania alkoholických nápojov súd odôvodnil tým, že
obžalovaný skutok spáchal pod vplyvom alkoholu a alkohol na osobu obžalovaného nemá dobrý vplyv.
Príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve
súd odôvodnil tým, že konanie obžalovaného možno do budúcna ovplyvniť aj tým, aby sa naučil znášať
záťažové situácie vyplývajúce nielen zo susedských vzťahov a aby prípadné situácie podobného druhu,
t.j. keď bude cítiť krivdu resp. keď bude v spore s inou osobou, riešil predovšetkým zmierlivo a spôsobom,
ktorý neporušuje zákon.

K výroku o náhrade škody okresný súd uviedol, že poškodený I. D. si v prípravnom konaní do skončenia
vyšetrovania uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 17,- Eur, ako to vyplynulo zo zápisnice
o jeho výsluchu zo dňa 03.08.2015. Poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si
do skončenia vyšetrovania uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 8,23 Eur. Poškodenému I. D.
súd priznal nárok na náhradu škody vo výške 15,35 Eur titulom poškodenia vnútorného štítu zámku
vchodových dverí, ktorej výška bola preukázaná dokladom z registračnej pokladnice zo dňa 03.08.2015
(zo zápisnice o obhliadke miesta činu vyplynulo, že ochranný kryt zámku vchodových dverí z vnútornej
strany je vyhnutý smerom dovnútra). Poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. súd
priznal nárok na náhradu škody vo výške 8,23 Eur, ktorá bola riadne uplatnená a aj preukázaná opierajúc
svoje rozhodnutie o ustanovenie § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a
o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01.01.2017. Keďže súd poškodeným priznal nárok na náhradu škody len sčasti,
poškodených so zvyškami ich nárokov na náhradu škody odkázal na civilný proces, keď poškodeným
nemohol priznať ich nároky na náhradu škody, ktoré vzniesli až na hlavnom pojednávaní, t.j. po skončení
vyšetrovania.

Proti tomuto rozsudku zahlásil ihneď na hlavnom pojednávaní odvolanie poškodený do výroku o náhrade
škody. Odvolanie do konania verejného zasadnutia neodôvodnil.

Po doručení rozsudku (keď obžalovaný sa hlavného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok,
nezúčastnil) podal odvolanie voči všetkým výrokom obžalovaný (neuviedol, žeby napádal aj konanie,
ktoré tomuto rozsudku predchádzalo). Svoje odvolanie odôvodnil sám i prostredníctvom svojej
obhajkyne.

Obžalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že skutok nespáchal a poškodený je klamár. Modriny a
vytrhnutú kľučku si urobil sám. Stretol sa s poškodeným na ulici, tam si aj nadávali. Potom s ním už

