Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 12C/144/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223668
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Bizoňová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112223668.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci

navrhovateľa:J..A.K.,bytomT.XX,A.,protiodporcovi:Slovenskárepublika-Ministerstvospravodlivosti
SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/ 2003 Z.z.
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmsúdudňa23.7.2012domáhalododporcuzaplateniaškodyvovýške
5.101,85 EUR a nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- EUR podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 10C 232//91-266 zo dňa
29.3.2010 rozhodol o náhrade mzdy z neplatne rozviazaného pracovného pomeru za obdobie od
25.9.1984 do 25.8.1985 vo výške 5.101,85 EUR. Uvedený súd však bol vo veci od roku 1985, t.j. v
dobe keď žalovaná organizácia disponovala hnuteľným a nehnuteľným majetkom, z ktorého by bola
schopná uhradiť náhradu mzdy, nečinný. Keďže súd riadne nepostupoval, organizácia do 19.4.1992
vytunelovala celý svoj majetok, takže on sa po tomto období nemohol dovolať svojho práva na náhradu

mzdy. Po rozhodnutí súdu síce súdny exekútor začal súdom priznanú čiastku vymáhať, ale asi po
roku mu oznámil bezpredmetnosť vymáhanej pohľadávky z dôvodu, že povinná organizácia nemá
riaditeľa, účty v bankách ani zamestnancov a neodvádza poistné do poistných fondov. Preto si škodu
mu vzniknutú nevymočením súdom priznanej náhrady mzdy, ako škody spôsobenej mu nesprávnym
úradným postupom tunajšieho súdu, uplatňuje v tomto súdnom konaní. Okrem toho žiadal nemajetkovú
ujmu vo výške 5.000,- EUR.

Podaním doručeným súdu dňa 7.11.2012 navrhovateľ rozšíril žalobný návrh v časti uplatnenej
nemajetkovej ujmy tak, že ju vyčíslil na 31.310,97 EUR. Podaním doručeným súdu dňa 28.11.2012
navrhovateľ ešte pred rozhodnutím súdu o predchádzajúcom návrhu na zmenu návrhu, opätovne zmenil
žalobný návrh v časti nemajetkovej ujmy tak, že ju vyčíslil na 21.868,68 EUR a uviedol, že zmenu návrhu
zo dňa 7.11.2012 berie späť. Súd uznesením č.k. 12C 144/2012- 22 zo dňa 5.12.2012, právoplatným
dňa 3.1.2013, zmenu návrhu v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p., pripustil.

Podaním doručeným súdu dňa 2.4.2013, upresneným dňa 30.5.2013, navrhovateľ zmenil žalobný návrh
tak, že žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie majetkovej ujmy vo výške 5.101,85 EUR s
ušlým ziskom 6.676,69 EUR a nemajetkovej ujmy vo výške 21.868,68 EUR. Podaním doručeným súdu
dňa 1.7.2013 navrhovateľ ešte pred rozhodnutím súdu o predchádzajúcom návrhu na zmenu návrhu,opätovne zmenil žalobný návrh tak, že žiadal aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie škody vo výške
1.074,33 EUR, ušlého zisku 5.242,20 EUR a nemajetkovej ujmy 5.000,- EUR. Súd uznesením č.k. 12C
144/2012-45zodňa22.7.2013,právoplatnýmdňa16.8.2013,zmenunávrhuvzmysle§95ods.1O.s.p.,

pripustil.

Podanímdoručenýmsúdudňa9.12.2013navrhovateľopätovnezmenil žalobnýnávrhtak,žežiadal,aby
súdzaviazalodporcunazaplatenieškody5.101,58EURanemajetkovejujmyvovýške27.805,46EURa
zároveň uviedol, že svoje predchádzajúce podania zo dňa 28.11.2012,1.7.2013,30.5.2013 a 14.10.2013

berie späť. Podaním doručeným súdu dňa 14.1.2014, upresneným na pojednávaní dňa 17.1.2014,
navrhovateľ ešte pred rozhodnutím súdu o predchádzajúcom návrhu na zmenu návrhu, opätovne zmenil
žalobný návrh tak, že žiadal aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie škody vo výške 5.101,58 EUR
a nemajetkovej ujmy 7.648,75 EUR. Súd uznesením na pojednávaní dňa 17.1.2014 zmenu návrhu v
zmysle §95 ods. 1 O.s.p., pripustil.

