Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/262/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115226918
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616207193.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci žalobcu: Q. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XXX, J., zastúpený BIZOŇ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo
námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Poľnohospodárska pôda s.r.o., Žehrianska
3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpený LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36861723,

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 25. mája 2017, č. k. 16C/84/2015-175 proti
výroku o trovách konania, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o trovách konania
m e n í takto:

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

II.Odvolacísúd priznáva žalovanému nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením I. konanie zastavil, II. priznal žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 % trov konania, III. vrátil Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Y. XXX/XXX, XXX

XX J. súdny poplatok za návrh vo výške 92,80 eur po právoplatnosti tohto uznesenia, prostredníctvom
Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9,
975 99 Banská Bystrica a IV. zrušil uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 16C 84/2015-15 zo dňa
8.9.2015,ktorýmbolonariadenéneodkladnéopatrenie.Svojerozhodnutieprávneodôvodnilspoukazom
na ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 335 ods. 1 zákona č.160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch. Súd prvej inštancie dôvodil tým, žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra
dňa 04.09.2015 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese K., v
obci J., v katastrálnom území J., parcely registra "C", zapísanej na LV č.XXXX ako parc.č. XXXX orná
pôda o výmere 9032 m2. Žalobca dňa 14.10.2016 doručil súdu späťvzatie žaloby a žiadal konanie
zastaviť, nakoľko od podania žaloby došlo na základe protestu prokurátora k zrušeniu rozhodnutia
Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. 5234/2015 zo dňa 24.7.2015 o povolení vkladu vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného. Správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo
k pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené. Z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť v celom
rozsahu, súd prvej inštancie akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil. Súhlas žalovaného so
späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko vo veci nedošlo k predbežnému prejednaniu sporu a ani k
otvoreniu pojednávania. Konštatoval, že k späťvzatiu žaloby prišlo vplyvom konania prokurátora (vstúpil
do katastrálneho konania, podal protest) a správnych orgánov, na ktoré nemal žalobca žiadny vplyv.

Žalovaný popieral neplatnosť kúpnej zmluvy. Z jeho konania a postupu v správnom konaní vyplýva,
že si nárokoval na vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti. Žalobca nemal inú možnosť ako sa domôcťsvojho práva a preto podal túto žalobu. Medzičasom sa však na základe protestu prokurátora opätovne
stal vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola následne prevedená na MH Invest II s.r.o.. Preto zanikol jeho
naliehavý právny záujem na tejto žalobe a zobral žalobu späť. Uviedol, že žalovaný procesne zavinil

zastavenie konania a žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods.1 CSP. O
vrátení súdneho poplatku súd prvej inštancie rozhodol z dôvodu, že k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred
prvým pojednávaním vo veci samej, a preto vrátil žalobcovi ním zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo
výške 92,80 eur, krátený o 6,70 eur cestou prevádzkovateľa systému. Pretože vo veci bolo po začatí
konania nariadené neodkladné opatrenie a konanie vo veci samej sa zastavilo, rozhodol súd prvej

inštancie o jeho zrušení.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný proti výroku II. z dôvodov, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku,ktoréneboliuplatnenéarozhodnutiesúduvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,tiež

namietal, že rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti. Konštatoval, že z podstaty veci vyplýva, že ak
späťvzatie nemožno odôvodniť výsledkom správania žalovaného vo vzťahu z žalobným požiadavkám,
tak nie je možné odvodiť súvislosť a teda ani procesné zavinenie vo vzťahu k žalobe. V tomto smere je
irelevantné len samotné správanie žalovaného, keďže súd sa hmotno-právnymi otázkami nezaoberal.
Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Mcdo 12/2008 a uznesenia KS v Ústí na Labem sp. zn.

