Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. november 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115204021
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115204021.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: Consumer

Finance Holding a.s., sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, právne zastúpeného Gallo,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: J. P., Q..
XX.XX.XXXX, U. X. Y. W. XXXX/X, XXX XX R., o zaplatenie 7 659,30 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 679 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 20.02.2015 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 7 659,30
€ s príslušenstvom. Tento celkový uplatnený dlh žalovaného špecifikoval takto - poskytnutá pôžička vo
výške 7 810,08 € + úrok vo výške 2 037,20 € + náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 366
€ + spracovateľský poplatok vo výške 111,02 €, pričom od tejto sumy boli odpočítané prijaté úhrady vo
výške 2 665 €. Požadovaná suma tak predstavuje výšku 7 659,30 € spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,05 % ročne od 29.12.2014 do zaplatenia.
1.1. Žalobca si predmetný nárok uplatňuje na základe toho, že dňa 28.09.2012 uzavrel ako veriteľ so
žalovaným ako dlžníkom Zmluvu a zmluvu o zabezpečení č. 120126254, na základe ktorej poskytol
žalobca žalovanému celkovú sumu 7 810,08 € na zakúpenie osobného motorového vozidla uvedeného
v zmluve. Žalovaný sa zaviazal predmet financovania splácať v pravidelných mesačných splátkach po
dobu 60 mesiacov v sumu 182,12 €. Žalovaný do dnešného dňa zaplatil necelých 15 splátok v celkovej
výške 2 665 €.

2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril vo svojom odpore proti platobnému rozkazu (č. l. 41-42) došlom
súdu dňa 02.07.2015, v ktorom uviedol, že skutočne od žalobcu obdŕžal úver tak ako to tento uvádza
v žalobe, za ktorý bolo kúpené osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, ktoré malo byť zaplatené v
splátkach. Žalovaný uvádza, že po zistení nových skutočností a skrytých chybách a závad na vozidle,
toto auto vrátil späť. Po vrátení vozidla ho oslovili dvaja páni, a to G. S. a J. J., že to auto dajú do poriadku
a všetky chyby a závady budú odstránené. Po jeho rozhodnutí, že to auto nechce a že ho vracia, mu

ponúkli možnosť preleasingovania vozidla a že všetky veci, čo sa týka preleasingovania a odstránenia
chýb dajú do poriadku. Dňa 08.10.2012 teda uzavrel dohodu o zapožičaní motorového vozidla značky
Škoda Octavia s pánom G. S. a J. J. s tým, že zmluva má overené podpisy a motorové vozidlo sa
zapožičiava na dobu určitú, a to do času preleasingovania motorového vozidla. Všetky náklady spojenés mesačnými splátkami a poplatky alebo pokuty mal hradiť účastník, ktorému bolo vozidlo zapožičané.
Po uplynutí niekoľkých dní žalovaný mal zisťovať telefonicky u spoločnosti Q-CAR a u J. J., či je všetko
v poriadku, načo mu bolo povedané, že je všetko v poriadku.

3. Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis,
výsluchom svedkov a s prihliadnutím na tvrdenia strán sporu zistil nasledujúce:
3.1. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo dňa 28.09.2012 k uzatvoreniu
Zmluvy a zmluvy o zabezpečení. Žalobca bol pri uzatváraní zmluvy zastúpený sprostredkovateľom, a

to spoločnosťou Kapycar s.r.o. Kapušany. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver
vo výške 7 810,08 €. Splátka predstavovala výšku 182,12 € a bola splatná 13-teho dňa v mesiaci.
Celková čiastka na zaplatenie bola 10 927,20 €, ročná úroková sadzba 15,04 %, počet splátok 60, dátum
prvej splátky 13.10.2012, termín konečnej splatnosti september 2017, RPMN 15,04 % a priemerná
hodnota RPMN 13,72 %. Klient podpisom Zmluvy a zmluvy o zabezpečení zobral na vedomie, že
výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania vo výške 6 344 €

a náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 1 466,08 €. Klient podpísaním Zmluvy a zmluvy o
zabezpečení zároveň žiada spoločnosť, aby ňou poskytnutý úver v časti doplatok kúpnej ceny a časť
nákladov spojených s poskytnutím úveru vo výške 1 348,10 € bol poukázaný na účet sprostredkovateľa
a časť nákladov spojených s poskytnutím úveru vo výške 117,98 € na účet spoločnosti CarDetect s.r.o..
3.2. Zároveň so Zmluvou a zmluvou o zabezpečení bola podpísaná kúpna zmluva č. 120126254, ktorou