Podaním doručeným súdu dňa 14.2.2014 upresneným na pojednávaní dňa 12.3.2014 navrhovateľ
opätovne zmenil žalobný návrh tak, že žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie škody 5.101,58
EUR a nemajetkovej ujmy vo výške 20.845,44 EUR do 29.3.2010 za nesprávny úradný postup - prieťah
v konaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. 10C 232/1991, ktorú určil na základe priemernej mzdy v
národnom hospodárstve za obdobie celého trvania súdneho sporu 10C 232/1991. Súd uznesením na

pojednávaní dňa 12.3.2014 v zmysle §95 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu žalobného návrhu v tomto znení:
Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR je povinná zaplatiť navrhovateľovi
škodu vo výške 5.101,58 EUR a nemajetkovú ujmu vo výške 20.845,44 do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Namietal, že navrhovateľ nešpecifikoval obdobie prieťahov v konaní
sp.zn. 10C 232/1991. Až podaním doručeným súdu dňa 21.1.2014 predložil súdu nález Ústavného súdu
SR sp.zn. IV.ÚS 63/04 a odpoveď Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.11.2008 na jeho sťažnosť Spr.
3822/08, ktoré konštatujú prieťahy v konaní sp.zn. 10C 232/1991 v určitom období. Nesúhlasil preto s
názorom navrhovateľa, že za prieťahové možno označiť celé konanie. V zmysle § 9 ods. 2 . zákona

č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní zbytočných prieťahov v konaní, ako nesprávneho úradného postupu,
je totiž možné vychádzať len z taxatívne vymedzených skutočností. Vzhľadom k tomu, že Ústavný
súd SR v uvedenom náleze konštatoval prieťahy v súdnom konaní sp.zn 10C 232/1991 v období do
20.4.2005 a navrhovateľ nárok na náhradu škody uplatnil na súde až 23.7.2012, po 3 ročnej lehote
upravenej v § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., namietal premlčanie uplatneného nároku s poukazom

na ustálenú judikatúru, stanovisko NS ČSSR z 26.4.1983 sp.zn. Sc 2/83 (R29/1983), od ktorého súdna
prax doposiaľ odklon nezaznamenala. Zároveň poukázal na skutočnosť, že navrhovateľovi už titulom
zbytočných prieťahov v konaní sp.zn. 10C 232/1991 za obdobie do 20.4.2005, konštatovaných v náleze
Ústavného súdu SR sp.zn.
12C 144/2012

IV.ÚS 63/04, bolo priznané finančné odškodnenie vo výške 150.000,- Sk. Odporca vzniesol námietku
premlčania aj v navrhovateľom uplatnenom nároku za prieťahy v súdnom konaní sp.zn. 10C 232/1991
konštatovaných predsedom Okresného súdu Bratislava I v odpovedi na sťažnosť navrhovateľa zo
dňa 19.11.2008, Spr. 3822/08, z dôvodu, že sa v nej konštatuje prieťah za obdobie od 19.2.2007 do

10.10.2007, od 18.1.2008 do 24.6.2008, od 9.7.2008 do 16.10.2008 a navrhovateľ nárok na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy uplatnil na súde až 23.7.2012, t.j. po 3 ročnej lehote upravenej v § 19 ods. 3
zákona č. 514/2003 Z.z. Uplatnený nárok žiadal zamietnuť aj pretože nie sú splnené zákonné podmienky
pre priznanie nároku na náhradu navrhovateľa v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem nepreukázania
nesprávneho úradného postupu v celom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 10C

232/1991, namietal aj výšku škody a nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi navrhovateľom
namietaným nesprávnym úradným postupom súdu v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I sp.zn. 10C 232/1991 a navrhovateľom označenou škodou, resp. nemajetkovou ujmou,
pretože nebolo preukázané, že súdom priznanú pohľadávku by bolo možné od povinného aj reálne
vymôcť, vzhľadom k tomu, že sám navrhovateľ uviedol, že k vytunelovaniu povinného došlo už v roku

1990.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, pripojenými spismi Okresného súdu
Bratislava I sp.zn. 10C 232/1991, 12C 53/1991, 11C 13/2012, 24C 229/2012,informáciou o stave konania sp.zn. EX -85/2010 zo dňa 8.3.2011, súhlasom s odvolaním z funkcie
navrhovateľa zo dňa 14.1.1983, odvolaním z funkcie navrhovateľa zo dňa 14.4.1983, opätovnou výzvou
navrhovateľa zo dňa 17.10. 1984, žiadosťou navrhovateľa o náhradu mzdy a uplatnením náhrady

škody zo dňa 11.2.1985, dennou tlačou zo 17.10.1990, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody zo dňa 23.7.2012, 11.7.2013, 9.12.2013, listom n.p. Výstavníctvo zo dňa 11.6.1984,
zápisnicou z pojednávania Obvodného súdu Bratislava I sp.zn.12C 71/87 zo dňa 8.2.1989, písomným
vyjadrením odporcu zo dňa 13.1.2014 a 28.2.2014, rozsudkom Obvodného súdu Bratislava I č.k. 14C
74/85- 53 zo dňa 22.10.1987, nálezom Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 63/04- 69 zo dňa 20.4.2005,