nebol, čo potvrdila aj jeho manželka a otec. Nerozumie prečo boli volaní na súd, keď ich výpoveď bola
spochybnená a tiež prečo je výpoveď suseda U. dôveryhodnejšia. Spor ohľadom stavby s ním sused
U. prehral a na stavebnom úrade mu povedali, že tak zákerného človeka nestretli. Keď prišla polícia
vyšiel von, ale keby poškodeného napadol, tak na ulicu nevychádza. Poškodený ho krivo obvinil 7-8
krát. Pred policajtmi mu aj nadával a tiež na neho podal trestné oznámenie. Žiadal, aby súd zobral do
úvahy, že poškodený nahováral na krivú výpoveď pána U.. Dokonca vyhrážal sa a zastrašoval sudcu.
Od začiatku ako kúpil nehnuteľnosť, mal s poškodeným slovné nezhody. Nadával mu aj keď kopal
kanál, aby nedával zem na jeho trávu. Musel ho aj vyhostiť z domu, keď jeho kamarát K. oslavoval
u neho narodeniny. Žiadal, aby sa vzala na vedomie tá skutočnosť, že v roku 2016 v pohostinstve
nahováral pána I. U., aby udal na políciu, že ho nahováral, aby zbil poškodeného a sľúbil mu finančnú
odmenu. Všetky tieto skutočnosti sú pravdivé a povedali mu to ľudia, ktorí boli toho svedkami. Toto
konanie zinscenoval poškodený z pomsty. Je schopný sa podrobiť aj detektoru lži. Polícia urobila chybu,
keď poškodeného nepodrobila dychovej skúške. Zároveň žiadal prešetriť či si poškodený neurobil
zranenia sám, oboznámiť trestné oznámenia podávané poškodeným voči nemu, vypočuť I. P., ktorému
sa mal poškodený vyhrážať, G. M., ktorému mal poškodený tiež vulgárne nadávať, F. F., u ktorého
sa mal poškodený zastaviť opitý a mal byť agresívny. V závere uviedol, že za zlomyseľnosť a nikým
nepotvrdené výmysly suseda D., ktoré sú len v teoretickej rovine, si on a jeho rodina vytrpela a ešte
má prísť o prácu a celá rodina o slušný zárobok. K odvolaniu pripojil prílohy: rozhodnutie Okresného
úradu Trnava zo dňa 12.10.2015, ktorým bolo konanie týkajúce sa priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu voči nemu zastavené, rozhodnutie Okresného úradu Trnava zo dňa 15.02.2017, ktorým
bolo tiež konanie zastavené a to z dôvodu, že skutok nie je priestupkom, odvolanie poškodeného zo dňa
12.03.2017, vyjadrenie starostu obce N. zo dňa 24.11.2016, predvolanie na prejednanie priestupku zo
dňa 31.01.2017, oznámenie Okresného úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov zo dňa 15.05.2017,
predvolanie OOPZ Cífer k podaniu vysvetlenia zo dňa 13.02.2016, potvrdenie o oznámení zo dňa
03.11.2015, ktoré oznámenie urobil obžalovaný a týkalo sa hrubého správania poškodeného voči nemu,
potvrdenie o sťažnosti zo dňa 16.02.2017, ktorú sťažnosť podal obžalovaný na príslušníkov PZ OOPZ
v Cíferi, predvolania OOPZ Cífer zo dňa 04.12.2016 a 05.12.2016.

V odvolaní podanom prostredníctvom obhajkyne obžalovaný uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za nezákonný. Má za to, že nebolo dokázané, že skutok uvedený v obžalobe spáchal a predmetná
trestná vec trpí dôkaznou núdzou. V prípravnom konaní ako aj v konaní na súde nebolo nad všetku
pochybnosť preukázané, že by sa dopustil trestnej činnosti. Niet žiadneho priameho dôkazu o spáchaní
skutku. Vypovedal pravdu, čo sa v kritický deň udialo. Najskôr vznikol konflikt, ktorý vyvolal poškodený,
keď na políciu nahlásil, že ho osočuje a nadáva mu. Vo svojej záhrade opekal s rodinou. Následne
prišli policajti a zobrali ho na políciu za účelom podania vysvetlenia. Predmetné konanie bolo riešené
ako priestupok. Medzitým poškodený navštívil suseda a toho nahováral, aby ho s ním išiel oznámiť
na políciu za osočovanie. Vo večerných hodinách prišli opäť policajti, zadržaniu sa bránil a vzpieral, s
policajtmi nechcel ísť, lebo si nebol vedomý žiadneho protiprávneho konania. Tvrdenie poškodeného
o napadnutí je z jeho strany pomstou voči nemu a to pre zlé susedské vzťahy. V prípravnom konaní
aj v konaní na súde poškodený uviedol, že kritického dňa bol u neho na návšteve svedok T., ktorému
uviedol, že sa obžalovaného bojí, túto skutočnosť uviedol aj svedkovi U. a policajtom a kúpil si
kaser. Zvýraznil, že no napriek strachu bez problémov mu údajne mal otvoriť dvere do domu. Vyslovil
domnienku, že bojaci sa človek v prvom rade násilníkovi neotvorí a hneď volá políciu. Výpoveď
poškodeného je tak nepravdivá, lebo je nelogické, aby mu poškodený otvoril dobrovoľne dvere do
domu. Poukázal podľa neho na neodbornú prácu polície, keď v dome poškodeného nezaistila stopy,
najmä odtlačky prstov na vchodových dverách poškodeného a daktyloskopické stopy na chodbe, či hale
domu poškodeného. Vytrhnutá kľučka a poškodená retiazka na vchodových dverách nie sú podľa neho
dôkazom, že sa nachádzal v dome poškodeného. Rovnako zranenia poškodeného konštatované na
pohotovosti nezodpovedajú tomu, čo vypovedal poškodený a tak nehovorí pravdu, resp. zveličuje. K
osobe poškodeného uviedol, že je ješitný a chce dosiahnuť cieľ za každú cenu. Upozornil na prípad,
keď poškodený zavolal policajtov, aby sa prišli k nemu pozrieť domov, že mu rozbil okno na aute.
Policajti konštatovali, že cez okno mu tiekla živica a okno auta je nepoškodené. Poškodený si však
trval na svojom, no keď mu auto očistili, tak musel priznať svoj omyl. Súd mal prihliadať na výpoveď
svedkyne N., ktorá pre škriepnu povahu poškodeného, má s ním zlé vzťahy. Obžalovaný tiež uviedol,
že on je bezúhonný, netrestaný a jednoduchý človek a niektoré veci rieši horúcou hlavou, ale určite nie
je agresívny. Vyslovil názor, že nemožno prihliadnuť na výpoveď svedka U., lebo mal s ním zlé vzťahy.
V jeho konaní absentuje subjektívna stránka trestného činu. V celom priebehu prípravného konania ako
aj konania na súde nebol produkovaný ani jediný dôkaz, ktorý by preukazoval jeho úmyselné konanie