žalovaný odkúpil od predávajúceho R. X. motorové vozidlo Škoda Octavia 1,6 TOUR max. Súčasťou
zmluvy bol aj splátkový kalendár (č. l. 8), ktorý uvádzal aká časť z každej splátky pripadá na istinu a
aká na úrok.
3.3. Listom zo dňa 10.12.2014 malo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru z dôvodu jeho
nesplácania žalovaným (č.l. 9).

3.4. Faktúrou týkajúcou sa vyúčtovania predčasného ukončenia zmluvy žalobca oznámil žalovanému
dlžnú sumu vo výške 7 659,30 € (č. l. 10), podľa ktorej zostatok istiny k úhrade má výšku - 5 062,64
€, predpísané splátky - 4 784,64 €, spracovateľský poplatok - 111,02 € a náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky - 366 €. Po odpočítaní prijatých úhrad vo výške 2 665 €, dlžná suma predstavuje výšku 7
659,30 €.

3.5. Žalobca ďalej súdu predložil faktúry od dodávateľa ORIM Extra Plus s.r.o., na základe ktorých mal
tejto spoločnosti vyplatiť sumu 78 € a 288 €, v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktorú si v súčasnosti
uplatňuje na súde.
3.6. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné obchodné podmienky (č. l. 17-19).
3.7. Pokiaľ ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 366 €, tu žalobca poukázal

na Všeobecné obchodné podmienky článok 16, bod 16.5, podľa ktorého súčasťou pohľadávky sú aj
náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Žalobca má za to, že v zmysle § 121 ods. 3
OZ sú tieto náklady príslušenstvom pohľadávky. Zároveň súdu predložil mandátnu zmluvu uzatvorenú
medzi ním a spoločnosťou ORIM EXTRA PLUS v znení dodatkov, na základe ktorej mu mala vzniknúť
povinnosť zaplatenia sumy 366 € v prospech spoločnosti ORIM EXTRA. Podľa dodatku č. 2 k tejto

zmluve zo dňa 30.11.2009, ktorý bol uzavretý dňa 01.09.2010 „za zaistenie motorového vozidla vrátane
prepravných nákladov mimo použitia odťahovej služby alebo firmy na otvorenie vozidla, patrí spoločnosti
ORIM EXTRA odmena od žalobcu vo výške 431,52 €.“
3.8. Listom zo dňa 20.08.2015 (č. l. 45) vyzval súd žalobcu, aby tento preukázal dodržanie postupu
podľa § 53 ods. 9 OZ pri predčasnom zosplatnení a ozrejmil náklady spojené s vymáhaním vo výške

366 €, keďže podľa mandátnej zmluvy v znení dodatku č. 2 patrí mandatárovi odmena iba za zaistenie
motorového vozidla. Tiež, aby ozrejmil čo predstavuje spracovateľský poplatok 111,02 €, čo predstavujú
náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 1 466,08 € a zaslal doklady, na základe ktorých bola
preverovaná bonita žalovaného. 3.9. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu
dňa 19.11.2015 (č. l. 48-55), pričom uviedol, že podľa jeho názoru pri zosplatnení dlhu došlo k dodržaniu

postupu podľa § 53 ods. 9 OZ. Žalobca mal žalovaného pokusom o zmier zo dňa 21.12.2013 vyzvať na
úhradu dlhu. Keďže k tomu nedošlo, žalobca oznámil žalovanému, že začína výkon zabezpečovacieho
prevodu práva.
Pokiaľ ide
- o náklady na vymáhanie pohľadávky, žalobca poukázal na dodatok k mandátnej zmluve, podľa ktorého

spoločnosti ORIM EXTRA patrí odmena za mimosúdnu správu,
- o spracovateľský poplatok, tento predstavuje jednorazový poplatok súvisiaci s vyhlásením predčasnej
splatnosti určený sumou 1,4 % z kúpnej ceny predmetu financovania,- o sumu 1 466,08 €, táto predstavuje náklady spojené s poskytnutím pôžičky a konkrétne sa jedná o
províziu pre sprostredkovateľa, a to spoločnosť KAPYCAR s.r.o.,
- o skúmanie bonity žalovaného, žalobca súdu predložil schvaľovací protokol k návrhu zmluvy. Čo sa