odpoveďou na sťažnosť v konaní sp.zn. 9C 38/2004 a 10C 232/1991 zo dňa 19.11.2008, rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 11Co 28/84-39 zo dňa 25.9.1984, rozsudkom Obvodného súdu
Bratislava I sp.zn. 14C 65/1985 zo dňa 28.8.1985, právoplatným dňa 2.4.1986, rozsudkom Obvodného
súdu Bratislava I sp.zn. 14C 72/1983 zo dňa 22.9.1983, právoplatným dňa 7.11.1983, výpisom z
obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločnosti Výstavníctvom Bratislava a.s. oddiel Sa,
vložka 414/B a zistil nasledovný skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 10C 232/1991 súd zistil, že súd v ňom
konal o návrhu navrhovateľa vylúčeného z konania sp.zn. 12C 71/87 uznesením na pojednávaní dňa
8.2.1989. Predmetom konania bola náhrada mzdy od 26.9.1984 do 25.8.1985 s príslušenstvom z titulu
prekážok v práci. Odporcom bolo Výstavníctvo Bratislava a.s., Prievozská 18, Bratislava. Navrhovateľ

v konaní opakovane menil výšku uplatneného nároku. Naposledy na pojednávaní dňa 29.3.2010 zmenil
žalobný návrh tak, že žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 1.074,33 EUR spolu s úrokom
z omeškania v celkovej výške 5.101,58 EUR za obdobie od 26.9.1984 do 29.3.2010. Súd uznesením
na pojednávaní dňa 29.3.2010 zmenu návrhu pripustil. Odporca na pojednávaní dňa 29.3.2010 žalobný
návrh navrhovateľa uznal čo do dôvodu a výšky. Súd rozsudkom zo dňa 29.3.2010, právoplatným dňa

3.5.2010, zaviazal odporcu na zaplatenie 1.074,33 EUR spolu s úrokom z omeškania v celkovej výške
5.101,58EURzaobdobieod26.9.1984do29.3.2010,všetkodo15dníododňaprávoplatnostirozsudku.
Súd rozhodol vo veci v zmysle § 153a ods. 1 O.s.p. rozsudkom pre uznanie.

Z nálezu Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 63/04- 69 zo dňa 20.4.2005, vo veci navrhovateľom

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn.
10C 232/1991 (pôvodne vedenom pod sp.zn. 14C 135/85, neskôr pod sp.zn. 12C 71/87 a postupom
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp.zn. 9C 132/90, súd zistil, že Ústavný súd SR

rozhodol tak, že základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené
bolo, prikázal Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn. 10C 232/1991 konať bez
prieťahov a priznal navrhovateľovi primerané zadosťučinenie v sume 150.000,- Sk. Vo zvyšnej časti
sťažnosti navrhovateľa nevyhovel.

Z odpovede na sťažnosť v konaní sp.zn. 9C 38/2004 a 10C 232/1991 zo dňa 19.11.2008, Okresného
súdu Bratislava I, súd zistil, že predsedníčka tohto súdu uznala sťažnosť navrhovateľa v časti prieťahov
v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 10 C 232/1991, za dôvodnú. Konštatovala prieťahy v
tomto konaní v období od 19.2.2007 do 10.10.2007, v období od 18.1.2008 do 24.6.2008 a v období
od 9.7.2008 do 16.10.2008.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi dňa 17.1.2014 uviedol, že súd mu v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I sp.z.n. 10C 232/1991 priznal sumu 5.101,58 EUR, ktorej sa však nikdy nedomohol
z dôvodu, že jeho zamestnávateľ Výstavníctvo n.p., bol dňa 19.4.1992 pretranformovaný do Fondu
Národného majetku a jeho zamestnávateľ túto pohľadávku neuviedol v transformácii. On sa priznaného

nároku domáhal aj v exekučnom konaní, v ktorom mu exekútor dňa 8.3.2011 oznámil, že pohľadávka je
nevymožiteľná, čím mu vznikla škoda vo výške 5.101,58 EUR. Uviedol, že náhrady nemajetkovej ujmy
sa v tomto konaní domáha z toho dôvodu, že na základe neplatne skončeného pracovného pomeru s
Výstavníctvomn.p.,kdepracovalakoobchodno-ekonomickýnámestník,nemalmožnosťspoločenského
uplatnenia. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru, zamestnávateľ mu dával

zlé kádrové posudky, po skončení pracovného pomeru vo Výstavníctve n.p. pracoval ako pomocný
robotník na JRD Prašník pri Piešťanoch, kde dochádzal na týždňovky, býval v ubytovni. Nemajetkovú
ujmu si uplatňuje za obdobie od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 14C
74/83 od 19.2.1986 do 19.4.1992, kedy bolo Výstavníctvo pretransformované do Fondu národnéhomajetku. Výšku nemajetkovej ujmy určil podľa priemernej mzdy v národnom hospodárstve za obdobie
trvania súdneho sporu 10C 232/1991. Žiadne dôkazy na preukázanie nemajetkovej ujmy neuviedol. Na
pojednávaní dňa 12.3.2014 navrhovateľ uviedol, že zmena žalobného návrhu v časti nemajetkovej ujmy

vo výške 20.845,44 EUR predstavuje nemajetkovú ujmu do 29.3.2010 za nesprávny úradný postup-
prieťahy v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 10C 232/1991, ktorej výšku
určil na základe priemernej mzdy v národnom hospodárstve za obdobie celého trvania súdneho sporu
10C 232/1991.

