Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/43/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512201559
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1512201559.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti Y., E., nar. X.X.XXXX a H., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom I. práce, sociálnych vecí a rodiny X. H. nad Y., P. XX, deti rodičov, matky: A.. H. Y., trvale
bytomL.,P.4,skutočnýpobyt:X.H.nadY.,V.XX,zastúpenáadvokátskouspoločnosťouJ.centrums.r.o.
so sídlom v L., B. X a otca: A.. H. Y., trvale bytom L., P. 4, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností a úpravu styku a návrh otca o úpravu styku, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloleté deti Y., E., nar. X.X.XXXX a H., nar. XX.X.XXXX,
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

S. je p o v i n n ý platiť na výživu maloletých detí od X.XX.XXXX, na E. XXX,-€ mesačne a na H. XXX,-
€ mesačne vždy do XX. dňa v každom mesiaci vopred ich matke.

B. výživné za obdobie od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkových sumách XXX,XX € u E. a XXX,XX
€ u H. súd p o v o ľ u j e otcovi splácať u každého maloletého po XX,-€ mesačne spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok od januára XXXX.

S. je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi v každom párnom kalendárnom týždni od
piatku XX.XX hodiny nepretržite do nedele XX.XX hodiny s tým, že maloleté deti si prevezme od matky
v mieste jej bydliska, kde jej ich následne aj odovzdá.

H. je p o v i n n á deti na styk riadne pripraviť.

H. je p o v i n n á doplatiť náklady znaleckého dokazovania v sume XXX,XX € do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu.

B. z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

X. tunajšiemu súdu podaným dňa X.X.XXXX navrhla matka úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom Y., E., nar. X.X.XXXX a H., nar. XX.X.XXXX tak, že budú zverené do
jej osobnej starostlivosti a zároveň ich bude aj zastupovať a spravovať ich majetok, otec bude mať
povinnosť prispievať na ich výživu sumou XX,-€ mesačne na každé od nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku a styk otca s nimi sa bude realizovať každý týždeň v sobotu od XX.XX hod. do XX.XX
hod., v čase letných prázdnin vždy od X.X. do X.X. a od X.X. do X.X. v každom kalendárnom roku,
každé Y. od XX.XX. od XX.XX hod. do X.X. do XX.XX hod. každý kalendárny rok, každú Y. noc od
veľkonočného piatku od XX.XX hod. do veľkonočnej nedele do XX.XX hod. každý nepárny kalendárnyrokapočasjarnýchprázdninkaždýpárnykalendárnyrok.G.tým,ženaS.súdL.Vpodalanávrhorozvod
manželstva s otcom maloletých detí, ktorý vzhľadom na svoj zhoršujúci sa zdravotný stav a neochotu
podrobiť sa účinnej liečbe, resp. dodržiavať pokyny ošetrujúcej lekárky H.. J., zapríčiňuje negatívne

výchovné prostredie pre deti, preto plánuje presťahovať sa s nimi do X. mesta nad Y.. R. otca detí sa
naďalej zhoršuje aj kvôli kombinácii alkoholu s užívanými psychofarmakami. S. neprispieva na vedenie
domácnosti a na výživu detí, s výnimkou občasného nákupu potravín, nehospodárne nakladá so svojimi
príjmami, zadlžuje sa a pôžičky nespláca. R. konaním spôsobil, že deti nemajú vytvorené pokojné a
priaznivé prostredie, neustálymi hádkami a malichernými spormi, ktoré vyvoláva, sú traumatizované a

jeho arogantné a niekedy agresívne správanie voči nej má na ne nepriaznivé následky.

J. podaním tunajšiemu súdu doručeným dňa X.X.XXXX otec žiadal upraviť styk s maloletými deťmi
každá párny týždeň od piatka XX.XX hod. do nedele XX.XX hod. a v čase letných prázdnin X dní v júli a
X dní v auguste, keď termín bude upresnený na základe dohody s matkou detí. R. požiadavku zdôvodnil
tým, že od odsťahovania sa matky s deťmi do X. H. nad Y. mu matka neumožňuje stretávať sa s deťmi,

vydiera ho prostredníctvom nich a kladie mu ultimatívne požiadavky s vyhrážkami odopretia detí.

J. podaním zo dňa XX.XX.XXXX matka pozmenila svoj návrh v časti výživného a úpravy styku tak, že
navrhla určiť výživné na každé dieťa v sume XXX,-€ mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku a styk
otca s deťmi upraviť každý párny týždeň v sobotu od XX.XX hod. do XX.XX hod., počas vianočných

sviatkov dňa XX.XX. od XX.XX hod. do XX.XX hod. každý kalendárny rok a počas veľkonočných
sviatkov vo veľkonočný piatok od XX.XX hod. do XX.XX hod. každý kalendárny rok. N., že pôvodne
požadované výživné je neprimerane nízke, zvýšili sa jej náklady na každodenný život, pribudli výdavky
za dochádzanie do práce z miesta nového bydliska v sume XXX,-€ mesačne, hradí nájomné za byt v
X. H. nad Y. XXX,-€ mesačne, otcovi detí prispieva na byt v L.. J. požadované výživné nezodpovedá

schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca detí, jeho príjem spolu s výdavkami, ktoré
potrebuje nevyhnutne vynaložiť na svoje bývanie a ostatné potreby, odôvodňuje výšku požadovaného
výživného. S. detí momentálne nespĺňa atribúty príkladného vzoru správania sa pre svoje deti, a pokiaľ
sa tento stav nezmení, ona nemôže súhlasiť s tým, aby bol jeho styk s deťmi upravený v širšom rozsahu,
než teraz navrhuje. X. s tým, aby sa styk detí s otcom realizoval v byte niekdajšieho spoločného bydliska,

teda v byte na P. X v L., nakoľko v ňom v súčasnosti nie sú vytvorené vhodné podmienky pre deti, sú
tam holé miestnosti a navyše otec deťom neustále prízvukuje, že ako im tam niekedy bolo spolu dobre,
pripomína minulosť, čím narúša ich citovú a emocionálnu stabilitu.

Na pojednávaní dňa X.XX.XXXX matka pozmenila svoj návrh v časti počiatku určenia výživného, keď

tento navrhla dňom X.XX.XXXX. Y., že otec plní výživné v sume XX,-€ mesačne na každé dieťa, ktoré
žiada uvedeným dňom zvýšiť na sumu XXX,-€ na každého maloletého. K styku uviedla, že otec detí
s ňou odmieta komunikovať, dohaduje si telefonicky návštevy s dcérou a mnohokrát nedodrží to, na
čom sa dohodli, svedčí to o tom, že jeho záujem o stretávanie sa s deťmi nie je veľký. B. o syna nemá,
syn uprednostňuje trávenie času na ihrisku, pričom otec väčšinu času s deťmi trávi v reštauračných

zariadeniach a chodením po vonku, s deťmi chodieva na cintoríny, s čím ona nesúhlasí. R. aktívne hrá
O.l, otec neprejavil záujem zúčastňovať sa na jeho zápasoch, ani ho v športe podporovať. V. na tom,
aby miestom ich stretávania sa bolo X. H. nad Y., keďže syn máva zápasy cez víkend, nemôže cestovať
do L., a to aj z dôvodu, že otec vo zvýšenej miere požíva alkohol, preto aj od neho odišla. C. požíva aj
počas stretnutia s deťmi. Je psychiatricky liečený, užíva lieky, ktoré nemožno kombinovať s alkoholom.

