Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21CoE/122/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615203899
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615203899.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu S. XX, XXX XX Q., vo veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený:
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, zast. konateľom JUDr. Martinom Máčajom,
advokátom, proti povinnému: L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. E. XXX/XX, XXX XX U., o vymoženie

150 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
1Er/1890/2015-15 zo dňa 13.01.2016, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd zamietol podľa § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších

právnych predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 09841/14 zo dňa 07.11.2014. Rozhodcovský
súd doručoval povinnému (žalovanému) rozhodcovský rozsudok, zásielka sa vrátila ako nedoručená
z dôvodu, že adresát si ju nevyzdvihol v odbernej lehote. Okresný súd dospel k názoru, že v

rozhodcovskom konaní došlo k pochybeniu pri doručovaní a vyznačení právoplatnosti exekučného titulu.
Zákon o rozhodcovskom konaní bližšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk, ale odkazuje na
ustanovenia 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preto ak nebol dodržaný postup
uvedený v § 47 ods. 2 O.s.p., nemožno považovať rozhodcovský rozsudok za účinne doručený, a tým
spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť. Z predloženej fotokópie zásielky súd zistil, že na doručenke chýba
údaj o dni neúspešného pokusu o doručenie s výzvou o opakované doručenie, ako aj údaj o dni, kedy

sa vykonalo opakované doručenie. Exekučný titul ma vadu formálnej vykonateľnosti, a teda sa doposiaľ
nestal vykonateľným.

Proti uzneseniu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal prostredníctvom právneho
zástupcu odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci

súdu prvého stupňa. Uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorý mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom o rozhodcovskom konaní. Súd o. i. nesprávne
aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní na správne zistený skutkový stav.
Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných
súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá
odporuje dobrým mravom, ale okresný súd dané ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný súd v

konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnychnáležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu - dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd je však obmedzený

len na prieskum výroku rozhodcovského rozsudku, a nie rozhodcovského konania, resp. odôvodenia
rozsudku. Rozpor s týmito kritériami však musí mať charakter zjavného nedostatku a nemôžu vyplývať
z vád konania. Postupom okresného súdu došlo k nahradeniu konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní).
Oprávnený ďalej napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že nebol úplne zistený skutkový stav veci.

Konajúci súd nedostatočne zisťoval, či oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou
samostatného úkonu na samostatnej listine alebo formou všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú pre zmluvné strany záväzné.
Oprávnený poukázal aj na to, že v zmysle čl. 2 odsek 2, druhá veta zmluvy povinnému nebola odňatá
možnosť obrátiť sa v prípade sporných otázok na všeobecný súd, čím rozhodcovská doložka nespĺňa
znenie neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 odsek 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Konajúci súd

tak konal nad rámec zákonných ustanovení.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa
§ 374 ods. 4 O.s.p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Uviedol, že exekučný titul má vadu
formálnej vykonateľnosti, keďže rozhodcovský súd pri doručovaní exekučného titulu nepostupoval v

súlade s ust. § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a s ust. § 47 ods. 2 O.s.p.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania(§204ods.1O.s.p.,§37ods.1Exekučnéhoporiadku)protirozhodnutiu,ktorémožnonapadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a
preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a len na zdôraznenie jeho správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje na to, že dôvody uvedené v odvolaní nekorešpondujú s právnymi úvahami
okresného súdu, na ktorých založil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a ani jeden odvolací dôvod nenapáda skutkové a právne závery okresného súdu, teda ani
ich nespochybňuje. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky odvolateľa ako

neopodstatnené a ani sa nimi nezaoberal.
Na doplnenie odvolací súd uvádza, že je rovnako ako súd prvostupňový toho názoru, že exekučný
súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk spĺňania formálnych i
materiálnych predpokladov, za ktorých možno vykonať exekúciu. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného

titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne
náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú
také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu.

Dôvody neprípustnosti exekúcie sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku, prípadne vyplývajú z iných

ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti má
za následok zastavenie exekúcie. V zásade ide o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení
pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne o okolnosti spojené s
hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu. Dôvody pre zastavenie exekúcie sú
teda tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru. Spoločnou ich charakteristikou je, že

súd k týmto okolnostiam prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), v každom štádiu konania. Ak súd
zistí neprípustnosť exekúcie pred vydaním poverenia (v konaní o žiadosti o udelenie poverenia), je to
dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia (§ 44); rovnako v námietkovom konaní súd vydá
rozhodnutie, ktorým námietkam proti exekúcii vyhovie (§ 50).

Procesnými podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, spôsobilý
návrh (§ 38 až 40 Ex. por.) a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom
(to, či skutočne aj je exekučným titulom, je hmotnoprávnou podmienkou exekúcie, ktorú súd skúma pri
rozhodovaní o udelení poverenia), prípadne listiny, o ktorých oprávnený tvrdí, že preukazujú prechodalebo prevod nároku. Všetky ostatné predpoklady exekúcie (existencia a vykonateľnosť exekučného
titulu, splnenie vzájomného záväzku alebo prechod alebo prevod pohľadávky apod.) sú hmotnoprávnymi
podmienkami exekúcie, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania,

ale bráni prípustnosti exekúcie ako takej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 28.03.2012, sp. zn. 6
MCdo/3/2011 vyslovil: „V zmysle citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku
okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň

dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu (§ 57 ods. 1 písm. a/, b/ a g/). Patrí
teda medzi ne aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný v
námietkach proti exekúcii namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t. j. jeho formálnu
nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Túto povinnosť možno
vyvodiť zo zásady spravodlivej ochrany práv účastníkov exekučného konania vyplývajúcej z § 1 O.s.p.,
ktorý v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. platí aj pre exekučné konanie. Exekučný súd nie je viazaný potvrdením

o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí
tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným
titulom. Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, bolo povinnému riadne
doručené, vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané,
prípadne zo skutočností o okolnostiach doručenia, zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Nejde pri

tom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti.
V preskúmavanej veci napriek námietkam povinnej o tom, že jej nebolo riadne doručené uznesenie
krajského súdu, ktorým malo byť rozhodnuté o jej odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o uložení
povinnosti zaplatiť oprávnenej vymáhanú sumu, pretože sa v čase doručovania v mieste doručenia
nezdržovala, nevykonal exekučný súd na túto okolnosť žiadne šetrenie.“

Z vyššie uvedeného názoru možno uzavrieť, že exekučný súd je oprávnený sám vykonať šetrenie za
účelom zistenia riadneho doručenia exekučného titulu.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu o aplikácii ustanovení O.s.p. o doručovaní

písomnosti do vlastných rúk na doručovanie písomnosti v rozhodcovskom konaní (žaloba a
rozhodcovský rozsudok), teda aj nevyhnutnosti zachovať postup predpokladaný v § 47 ods. 2 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie,
ale je len podkladom pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s otázkou trov

až v takomto rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). Práve absencia rozhodnutia
o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom dôvodom, pre ktoré je súd prvého stupňa
povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením (§ 224 ods. 4 O.s.p.
per analogiam).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.