Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. júl 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203811
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7814203811.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava,sudkyňouJUDr.AgnesouHvastovou,vprávnejvecinavrhovateľaCDConsulting,

s.r.o., IČO: 264 29 705, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, ČR, právne zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi I. G., J..
XX. XX. XXXX, G. K., O. XX, o zaplatenie 775,27 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 775,27 Eur od 04. 12. 2010
do 17. 04. 2011, čo predstavuje sumu 261,65 Eur, zo sumy 765,27 Eur od 18. 04. 2011 do zaplatenia
a 6 % ročného úroku zo sumy 775,27 Eur od 24. 01. 2011 do 17. 04. 2011, čo predstavuje sumu 10,83
Eur, zo sumy 765,27 Eur od 18. 04. 2011 do 14. 06. 2014 z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podal návrh na uplatnenie pohľadávky, v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 765,27 Eur, zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy: 775,27 Eur od 04. 12. 2010 do 17. 04. 2011, čomu zodpovedá
suma 261,65 Eur, 765,27 Eur od 18. 04. 2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy:
775,27 Eur od 24. 01. 2011 do 17. 04. 2011, čomu zodpovedá suma 10,83 Eur, 765,27 Eur od 18. 04.

2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, čomu zodpovedá suma 2,58
Eur a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

2. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k.: 9C/101/2014 - 29 zo dňa 08. 08. 2014 súd zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 765,27 Eur spolu so 6 % ročným úrokom odo
dňa 14. 06. 2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,58 Eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania

súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti predmetnému rozsudku vo výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 %
denne zo zmenkovej sumy, voči výroku, ktorým súd zamietol 6 % ročný úrok do dňa doručenia
žalobného návrhu odporcovi, ako aj voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania navrhovateľovi podal
navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie.

4. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu 1. stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo,
pripustil čiastočné späťvzatie návrhu žalobcu vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku, rozsudok v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Zároveň v prevyšujúcej časti zrušil rozsudok v jeho
napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd považoval v tomtokonaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však, že ak navrhovateľ predložil v tomto konaní

ako jediný dôkaz kópiu zmenky, že súd podľa čl. 4/4 Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré
poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne
neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže navrhovateľovi uložiť doplniť informácie alebo
dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je
uvedenévpríloheIINariadeniaEurópskehoparlamentuaRadyESč.861/2007.Podľačl.5/1Nariadenia

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne
pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvého
stupňa v tomto konaní o vydanie rozsudku môže od navrhovateľa požadovať okrem predloženej zmenky
aj iné listinné dôkazy.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci nepostupoval podľa Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007 a navrhovateľovi nedoručoval podľa
prílohy II Nariadenia, tlačivo „B“ a to žiadosť súdu o doplnenie na opravu tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky, aj keď navrhovateľ k návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia predložil, ako
jediný dôkaz iba zmenku vystavenú dňa 29.06.2010 na sumu 775,27 Eur. Súd prvého stupňa podľa
názoru odvolacieho súdu preto nemohol vo veci rozhodnúť len na základe dôkazu predloženého

navrhovateľom - zmenky a to aj z dôvodu, že tento okresný súd nie je zmenkovým súdom podľa § 10
zákona č. č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov.

6. Odvolací súd skonštatoval, že navrhovateľ v tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa
tohto nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o
vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na návrh žalobcu. Nemal preto prejednávanú vec právne
posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, lebo navrhovateľ vo veci nenavrhol
vydať zmenkový platobný rozkaz. Predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia iba jedným

z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je však jediným dôkazom ako je to v konaní podľa
§ 175 O.s.p. pre vydanie zmenkového platobného rozkazu.

7. Odvolací súd ďalej zdôraznil, že v tomto konaní navrhovateľ uplatnil nárok zo zmenky podľa
Nariadenia, nie z úverovej zmluvy. Len navrhovateľ je oprávnený v návrhu uviesť rozhodujúce

skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje svoje právo v súdnom konaní. Navrhovateľ si v tomto
konaní uplatnil právo zo zmenky s návrhom na vydanie rozsudku. Súd nemôže vydať rozsudok len na
základe zmenky, preto musí vyzvať navrhovateľa na predloženie doplňujúcich dokumentov podľa čl. 4/4
Nariadenia a to predovšetkým preto, že možno dôvodne predpokladať, že predmetná zmenka sa týkala
spotrebiteľského úveru a takýmto postupom - výzvou pre žalobcu na predloženie doplňujúcich dôkazov,

súd chráni spotrebiteľa, pretože ak žalobca odmietne predložiť doplňujúce dôkazy, súd návrh podľa čl.
4/4 Nariadenia zamietne.

8. Odvolací súd tiež uviedol, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinami predloženými pred
pojednávaním, na ktorom účastníci neboli prítomní a navrhovateľ sa nemal možnosť k nim vyjadriť.

Súd prvého stupňa napriek tomu na tomto pojednávaní vyhlásil napadnutý rozsudok, čím odňal
navrhovateľovi možnosť konať pred súdom - vyjadriť sa k dôkazom.

9. Odvolací súd poukázal aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku Slovenskej

republiky - Občianskeho zákonníka v piatej hlave - §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluváchZákonač.258/2001Z.z. ospotrebiteľskýchúverochaZákonač.129/2010Z.z.
ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov,ktoréneodporujúNariadeniu
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie o
veciach snízkouhodnotousporuataktiežneodporujeZákonuč.191/1950-Zákonzmenkový

a šekový a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je Slovenská republika viazaná Ženevskou
zmenkovou konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým zákonom. Aj keď Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007 má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý a abynavrhovateľovi boli priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto Nariadenia. Súd však musí zabezpečiť,
aby bola aj v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu zabezpečená tiež
ochrana práv spotrebiteľov. Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho poriadku a práva Európskej únie

o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom konania podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

10. Tomuto záveru podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá aj zjednocujúce stanovisko
občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré reagovalo na

odlišné rozhodnutia nižších súdov v sporoch o peňažné plnenia na základe indosovaných zmeniek a
spoločné stanovisko kolégií znie tak, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku
doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že ak súd
poukáže na prípadnú nekalú povahu či neprípustnosť uplatneného nároku, je súd povinný zabezpečiť
prieskumtohtonárokuanáslednepripreukázaníjehonekalostianeprípustnosti,dokázaťjehoabsolútnu
neplatnosť. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, súd bude skúmať súvislosti a brať do úvahy právnu

úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola zmenka vystavená.