O tejto skutočnosti nevedela ani jeho psychiatrička.

S. na pojednávaní dňa X.XX.XXXX vypovedal, že matka s deťmi sa dňa XX.X.XXXX odsťahovala bez
akejkoľvek dohody s ním. On akceptoval jej ponuku stretávať sa s deťmi každú sobotu od XX.XX hod.
do XX.XX hod. a chodil za nimi do X. H. nad Y., hoci to je pre neho problém, keďže je odkázaný na

autobus alebo vlak. J. má v tomto meste matku, začal kombinovať stretnutia s deťmi s návštevou u nej.
X. H. nad Y. je provinčné zaostalé mesto, v ktorom nič nie je mimo jednej reštaurácie a pizzerie. H. a
hlavne jej otec pracujú na masírovaní mozgov detí, aby sa s ním stretávať nechceli. F. mu bolo matkou
vytýkané, že s deťmi chodí po krčmách, ako označila tamojšiu reštauráciu a pizzeriu, začal s nimi chodiť
do prírody, stále telefonovala a pýtala sa, kde je s deťmi, bála sa, že ich odvlečie do J., stalo sa, že

keď jej povedal, kde sú, prišla po deti autom. V. na jeho stretávaní sa s deťmi v byte jej rodičov, kde
jej otec komentoval každé jeho slovo, a keďže je k nemu slovne agresívny, mohol by ho napadnúť aj
fyzicky. On sa chce s deťmi stretávať, aby ich stretnutia mali nejakú náplň a zmysel, ale v X. H. nad Y.
sa to nedá, naopak v L. je nespočet možností. On má eminentný záujem s deťmi sa stretávať, žil ichškolami, nosil ich na krúžky, obetoval deťom všetok voľný čas, syna priviedol k futbalu. H. robí všetko pre
to, aby nemohol chodiť s deťmi do L., kde by im mohol poskytnúť oveľa viac. X. s výživným XXX,-€ na
každé dieťa, ktoré je pre neho likvidačným, nemieni matke refundovať benzín, na preplácanie ktorého

nemá od zamestnávateľa nárok, lebo má stále trvalý pobyt v L.. V. na tom, aby mal umožnené s deťmi
sa stretávať každý druhý víkend od piatku do nedele, aby ich mohol brávať do L. hlavne preto, že sa
tu narodili, vyrastali, vodil ich tu po galériách, výstavách, v dôsledku čoho začala aj dcéra navštevovať
B., tiež žiadal styk jeden týždeň v júli a jeden v auguste, lebo v minulosti boli zvyknutí byť týždeň v L.
a chodiť spolu na výlety, napr. do R..

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX matka vyslovila súhlas so závermi znaleckého dokazovania a v plnom
rozsahu zotrvala na svojom pozmenenom návrhu. X. nesúhlasila s tým, aby maloletí chodili v rámci styku
s otcom do L., nakoľko otec s ňou nekomunikuje, odmieta jej dvíhať telefón, ona kľúče od bytu nemá,
nemohla by skontrolovať, či je o deti postarané a poukázala na znalecký posudok, podľa ktorého otec
detí môže v záťažových situáciách reagovať nepredvídateľne, tiež z posudku vyplýva znížená integrita

jehoosobnosti,akeďžeonasnímnežije,nevieodhadnúť,doakejmieryjezníženáaakýjeaktuálnystav.
X. sa spoľahnúť na kontrolu detí prostredníctvom dcérinho telefónu, dcéra máva s mobilom problémy,
nemá ho nabitý alebo nemá kredit. X. dojem, že by otec mal o deti skutočný záujem, nikdy sa nespýta,
ako sa deti majú, či niečo nepotrebujú, posiela jej maily s hanlivým obsahom a hanlivé R.-ky, snaží sa
ju zastrašiť.

S. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zasa poukázal na závery znaleckého posudku týkajúce sa matky
detí z ktorých vyplýva, že nie je všetko pravda čo matka hovorí, matka nežije v realite, menej využíva
racio. F. od bytu vymenil z dôvodu, že mu chodila kontrolovať dokumentáciu a zisťovala z nej údaje. Čo
sa týka požívaniu alkoholu, súdny znalec neskonštatoval jeho závislosť na alkohole, navyše pracuje v

štátnej správe, kde sa niekoľkokrát prepúšťalo, pokiaľ by bolo matkine tvrdenie pravdivé, už by ho dávno
vyhodili. X., že vypije X-X pivá najneskôr do XX-tej hodiny, lebo ráno by ho mohli v zamestnaní testovať
na alkohol. X. nesúhlasil s navrhovaným výživným, matka detí zarába X až X-násobne viac než on.

F. opatrovník oboznámil, že neobdržali žiadnu signalizáciu zo školy ani od iného subjektu o prípadnej

nestarostlivosti o maloleté deti a odporučil ich zveriť do osobnej starostlivosti matky, výživné na ne určiť
sumami XXX,-€ a XXX,-€ mesačne, čo by zohľadňovalo vekový rozdiel medzi nimi a styk ponechať
neupravený, teda na dohodu rodičov.

Y. dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletých detí sú doposiaľ manželmi, na tunajšom súde sa vedie

konanie vo veci rozvodu ich manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode pod sp. zn. XXP/XX/XXXX na základe návrhu matky podaného dňa X.X.XXXX,
zatiaľ vo veci meritórne rozhodnuté nebolo.

K. maloletých detí od XX.X.XXXX nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, kedy matka spolu

s deťmi odišla z miesta posledného spoločného pobytu na P. X v L. a odvtedy s nimi býva v X. H. nad
Y. na V. XX. S. matky s maloletými deťmi sa udial bez súhlasu otca detí.

H. je prihlásená naďalej k trvalému pobytu v mieste posledného spoločného bydliska, v skutočnosti býva
spolu s maloletými v prenajatom X-izbovom byte na vyššie zmienenej adrese v X. H. nad Y., denne

dochádza do zamestnania v L.. J. vo firme O. R., s.r.o., kde výška jej priemerného čistého mesačného
zárobku činí, za rok I.: X.I.,XX €, za rok I.: X.I.,XX € a za rok I.: X.I.,XX €. J. výpisu z obchodného
registra je jedným z dvoch J. firmy. V živnostenskom registri nie je evidovaná. Je bez iných vyživovacích
povinností. R. s otcom maloletých detí vlastní byt na P. X v L., za ktorý hradí polovicu nákladov za
bývanie, iné nehnuteľnosti vo vlastníctve nemá.

