Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/210/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817204154
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817204154.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti povinnému G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX K., o vymoženie 350,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievdza zo dňa 06. júna 2017, č.k. 16Er/886/2017-23
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 07.03.2017. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 41 ods.2 písm.

d), § 44 ods. 1, 2 a 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), § 2 ods. 1, § 73 ods. 3 z. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní , § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1 a 5,
Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/ EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.
2. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 350,21

€ s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave sp. zn.: SRSAspA
09066/15 vydaného dňa 12.07.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.01.2017 a vykonateľnosť
dňa 05.01.2017.
3. Súd prvej inštancie zistil, že dňa 12.10.2006 uzatvoril právny predchodca oprávneného (Slovenská
sporiteľna, a.s.) ako veriteľ s povinným ako dlžníkom Zmluvu č. 372774277 (ktorej neoddeliteľnou

súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru), na základe ktorej boli
povinnémuposkytnutéfinančnéprostriedkyformouúverovéhorámcanakreditnejkarte,ktorýsapovinný
zaviazal splácať v mesačných splátkach. Dňa 22.06.2013 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá
Rozhodcovská zmluva. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
spotrebiteľskázmluva,nakoľkozobsahuspisunevyplýva,žebypovinnýpriuzatváranítejtozmluvykonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z toho dôvodu sa považuje za

spotrebiteľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne
ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo
viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy,
konkrétne bodu 3.1. vzhliadol súd prvej inštancie v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú
podmienku. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá
v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch

zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. Rovnako
dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/20002 Z. z. o rozhodcovskomkonaní aj voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej
zmluvy na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu
povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere

povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvej inštancie vidí
v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto prípade je oprávnený, pretože
tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Súd prvej inštancie dáva do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho

dvora vo veci C-40/08 z 6. októbra 2009, Asturcom Telecommunicaciones SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira, v ktorom bola riešená predbežná otázka, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo
dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti
spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo
záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné

podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej zmluvy v
danom prípade od jednostrannosti výberu riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie a označenie
rozhodcovského súdu, ktorý bude spor rozhodovať až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v
rozhodcovskom konaní mali riadiť, považuje súd prvej inštancie takto upravenú rozhodcovskú zmluvu v
celostizaneprijateľnúpodmienku.Rozhodcovskázmluvapodľanázorusúduprvejinštanciespĺňavšetky

podmienky tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia
zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského
práva), aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti v
zmysle § 53 ods. 5 OZ. Existujúca ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom
právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodcovský súd, resp. rozhodca svoju právomoc z takto

uzavretej rozhodcovskej zmluvy založil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno
takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje,
že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého
výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle ustanovenia § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti,

súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa §
44 ods. 2,3 Exekučného poriadku zamietol. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu
právomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu a tým aj i návrhu a žiadosti
o udelenie poverenia nielen s Exekučným poriadkom ale aj úniovým právom, súd prvej inštancie žiadosť

zamietol v celom rozsahu.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
oprávnený.Uviedol,žeokresnýsúdnesprávneprávnevecposúdil.Poukázalnaúpravuspotrebiteľského
rozhodcovského konania, zák.č. 335/2014 Z.z., ktorý sprísnil úpravu spotrebiteľského rozhodcovského
konania, či už pri uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj v požiadavkách na vznik a činnosť

rozhodcovských súdov a konaní pred nimi. Napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej
zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 cit. zák., táto je uzatvorená na samostatnom dokumente a
je ako obsahovo tak aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku; povinný rozhodcovskú
zmluvu podpísal sám a dobrovoľne. Tvrdenie súdu o technickom vyhotovení rozhodcovskej zmluvy v
podobe predpripraveného tlačiva, považuje oprávnený za absurdné, nakoľko takúto formu využívajú aj

štátne a neštátne energetické podniky, bankové inštitúcie a pod.. Ďalej uviedol, že spotrebiteľ mohol
predmetnú zmluvu odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže
sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. K podpisu zmluvy nebol žiadnym spôsobom nútený,
rozsah a text nie je ani rozsiahly, ani zložitý, aby jej obsahu nemohol porozumieť. Rozhodcovská
zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský,

resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia s tým, že možnosť výberu má nielen dodávateľ, ale aj
spotrebiteľ. Preto tvrdenie, že veriteľ môže určiť súkromnoprávny subjekt na rozhodovanie prípadného
sporu so spotrebiteľom, je rovnako absurdná. Právnou úpravou boli rozšírené prostriedky obrany, ktoré
umožňujú spotrebiteľovi, aby podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dokonca až v lehote
na podanie námietok proti exekúcii (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). V zmysle zák. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní ust. § 3 ods. 6 cit. zák. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje
právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Je toho názoru, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na
samostatnom dokumente, vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky
na udelenie licencie podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Poukázal na rozhodnutieNS SR sp.zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. septembra 2010. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
5. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku
(ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods.
1, 2 CSP z nasledovných dôvodov:
7. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky

rozhodcovskej zmluvy a v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch nebol zistený
žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní
rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. §
220 CSP v spojení s ust. § 234 CSP, preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje
v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zároveň považuje za potrebné
dodať.

8. Súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvý - krát
poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa)
účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa.
9. Ustanovenie § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) ukladá
exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad
exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo

vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie (či spotrebiteľská rozhodcovská zmluvy spĺňa podmienky
ustanovené právnymi predpismi).
10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa ods. 2 cit. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
12. Podľa ods. 3 cit. zák, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
13. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie
tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp "vigilantibus
iurascriptasunt"vspotrebiteľskýchveciachvkonkrétnychsúvislostiach(tedavzávislostiodkonkrétnych
okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.

14. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora,
ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy
má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého
rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych
predpisov.

15. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013,sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). Nakoľko nebolo preukázané, že by boli tieto podmienky splnené, rozhodcovská
zmluva sa nepovažuje za dojednanú individuálne.
16. Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým, že pokiaľ ktorákoľvek

zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v čl. II. rozhodcovskej zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,
v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského

súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu, nie je možné považovať za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu
na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo
vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ide len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že
oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý oprávneným, a že spor
môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní. Uvedené tak nemá za následok, že rozhodcovská doložka

bola dojednaná individuálne.
17. Exekučnýtitulvydanývrozhodcovskomkonanírozhodcovskýmsúdom,ktorýzaložilsvojuprávomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v
súlade so zákonom.
18. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v danom prípade správne právne posúdil

rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a
rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa
ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2,3 Exekučného poriadku).
19. Rovnako je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá

by bránila tomu, aby vec bola opätovne prejednaná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla platne
založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom
prípade ide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní
pred všeobecným súdom.
20. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa §

387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)