týka osobných údajov, resp. údajov spojených s bonitou žalovaného, v tomto schvaľovacom protokole sa
uvádza, že zamestnávateľom žalovaného je Mestský úrad Prešov. Žalovaný pracuje ako koordinátor od
01.04.2010, nevyživuje žiadnu osobu a býva vo vlastnom dome/byte. Jeho čistý príjem má predstavovať
397 €. Podľa krycieho listu - spracovanie a žiadosti Q-Car, zamestnávateľ mal byť žalobcom overený
telefonicky. Rovnako mala byť vykonaná kontrola klienta cez nebankový register NBCB.

Žalobca ďalej súdu predložil pokus o zmier, v ktorom je žalovaný vyzývaný na zaplatenie omeškaných
splátok vo výške 354,80 €, a zároveň je upozorňovaný na možnosť výpovede zmluvy a uhradenie celého
zostatku úveru vrátane nákladov spojených s vymáhaním. Ďalej žalobca predložil súdu „Oznámenie o
začatí výkonu zabezpečovacieho práva v súvislosti so zmluvou č. 120126254“ zo dňa 24.02.2014. Tu
je však potrebné uviesť, že žalobca žiadnym spôsobom doručenie, resp. ani zaslanie tzv. upozorňujúcej
výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ žalovanému nepreukázal. Žalobca tiež súdu predložil dodatok č. 3 k

mandátnej zmluve, kde sa v bode 2 uvádza, že sa mení bod 3.1 na znenie: „Mandatárovi patrí za
poskytovanie služieb a mandátnej správy v dôsledku činnosti mandatára za mimosúdnu správu odplata
vo výške 305 € za vymoženie istiny, úrokov, úrokov z omeškania zmluvnej pokuty bez DPH.“ Tu
treba uviesť, že zo spisu nevyplýva a žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, žeby zo strany
mandatára, čiže spoločnosti Orim extra plus došlo k vymoženiu istiny, úrokov, úrokov z omeškania alebo

zmluvnej pokuty od žalovaného, a teda nepreukázal skutočnosť, ktorá by zakladala právo mandatára
na zmluvnú odmenu.

4. Na pojednávaní konanom dňa 18.01.2016 (č. l. 63-65), žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach z
odporuvočiplatobnémurozkazu,kdeuviedol,žezmluvuoúverepodpísal,následnenechalautopreveriť

svojmu mechanikovi a zistil tam skryté vady, najmä poruchu týkajúcu sa prevodovky. Následne auto
vrátil späť do bazáru, kde mu malo byť majiteľom bazáru povedané, že má už záujemcov o toto vozidlo,
a to konkrétne pána S., a teda, že on už všetko vrátane preleasingovania na pána Lebedu vybaví a on s
tým nebude mať žiadne starosti. Tým, že vozidlo vrátil, žalovaný myslel, že vec je pre neho vybavená, a
zároveň uviedol, že telefonicky volal do spoločnosti Consumer Finance Holding, kde mu bolo povedané,

že všetko je v poriadku.
4.1. Súd ako svedka vypočul J. J., ktorý uviedol, že sa zaoberá sprostredkovaním leasingov a kúpy
motorových vozidiel. Prišiel za ním pán P. s pánom N. U., kde im bolo povedané, že pán P. prejde
cez preverovanie, aby mu boli poskytnuté finančné prostriedky na kúpu vozidla. S tým, že pán Baloga
dostal nejakú finančnú odmenu od pána X., ktorý chcel vozidlo predať. Následne došlo k uzatvoreniu

kúpnej zmluvy a uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej pán P. dostal peňažné prostriedky od spoločnosti
Consumer Finance Holding, ktoré boli vyplatené pánu X.. Všetko sa malo realizovať cez autobazár
KAPYCAR v Kapušanoch. Potom ako si pán P. vyzdvihol vozidlo, na druhý deň svedkovi mal volať
pán U., že auto je pokazené, že sa rozsypala prevodovka. Následne auto zobral pán X., aby ho dal do
poriadku, teda aby dal novú prevodovku. Auto bolo opravené do 2 mesiacov od jeho prevzatia. Vozidlo