Z pripojeného spisu Obvodného súdu Bratislava I sp.zn. 12C 53/91 (pripojenom pri 10C 232/1991) súd
zistil, že navrhovateľ sa v pôvodnom konaní sp.zn. 14C 135/85 návrhom zo dňa 1.10.1985 domáhal
určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27.9.1985, určenia, že pracovný
pomer trvá a náhrady mzdy. Po zrušení zamietajúceho rozsudku Obvodného súdu Bratislava I č.k. 14C
135/85-29 zo dňa 26.3.1986 a rozsudku Mestského súdu v Bratislave č.k. 11Co 148/86-40 zo dňa
3.7.1986 na sťažnosť pre porušenie

12C 144/2012

zákona, Obvodný súd Bratislava I, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
( rozsudok NS SR sp.zn. 6Cz 12/87 zo dňa 30.6.1987) rozsudkom č.k. 12C 71/87 -105 zo dňa 3.3.1988
návrh zamietol. Na odvolanie navrhovateľa Mestský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 12C 174/88-22 zo

dňa 29.6.1988, právoplatným dňa 28.7.1988, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že výpoveď
daná navrhovateľovi dňa 27.9.1985 je neplatná a v časti o trvaní pracovného pomeru a o mzdových
nárokoch rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd v zrušenej časti
o návrhu navrhovateľa opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 12C 71/87-199 zo dňa 8.2.1989 tak, že
zaviazal Výstavníctvo n.p. zaplatiť navrhovateľovi mzdové nároky vo výške 38.919,- Kčs s 3% úrokom

od 1.2.1986 do zaplatenia a vo zvyšku súd návrh zamietol. Priznaný mzdový nárok z titulu neplatného
skončenia pracovného pomeru bol navrhovateľovi priznaný do obdobia 28.7.1988, kedy nadobudol
právoplatnosť rozsudok ohľadom neplatného končenia pracovného pomeru výpoveďou a za ďalšie
obdobie pri náhrade mzdy súd vychádzal z § 130 ods. 1 Zákonníka práce vzhľadom k tomu, že pokiaľ
ide o základ nároku navrhovateľa o tom bolo právoplatne rozhodnuté a organizácia navrhovateľa, ktorý

trval na ďalšom zamestnávaní mu neumožnila vykonávať prácu. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na
náhradu mzdy za obdobie od 26.8.1985 do 31.12.1985, ten súd, na pojednávaní dňa 8.2.1989, vylúčil
na samostatné konanie vzhľadom k tomu, že nárok s neplatnosťou výpovede nesúvisí. O vylúčenom
mzdovom nároku navrhovateľa za obdobie od 26.8.1985 do 31.12.1985 z konania sp.zn. 12C 71/87 na
pojednávaní dňa 8.2.1989 súd konal pod sp.zn. 10C 232/2010.

Voči rozsudku č.k. 12C 71/87-199 zo dňa 8.2.1989 sa odvolali obaja účastníci konania a Mestský súd
v Bratislave rozsudkom č.k. 12Co 79/89-220 zo dňa 4.5.1989, právoplatným dňa 2.6.1989, napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviazal Výstavníctvo n.p. zaplatiť navrhovateľovi 37.621,-
Kčs s 3% úrokom z omeškania zo sumy 16.662,- Kčs od 15.5.1986 do 14.2.1987, zo sumy 20.827,-
Kčs od 15.5.1987 do 14.12.1988 a zo sumy 37.621,- Kčs od 15.12.1988 do zaplatenia a vo zvyšku

súd návrh zamietol. Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 5Cz 16/90 zo dňa 25.10.1990 rozhodol, že
rozsudkom Mestského súdu v Bratislave č.k. 12Co 79/89-220 zo dňa 4.5.1989 v časti, v ktorej súd
návrh navrhovateľa zamietol, bol porušený zákon a tento rozsudok v uvedenej časti zrušil a vec vrátil
Mestskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Mestský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 9Co 380/90 zo dňa 21.1.1991 rozsudok Obvodného súdu v

Bratislave č.k. 12C 71/87-199 zo dňa 8.2.1989 v zamietajúcej časti náhrady mzdy z neplatnej výpovede
nad 37.621,- Kčs ako aj ohľadom 3% úrokov z omeškania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Súd uznesením č.k. 12C 53/91-252 zo dňa 27.11.1997, právoplatným dňa 7.5.1998, z
dôvodu späťvzatia návrhu konanie v zmysle § 96 ods.1 O.s.p. zastavil. Zo zápisnice z informatívneho
výsluchu navrhovateľa zo dňa 3.7.1997 súd zistil, že dôvodom späťvzatia návrhu navrhovateľom bola

skutočnosť, že Výstavníctvo št.p. Bratislava bolo sprivatizované, vznikla nová súkromná spoločnosť,
ktorá podľa navrhovateľa práva a záväzky zaniknutej spoločnosti neprevzala.