s cieľom ujmy na zdraví. Dokazovanie podľa neho jednoznačne preukázalo, že skutky, pre ktoré je
obžalovaný nespáchal, nakoľko neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty. Poukázal na
nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 28.08.2001, sp. zn. IV. ÚS 438/2000 a zdôraznil, že každý
prípad, ktorý vyvoláva seba menšie dôkazné pochybnosti, musí byť vyložený v prospech obvineného.
Poukázal aj na rozsudok NS SR zo dňa 18.08.1994, sp. zn. 8Tz 20/94 a uviedol, že skutok uvedený
v obžalobe nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu. Navrhol, aby krajský súd napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e), f), ods. 2 Trestného poriadku zrušil a rozhodol sám podľa
§ 322 ods. 3 Trestného poriadku tak, že ho spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. c) Trestného
poriadku, even., aby vec vrátil podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku súdu prvého stupňa, aby vec v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil zástupca krajskej prokuratúry,
obžalovaný, obhajkyňa ako i poškodený. Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol
odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajkyňa ako i obžalovaný
predniesli záverečný návrh v súlade s písomnými dôvodmi odvolania. Na verejnom zasadnutí tiež
obžalovaný zotrval na návrhu na doplnenie dokazovania v podobe oboznámenia trestných oznámení
podávaných voči nemu poškodeným ako i v podobe vypočutia svedkov I. P., G. M. a F. F.. Krajský súd
tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu, že ide o dôkazy nadbytočné, ktoré mali potvrdiť
len zlé susedské vzťahy medzí ním a poškodeným, pričom tieto zlé vzťahy zo spisového materiálu
vyplývajú a konštatoval ich aj sám sudca okresného súdu vo svojom rozhodnutí.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods. 1
Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali procesné strany na to
oprávnené, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohli, pričom tak urobili v lehote ustanovenej
v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného ako i odvolanie poškodeného nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
výsluchom poškodeného, čítaním zápisnice o výsluchu poškodeného JUDr. Z. B. zo dňa 23.09.2015,
čítaním vyčíslenia nároku poškodeného VšZP, a.s. zo dňa 21.09.2015 a jeho prílohy, výsluchom
svedka I. G., čítaním zápisnice o výsluchu svedka I. G. zo dňa 22.10.2015, výsluchom svedka L.
T., výsluchom svedka R. U., čítaním zápisnice o výsluchu svedka R. U., zo dňa 03.08.2015 na čl.
59 - piaty odsek, výsluchom svedkyne R. Z., čítaním zápisnice o výsluchu svedkyne R. Z. zo dňa
11.09.2015 na čl. 52 - druhý odsek, výsluchom svedka U. Z. st., výsluchom svedkyne U. N., čítaním
zápisnice o výsluchu svedkyne U. N. zo dňa 29.09.2015 na druhej strane čl. 64 - posledný odsek,
výsluchom svedka X. U., čítaním a oboznámením zápisnice o prehliadke tela a podobných úkonoch
poškodeného a pripojenej fotodokumentácie, čítaním a oboznámením zápisnice o obhliadke miesta
činu zo dňa 01.08.2015, náčrtku miesta činu a pripojenej fotodokumentácie, čítaním a oboznámením
zápisnice o doobhliadke miesta činu zo dňa 02.08.2015 a pripojenej fotodokumentácie, oboznámením
dokladu z registračnej pokladnice zo dňa 03.08.2015, čítaním záznamov OO PZ Cífer zo dňa 01.08.2015
a 02.08.2015, oboznámením zápisu o dychovej skúške zo dňa 01.08.2015, oboznámením lekárskych
správ zo dňa 01.08.2015 a 03.08.2015, oboznámením výpisov z Listov vlastníctva, čítaním prepisu
zvukového záznamu zo systému REDAT na tiesňovú linku č. 158 (hovor zaznamenaný dňa 01.08.2015
o 21.32.40 hod., 21.35.40 hod., 21.35.50 hod. a 21.39.47) a oboznámením zvukového záznamu tohto
prepisu, čítaním prepisu zvukového záznamu zo systému REDAT na tiesňovú linku č. 158 (hovor
zaznamenaný dňa 01.08.2015 o 16.59.33 hod.) a oboznámením zvukového záznamu tohto prepisu,
čítaním záznamu hliadky OO PZ Cífer zo dňa 01.08.2015, oboznámením odpisu z registra trestov,
oboznámením odpovede na lustráciu v registri priestupkov, čítaním zápisnice o výsluchu poškodeného
JUDr. Z. B. zo dňa 23.09.2015 a oboznámením uplatnenia nároku na úhradu zdravotnej starostlivosti,
oboznámením podania poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. zo dňa 06.07.2016.

Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby
vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil
individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel
k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé,

ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na
neho poukazuje.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v
ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4 Tdo/36/2015).

Odvolací súd v súlade s právnym názorom okresného súdu ustálil, že vykonané dokazovanie vytvára
ucelenú logickú štruktúru o tom, že skutok uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa
06.11.2015, sp. zn. 2 Pv 533/15/2207-33 sa stal a tento spáchal obžalovaný U. Z..

Obžalovaného zo spáchania trestného činu usvedčuje priamy svedok, ktorým je poškodený, ktorý
spáchanie skutku popísal v zhode s jeho popisom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Svedeckú
výpoveď poškodeného tiež potvrdzuje rad ďalších dôkazov, pre ktoré ani odvolací súd nemá rozumné
pochybnosti o tom, že k spáchaniu trestného činu mohlo dôjsť inak resp. inou osobou než obžalovaným.
Predovšetkým tak obžalovaný ako aj poškodený zhodne uviedli, že dňa 01.08.2015 mali v poobedňajších
hodinách konflikt, keď obžalovaný zastihol poškodeného pri rozhovore so svedkom X. U.. Tento
svedok potvrdil výpoveď poškodeného, ktorý počul, ako obžalovaný na osobu poškodeného nadáva. O
správaní obžalovaného, konkrétne o jeho agresivite a stave pod vplyvom alkoholu svedčia aj svedecké
výpovede zasahujúcich príslušníkov OO PZ Cífer, R. U. a I. G.. Obžalovaný sa aj voči príslušníkom
PZ správal agresívne. Poškodený volal na tiesňovú linku č. 158, pričom z prepisu tohto hovoru ako
aj z prehratia zvukového záznamu je zrejmé, že poškodený rozrušeným hlasom označil za páchateľa
práve obžalovaného, uviedol, že tohto pri svojom dome v ten večer videl dvakrát, čomu korešponduje
aj vyjadrenie otca obžalovaného, ktorý pri previerkach potvrdil, že jeho syn počas toho, ako boli
spolu doma, dva alebo trikrát vyšiel von z domu a mimo domu mohol byť vždy tak 2-3 minúty.
Trvanie spáchania skutku opisované poškodeným tiež korešponduje s vyjadrením svedka U. Z. st. pri
previerkach potvrdeného jednak záznamom príslušníkov OO PZ Cífer ako aj svedeckými výpoveďami
svedkov R. U. a I. G..