následne bolo dané do prenájmu pánovi J. N. z F., ktorý sa zaviazal, že bude za neho platiť leasing.
Zaviazal sa teda, že bude fakticky platiť Consumeru Finance Holding splátky, ktoré boli na pána P.. Podľa
vedomosti svedka táto dohoda nebola daná na vedomie poskytovateľovi prostriedkov, teda žalobcovi,
bola to neformálna dohoda medzi pánom X. a pánom N.. Svedok ďalej uviedol, že nemá vedomosti o
tom, aby sa vec riešila medzi pánom P. a autobazárom, prípadne spolu so žalobcom oficiálne, všetko to

malo byť robené len na základe dohody medzi pánom X., pánom X. ako majiteľom bazáru a pánom N..

5. Podaním doručeným súdu dňa 07.09.2016 žalobca vzal žalobu späť v časti uplatneného
spracovateľského poplatku vo výške 111,02 €. Zároveň uviedol, že nemá žiadnu informáciu o tom,
že motorové vozidlo bolo po jednom dni užívania vrátené do autobazáru ako nefunkčné. Tvrdenia

žalovaného považuje za účelové.

6. Spoločnosť KAPYCAR s.r.o., ktorá bola sprostredkovateľom predmetnej úverovej ako aj kúpnej
zmluve vo svojom vyjadrení zo dňa 01.06.2017 uviedla, že skutočne ako sprostredkovateľ uzavrela s
pánom J. P. predmetné zmluvy. Na základe evidencie spoločnosti však nemá preukázané, že vozidlo

žalovaný prišiel vrátiť, pretože vo svojej evidencii neeviduje žiaden reklamačný protokol. Pán X. ako
konateľ spoločnosti KAPYCAR s.r.o. na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení, uviedol, že
si žiadnym spôsobom nepamätá, žeby táto vec bola riešená oficiálne, podľa neho išlo len o neoficiálnudohodu pána P. s pánom J. a pánom X.. O tom, že vec nebola riešená oficiálne, svedčí to, že k dispozícii
nie je žiaden reklamačný protokol, ktorý by sa bol určite spísal.

7. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu, súd vec právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.

Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1
,niejeoprávnenývyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

8. (Ne)platnosť predčasného zosplatnenia úveru - Predovšetkým má súd za to, že k predčasnému

zosplatneniu úveru a teda k strate výhody splátok u dlžníka - žalovaného nedošlo, z dôvodu nedodržania
postupu podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.). Upozornenie na možné zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania s jeho

splácaním žalobca súdu nepreukázal a predčasné zosplatnenie úveru žalobca nevykonal.

9. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Napriek tomu, že v čase uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 28.09.2012, ustanovenie § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z.
neobsahovalo sankciu bezúročnosti úveru pre porušenie povinnosti dodávateľa skúmať bonitu klienta,

má súd za to, že k takému záveru možno dospieť aj aplikáciou § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka - Výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,

tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne

taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.

Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ

vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto

povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

V prejednávanej veci žalobca súdu žiadne doklady, ktorými by skutočne s odbornou starostlivosťou
overoval bonitu žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov a skúmania otázky, či ich rozdiel
postačuje na splácanie úveru, nepredložil. Súd je presvedčený, že v prípade, ktorý nastal a v ktorom
žalobca či už úmyselne alebo konaním hrubo odporujúcim odbornej starostlivosti zvýšil zadlženosť
žalovaného, je konaním hrubo odporujúcim dobrým mravom, aby žalobcovi patrila odmena vo forme

úrokov,prípadnenároknapoplatkysúveromsúvisiace.Súdtedadospelkzáveru,žežalovanýjepovinný
z prejednávaného úverového vzťahu vrátiť iba istinu a nie aj úroky a poplatky. Neskúmanie bonity je
zároveň dôvodom pre nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru.
9.1. Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/171/2016 k otázke skúmania bonity spotrebiteľa uviedol:
„Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím
zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je
to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské
štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na
základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení

týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.

júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa

ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu
dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne
znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto
zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53)
(bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej)