Z rozsudku Mestského súdu v Bratislave č.k. 11Co 28/84-39 zo dňa 25.9.1984 súd zistil, že Obvodný
súd Bratislava I v konaní sp.zn. 14C 74/83 konal o inom návrhu navrhovateľa, o návrhu na určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru navrhovateľa výpoveďou zo 22.4.1983 podľa § 46 ods. 1
písm. e) Zákonníka práce, určenia neplatnosti preradenie na inú prácu zo dňa 22.4.1983 a náhrady
mzdy za mesiac máj a jún 1983 (doba výpovednej lehoty).Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I št.p. Výstavníctvo Bratislava oddiel Pš,
vložka 392/B, založenom v spise tunajšieho súdu sp.zn. 10C 232/1991 na č.l. 61, súd zistil, že štátny
podnik Výstavníctvo bol zrušený rozhodnutím ministra priemyslu SR č. 41/92 zo dňa 14.4.1992 na

základe § 15 ods. 1 písm. a zákona č. 111/90 Zb. o štátnom podniku a § 11 ods. 3 zákona č. 92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a na základe rozhodnutia ministra pre správu a
privatizáciu národného majetku SR o schválení privatizačného projektu č.j. 340/1992 z 11.4.1992, bez
likvidácie k 30.4.1992. Všetky práva a záväzky, vrátane záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov prešli
na Fond národného majetku SR. Z obchodného registra bol vymazaný dňa 1.5.1992.

Zo zakladacej listiny akciovej spoločnosti Výstavníctvo založenom v spise tunajšieho súdu sp.zn. 10C
232/1991, na č.l. 246, zo dňa 13.4.1992, súd zistil, že Fond národného majetku SR v zmysle § 162
Obchodného zákonníka, § 28 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na
iné osoby a § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 253/91 Zb. o pôsobnosti orgánov vo veciach prevodu majetku
štátu na iné osoby a Fonde národného majetku a v súlade so schváleným privatizačným projektom

reg. č. 183 vypracovanom pre privatizáciu štátneho podniku Výstavníctvo, založil akciovú spoločnosť
Výstavníctvo a.s., Prievozská 18, Bratislava. Predmetom nepeňažného vkladu zakladateľa bol všetok
majetok slúžiaci na prevádzkovanie št.p. Výstavníctvo Bratislava, ako i všetky práva a povinnosti,
záväzky (i neznáme) okrem práv podľa § 16 zákona č. 92/1991 Zb.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I Výstavníctvo Bratislava a.s. oddiel
Sa, vložka 414 súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cbr/109/2009 zo
dňa 21.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2012, súd zrušil obchodnú spoločnosť
Výstavníctvo Bratislava a.s., so sídlom: Prievozská 18, 824 51 Bratislava, IČO: 31 322 646, zapísanú v
obchodnomregistri,oddielSa,vložkač.414/B,bezlikvidácieaspoločnosťbolavymazanázobchodného

registra ex offo dňa 7.6.2012.

Súdny exekútor dňa 8.3.2011 navrhovateľovi zaslal informáciu o stave konania sp.zn. Ex - 85/2011 v
exekučnej veci proti povinnému Výstavníctvo Bratislava a.s., Prievozská 18, 824 51 Bratislava, IČO: 31
322 646, ktorým mu oznámil, že povinný nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok, z výpisu

zo Sociálnej poisťovne je zrejmé, že nemá žiadnych zamestnancov a neodvádza žiadne odvody od
roku 2007. Boli vydané príkazy na začatie exekúcie a exekučné príkazy do 12-tich bánk, avšak na
účet súdneho exekútora neboli pripísané žiadne finančné prostriedky. Na základe uvedeného je jeho
pohľadávka nevymožiteľná.

Navrhovateľ dňa 23.7.2012, 1.7.2013 a 9.12.2013 požiadal odporcu o predbežné prerokovanie na
náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v zmysle žalobného návrhu, ktorý k tejto
žiadosti priložil, resp. v zmysle podaní o zmenách žalobného návrhu.

Odporca v písomnom vyjdení k žalobnému návrhu zo dňa 13.1.2014 uviedol, že uvedená žiadosť

navrhovateľa o predbežné prerokovanie na náhradu škody podľa § 15 ods. zákona č. 514/2003 Z.z.
je opakovanou žiadosťou zo dňa 6.6.2011 a on dňa 6.12.2011 navrhovateľovi oznámil, že jeho nárok
neuspokojí.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004 do 31.12.2012, štát zodpovedá za

podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

12C 144/2012

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. účinného v rozhodnom období, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejne moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote,nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z. účinného v rozhodnom období, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013 pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 zákon č. 514/2003 Z.z. účinného v rozhodnom období, sa uhrádza škoda a ušlý zisk.
V prípade, ak iba samostatné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z účinného v rozhodnom období, právo na náhradu škody sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva

na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Vpredmetnomkonanísanavrhovateľ poopakovanýchzmenáchnávrhudomáhalododporcuzaplatenia
škodyvovýške 5.101,85EURanemajetkovejujmyvovýške20.845,44EURdo29.3.2010zanesprávny