S. je zamestnaný na Y. úrade SR. Y. jeho priemerného čistého mesačného zárobku je, za rok XXXX:
XXX,XX €, za rok XXXX: XXX,XX € a za obdobie od januára do novembra XXXX: XXX,XX €. H.
vyživovacie povinnosti nemá, v obchodnom ani v živnostenskom registri evidovaný nie je.

H. E. je vo veku necelých XX rokov, študuje na osemročnom D. M. R. Y. v X. H. nad Y.. X. tri odbory
základnej umeleckej školy, hudobný, tanečný a výtvarný, za každý sa polročne platí XX,XX €. Na
výtvarný krúžok jej matka zakupuje výtvarné potreby v hodnote XX,-€ na školský rok. Má zvýšené výdaje
na výživu v súvislosti so zdravotným stavom, ako alergik užíva lieky s doplatkom, trpí aj kontaktnoualergiou, matka jej kupuje špeciálne masti na ruky. V tomto školskom roku jej matka uhradila jazykový
kurz angličtiny v sume XXX,-€. E. aktuálne vyhrala školské kolo anglickej olympiády, má anglického
lektora.

H. H. je vo veku necelých deväť rokov, navštevuje tretí ročník B. školy na V. XXXX v X. H. nad Y.. C. hrá
futbal, za ktorý matka v minulom školskom roku platila polročný poplatok XX,XX €, v súčasnosti činí tento
poplatok XX,XX €, tiež mu hradí poplatky za turnaje, registračnú kartičku hráča, športové oblečenie. B.
náklady v spojitosti so zdravotným stavom H. nemá. E. kurz mu matka zaplatila v sume XXX,-€.

G. XX.X.XXXX vydal S. súd L. V pod sp. zn. 2T XX/XXXX trestný rozkaz, ktorým uznal otca maloletých
detí vinným zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému
priestoru podľa § 2X8 ods. 1 Tr. B.. voči poškodenej - matke maloletých detí z dôvodu, že vymenil vložku
zámku vchodových dverí na P. X v L. a bráni matke detí v užívaní tohto bytu, nakoľko nové kľúče od
bytu jej neposkytol. S. referoval, že proti predmetnému rozhodnutiu podal opravný prostriedok.

G. X.X.XXXX vykonal kolízny opatrovník šetrenie v mieste bydliska otca, teda predchádzajúceho
bydliska maloletých detí na P. X v L.. B., že otec býva v byte sám, zariadenie bytu zostalo väčšinou
pôvodné, matka si zobrala so sebou zariadenie z detských izieb. R. je zariadená skriňami, skrinkami, je
v nej dvojposteľ a poličky. V obývacej izbe je skriňová zostava, stolík, kreslo, veľká rozkladacia sedacia

súprava.A.,ktorúvminulostiobývalamaloletáE.,jet.č.prázdna,druháizbajezariadenápísacímstolom
so stoličkami, je v nej komoda, váľanda, nafukovacie kreslo, koberec so vzorom autodráhy, v kuchyni
je na mieru vyrobená kuchynská linka, stôl, stoličky, spotrebiče. S. má zakúpený nový riad na varenie,
časť riadu mu zapožičala jeho matka. V chladničke boli zásoby potravín. M. domácnosť bola v poriadku
a kolízny opatrovník skonštatoval, že v domácnosti sú vytvorené podmienky na prespanie piatich ľudí,

a je teda možné, aby sa tu i s prespaním realizoval styk otca s maloletými deťmi, okrem iného ide o
prostredie, v ktorom maloleté deti bývali do XX.X.XXXX, teda je to prostredie známe.

Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX bola ako svedkyňa vypočutá ošetrujúca lekárka - psychiatrička otca
maloletých detí, H.. S. J., ktorá ohľadne jeho osoby uviedla, že je jej pacientom od roku XXXX, jedná sa

o ambulantnú liečbu, v rámci ktorej sa podrobuje kontrolám. S., na ktoré sa otec detí lieči, sa prejavuje
zmenami nálad v zmysle povznesenej nálady až po depresívne stavy, také výkyvy nálady, aby musel
byť pacient hospitalizovaný, ale nezaznamenala. K samotnej diagnóze sa vyjadriť odmietla s poukazom
na to, že je viazaná lekárskym tajomstvom. S. detí chodieva na kontroly dvakrát v mesiaci, je to poctivý
pacient, ktorý dodržiava liečebné pokyny. H. detí bola informovaná, že pacient požíva alkohol, požívať

lieky a súčasne alkohol ale možné nie je, pri liečbe je v zásade povolený jeden pohár piva. S. detí nikdy
nevidela pod vplyvom alkoholu. Vo všeobecnosti môžu byť zmeny v správaní po požití alkoholu také, že
niekto môže byť agresívny, niekto sa môže aj smiať, každý reaguje ináč. Je prekvapená, ako otec detí
situáciuzvládasohľadomnaterajšístresvsúvislostisrozpadomrodiny.S.jevjejlekárskejstarostlivosti,
spolu so zdravotnou sestrou nadobudli dojem, že ide o vzorného otca, hovorieval o tom, ako uteká pre

deti do školy, ako sa im venuje, dokonca brával s nimi aj susedove deti. K požívaniu alkoholu otcom detí
by sa podľa svedkyne musel vyjadriť súdny znalec psychiater.
V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXP/XX/XXXX - rozvod a úprava výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, boli na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vypočuté
maloleté deti v súlade s ustanoveniami § X00 ods. X O.s.p. a § XX ods. 1 B.. o rodine.

J. § 100 ods. X O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a
rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. X. maloletého dieťaťa
súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb

zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa § 43 ods. 1 Zák. o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má

maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.Maloletá E. vypovedala, že otec za nimi chodieva do X. H. nad Y., chodia na prechádzky do blízkeho
lesa, alebo sa prechádzajú po meste, príp. idú do reštaurácie. S. prichádza o XX-tej v sobotu alebo v
nedeľu, na konkrétnom dni sa rodičia dohodnú. M. obed idú domov na obed, potom pokračujú v stretnutí

o XX-tej do XX-tej alebo XX-tej hodiny. J. už má nejaký program, otec to rešpektuje. S otcom by sa
chcela stretávať v L., vyhovovali by jej stretnutia počas vianočného a veľkonočného obdobia, jarných
prázdnin, ako otec navrhol, tiež každý druhý víkend od piatku XX-tej hodiny do nedele, pričom v nedeľu
by sa potrebovala vrátiť domov do XX- XX- tej hodiny. N. by si zobrala so sebou, spoločne s otcom by
mohli navariť alebo ísť do reštaurácie. J. by bolo, aby sa otec vhodne obliekol podľa toho, aký program