Žalobca nijako nepreukázal, že by ho zaujímala bonita a stav núdze žalovaného a či žalovaný dokáže
plniť záväzky z úverového vzťahu. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti žalovaného, odvolací
súd považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu
veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, ato aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti
splácať úver. Žalobca pri poskytovaní úveru zanedbal možnosti a schopnosti žalovaného spotrebiteľa
splácať úver a prvostupňový súd veľmi správne odmietol priznať aj akékoľvek trovy, ktoré sa môžu na

prvý pohľad zdať primerané, ale pre človeka v núdzi potenciálne spôsobilé prispieť k nezvládnuteľnému
zadlženiu. Je dôležité, aby žalovaný ako spotrebiteľ finančnej služby žalobcu nezanevrel na služby
a aby mohol s prehľadom zvládnuť úverový vzťah bez jeho extrémneho navýšenia (čl. 38 Charty
základných práv EÚ) (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/151/2013 z dňa 25.09.2013).
Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy sa zameral len na zistenie príjmových pomerov žalovanej a jej

schopnosť splácať úver vôbec neskúmal. Podľa tvrdenia žalovanej pri uzatváraní zmluvy sa zástupca
žalobcu zaujímal o jej príjmy a o nič iné a to i napriek upozorneniu zo strany žalovanej na existenciu
ďalších úverov. Za dôkaz podporujúci toto tvrdenie je potrebné považovať i samotnú zmluvu o úvere.
V nej okrem údajov zameraných na zamestnanie a príjem žalovanej iné údaje obsiahnuté nie sú. V
priebehu konania žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby mal akúkoľvek snahu čo i len
formálne zisťovať celkovú zadlženosť žalovanej a teda jej schopnosť platiť ďalší poskytnutý úver. Cieľom

žalobcu bolo bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku, bez ohľadu na to, že žalovaná vzhľadom
na svoju vysokú zadlženosť množstvom ďalších úverov nebola objektívne schopná dlh takto vzniknutý
uhradiť, nakoľko celková výška mesačných splátok úverov presahovala výšku jej príjmu. Žalobca pri
uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a ani so zaužívanou
praxouazvyklosťamipriposkytovaníúverov.Takétojehokonanieniejemožnéhodnotiťinakakokonanie

priečiace sa dobrým mravom v dôsledku čoho je ním uzatvorená zmluva neplatná podľa ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/134/2012 zo dňa 24.01.2013).
Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý
s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vôbec nepôsobí

odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - Občianskeho zákonníka,
a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu.
To, že žalovaná za stavu finančnej tiesne prijala peňažné prostriedky, je pochopiteľné a prirodzené.
Ide o veľmi častý prípad, kedy sú osoby z dôvodu značne nepriaznivej finančnej situácie dotlačené
vstúpiť do úverových vzťahov. Prístup spotrebiteľa je prirodzený, čo sa ale nedá povedať o veriteľovi,

ktorý je podnikateľom v oblasti sledovanej centrálnou bankou. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi
vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale
o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto
agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom
musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť

bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa
z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Je nelogické
až hazardné, poskytovať úver osobe za podmienok, ktoré neprivodia nič iné len následný súdny
spor, exekúciu, navyšovanie zadlženia. V celoštátnom meradle vysoko participujú obdobné úverové
vzťahy na vzniku nadmerného počtu exekúcií (https://www.noviny.sk/ekonomika/123468-na-slovensku-

prebiehaju-viac-ako-3-miliony-exekucii). Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie
úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.
Zmyslom a cieľom úverovania nemôže byť sledovanie exekúcie obyvateľstva, najmä u subjektov

personálne vybavených v oblasti právnej ako aj ekonomickej.
OdvolacísúdnepovažovalzapotrebnépredložiťprejudiciálnuotázkuSúdnemudvoruohľadommožnosti
použitia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že slovenská právna úprava explicitne
neupravuje efektívnu a odradzujúcu sankciu za porušenie vážnej povinnosti na finančnom trhu.
Povolenie splátok (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) nepredstavuje žiadnu sankciu ale len spôsob

splatenia dlhu a je oprávnené skonštatovať, že slovenská právna úprava nenapĺňa cieľ smernice odradiť
veriteľa od porušovania povinnosti na finančnom trhu.“