úradný postup - prieťah v konaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. 10C 232/1991. Nemajetkovú ujmu
určil na základe priemernej mzdy v národnom hospodárstve za obdobie celého trvania súdneho sporu
10C 232/1991. Za nesprávny úradný postup označil prieťahy v súdnom konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I sp.zn.10C 232/1991, v ktorom sa domáhal mzdového nároku z titulu neplatne
skončeného pracovného pomeru a po jeho priznaní sa skutočného plnenia nedomohol, pretože jeho

zamestnávateľ, Výstavníctvo n.p., ako povinný, bol vytunelovaný a exekučné konanie bolo neúspešné
z dôvodu nemajetnosti povinného. Za prieťah v konaní označil celé obdobie trvania súdneho sporu
sp.zn. 10C 232/1991.

Rozhodujúc o nároku navrhovateľa na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č.

514/2003 Z.z., sa súd v prvom rade zaoberal námietkou premlčania vznesenou odporcom a dospel
k záveru, že je dôvodná. Podľa §19 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. účinného v rozhodnom období,
právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Súd na
základe vykonaného dokazovania, nálezom Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 63/04- 69 zo dňa 20.4.2005
a odpoveďou Okresného súdu Bratislava I na sťažnosť navrhovateľa v konaní sp.zn. 10C 232/1991

zo dňa 19.11.2008, mal za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn.
10C 232/1991 boli konštatované prieťahy v konaní na to príslušným orgánom, a to ku dňu rozhodnutia
Ústavného súdu SR t.j. do 20.4.2005 a v období od 19.2.2007 do 10.10.2007, v období od 18.1.2008 do
24.6.2008avobdobíod9.7.2008do16.10.2008.Súdsastotožnilsobranouodporcu,žepriposudzovaní
zbytočných prieťahov v súdnom konaní, ako nesprávneho úradného postupu môže súd konajúci o

náhrade škode vychádzať len z taxatívne vymedzených skutočností a pretože všeobecný prvostupňový
súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nesprávneho úradného postupu
nemá právomoc skúmať prieťahy v inom súdnom konaní, ďalšie prieťahy v konaní sp.zn. 10C 232/1991
sám skúmať nemohol a vychádzal len z konštatovaných prieťahov príslušným orgánom t.j. prieťahov v
konanído20.4.2005konštatovanýchvnálezeÚstavnéhosúduSRč.k.IV.ÚS63/04-69zodňa20.4.2005

a prieťahov v konaní v období od 19.2.2007 do 10.10.2007, v období od 18.1.2008 do 24.6.2008 a
v období od 9.7.2008 do 16.10.2008 konštatovaných predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I v
odpovedi na sťažnosť navrhovateľa v konaní sp.zn. 10C 232/1991 zo dňa 19.11.2008 Spr. 3822/08,
ako nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ sa tak o škode vzniknutej mu nesprávnym úradnýmpostupom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 10C 232/1991 dozvedel dňom
rozhodnutia, resp. dňom doručenia rozhodnutia, t.j. najneskôr dňa 30.11.2008 a keď nárok na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy uplatnil z takto zistených prieťahov na súde až dňa 23.7.2012, urobil tak

po trojročnej lehote upravenej v § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Súd preto návrh navrhovateľa z
dôvodu jeho premlčania zamietol.

Napriek záveru súdu o premlčaní žalobného návrhu súd posudzoval v konaní aj splnenie podmienok pre
priznanie nároku na náhradu škodu za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.

Podľa§9zákonač.514/2003Z.z.štátzaškoduspôsobenúnesprávnymúradným postupomzodpovedá
objektívne za súčasného splnenia troch podmienok:
1. že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného postupu,
2. že poškodenému vznikla škoda,
3. že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom.

Súd na základe vykonaného dokazovania, pripojeným spisom Obvodného súdu Bratislava I sp.zn. 10C
232/1991 a 12C 53/91, mal za preukázané, že navrhovateľ sa v pôvodnom konaní sp.zn. 14C 135/85,
návrhom zo dňa 1.10.1985 domáhal proti Výstavníctvo n.p. Bratislava, určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27.9.1985, určenia, že pracovný pomer trvá a náhrady mzdy. Vo
veci určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27.9.1985 rozhodol Mestský

12C 144/2012

súd v Bratislave rozsudkom č.k. 12C 174/88-22 zo dňa 29.6.1988, právoplatným dňa 28.7.1988, ktorým
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 12C 71/87 -105 zo dňa 3.3.1988. Mestský súd v Bratislave
zároveň týmto rozsudkom zrušil rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 12C 71/87 -105 zo dňa 3.3.1988 v

časti o trvaní pracovného pomeru a o mzdových nárokoch a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Obvodný
súdBratislavaIvzrušenejčastionávrhunavrhovateľaopätovnerozhodolrozsudkomč.k.12C71/87-199
zo dňa 8.2.1989 tak, že zaviazal Výstavníctvo n.p. zaplatiť navrhovateľovi mzdové nároky vo výške
38.919,- Kčs s 3% úrokom od 1.2.1986 do zaplatenia a vo zvyšku súd návrh zamietol. Priznaný
mzdový nárok z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru bol navrhovateľovi priznaný do obdobia