25Co/550/2005 a 14Co/317/2008. Uviedol, že správny orgán dospel k záveru (po podaní protestu
prokurátora), že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného prevedené platne a vkladové
konanie zastavil. Následne bol ako vlastník na list vlastníctva zapísaný žalobca. Protest prokurátora
bol podaný na tom právnom základe, že v prípade nerešpektovania predkupného práva štátu je právny
úkon- kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným- úkonom absolútne neplatným. Osobou povinnou z

predkupného práva však bol predávajúci, čiže žalobca. Namietal, že odôvodnenie je nepostačujúce,
uznesenie trpí vadou nepreskúmateľnosti. Protest prokurátora nie je rozhodnutím, ktorým by bol súd
viazaný a ak súd na toto rozhodnutie poukázal, je v zmysle ustanovenie § 194 ods. 2 CSP povinný
vysporiadať sa aj s dôvodmi v ňom uvedenými. Poukázal na to, že súd prvej inštancie posudzoval
aj hmotno-právne súvislosti. Zdôraznil, že relevantné hmotno-právne otázky neboli dosiaľ vyriešené s

konečnou platnosťou a protest prokurátora bol podaný na inom právnom základe. Súd len konštatoval
podanie protestu prokurátora bez skúmania dôvodov v ňom uvedených. Bez prejednania merita veci
a bez vykonania dokazovania nemožno dôjsť k záveru o zavinení žalovaného. Upriamil pozornosť na
skutočnosť, že žaloba sa neplatnosti domáhal z viacerých dôvodov. Je predčasné vyhodnotiť postup
žalovaného, spočívajúci v bránení sa záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy v katastrálnom konaní, v

súdnom konaní o určenie neplatnosti a v konaní o správnej žalobe ako neuznanie, že zmluva bola
v rozpore so zákonom. V konaní sp. zn. 1S/25/2016, vedenom na Krajskom súde v Bratislave o
správnej žalobe proti rozhodnutiu o vyhovení protestu prokurátora, môže dôjsť k zrušeniu rozhodnutia.
Rovnako je napadnuté aj rozhodnutie správneho orgánu o zastavení vkladového konania, ktoré sa
vedie na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/173/2016. Tiež sa na Okresnom súde Nitra pod sp.

zn. 12C/107/2016 vedia konanie o určenie vlastníckeho práva, kde vystupuje žalovaný ako žalobca.
Záver súdu ohľadne platnosti resp. neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy mohol byť odlišný než bol
záver prokurátora. V tomto smere súd vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že súd prvej inštancie
neskúmal procesné zavinenie ohľadne trov, ktoré by inak neboli vznikli. Súd nesprávne zistil skutkový
stav, pretože z dôkazov vyplýva, že zastavenie konania späťvzatím žaloby procesne zavinil žalobca.

Súd prvej inštancie podľa žalovaného tiež nezobral do úvahy, že ne strane žalovaného by neboli vznikli
ďalšie trovy právneho zastúpenia, pokým by došlo k späťvzatiu žaloby bez zbytočného odkladu po tom,
čo sa o existencii dôvodov na späťvzatie žalobca dozvedel. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie tak,
že mu bude priznaný nárok na náhradu trov v rozsahu 100%.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť
a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že vzal žalobu späť z dôvodu, že po jej
podaní mu bolo v príslušnom správnom konaní na základe protestu prokurátora navrátené vlastnícke
právo v evidencii katastra nehnuteľností, ktorého určenia sa v tomto konaní domáhal. Žalovaný síce
správne uvádza, že otázku, kto zavinil zastavenie konania, je potrebné posudzovať z procesného

hľadiska, no na druhej strane ignoruje ustálený výklad predmetného ustanovenia, v zmysle ktorého je
procesné zavinenie dané objektívnym posúdením vzťahu medzi žalobcom požadovaným výsledkom
konania a dôvodom späťvzatia žaloby. Žalobca sa v konaní domáhal určenia vlastníckeho práva k
pozemku evidovaného na katastrálnej mape ako parcela registra „C“ č. XXXX pre kat. úz. J., pretožeako vlastník pozemkov bol v katastri nehnuteľností evidovaný žalovaný. Následne bolo rozhodnutie o
vklade vlastníckeho práva v prospech žalovaného zrušené na základe protestu prokurátora z dôvodu,
že kúpna zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je absolútne neplatná. Po zrušení rozhodnutia o

vklade bol v evidencii katastra nehnuteľností obnovený zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu.
Z objektívneho hľadiska teda procesne nastal výsledok, ktorého sa žalobca domáhal v tomto konaní.
Uviedol, že nemal v čase podania žaloby inú možnosť ako domáhať sa súdnej ochrany svojich práv.
Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalovaného bolo právoplatné.
Žalovaný popieral neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom reálne hrozilo, že zo strany žalovaného dôjde k