budú mať. X. sa nestalo, že by ju počas spoločných výletov otec nútil, aby spoločne niekam išli proti
jej vôli, vždy si vopred urobili program, zobrali si desiatu, otec im povedal, že keď ju zjedia a budú ešte
hladní, potom im vonku kúpi niečo na jedenie. B. sa staviť na kofolu, otec si dal pivo, niekedy jeden
pohárik alkoholu, ale nebolo to pravidelne. Y. sa k nim správal starostlivo. Od doby, kedy býva v X. H.
nad Y., sa jej vzťah k otcovi nezmenil, dobre s ním vychádza. Zo začiatku nemala v novom bydlisku
kamarátov, ale zvykla si, nie je tam ale toľko možností chodiť von, ako v L.. Na začiatku sa stalo, že volala

otcovi, že za ním príde, nakoľko ju nahnevalo, keď sa stalo, že nepovedala babke kam ide, mala vybitý
mobil, a keď prišla domov, dedko jej povedal, že jej zakáže stretávať sa s kamarátmi. To ju nahnevalo,
zavolala otcovi a ráno za ním aj cestovala, pričom ani matka ani starí rodičia o tom nevedeli, ešte v ten
deň ju otec doviedol k mame do roboty a spoločne s ňou išla domov do X. H. nad Y.. H. súhlasila s
takou úpravou styku, ako navrhol otec. H. však podmienku, a to aby otec obmedzil požívanie alkoholu

počas ich pobytu v L., tento nepožíva vo veľkom množstve a doma, keď ide niekam do reštaurácie, dá
si maximálne dva poháriky. H. podmienkou je, aby počas ich pobytu večer neodchádzal na stretnutie s
kamarátmi, ale aby bol s nimi. H. uviedla, že vypovedala to, čo sama považuje za vhodné a podstatné,
matka ju neovplyvňovala, ako má pred súdom hovoriť.

H. H. vypovedal, že má futbalové tréningy v utorok, stredu a piatok, v zimnom období mimo stredy,
zápasy máva skoro každú nedeľu niekedy doobeda, niekedy poobede. S otcom sa nechce stretávať,
lebo niekedy prichádza skoro ráno a on si chce cez sobotu a nedeľu odpočinúť. V lete s ním otec nechce
hrať futbal, niekedy si obuje šľapky a vyhovára sa, že v nich hrať nemôže, v zime sa zase nechce
guľovať. X. to, čo chce robiť on. S otcom sa nechce stretávať, lebo v L. už nemá svoju izbičku. V. má

izbu so sestrou, lebo majú iba X-izbový byt.

Vkonaníbolonariadenéznaleckédokazovaniesúdnymznalcomzodborupsychológia,odvetvieklinická
psychológia detí a dospelých, ktorý vypracoval znalecký posudok za účasti konzultanta z odboru
psychiatrie. R. znalec J.. A. S. vo svojom znaleckom posudku uviedol:

K osobe matke maloletých detí - v rámci výsledkov psychologického vyšetrenia možno o matke uviesť,
že pri spracovávaní podnetov z vonkajšieho okolia vynakladá menšie úsilie, v rámci čoho je však jej
prístup k realite menej obvyklý. Na pôsobiace podnety reaguje úsporne. H. je produktívne, prevažne
konkrétne, ale procesy myslenia sú menej pružné. R. správneho vnímania a interpretovania reality

je však zachovaná. V emočných prejavoch je úspornejšia, menej spontánna, v emočne náročnejších
situáciách sa prispôsobuje ťažšie, môžu sa objavovať vzdorovitejšie reakcie, alebo aj zvýšená aktivita.
E. vnútorný psychický potenciál na zvládanie životných situácií je menší, menej využíva racionálne
aj emočné zdroje. M. je naznačená disproporcia medzi „bohatším“ vnútorným životom a úspornejšími
vonkajšími prejavmi, čo môže prispievať k vnútornej tenzii. V sociálnom kontakte má na jednej strane

záujem o medziľudské vzťahy, na druhej strane má tendenciu mať v nich menej reálne očakávania. V
rámci sebahodnotenia má sklon mať o sebe „lepšiu“ mienku, resp. zvýšené sebahodnotenie. Je hodne
zameraná na aktivitu, plnenie určitých úloh, čo dáva jej životu „štruktúru“, resp. zmysel. N. charakteristiky
sú osobnostnými (povahovými) rysmi.

K osobe otca maloletých detí - u otca detí sa v rámci výsledkov psychologického vyšetrenia nezistili
aktuálneznámkyduševnéhoochorenia,aniemočnejporuchyamožnooňomuviesť,žeprispracovávaní
podnetov z vonkajšieho okolia sa zameriava predovšetkým na obvyklé časti podnetového poľa, ale
je citlivejší aj na vzťahy a súvislosti medzi jednotlivými časťami podnetov. R. správneho vnímania a
interpretovania reality je zachovaná, ale istá „labilita“ sa prejavuje v tom, že v emočne náročnejších

situáciách sa môže prechodne presnosť vnímania znižovať a je sklon k občasným menej zrelým
formám myslenia, čo môže vyjadrovať obtiaže pri prispôsobovaní sa týmto situáciám. U. je labilnejšia,
skôr egocentricky zameraná, môžu sa objavovať aj občasné impulzívnejšie reakcie. B. situácie zvláda
menej konzistentným, resp. predvídateľným spôsobom. H. môže byť ovplyvňované aj zvýšeným tlakomvlastných potrieb, čo mu sťažuje „logické“ riešenie situácie. V sociálnom kontakte má na jednej strane
záujem o medziľudské vzťahy, na druhej strane má od ľudí z okolia menej reálne očakávania, rozpor
medzi ich správaním a jeho očakávaniami môže vyvolávať zvýšenú vzťahovačnosť. H. reálne vníma

aj svoju osobu, má sklon k zvýšenému sebahodnoteniu, je menej kritický k svojim „chybám“. Ak má
z okolia signály ocenenia vlastnej osoby dokáže byť voči ľuďom priateľský, ak sa tak nedeje, môžu
sa objavovať agresívnejšie prejavy. M. však pohotovosť k agresívnemu správaniu zvýšená nie je. B.
sa také charakteristiky, ako negatívny vplyv silnejších emočných impulzov na kvalitu percepcie ako
aj myslenia, labilnejšia, menej prispôsobivá emotivita, impulzívnejšie reakcie, výrazný vplyv potrieb

na myslenie, menej konzistentné, resp. predvídateľné správanie v životných situáciách, pohotovosť
k vzťahovačnosti a pod. tieto charakteristiky majú v rámci výsledkov „testov“ ráz povahových, resp.
osobnostných vlastností, no vzhľadom na jeho životnú históriu a dlhodobé psychické ochorenie je menej
pravdepodobné,žebypatrilikjeho„základnej“osobnostnejvýbave.Jepretopravdepodobné,žesanapr.
takáto „odbrzdenosť“ dostavila až časom, čo podporuje predpoklady znalca psychológa aj psychiatra o
možnosti istých „osobnostných zmien“ v dôsledku základného duševného ochorenia (Za „normálnych