28.7.1988, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok ohľadom neplatného končenia pracovného pomeru
výpoveďou a za ďalšie obdobie pri náhrade mzdy súd vychádzal z § 130 ods. 1 Zákonníka práce
vzhľadom k tomu, že pokiaľ ide o základ nároku navrhovateľa o tom bolo právoplatne rozhodnuté a
organizácia navrhovateľa, ktorý trval na ďalšom zamestnávaní mu neumožnila vykonávať prácu. Pokiaľ
ide o nárok navrhovateľa na náhradu mzdy za obdobie od 26.8.1985 do 31.12.1985, ten súd uznesením

na pojednávaní dňa 8.2.1989, vylúčil na samostatné konanie, vzhľadom k tomu, že nárok s neplatnosťou
výpovede nesúvisel. O takto vylúčenom mzdovom nároku navrhovateľa súd konal pod sp.zn. 10C
232/2010.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov. O sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd podľa článku 127 ods.1 Ústavy
SR rozhoduje len Ústavný súd SR.

Nálezom Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 63/04- 69 zo dňa 20.4.2005 a odpoveďou predsedníčky

OkresnéhosúduBratislavaInasťažnosťnavrhovateľavkonanísp.zn.10C232/1991zodňa19.11.2008,
mal súd za preukázané, že v konaní došlo k neprávnemu úradnému postupu konštatovaním prieťahov
do 20.4.2005 a v období od 19.2.2007 do 10.10.2007, v období od 18.1.2008 do 24.6.2008 a v období
od 9.7.2008 do 16.10.2008. Súd v konaní sp.zn. 10C 232/2010 rozhodol rozsudkom pre uznanie v
zmysle § 153a O.s.p. dňa 29.3.2010, právoplatným dňa 3.5.2010, ktorým súd zaviazal Výstavníctvo a.s.

Bratislava na zaplatenie 1.074,33 EUR spolu s úrokom z omeškania v celkovej výške 5.101,58 EUR
za obdobie od 26.9.1984 do 29.3.2010, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 3.5.2010. Súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/ 2003
Z.z. z titulu nesprávneho úradného postupu nemá právomoc skúmať prieťahy v inom súdnom konaní,
preto iné prieťahy v konaní sp.zn. 10C 232/1991, ako prieťahy zistené oprávneným orgánom, skúmať

nemohol a vychádzal len z prieťahov konštatovaných v náleze Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 63/04- 69
zo dňa 20.4.2005 a prieťahov v konaní v období od 19.2.2007 do 10.10.2007, v období od 18.1.2008
do 24.6.2008 a v období od 9.7.2008 do 16.10.2008 konštatovaných predsedníčkou Okresného súdu
Bratislava I v odpovedi na sťažnosť navrhovateľa v konaní sp.zn. 10C 232/1991 zo dňa 19.11.2008 Spr.3822/08. Takto zistené prieťahy v konaní sp.zn. 10C 232/1991 súd považoval za nesprávny úradný
postup. To znamená, že nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v celom súdnom konaní
sp.zn. 10C 232/2010 preukázaný nebol.

Navrhovateľ sa skutočného plnenia na základe právoplatného rozsudku sp.zn. 10C 232/1991 zo dňa
29.3.2010 domáhal v exekučnom konaní, ktoré však úspešné nebolo. Informáciou o stave konania
sp.zn. Ex - 85/2011 v exekučnej veci proti povinnému Výstavníctvo Bratislava a.s., Prievozská 18, 824 51
Bratislava, IČO: 31 322 646, zo dňa 8.3.2011 mal súd za preukázané, že súdom priznaná pohľadávka je

nevymožiteľná,pretožepovinný nevlastnížiadennehnuteľnýanihnuteľnýmajetok,zvýpisuzoSociálnej
poisťovne je zrejmé, že nemá žiadnych zamestnancov a neodvádza žiadne odvody od roku 2007, na
vydané príkazy na začatie exekúcie a exekučných príkazov do 12-tich bánk, neboli na účet súdneho
exekútora pripísané žiadne finančné prostriedky. Navrhovateľ preto súdom priznanú pohľadávku, ale
skutočne nevymoženú označil za škodu, a to škodu vo výške 5.101,58 EUR, čo však predstavuje len
súdom priznaný úrok z omeškania za obdobie od 26.9.1984 do 29.3.2010. Podľa názoru súdu ale

nevymoženie tejto súdom priznanej sumy nie je v príčinnej súvislosti so zisteným nesprávnym úradným
postupom súdu v konaní sp.zn. 10C 232/1991, prieťahmi konštatovanými na to príslušným orgánom v
nálezeÚstavnéhosúduSRč.k.IV.ÚS63/04-69zodňa20.4.2005avodpovedipredsedníčkyOkresného
súdu Bratislava I v odpovedi na sťažnosť navrhovateľa v konaní sp.zn. 10C 232/1991 zo dňa 19.11.2008
Spr. 3822/08, ale je následkom nečinnosti povinného, ktorý si nesplnil súdom uloženú povinnosť a sám