ďalšímscudzovacímúkonomapozemoknadobudnetretiaosoba.Bezpodaniažalobybyžalobcatakisto
nemohol žiadať súd, aby mu prostredníctvom predbežného opatrenia (dočasne) priznal ochranu pred
ďalšími scudzovacími úkonmi zo strany žalovaného. Žalobca sa nemohol spoliehať na to, že sa celá
vec vyrieši v správnom konaní, keďže na konanie prokurátora nemal vplyv. Je nesporné, že žaloba bola
podaná dôvodne, a teda že existenciu konania a trov v ňom vzniknutých zapríčinil žalovaný tým, že
podvodneuzavrelneplatnúzmluvunaškodužalobcu,pričomtútomuselnásledneprotestovaťprokurátor

z dôvodu ochrany zákonnosti. Žalobca sa v inom (katastrálnom) konaní domohol nároku, ktorý si v tomto
( civilnom) konaní uplatnil, pričom vlastnícke práva k pozemku mu bolo v príslušnom správnom konaní
prinavrátené z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Je právne irelevantné, aké konkrétne
dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalobca namietal, keďže na všetky dôvodu musel súd
prihliadať z úradnej povinnosti. Namietal, že tvrdenia žalovaného v čl. I a II odvolania si výslovne

protirečia. V súvislosti s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania sa uplatňuje princíp procesnej
zodpovednosti za zavinenie, podľa žalobcu je irelevantné na akom hmotnoprávnom základe vstúpil do
katastrálneho konania prokurátor. Zdôraznil, že procesné zavinenie je dané objektívnym posúdením
vzťahu medzi žalobcom požadovaným výsledkom konania a dôvodom späťvzatia žaloby. Poukázal na
skutočnosť,žeúplnevovšetkýchskutkovototožnýchveciach (svýnimkousamosudcovJUDr.Heinricha,

Mgr. Heinrichovej) vedených na Okresnom súde Nitra (napr. pod sp. zn. 16C/97/2015 alebo pod sp.
zn. 19C/482/2015) súd priznal žalobcom v rovnakom procesnom postavení nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, pričom v odôvodnení oboch rozhodnutí konštatoval, že žalovaný z dôvodu
rozhodnutia o proteste prokurátora procesne zavinil zastavenie konania. Poukázal aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/139/2017 zo dňa 30.03.2017. Uviedol, že k rozhodnutiu vziať žalobu

v celom rozsahu dospel v októbri 2016, kedy sa rozhodol uplatňovať procesné úkony a brániť svoje
právom chránené záujmy výlučne v správnom súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod
sp. zn. 11S/173/2016. Žalobca, ktorý nebol viazaný žiadnou lehotou na späťvzatie žaloby, pritom vzal
žalobu späť v dostatočnom časovom predstihu ešte pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej,
a to v záujme minimalizovať trovy konania oboch strán sporu. Uviedol, že žalovaný nekalým spôsobom

presvedčil žalobcu na uzatvorenie absolútne neplatnej kúpnej zmluvy; v správnom konaní využil všetky
dostupné riadne opravné prostriedky a následne podal aj žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Okresného úradu Nitra, ktorým bolo právne prinavrátené vlastnícke právo žalobcovi. Žalobca si v
konaní uplatňuje iba tie trovy, ktoré mu reálne vznikli za účelom súdnej ochrany jeho práv. Poukázal
na právny názor NS SR v rozhodnutí sp. zn. 2 Mcdo 17/2009. Konanie žalovaného označil ako v

rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky
náležitosti rozhodnutia. V závere zhrnul, že pri dodržaní kritéria procesného zavinenia je potrebné
posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala
a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
V konaní je zrejmé, že žalobca dosiahol to, čoho sa podanou žalobou domáhal, teda „evidenčného

obnovenia vlastníckeho práva v liste vlastníctva z titulu neplatnej kúpnej zmluvy“, pretože žalovaný
prehral svoj spor v konaní o proteste prokurátora. Preto podľa názoru žalobcu zastavenie konania treba
posudzovať, že ho procesne zavinil žalovaný.