okolností“ by si zrejme uvedomil, že nie je z hľadiska dobrého vzťahu k deťom vhodné „nadávať“ ich
matke a o.i. aj jeho manželka ho charakterizovala na začiatku ich vzťahu inak). V tejto súvislosti treba
ešte uviesť aj to, že znalec - psychológ nedokáže zistiť, resp. „odhadnúť“, či otec detí pije vo zvýšenej
miere alkohol, alebo nie, resp. „koľko“ ho pije a pod. S. sám zvýšený konzum alkoholu popiera, jeho
manželka ho na druhej strane zdôrazňuje, deti si všimli, že si niekedy „pohárik“ dá. B. - psychiater

diagnostikoval u neho škodlivé užívanie alkoholu (kombinácia liekov a alkoholu), nie závislosť a uvádzal,
že ide o sekundárny konzum, ktorého rozvoj je uľahčený uvedenými osobnostnými zmenami. Ak by teda
(hypoteticky) bolo „pravdou“, že otec detí vo zvýšenej miere užíva aj alkohol, bolo by pravdepodobné,
že by takéto „osobnostné zmeny“ mohli postupovať rýchlejšie. Ak znalec berie do úvahy všetky uvedené
údaje, ešte stále sa domnieva, že otec detí je „napriek všetkému“ v zásade schopný sa o deti primerane

postarať. (E. „testový obraz“ nevykazuje známky výrazného narušenia.) Je však pri tom nutné, aby
venoval dostatočnú pozornosť svojmu zdravotnému stavu a eliminoval podľa možností všetky faktory,
ktoré môžu na jeho stav vplývať negatívne (alkohol k tomu nevyhnutne patrí, je jedno v akej „miere“ ho
užíva),aby„oslabovanieintegritysvojejosobnosti“(akopíšeznalecpsychiater)čonajviacminimalizoval.

S. maloletého H. - v rámci výsledkov psychologického vyšetrenia vyjadruje najbližší vzťah k matke, ale
dobrý vzťah má zrejme aj k otcovi. K. „najmenej“ intenzívny vzťah vyjadruje k staršej sestre E.. S. toho
sa však vo výsledkoch vyšetrenia objavili aj známky neistoty, možné regresívne tendencie, čo môže
poukazovaťnato,že„aktuálna“rodinnásituácianepôsobínamaloletéhodobre,pričomjezrejmeviacero
faktorov, ktoré sa na tom podieľajú. Za najzávažnejší možno asi pokladať to, že vlastne zmenil svoje

„bazálne prostredie“ dvakrát. E. sa aj s matkou odsťahoval zo spoločnej domácnosti, kde bol zvyknutý
aj na prítomnosť otca a jednak tým, že sa odsťahoval z L., zmenilo sa mu aj „sociálne okolie“. H. zmeniť
školu, t.j. „prišiel o spolužiakov“, ktorých poznal a prišiel aj o iných kamarátov, ktorí boli spojení s miestom
bydliska a pod. T.j. prišiel o „istotu“ z hľadiska rodiny ako aj z hľadiska kamarátov. S. toho na neho
nepôsobí zrejme dobre ani vzájomný napätý vzťah medzi rodičmi, ako aj „napätie“, resp. nejasnosti,

ktoré sa týkajú jeho stretávania sa s otcom. V tomto kontexte je psychologicky zrozumiteľné, že sa mu
veľmi nechce na víkend do L. za otcom. V. môže byť jednak spôsobené tým, že po uvedenej „výraznej“
zmene vo februári m.r. sa začal snažiť vybudovať si „nové sociálne okolie“ v X. a môže byť pre neho
nepríjemné toto nové prostredie na dlhší čas „opustiť“, čo môže v jeho predstave znamenať „opustenie“
kamarátov. S. toho môže mať k bývalému „domovu“ ambivalentný vzťah, návrat na „staré miesta“ môže

byť pre neho povzbudzujúci (vracia sa tam, kde to pozná) alebo aj zraňujúci, ktorý môže vyvolávať
smútok (pripomína mu to niečo, čo bolo dobré a už nebude). V súvislosti s tým je pravdepodobné, že
maloletý za otcom do L. chodiť nechce nie preto, že by mal niečo „proti nemu“, alebo že by sa jeho
vzťah k otcovi nejako výraznejšie zmenil („k horšiemu“), ale skôr preto, že sa zmenili okolnosti a vzťahy
a maloletý si hľadá miesto a svoje istoty v nových okolnostiach.

S. maloletej E. - o vzťahu s otcom hovorila dosť „pozitívne“, ako „ideálne“ riešenie danej situácie by si
predstavovala, že by sa predal byt v L., kúpili by sa z toho dva byty v L. a mohla by potom chodiť za
otcom aj na víkendy. H. má už XX rokov a je zrejmé, že v takomto veku je ťažké dieťa nútiť, aby robilo
niečo, čo robiť nechce, resp. takéto „nútenie“ vedie väčšinou skôr k zvyšovaniu odporu než k tomu,

aby malo dieťa z takejto situácie aj nejaký úžitok. H. je už v „dospelejšom veku“, matka je jej blízkou
vzťahovou osobou, takže je prirodzené, že spolu o „zásadných okolnostiach“ hovoria, a tieto rozhovory
samozrejme na maloletú nejakým spôsobom vplývajú. B. nepredpokladá, že by matka cielene „viedla“
dcéru voči otcovi.B. odporúča, aby na „papieri“ zostal styk maloletých detí s otcom taký, aký je doteraz (návštevy otca v
X.), ale v „praxi“ by sa toto mohlo pružnejšie meniť podľa dohody rodičov. K tomu je však nevyhnutne

potrebné, aby rodičia dokázali spolu komunikovať a boli schopní sa vzájomne dohodnúť.

Na otázky súdu súdny znalec odpovedal:

C. je súčasná kvalita vzťahov medzi otcom a maloletými deťmi - otec vyjadruje voči deťom silné pozitívne

pocity. P., že boli jeho najlepšími kamarátmi a „zmyslom jeho života“. J. chce mať s nimi aj teraz častý a
pravidelný kontakt (vzhľadom na okolnosti). H. E. vyjadruje voči otcovi pozitívne pocity. H. H. prezentuje
síce voči otcovi aj nejaké výhrady, ale znalec sa domieva, že v zásade je jeho vzťah k nemu dobrý. B.
sa domnieva, že v zásade je vzťah oboch detí k otcovi dobrý, to s čím sa nevedia úplne vyrovnať (resp.
hľadajú si v tom svoje miesto) sú „zmenené okolnosti“, ktoré nastali po ich odsťahovaní sa do X., a ktoré
ovplyvňujú aj ich „chuť“ byť s otcom.