10. Vzhľadom na záver súdu, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a že zároveň nedošlo
k jeho predčasnému zosplatneniu, súd vychádza z toho, že reálne bola žalovanému formou úveru

poskytnutá suma 6 344 €. Keďže z tejto sumy bola vrátená suma 2 665 €, dlžná suma, ktorú má žalobca
vrátiť žalovanému predstavuje výšku 3 679 €. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že úver
bol žalobcom žalovanému skutočne poskytnutý. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného v spojení s tvrdeniami
svedka J. ako aj s výpoveďou svedka X., nemožno vylúčiť, že skutočne došlo ku postupu, ktorý uvádzažalovaný,tedaževozidlomalonejakévady,avšaknedošlokoficiálnemuodstúpeniuodkúpnej,prípadne
úverovej zmluvy alebo riešeniu tejto záležitosti spolu so žalobcom, ale došlo iba k neformálnej dohode
medzi žalovaným a inými osobami, napr. pánom X., prípadne pánom N. o tom, že vozidlo bude užívať

iná osoba, ktorá bude za žalovaného spoločnosti Consumer Finance Holding ako žalobcovi, ktorý úver
poskytol tieto splátky splácať. Je však zrejmé, že žiadnym spôsobom nedošlo k prevzatiu úveru dohodou
medzi žalovaným, žalobcom a treťou osobou, a preto sa žalovaný povinnosti vrátiť mu poskytnutú sumu
nemôže zbaviť napriek tomu, že vozidlo nemá k dispozícii, pričom ako vyplýva zo správy Okresného
dopravného inšpektorátu v Prešove (č .l. 85), dňa 13.02.2013 bolo vozidlo odhlásené na nového majiteľa

J. P., teda žalovaného, ktorý však uvedené vozidlo do dnešného dňa neprihlásil na ODI Prešov. Tvrdený
postup žalovaného o tom, že vozidlo zveril do užívania inej osoby, je aj priamo v rozpore so zmluvou,
ktorejsúčasťouboliVšeobecnéobchodnépodmienky,ktorévčlánku9bode9.6uvádzajú,žezasplnenia
spoločnosťou stanovených podmienok je klient oprávnený previesť úver na tretiu osobu, a zároveň v
bode 9.5 sa uvádza, že klient nie je oprávnený predmet financovania akokoľvek scudziť, najmä avšak
nielen predať a/alebo darovať a/alebo poskytnúť ako zábezpeku a/alebo ponechať do trvalého užívania

a pod.. Zároveň aj v samotnej zmluve, a to v článku 2.3 je výslovne uvedené, že klient nie je oprávnený
prenechať predmet financovania do užívania tretej osobe bez predchádzajúceho písomného súhlasu
spoločnosti. Tvrdenia o tom, že žalovaný uvedenú vec telefonicky konzultoval so žalobcom, nie sú
žiadnym spôsobom preukázané, a zároveň súd má za to, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nemohol
spoliehať na to, že na základe telefonického hovoru, ak by sa tento aj uskutočnil, bude zbavený svojich

povinností vyplývajúcej z poskytnutého úveru. Súd teda žalobcovi priznal na zaplatenie istinu vo výške
3 679 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
10.1. Od výsluchu svedka Matúša súd upustil pre jeho neprítomnosť na pojednávaní ako aj preto, že už
vypočutý bol a žalovaný, ktorý jeho výsluch navrhol, neuviedol k akej otázke má byť vypočutý.

11. Žalobca požadoval úroky z omeškania odo dňa 29.12.2014. Keďže však súdu žiadnym spôsobom
nepreukázal omeškanú výšku istiny k tomuto dňu, súd mu úroky z omeškania nepriznal.
11.1. Pokiaľ ide o náklady na vymáhanie pohľadávky, súd má za to, že záver o tom, že úver je bez úrokov
a bez poplatkov sa vzťahuje aj na príslušenstvo pohľadávky spočívajúcej v nákladoch na vymáhanie,
pričom zároveň nebolo preukázané, žeby povinnosť úhrady nákladov žalobcom spoločnosti ORIM

EXTRA vznikla.

12.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
12.1 žalobca v konaní prevažne neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a prevažne
úspešnému žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže náhradu nepožadoval a
žiadne trovy mu v konaní ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.