4.Žalovanývpísomnomvyjadreníkvyjadreniužalobcuuviedol,žezmyslomvyužitiazásadyzavineniaje

sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím
súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady
nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie
konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska a
to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a

skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 7 MCdo 4/2010, nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 196/09, rozsudok
KS v Banskej Bystrici sp. zn. 13 Co/1453/2014. K zastaveniu konania nedošlo z dôvodu neskoršieho
správania žalovaného, z procesného hľadiska žalobca svojim návrhom na zastavenie konania totozastavenie procesne zavinil. Z obsahu protestu prokurátora je zrejmé, že prokurátor ho podal z dôvodu
porušenia predkupného práva štátu k dotknutým nehnuteľnostiam. Predkupné práva mohol porušiť
jedine žalobca ako predávajúci a ako subjekt povinný z predkupného práva, nie žalovaný ako kupujúci.

Dôvodnosť žaloby by mohla byť vo vzťahu k žalovanému potvrdená jedine rozhodnutím súdu alebo
úkonom žalovaného, z ktorého obsahu by bolo zrejmé, že žalovaný „uznáva“, že vlastníkom dotknutých
nehnuteľností je žalobca. Takýto úkon žalovaný nikdy nevykonal; práve naopak, vykonal všetky úkony
smerujúce k tomu, aby spochybnil a poprel vlastnícke právo žalobcu k týmto nehnuteľnostiam, a
z ktorých je zrejmé, že za ich vlastníka považuje seba ( predtým, než boli vyvlastnené). Upriamil

pozornosť súdu, že žalobca vzal žalobu späť až po roku po podaní protestu prokurátora a po rozhodnutí
katastrálneho orgánu, ktorým bolo protestu vyhovené. Žalobca mohol vziať žalobu späť už vtedy, keď sa
dozvedel o podaní protestu prokurátora, nakoľko vyhovením protestu katastrálnym orgánom bol podľa
neho naplnený aj účel podanej žaloby o určenie vlastníckeho práva, a tým zároveň zanikol žalobcovi
naliehavý právny záujem na takomto určení. Prípadnému nevyhoveniu protestu sa žalobca mohol
brániť riadnymi a mimoriadnymi prostriedkami v rámci katastrálnych konaní a prípadnými správnymi

žalobami o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí katastrálnych orgánov, ako to musel urobiť žalovaný.
Keďže vlastnícke právo je nepremlčateľné, na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva neexistuje
premlčacia doba, v ktorej by takúto žalobu bolo nutné podať. Žalobca by tak v prípade nevyhovenie
protestu mohol podať žalobu o určenie vlastníckeho práva opätovne. Žalobca teda konal v rozpore
s hospodárnosťou konania a vzniku zbytočných trov nepredchádzal. Prvé podanie zo strany žalobcu

bolo podané dňa 30.10.2015. Vznik trov právneho zastúpenia žalovaného spôsobil svojim zavinením,
keď žalobu nevzal späť po tom, ako stratil naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení.
V tomto smere je zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že žaloba bola podaná dôvodne a skutočnosť, že
do katastrálneho konania vstúpi prokurátor a na základe jeho protestu bude žalobcovi vlastnícke
právo k pozemku náležať opäť nemohol žalobca predpokladať. Žalobca mohol podať prokurátorovi

podnet na podanie protestu proti rozhodnutiu o povolení vkladu. Pre posúdenie zavinenia žalobcu pri
zastavení konania je však významnejšou tá skutočnosť, že po podaní protestu mal žalobca vziať žalobu
späť bez zbytočného odkladu a nie a po roku a po vykonaní úkonov právnej služby jeho právnym
zástupcom. Nie je zrejmé, akú súvislosť má mať so späťvzatím žaloby skutočnosť, že do súdnych konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí katastrálnych orgánov stúpila Krajská prokuratúra Nitra. Tieto

konania neboli doteraz právoplatne skončené a vstup ďalšieho účastníka je iba dôsledkom novej právnej
úpravy obsiahnutej v Správnom súdnom poriadku. Žalovaný tiež namietal, že žalobca vzal žalobu
späť z dôvodu, že stratil aktívnu vecnú legitimáciu po tom, ako kúpnou zmluvou č. 30203/4782/2015/
Lužianky/007/JulEv zo dňa 04.03.2016 previedol vlastnícke právo na spoločnosť MH Invest, s.r.o.. Tým,
že ani žalobca ani uvedená spoločnosť nepodali do konania návrh na zmenu žalobcu, je zrejmé, že

minimálne od marca 2016 žaloba nemohla byť vo veci samej objektívne dôvodná, pretože žaloba právo,
ktorého určenia sa domáhal previedol na tretiu osobu. Konštatoval, že žalobca zbytočne zavinil vznik
ďalších trov právneho zastúpenia žalovaného, ktoré by neboli vznikli, ak by žalobca vzal žalobu späť
bez zbytočného odkladu.

5. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa §
379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní uznesenia
súdu prvej inštancie v napadnutej časti dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a preto
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil vo výroku o trovách konania,

keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade
trov konania strán sporu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
04.09.2015 sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v

katastrálnom území J., obec J., okres K., evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Nitra, ako pozemky parcela registra „C“ č. XXXX- orná pôda o výmere 9032 m2, a uplatnil
si náhradu trov konania. Zároveň žiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd zakazuje
žalovanému nakladať - predať, darovať, zameniť, dať do nájmu, založiť, zaťažiť vecným bremenom a
vypožičaťnehnuteľnostievidovanévkatastrinehnuteľnostínaLVč.XXXX,okresK.,obecJ., katastrálne

územie J., parc. č. XXXX- orná pôda o výmere 9.032 m2, až do právoplatného skončenia veci.
Uznesením č. k. 16C/84/2015-15 zo dňa 08.09.2015 súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie,
ktorým zakázal žalovanému nakladať - predať, darovať, zameniť, dať do nájmu, založiť, zaťažiť vecným
bremenom a vypožičať nehnuteľnosť vedenú v katastri nehnuteľností v kat. úz. J., zapísanú v LVč. XXXX ako parc. č. XXXX orná pôda o výmere 9.032 m2, až do právoplatného ukončenia konania
vedenom na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 16C 84/2015. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie
dňa 19.05.2016 žalobca žiadal o pripustenie zmeny žaloby. Dňa 14.10.2016 bolo súdu prvej inštancie

doručené podanie, ktorým žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a uplatnil si trovy konania v sume
4.722,99eur.Späťvzatiežalobyodôvodniltým,žepopodanížalobydošlokpodaniuprotestuprokurátora
proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 24.07.2015 č. V 5234/2015, ktorým
bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy. Okresný
úrad K., katastrálny odbor, v konaní č. V 5234/2015 protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa

13.10.2015, č. UPo 7/2015-6, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra
SR zo dňa 18.12.2015, č. LPO-7997/2015/Ja. Správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k
pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobcu
ako vlastníka. Dôvodom bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu.
V súčasnosti už žalobca nie je vlastníkom predmetného pozemku, nakoľko štát si k nemu uplatnil
predkupné právo a pozemky sú evidované v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo spoločnosti MH Invest

II s.r.o. na LV č. XXXX pre kat. úz. J.. Navrhol o trovách konania rozhodnúť podľa § 256 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalovaný bude zaviazaný k náhrade trov
konania. Uviedol, že procesné zavinenie zastavenia konania nie je možné vzťahovať len na konkrétny
úkon účastníka konania, ale je potrebné ho posudzovať komplexne a extenzívne v celkovom kontexte
v konaní uplatnených skutočností. V dôsledku toho môže aj v prípade späťvzatia žaloby žalobcom byť

dôvodom pre tento úkon konanie žalovaného, príp. ďalšie skutočnosti mimo vôle žalobcu. Uviedol, že
žalobca v čase podania žaloby nemal inú možnosť, ako domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva
súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru o povolení vkladu
vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalovaného bolo v danom čase právoplatné, pričom hrozilo,
že žalovaný prevedie vlastnícke právo k pozemku na tretiu osobu, na základe čoho súd vydal predbežné

opatrenie, ktorým zakázal žalovanému s pozemkami disponovať. Žalovaný neuznal, že kúpna zmluva
bola uzavretá v rozpore so zákonom, čo vyplýva z jeho postupu v katastrálnom konaní, keďže sa
proti rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolal, ako aj z jeho postupu v doterajšom súdnom konaní. V
prípade, ak by žalobca žalobu vo veci nepodal, nemohol by súd žiadať, aby jeho prostredníctvom
predbežného opatrenia priznal ochranu pred ďalšími scudzovacími úkonmi zo strany žalovaného. O