Či sú maloleté deti ovplyvňované matkou vo vzťahu k otcovi - obe maloleté deti žijú s matkou v spoločnej
domácnosti, majú k nej dobrý vzťah, považujú ju za najbližšiu vzťahovú osobu. Je preto prirodzené, že
sú do istej miery pod jej vplyvom, vnímajú jej názory na otca, jej postoje voči nemu a pod. B. na základe
získaných údajov považuje za málo pravdepodobné, že by matka „cielene“ viedla deti „proti“ otcovi. Na

druhej strane ale aj otec detí reaguje niekedy tak (vulgárne správy matke detí), že môže dávať deťom
podnet, aby ho vnímali „negatívnejšie“ než by si želal, čo potom môže interpretovať ako „vplyv matky“.

H. súčasný psychický stav otca negatívne ovplyvňovať zdravý vývoj maloletých detí - znalec psychológ
zistil testovým vyšetrením určité charakteristiky otca, kde sa síce objavujú aj niektoré „problematickejšie

faktory“, tieto však nie sú tak výrazné, že by bolo možné hovoriť o „škodlivom vplyve“ na deti. R. so
znalcom psychiatrom sa zhodli na tom, že tento „aktuálny stav osobnosti“ otca je pravdepodobne do istej
miery už „poznačený“ zmenami, ktoré súvisia s jeho ochorením. R. sa teda dá povedať, že je predpoklad,
že „kvalita“ (integrita) osobnosti otca bola pred nejakým časom zrejme „lepšia“. Vo všeobecnosti tu tiež
platí, že prípadné (škodlivé) požívanie alkoholu môže „oslabovanie integrity osobnosti“ ešte urýchľovať.

Je otec z hľadiska svojho psychického stavu spôsobilý poskytnúť maloletým deťom adekvátnu opateru
po dobu niekoľkých dní - je obtiažne presnejšie určiť hranicu medzi tým kedy „ešte áno“ a kedy „už
nie“, no znalec sa domnieva, že popísané charakteristiky otca sú také, že je dosť pravdepodobné,
že by dokázal poskytnúť adekvátnu opateru deťom po dobu niekoľkých dní. B. súhlasí s vyjadrením

znalca psychiatra, že v záťažových situáciách môže reagovať menej adekvátne, živelne, no je menej
pravdepodobné, že by sa takéto správanie objavilo vo vzťahu k deťom.

L. by maloleté deti nejakým spôsobom ohrozené správaním a konaním otca v jeho spoločnosti trvajúcej
niekoľko dní - vzhľadom na klinické údaje, ktoré získal znalec psychiater a aj znalec psychológ

a vzhľadom na výsledky testového vyšetrenia je „psychika otca“ v súčasnosti v takom stave, že
nepredstavujepremaloletédetiohrozenie,akbybolivjehospoločnostiajniekoľkodní.Vsúvislostisjeho
dlhodobým ochorením je však potrebné, aby dodržiaval liečebný režim a bezpodmienečne eliminoval
faktory, ktoré by mohli jeho psychický stav zhoršiť (napr. škodlivé užívanie alkoholu - ako uvádza znalec
psychiater).

Zo záverov znaleckého posudku súdneho znalca H.. A. C., J.. - konzultanta z odboru psychiatria
vyplýva, že otec maloletých detí od roku XXXX trpí na duševné ochorenie v zmysle L. (bipolárnej
afektívnej poruchy), ktorá sa manifestovala opakovanými epizódami manického typu, od r. XXXX
hospitalizovaný nebol, sledovaný ambulantne, nastavený na udržiavaciu psychofarmakologickú terapiu.

A. nebol, dlhodobo pracuje ako technický pracovník na štatistickom úrade. V súčasnosti možno
konštatovať remisiu (ústup prejavov) základného duševného ochorenia. S. vyšetrovaného je ale
poznačená uvedeným duševným ochorením, ktorá imponuje tymopaticky (narušenie osobnosti najmä
v emočnej sfére). V prípade vyšetrovaného ide ale o reziduálne (zbytkové) osobnostné zmeny, ktoré
sú pri vyššie uvedenej diagnóze časté. K. zmeny oslabujú integritu osobnosti vyšetrovaného, jeho

vôľovú oblasť, súdnosť a kritičnosť. V dôsledku týchto zmien je aj emočne labilnejší, ľahšie zraniteľný
voči vonkajším vplyvom. J. škodlivé užívanie alkoholu možno taktiež chápať v tomto kontexte, ide o
sekundárny konzum, ktorého rozvoj je uľahčený uvedenými osobnostnými zmenami. V záťažových
životných situáciách môže zlyhávať, resp. môže reagovať menej adekvátne, živelne, čo sa aj prejavujev aktuálnej rodinnej situácii. Z psychiatrického hľadiska ide o trvalý stav, bez možnosti zásadnejšieho
ovplyvnenia.

J. § 36 ods. X Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Nakoľko rodičia, i keď sú doposiaľ manželmi, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť a v
súčasnosti sa koná vo veci rozvodu ich manželstva, je návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k ich maloletým deťom dôvodný.

H. s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť na P. X v L. dňa XX.X.XXXX bez dohody s ich otcom
a odvtedy bývajú v prenajatom byte v X. H. nad Y.. V. sama rozhodla o novom výchovnom prostredí detí

v jej výlučnom pôsobení. S. iné výchovné prostredie detí nenavrhol, trval len na úprave svojho styku s
nimi tak, aby sa uskutočňoval v L..

H. deti v súčasnosti navštevujú školské zariadenia v X. H. nad Y., E. osemročné gymnázium, H. základnú
školu, realizujú tu aj svoje mimoškolské záujmové aktivity. H. denne dochádza do zamestnania v L.. V

starostlivosti o deti jej vypomáhajú jej rodičia taktiež bývajúci v X. H. nad Y..

F. opatrovník odporučil maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že neobdržal žiadnu
signalizáciu o prípadnej nedostatočnej starostlivosti matky o ne.

R. vyhovel návrhu matky v časti zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a zároveň vyhovel
jej návrhu aj tým, keď vyslovil, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. V. riešenie je adekvátne
vo vzťahu k rozdielnym bydliskám otca a maloletých detí, kedy je predovšetkým z praktického hľadiska
takéto oprávnenie matky opodstatnené. V. však nie sú žiadnym spôsobom dotknuté rodičovské práva
a povinnosti otca k maloletým deťom.

J. § 62 ods. 1 Zák. o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Z dôvodu veku maloletých detí je nutné zohľadňovať osobnú opateru matky ako čiastočnú kompenzáciu
jej finančnej povinnosti k nim, a to predovšetkým čo sa týka maloletého H. vzhľadom k jeho veku.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky
rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj
exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie,
ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov zabývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce
k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové
pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich

fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom

vyživovacích povinností.

