Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. január 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11Er/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615209409
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Ferenčík
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5615209409.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávnenej FINCOM TRADE LTD., so sídlom Akara
Bldg., 24 De Castro Street, Wickhams Cay 1, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, IČ:
1380699, zastúpená Mgr. Petr Schopf, advokátom so sídlom Václavské námestie 777/12, Praha 1,
Česká republika, proti povinnému U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. 1. mája XXX/XXXX, G. U., vedenej
pred súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, exekútorský úrad so sídlom v Prešove, pod

č. EX 815/2015, o vymoženie 362.358,90 Kč s príslušenstvom, o námietkach povinného proti exekúcii,
takto

r o z h o d o l :

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom sa dňa 23. 11. 2015 začalo exekučné
konanie pod sp. zn. EX 815/2015, na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie zo dňa 19. 11.

2015, pre vymoženie pohľadávky proti povinnému vo výške 362.358,90 Kč s príslušenstvom, priznanej
exekučným titulom - rozsudkom Okresného súdu v Rychnově nad Kněžnou, sp. zn. 54C 138/2013 zo
dňa 17. 04. 2015. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia vydaného Okresným
súdom Liptovský Mikuláš, č. 5505 063853 zo dňa 26. 05. 2016.

2. Dňa 05. 09. 2016 postúpil súdny exekútor exekučnému súdu písomné podanie povinného zo dňa 22.

08. 2016, ktorým podľa obsahu vzniesol námietky proti exekúcii. Povinný v podaní uviedol, že nie je
spokojný s postupom oprávneného a jeho právnym zastúpením. Žiadal súd o preskúmanie korektnosti
a oprávnenie uvedeného oprávneného, nakoľko si nie je vedomý svojho údajného dlhu voči oprávnenej
spoločnosti.

3. K námietkam povinného proti exekúcii sa písomným podaním zo dňa 21. 09. 2016 vyjadril aj

oprávnený,ktorýuviedol,žeexekúciavprospechoprávnenéhoavneprospechpovinnéhobolalegitímne
nariadená na základe riadneho exekučného titulu, konkrétne na základe rozsudku Okresného súdu
Rychnov nad Kněžnou zo dňa 17. 04. 2015, č. k. 54C/138/2013-93. Uvedený exekučný titul bol
Okresným súdom Liptovský Mikuláš vyhlásený za vykonateľný na území Slovenskej republiky, a to
uznesením zo dňa 08. 04. 2016, č. k. 2Ecud/1/2016-19. Ďalej oprávnený na doplnenie uviedol, že
predmetná vymáhaná pohľadávka mu bola priznaná exekučným titulom, keď v základnom civilnom

sporovom konaní preukázal, že pohľadávka voči povinnému mu bola postúpená zmluvou o postúpení
pohľadávky, čo osvedčil aj Okresný súd Rychnov nad Kněžnou, ktorý vydal exekučný titul.

4. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietkymusia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

5. Súd posúdil námietky povinného proti exekúcii najprv z hľadiska či boli podané včas t. j. v zákonom
stanovenej 14-dňovej lehote. Z predloženého exekútorského spisu súdneho exekútora, exekučný súd
zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 12. 08. 2016 a námietky proti
exekúcii podal povinný na poštovú prepravu dňa 25. 08. 2016, t. j. v zákonom stanovenej námietkovej
lehote.

6. Námietky proti exekúcii svojim obsahom predstavujú procesný inštitút obrany povinného proti
exekúcii a vyvolávajú spor o začatie exekúcie medzi povinným a oprávneným. Základnou podmienkou
pre účinné naplnenie procesnoprávnej obrany povinného je, že námietky proti exekúcii musia byť v
zmysle citovaného ustanovenia Exekučného poriadku riadne t. j. vecne odôvodnené. Povinný musí v
námietkachosvedčiťskutočnosti,ktoréspôsobujú,žepovznikuexekučnéhotitulunastaliokolnosti,ktoré

spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná. Z obsahu podania povinného súd nemal za preukázané žiadne okolnosti,
ktoré predpokladá Exekučný poriadok k tomu, aby bolo možné námietkam povinného proti exekúcii
vyhovieť. Povinný „žiadal o preskúmanie korektnosti a oprávnenie uvedeného oprávneného.“ Podstatou
svojho podania chcel povinný vyjadriť aj „nespokojnosť s postupom oprávneného a jeho právnym

zastúpením.“ Zodpovednosť za riadne uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku
leží predovšetkým na stranách sporu v tomto prípade na účastníkoch exekučného konania, keď povinný
podaním námietok proti exekúcii vyvolal incidenčný spor o začatí exekúcie s oprávneným. Vzhľadom k
tomu, že povinný netvrdil a ani nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu
nastali a spôsobili by zánik vymáhaného nároku oprávneného, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti,

prípadne že by tu boli iné dôvody, pre ktoré by exekúcia bola neprípustná, súd zamietol námietky
povinného proti exekúcii ako nedôvodné.

7. Predmetom námietok v exekúcií, môžu byť skutočnosti procesného alebo hmotného práva vzťahujúce
sa k exekučnému titulu, avšak ich spoločným znakom, pre to aby mohli byť úspešne uplatnené v exekúcií

je to, že tieto skutočnosti nastali až po vydaní exekučného titulu a spôsobujú zánik vymáhaného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti. Inak všetky hmotnoprávne alebo procesnoprávne námietky proti
exekučnému titulu strácajú svoju právnu relevanciu nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu.
Námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom proti exekučnému titulu, exekučný súd nemá
postavenie nadriadeného súdu, aby konal a rozhodoval o opravných prostriedkoch proti exekučnému

titulu, vzhľadom k tomu, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného
titulu.

8. Záverom súd dodáva, že pokiaľ povinný namietal tú skutočnosť, že si nie je vedomý údajného dlhu
voči oprávnenej spoločnosti, vo vzťahu k tejto tvrdenej skutočnosti neponúkol súdu žiaden relevantný

dôkaz o tom, že by boli porušené jeho procesné práva v konaní pred všeobecným súdom Českej
republiky, ktorý vydal exekučný titul. Na základe uvedeného preto exekučný súd vychádzal z právnej
domnienky správnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci. Súd už v základnom civilnom sporovom konaní
vykonal dokazovanie o tom, či oprávnená spoločnosť je hmotnoprávnym nositeľom terajšej vymáhanej
pohľadávkyvočipovinnému.Exekučnémusúduužneprislúchavecnepreskúmavaťsprávnosťvydaného

exekučného titulu, ale v rámci exekučného konania z neho vychádza a je preň záväzný. Pokiaľ povinný
nepreukázal, že boli porušené jeho procesné práva ako účastníka základného civilného sporového
konania, zamietol súd aj túto námietku ako nedôvodnú. Na doplnenie súd dáva povinnému do pozornosti
aj tú skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 08. 04. 2016, č. k. 2
Ecud/1/2016-19 bol predložený exekučný titul - rozsudok Okresného súdu v Rychnove nad Kněžnou,

č. k. 54C/138/2013-93 zo dňa 17. 04. 2015 vyhlásený za vykonateľný v Slovenskej republike. Toto
uznesenie exekučného súdu bolo povinnému doručené dňa 13. 04. 2016 pričom proti nemu nepodal
odvolanie a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 05. 2016.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2 CSP).Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej

inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; s prípade zrušenia uznesenia je
súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v

čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.