tom, že súd považoval za potrebné predbežne ochrániť práva žalobcu, svedčí aj skutočnosť, že na jeho
návrh predbežné opatrenie vydal. Žalobca teda podal žalobu dôvodne. Skutočnosť, že do katastrálneho
konania vstúpi prokurátor a na základe jeho protestu bude žalobcovi vlastnícke právo k pozemkom
náležať opäť aj podľa zápisu v katastri nehnuteľností, nemohol predpokladať, ani sa na to spoliehať.
Z tohto dôvodu mu nemôže byť pričítané procesné zavinenie zastavenia konania, keď teraz z tohto

dôvodu žalobu berie späť. S ohľadom na uvedené má za to, že existenciu konania a úkonov v ňom
vykonaných zavinil žalovaný, keďže žaloba bola podaná dôvodne. K odpadnutiu dôvodov pre vedenie
tohto konania došlo vplyvom konania prokurátora a správnych orgánov, na ktoré nemal žalobca žiadny
vplyv. Preto je dôvodné, aby trovy konania, ktoré žalobcovi vznikli, znášal žalovaný, ktorý vytrvalo, hoci
zjavne bezúspešne popiera neplatnosť kúpnej zmluvy a vyvoláva tým ďalšie konania. Následne súd

prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za
zavinenie znamená, že trovy je povinná platiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia
zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli,
uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na

meritórny výsledok sporu. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v
späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr.

odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa bránil.
Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť
meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť
nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem procesné zavinenie je pritom nevyhnutnévykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj
žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne
podanej žaloby. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok

konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný plnil splnil to, čoho
sa žalobca domáhal a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

9. Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V danej právnej veci bola žaloba podaná dňa

04.09.2015. Žalobca žiadal, aby súd určil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a to na podklade tých
skutkových okolností, že zmluva, na základe ktorej prišlo k prevodu nehnuteľnosti na žalovaného
je absolútne neplatná podľa § 39a Občianskeho zákonníka. Žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby,
žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že po podaní žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora proti
rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 24.07.2015 č. V 5234/2015, ktorým bol
povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy. Okresný úrad

Nitra, katastrálny odbor v konaní č. V 5234/2015 protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa
13.10.2015, č. UPo 7/2015-6, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra
SRzodňa18.12.2015,č.LPO-7997/2015/Ja.Správnyorgándospelkzáveru,ževlastníckeprávo k
pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobcu
ako vlastníka predmetných nehnuteľností. Dôvodom bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne

neplatného právneho úkonu. Odvolací súd v danej právnej veci uvádza, že po začatí konania nastal vo
veci faktický stav, keď v konaní nebolo sporné, že Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor v konaní č.
V 5234/2015 protestu prokurátora vyhovel, že správny orgán potom čo dospel k záveru, že vlastnícke
právo k pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené, do katastra nehnuteľností opätovne zapísal
žalobcu ako vlastníka predmetných nehnuteľností. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom

vyplývajúcim nie z hmotného práva, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu
je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania sa
žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol k uplatnenému nároku alebo
nie, pričom súd neskúma, či by bola žaloba v meritórnom konaní úspešná alebo nie. S poukazom na
vyššie uvedené je potrebné prijať ten právny záver, že žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie

konania, keďže dôvodom späťvzatia žaloby nebola skutočnosť, že by žalovaný splnil to, čoho sa žalobca
domáhal v žalobnom návrhu a že len z toho dôvodu bola žaloba vzatá späť. Odvolací súd ďalej uvádza,
že dôvodom späťvzatia žaloby nebolo správanie sa žalovaného, ale skutočnosť, že strany sporu uzavreli
absolútne neplatný právny úkon, keď nebolo rešpektované zákonné predkupné právo štátu podľa § 3
odsek 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií.

Za danej situácie po proteste prokurátora, ktorému bolo vyhovené, došlo k odpadnutiu predmetu sporu
a následnému späťvzatiu podanej žaloby. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods.

2, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).