Matka spočiatku navrhovala výživné určiť na každé dieťa v sume XX,-€ mesačne. V. sumu začal otec
dobrovoľne plniť a matke ju pravidelne posiela. X. matka návrh pozmenila a výživné žiadala stanoviť
na každé dieťa v sume XXX,-€ mesačne. S. takéto výživné považoval vzhľadom na svoj príjem za
likvidačné. F. opatrovník s poukazom na vekový rozdiel medzi deťmi odporučil výživné určiť sumami

XXX,- a XXX,- €.

J. mesačnýnetto príjemotca vsledovanomobdobíje -vrokuXXXX:XXX,XX€,vrokuXXXX:XXX,XX€
a od januára do novembra XXXX: XXX,XX €, priemerný mesačný netto príjem matky v rovnakom období
činí - za rok XXXX: X.XXX,XX €, za rok XXXX: X.XXX,XX € a rok XXXX: X.XXX,XX €, čo predstavuje

zjavný nepomer v príjmovej situácii rodičov v otcov neprospech. Aj keď matke preto prináleží participovať
na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletých detí väčšou mierou, nezbavuje táto skutočnosť otca
povinnosti podieľať sa na ich výžive v súlade s jeho možnosťami a schopnosťami. J. navrhované výživné
a aj otcom plnené - XX,-€ na každé dieťa je neprimerane nízke, keďže predstavuje v priemere X,XX € na
jeden kalendárny deň v mesiaci, čo je jednoznačne suma len symbolická. S. deti sa zaoberajú platenými

záujmovými aktivitami, staršie má aj určité zdravotné problémy (alergia) vyžadujúce si lieky s doplatkom.
A. bežné každodenné výdaje za stravu, hygienu, oblečenie, školské výdaje a ostatné základné potreby
si vyžadujú jednoznačne väčšiu finančnú účasť otca, než je suma XX,-€.

Za výživné zodpovedajúce všetkým kritériám stanoveným zákonom súd považuje v danom prípade

sumu XXX,-€ mesačne na staršie dieťa a sumu XXX,-€ mesačne na mladšie, ktoré sú primerané k
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, po zohľadnení celkových pomerov na strane
matky. V konaní nebolo preukázané, že by zdravotné problémy otca zvyšovali náklady na jeho vlastnú
výživu napr. v zmysle vysokých doplatkov za lieky a pod.

J. určení výživného nebolo zohľadnené to, že matka má zvýšené výdaje za denné dochádzanie z X. H.
nad Y. do L. do zamestnania a za úhradu bývania v X. H. nad Y. v prenajatom byte, pričom naďalej platí
polovičku nákladov za spoločný byt na P. X v L., nakoľko tieto náklady vznikli z jej vlastného rozhodnutia
a iniciatívy odsťahovať sa z L., kde mali deti vytvorené primerané životné podmienky.

H. navrhla výživné určiť od 5. novembra XXXX. V tej dobe už rodičia preukázateľne spoločne
nehospodárili a spoločne nebývali. S. sa už vtedy podieľal na výžive detí dobrovoľným príspevkom na
každé v sume XX,-€ pravidelne v každom mesiaci. Za obdobie od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (XX
dní a XX mesiacov) tak na každé dieťa matke zaplatil celkom XXX,XX €.

R. vyhovel návrhu matky v časti počiatku určenia výživného, čím vzniklo zročné výživné za obdobie od
X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkových sumách: XXX,XX € u E. (XXX,-€ krát XX dní za XX/XXXX a
XX mesiacov - od XX/XXXX do XX/XXXX mínus XXX,XX €) a XXX,XX € u H. (XXX,-€ krát XX dní za
XX/XXXX a XX mesiacov - od XX/XXXX do XX/XXXX mínus XXX,XX €), teda už po odpočítaní otcom
plneného výživného v sume XX,-€ mesačne na každé dieťa po celé zročné obdobie.

R. zároveň v súlade s ustanovením § 164 veta prvá O.s.p. (R. kedykoľvek aj bez návrhu opraví v
rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti.) opravil chybu v počítaní, ku ktorej
došlo vo výpočte súm zročného výživného na obe maloleté deti, keď takto nesprávne vypočítané sumy
boli poňaté do výroku rozsudku vyhláseného na pojednávaní - X.XXX,-€ u E. a XXX,XX € u H., pričom

správy výpočet zročného výživného je XXX,XX € u E. a XXX,XX € u H..
J. § X60 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. R. môže určiť, že peňažné plnenie sa môževykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

S ohľadom na výšku celkového zročného výživného, ako aj na výšku priemerného mesačného zárobku
otca, súd otcovi povolil zročné výživné splácať u každého maloletého po XX,-€ mesačne spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok od januára XXXX.

J. § X5 ods. 2 B.. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví

styk rodičov s maloletým dieťaťom.

R. znalec odporučil, aby na „papieri“ zostal styk maloletých detí s otcom taký, aký je doteraz (návštevy
otca v X.), ale v „praxi“ by sa toto mohlo pružnejšie meniť podľa dohody rodičov. K tomu je však
nevyhnutne potrebné, aby rodičia dokázali spolu komunikovať a boli schopní sa vzájomne dohodnúť. F.
opatrovník odporučil styk otca s maloletými deťmi ponechať bez súdnej úpravy.

Z priebehu konania je zjavné, že rodičia sa vo veci styku otca s maloletými deťmi dohodnúť nedokážu,
keďže ich predstavy a požiadavky sú v tomto smere rozdielne, preto nie je namieste, aby styk zostal
bez súdnej úpravy. H. ponechanie úpravy styku len na dohode rodičov by znamenalo možnú eskaláciu
napätia medzi nimi, čo by nesporne predstavovalo neželanú záťaž na psychiku detí.

Vo všeobecnosti pri úprave styku musí súd vychádzať predovšetkým z pomerov zistených na strane
maloletého dieťaťa, t.j. jeho veku, zdravotného stavu, vzťahu k tomu rodičovi, s ktorým má mať styk
upravený, vzájomnej vzdialenosti ich bydlísk, tiež z denného režimu dieťaťa, ako aj z pomerov na strane
rodiča, s ktorým dieťa nezdieľa spoločnú domácnosť, a to najmä z jeho osobnostných predpokladov

a schopností zabezpečiť dieťaťu potrebnú opateru po dobu určenú na styk a schopnosti vytvoriť mu
vhodný program v priebehu styku v prostredí zodpovedajúcom nárokom a potrebám dieťaťa.

R. rozhodol o takej úprave styku, ako je obsiahnutá vo výrokovej časti tohto rozsudku na základe
preukázania tej skutočnosti, že otec je schopný poskytnúť deťom primeranú opateru a ako vyplynulo zo

znaleckéhodokazovania,nepredstavujeprenežiadnenebezpečenstvo,kdeťommánadmierupozitívny
vzťah, pričom prostredie, v ktorom sa má ich spoločný styk realizovať, je deťom dobre známe, jedná sa
o ich predchádzajúce bydlisko, z ktorého ich matka premiestnila bez otcovho súhlasu.