11. Krajský súd v Košiciach na základe uvedeného uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní konať
vo veci podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu tak, ako to navrhol navrhovateľ v

návrhu, vyzvať navrhovateľa tlačivom „B“ - žiadosť súdu o doplnenie návrhu, pretože podľa čl. 4/4
Nariadenia informácie a dokumenty, ktoré predložil navrhovateľ spolu s návrhom nie sú dostatočné.
Súdu prvého stupňa bolo teda odvolacím súdom uložené vyzvať navrhovateľa, aby predložil listinné
dôkazy alebo iné dôkazy svedčiace o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky, pretože predmetná
zmenka nie je postačujúcim listinným dôkazom v tomto konaní podľa Nariadenia. Ak navrhovateľ na túto

výzvu súdu prvého stupňa na základe tlačiva „B“ podľa Nariadenia nebude reagovať alebo odmietne
predložiť súdu iné dôkazy, súd podľa čl. 4/4, veta druhá Nariadenia návrh zamietne, pretože samotná
zmenka nie je postačujúcim dôkazom v súdnom konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 pre vydanie rozsudku.

12. V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho
uznesenia (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: 5Co/35/2015 - 73 zo dňa 28. 04. 2016) tunajší
súd doručil navrhovateľovi tlačivo B, v ktorom ho vyzval na predloženie listinných dôkazov alebo iných
dôkazov svedčiacich o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky.

13. Podľa čl. 2 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, toto nariadenie
sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu
súdu, alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000.- Eur.

14. Podľa čl. 4 bod 1 uvedeného nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I. a jeho podaním na príslušný
súd ,alebo tribunál osobne, poštou, alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom ako je fax,
alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát v ktorom sa konanie začína.

15. Podľa čl. 4 odsek 4 uvedeného nariadenia, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré
poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo
návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo
opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať

pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové
tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.
Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

16. Navrhovateľ, reagujúc na vyššie uvádzanú výzvu tunajšieho súdu na základe tlačiva „B“ Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, doručil súdu dňa 01.07.2016 podanie zo dňa
29.06.2016, v ktorom (okrem iného) uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie
o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky.Navrhovateľ predložil súdu originál zmenky. Zmenkové informácie preniesol navrhovateľ presne do
návrhu na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť. Navrhovateľ
uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Zároveň uviedol, že predmetom

konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Navrhovateľ v konaní uplatňuje
bezpodmienečný záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú
na zmenke uvedené.

17. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne
kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

18. I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

19. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

20. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

21. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky

vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený
v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd
skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto
podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.

23. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).

24. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z
povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že

túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

25. Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje
odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

26. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis
neustanovujú, do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom voľného
zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na
túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky

vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzadlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,

určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zastáva súd názor, že dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25
% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase vystavenia

zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných
úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v
rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle ustanovenia § 39 OZ ako celok.

28. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to má
na mysli ust. § 41 OZ, a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku dohodnutých

úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z neplatnej dohody
nie je možné priznať žiadne plnenie, a teda ani zmenkový úrok po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške
0,06% denne zo zmenkovej sumy.

29. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné navrhovateľovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej

výške 0,25% denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06 % denne) tak,
ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

30. Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6 % ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. § 48
ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., navrhovateľ nepreukázal v konaní, kedy bola odporcovi predložená zmenka

na platenie, a kedy sa teda stala zročnou. Súd zároveň dodáva, že v bode 8.1 štvrtom odseku návrhu
na uplatnenie pohľadávky, kde navrhovateľ opísal okolnosti predloženia zmenky (a ani v iných bodoch
návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená odporcovi k zaplateniu a uvedené je len
všeobecne: “Indosant predložil zmenku k zaplateniu...“ bez konkretizácie, kedy a za akých okolností
k tomu došlo. Navrhovateľ ani počas konania, a ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden dôkaz

preukazujúci tú skutočnosť, že zmenka sa stala zročnou 24.01.2011, pričom dôkazné bremeno v tomto
smere bolo na navrhovateľovi. Súd preto ustálil moment predloženia zmenky na platenie odporcovi ako
deň, kedy odporcovi bol doručený súdom návrh na uplatnenie pohľadávky (13.06.2014) a následne
zročnosť zmenky nasledujúci deň, t. j. 14.06.2014, od ktorého priznal navrhovateľovi 6 % ročný úrok
zo zmenkovej sumy. Za obdobie do zročnosti zmenky tento zákonný úrok nepatrí, preto súd žalobu o

zaplatenie 6 % ročného úroku zo sumy 775,27 Eur od 24. 01. 2011 do 17. 04. 2011, čo predstavuje sumu
10,83 Eur, zo sumy 765,27 Eur od 18. 04. 2011 do 14. 06. 2014 zamietol.

31. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

32. Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný, čo do priznanej zmenkovej istiny vo výške 765,27
Eur, čiastočne ohľadom 6 % úroku a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti nepriznaného
zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu

a čiastočne aj ohľadom uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy, preto súd o náhrade trov
konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal s poukazom na vyššie
citované ustanovenie.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.