Nie je možné sa stotožniť ani s názorom obžalovaného, že predmetná vec trpí dôkaznou núdzou. Ako už
bolo vyššie konštatované boli vykonané všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie.
K tvrdeniu, že neboli zabezpečené daktyloskopické stopy na mieste činu, treba upozorniť na zápisnicu
o doobhliadke miesta činu zo dňa 02.08.2015, z ktorej vyplynulo, že kriminalistický technik zisťoval
prítomnosť daktyloskopických stôp na vnútornej strane vchodových dverí, kde mal obžalovaný dvere
uchopiť, avšak žiadne stopy sa zaistiť nepodarilo, pričom z vnútornej strany vchodových dverí domu
poškodeného stále chýbala kľučka.

Vo výpovediach poškodeného ani odvolací súd nezistil logické nezrovnalosti, ktoré by mali jeho výpoveď
spochybniť, ako sa výpovede poškodeného snaží spochybniť obžalovaný a to z dôvodu, že je podľa
neho nelogické, aby poškodený sám otvoril dvere. Tu odvolací súd upriamuje pozornosť na tú časť
výpovede poškodeného, ktorý uviedol, že asi o deviatej večer mu niekto zazvonil, išiel sa pozrieť, avšak
pri dverách nikto nebol. Bol opatrný a založil retiazku, ktorú má na dverách. O nejakú chvíľu znova niekto
zvonil, tentoraz dlhšie, zišiel dvere a pootvoril dvere, pričom to bol obžalovaný, ktorý otvoril dvere oboma
rukami, zlomil kľučku, ktorá ostala visieť na retiazke.

Odvolací súd k ďalším námietkam obžalovaného uvádza, že súd vykonávajúci dokazovanie vo veci,
čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je výlučne na jeho

zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého
naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je
vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Rovnako, v zmysle
uvedeného súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu strany na doplnenie dokazovania. Vykonanie
a hodnotenie dôkazov odlišne od predstáv a želaní obžalovaného tak neznamená dôkaznú núdzu,
prípadne porušenie jeho práva na obhajobu.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na
hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie aj ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako v dôvodoch
napadnutého rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel, keď
žiadne poľahčujúce ako i priťažujúce okolnosti nezistil. Okresný súd tiež správne skonštatoval, že
podmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby ja na prevýchovu obžalovaného
postačujúci. Nepochybil ani tým postupom, ktorým obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe a uložil mu aj primerané obmedzenia a povinnosti.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

K odvolaniu poškodeného:

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že poškodený I. D. si v prípravnom konaní do skončenia
vyšetrovania uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 17,- Eur, ako to vyplýva zo zápisnice
o jeho výsluchu zo dňa 03.08.2015. Poškodený si ďalej na hlavnom pojednávaní dňa 09.05.2017
uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 2.500,- Eur titulom bolestného a práceneschopnosti v trvaní
6 mesiacov.

Odvolací súd konštatuje, že poškodenému I. D. okresný súd správne priznal nárok na náhradu škody vo
výške 15,35 Eur (nie vo výške 17,- Eur, ktorú výšku škody si uplatnil poškodený v prípravnom konaní)
titulom poškodenia vnútorného štítu zámku vchodových dverí, ktorej výška bola preukázaná dokladom
z registračnej pokladnice zo dňa 03.08.2015.

Vzhľadom k tomu, že okresný súd poškodenému priznal nárok na náhradu škody len sčasti, správne
potom rozhodol v zmysle § 288 ods. 2 Trestného poriadku, keď poškodeného so zvyškom jeho nároku
na náhradu škody odkázal na civilný proces. A správne tiež konštatoval, že mu nemohol priznať ani
nárok na náhradu škody, ktorý nárok vzniesol až na hlavnom pojednávaní, t.j. po skončení vyšetrovania,
keď okresný súd postupoval správne a v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 Trestného poriadku.

Po preskúmaní spisového materiálu tak odvolací súd dospel tiež k záveru, že okresný súd vykonal na
hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie aj ohľadom výroku o náhrade škody, dospel k správnemu
právnemu záveru a preto krajský súd musel aj odvolanie poškodeného I. D. podľa § 319 Trestného
poriadku zamietnuť ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 2. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.