Y. vykonaným kolíznym opatrovníkom bolo osvedčené, že v mieste bydliska otca sú vytvorené vhodné

podmienky pre pobyt detí vrátane ich prenocovania.

S. v minulosti vykonával s deťmi aktivity, v ktorých mieni pokračovať aj v súčasnej dobe - výlety do
prírody, po kultúrnych pamiatkach, návštevy kultúrnych podujatí a pod. H. E. má vytvorenú predstavu
o víkendovom pobyte u otca a je zjavné, že takúto realizáciu styku víta. Je vo veku a aj jej psychická

vyspelosť prejavená pri výsluchu na pojednávaní tomu nasvedčuje, že dokáže zaujať kritický postoj
k otcovi, napr. čo sa týka výberu vhodného oblečenia, konzumu alkoholu a pod., pričom s otcom si
jednoznačne rozumie a jej vzťah k nemu je pozitívny. U maloletého H. súdny znalec dostatočne objasnil
dôvody jeho odmietavého prístupu ku styku s otcom v L., ktorý podľa všetkého nevyplýva zo samotnej
osoby otca. H. vek a jeho rozumová vyspelosť si vyžadujú patričné usmernenie a hlavne objasnenie, a to

predovšetkým zo strany matky, že jeho súčasné športové aktivity nie sú prioritné vo vzťahu k udržiavaniu
pravidelného a dostatočného kontaktu s otcom, že program v dobe stretnutia s otcom síce musí byť
prispôsobený jeho detským požiadavkám, ale nemôže si ho určovať iba on sám.

J.každémaloletédieťamajúobajarodičianezastupiteľnéarovnakodôležitémiestovjehocitovomživote

bez ohľadu na to, či ich partnerský vzťah pretrváva alebo nie. C. spoločného bydliska a spoločného
výchovného prostredia ešte nedáva tomu rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti nárok na
výhradu dominantného postavenia v živote dieťaťa. J. druhý z rodičov nebude mať možnosť na dieťa
výchovne vplývať, i keď len v časovo obmedzenom rozsahu, t.j. v dobe určenej na styk, nebudú sa
môcť medzi ním a dieťaťom rozvíjať citové väzby, súdržnosť a pocit spolupatričnosti. X. je len právom

rodiča stretávať sa so svojim dieťaťom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, ale je tiež právom tohto
dieťaťa, mať umožnené s druhým rodičom pravidelne sa kontaktovať a prežívať s ním určitý časový úsek
nerušene, podľa ich spoločných predstáv, bez manipulácie inou osobou, hoci aj matkou dieťaťa. R., tieto
stretnutia musia prebiehať tak, aby malo dieťa zabezpečené riadne všetky svoje potreby zodpovedajúcejeho veku, patričné pohodlie a predovšetkým bezpečnosť po každej stránke. F. rodič sa preto musí
vyvarovať akéhokoľvek neuváženého správania sa v prítomnosti dieťaťa, a to aj takého, ktoré môže len
vyvolať odôvodnenú obavu jeho ohrozenia.

V danom prípade súd pristúpil zatiaľ len k úprave styku otca s maloletými deťmi počas víkendov s tým,
že pokiaľ sa takýto styk osvedčí a bude prebiehať bezproblémovo, bude neskôr namieste, aby sa rozšíril
primeraným spôsobom aj na obdobia prázdnin (leto, jar, zima), resp. sviatkov (Y., Y. noc). To si však
vyžiada verifikáciu toho, že otec je spôsobilý poskytnúť deťom všestrannú opateru po dobu víkendu a

dodržiava liečebný režim a prísnu abstinenciu. J. je nanajvýš potrebné z hľadiska perspektívy budúcej,
širšej úpravy styku, aby otec v dobe realizácie styku volil s maloletými deťmi len také spoločné aktivity,
ktoré ich nebudú žiadnym spôsobom ohrozovať a nebudú ani vzbudzovať žiadne pochybnosti ohľadne
ich bezpečnosti a hlavne aby sa zdržal v tej dobe návštev pohostinských zariadení, či už s deťmi alebo
bez nich a aby v žiadnom prípade nekonzumoval pred realizáciou styku a počas nej alkohol, a to ani v
malom množstve. V opačnom prípade tým ohrozí aj v súčasnosti vykonanú úpravu styku.

Otec si na styk deti prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ich aj následne odovzdá.
Povinnosťou matky bude deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť, teda vybaviť ich primeraným
oblečením, aktuálne nevyhnutnými potrebami (napr. lieky), či učivom. Mladšie dieťa, hlavne pre jeho
terajší odmietavý postoj, je potrebné zo strany matky primeraným spôsobom pozitívne stimulovať v

záujme dobrovoľného podriadenia sa podmienkam styku.

Súd apeluje na otca maloletých detí, aby napriek všetkým negatívnym okolnostiam vyplývajúcim z
rozpadu rodiny upustil od písomných atakov voči matke detí, či už formou R.-iek alebo mailov a zdržal
sa obdobných agresívnych postupov voči jej osobe, pretože majú nutne dopad aj na maloleté deti a v

končenom dôsledku môžu spôsobiť výrazné oslabenie jeho otcovskej role v ich živote.

R. určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu
byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. K. je však
potrebné, aby boli dodržiavané počiatky aj ukončenia stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia a aby tak

nedochádzalo ku konfliktným situáciám medzi nimi.

Podľa § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu
trov, ktoré platil.

Trovy znaleckého dokazovania vyúčtované súdnym znalcom psychológom činia XXX,XX € a súdnym
znalcom - konzultantom psychiatrom XXX,XX €. M. tak bolo súdnym znalcom vyplatených XXX,XX €, a
to zo zloženého preddavku matkou maloletých detí v sume XXX,-€ a vo zvyšku zo štátnych finančných
prostriedkov (XXX,XX €).

B. dokazovanie bolo v konaní nariadené na výslovnú žiadosť matky maloletých detí vznesenú na
pojednávaní dňa XX.X.XXXX, pričom výsledok znaleckého dokazovania vyznel v jej neprospech,
keď nepotvrdil opodstatnenosť jej návrhu na úpravu styku vo veľmi obmedzenom rozsahu v mieste
súčasného bydliska detí. J. je preto namieste, aby tieto náklady konania znášala matka, pričom u nej
nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov s ohľadom na preukázanú výšku zárobku.

R. preto rozhodol o povinnosti matky doplatiť náklady znaleckého dokazovania v sume XXX,XX € do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu (§ X60 ods. X O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. J.
§ 81 ods. 1 O.s.p. konanie vo veciach starostlivosti o maloletých môže súd začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa

§ 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods.
1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového

stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,
nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených
-§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na
exekúciu (výživné) a na súdny výkon rozhodnutia (styk).