navrhovateľ v žalobnom návrhu uviedol, že už do 19.4.1992 bol povinný, Výstavníctvo Bratislava n.p.,
vytunelovaný a preto aj iný mzdový nárok uplatňovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
I sp.zn. 12C 53/91 dňa 3.7.1997 vzal späť. Navrhovateľ sa tak v tomto konaní snažil domôcť plnenia
priznaného mu súdom, ale povinným nesplneným, od štátu, čo súd považoval za neprípustné.

Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I št.p. Výstavníctvo Bratislava oddiel Pš,
vložka392/B,založenomvspisetunajšiehosúdusp.zn.10C232/1991nač.l.61,malsúdzapreukázané,
že štátny podnik Výstavníctvo bol zrušený rozhodnutím ministra priemyslu SR č. 41/92 zo dňa 14.4.1992
na základe § 15 ods. 1 písm. a zákona č. 111/90 Zb. o štátnom podniku a § 11 ods. 3 zákona č. 92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a na základe rozhodnutia ministra pre správu a

privatizáciu národného majetku SR o schválení privatizačného projektu č.j. 340/1992 z 11.4.1992, bez
likvidácie k 30.4.1992 a všetky práva a záväzky, vrátane záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov prešli
na Fond národného majetku SR. Zakladacou listinou akciovej spoločnosti Výstavníctvo a.s. založenou
v spise tunajšieho súdu sp.zn. 10C 232/1991, na č.l. 246, zo dňa 13.4.1992, mal súd za preukázané,
že Fond národného majetku SR založil akciovú spoločnosť Výstavníctvo a.s., Prievozská 18, Bratislava

a predmetom nepeňažného vkladu zakladateľa bol všetok majetok slúžiaci na prevádzkovanie št.p.
Výstavníctvo Bratislava, ako i všetky práva a povinnosti, záväzky (i neznáme) okrem práv podľa § 16
zákona č. 92/1991 Zb. Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel Sa, vložka
414, mal súd za preukázané, že obchodná spoločnosť Výstavníctvo Bratislava a.s., Prievozská 18, 824
51 Bratislava, bola uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cbr/109/2009 zo dňa 21.03.2012,

právoplatným dňa 28.05.2012, zrušená bez likvidácie a dňa 7.6.2012 bola vymazaná z obchodného
registra ex offo. Zrušením spoločnosti bez likvidácie je zrejmé, že nemala žiaden majetok

Podľa § 17 zákon č. 514/2003 Z.z. účinného v rozhodnom období, sa nemajetková ujma v peniazoch
uhrádza len ak nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom iba samostatné konštatovanie porušenia práva. Navrhovateľ sa v predmetnom konaní
domáhal nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup - prieťah v konaní vedenom na tunajšom
súde sp.zn. 10C 232/1991 vo výške 20.845,44 EUR do 29.3.2010, ktorú určil na základe priemernej
mzdy v národnom hospodárstve za obdobie celého trvania súdneho sporu sp.zn. 10C 232/1991. Ako
nemajetkovú ujmu, ktorá mu vznikla týmto nesprávnym úradným postupom, vo svojej výpovedi na

pojednávaní dňa 17.1.2014 označil skutočnosť, že po neplatnom skončení pracovného pomeru vo
Výstavníctve n.p. zo dňa 22.4.1983 (bolo predmetom iného súdneho
12C 144/2012

sporu vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn.14C 74/83), kde pracoval ako obchodno-

ekonomický námestník, pracoval ako pomocný robotník na JRD Prašník pri Piešťanoch, napriek tomu,
že má ukončené vysokoškolské vzdelanie a zamestnávateľ mu dával zlé kádrové posudky. Uvedenú
nemajetkovú ujmu si uplatňoval za obdobie od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
sp.zn. 14C 74/83 (predmetom sporu bolo okrem iného neplatné skončenie pracovného pomeru zo dňa22.4.1983), od 19.2.1986 do 29.3.2010, kedy súd rozhodol rozsudkom v konaní sp.zn. 10C 232/1991.
Žiadne dôkazy na preukázanie takto označenej nemajetkovej ujmy však súdu nenavrhol. Podľa názoru
súdu navrhovateľom uplatnená nemajetková ujma nie je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným

postupom v konaní sp. zn. 10C 232/1991, ale je následkom neplatného skončenia pracovného pomeru
vo Výstavníctve n.p., zo dňa 22.4.1983, o ktorom bolo rozhodnuté v inom súdnom konaní (rozsudkom
Mestského súdu v Bratislave č.k. 11Co 28/84 - 39 zo dňa 25.9.1984).

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené všetky tri vyššie uvedené podmienky

na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. a aj
preto žalobný návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a odporcovi, ktorý
bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.