Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/191/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115211069
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115211069.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci navrhovateľa: O. L., A..

XX.XX.XXXX, W. M. X, XXX XX F., právne zastúpeného JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom
Vajanského 33, 080 01 Prešov, proti odporcovi: X. L., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XX, XXX XX X., právne
zastúpeného Mgr. Anna Angelovičová, advokátka, so sídlom Slánska 20A, 080 06 Prešov, o určenie
výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný počnúc dňom 01.07.2015 platiť navrhovateľovi výživné vo výške 150 € mesačne,
a to vždy do 20-teho dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca vopred.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Zameškané výživné za čas od 01.07.2015 do 30.10.2016 vo výške 1 300 € sa povoľuje odporcovi
splácať v mesačných splátkach vo výške 100 € splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
október 2016, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa splatným celé dlžné plnenie.

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu sa žalobca domáhal na žalovanom ako svojom otcovi platenia výživného

vo výške 200 € od 01.05.2015.

2. Rozsudkom zo dňa 25.01.2016 okresný súd rozhodol takto:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi výživné za obdobie od 01.05.2015 do 30.06.2015 vo výške 150
€ mesačne, teda spolu 300 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

3. Na základe odvolania žalobcu, KS v Prešove uznesením č.k. 5Co/85/2016 - 136 zo dňa 03.05.2016
vyššie uvedený rozsudok zrušil. Krajský súd sa nestotožnil so súdom prvej inštancie v tom, že
„doučovanie“ (akási príprava na prijímacie skúšky na vysokú školu, ktorá môže prebiehať aj v domácom
prostredí) nemožno považovať za prípravu na budúce povolanie a povinnosť rodiča poskytovať dieťaťu
výživu trvá aj počas tohto obdobia.

4. Okresný súd Prešov teda vec v rozsahu, v ktorom bola žaloba zamietnutá prejednal znova.

5. Žalobca v návrhu uviedol, že v čase jeho podania je študentom strednej školy a následne od
01.09.2015 začal navštevovať jednoročný kurz cudzieho jazyka v kombinácii s dennou formou odbornej
prípravy na štúdium na českých vysokých školách.5.1. Na výzvu súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa v roku 2016 hlásil na vysokú školu
Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe, a to na 3 odbory. Bol prijatý na dva odbory a rozhodol
sa pre odbor Syntéza a výroba liečiv.

5.2. Na pojednávaní žalobca uviedol, že sa nehlásil na lekársku fakultu (k prijatiu, na ktorú malo
viesť „doučovanie“) z dôvodu, že došlo k určitým skutočnostiam v jeho rodine, ktoré mu neumožňovali
pripravovať sa na prijímacie skúšky, preto sa prihlásil iba na školu, na ktorej sa prijímacie skúšky nerobili
a kde sa brali študenti, resp. záujemcovia o štúdium iba na základe výsledkov stredoškolského štúdia.

6. Rozhodujúce právne predpisy:

Podľa § 62 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) - plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 zákona o rodine - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 zákona o rodine - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 zákona o rodine - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine - pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods.1 zákona o rodine - právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Podstata výživného: Pokiaľ ide o samotné výživné, pojem výživné zákonom o rodine nie je výslovne
definovaný. Literatúra a súdna prax považujú výživné za zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi
rodinnoprávnychvzťahov,tedapodvýživnýmnerozumejúibauhradzovanievýživyvužšomslovazmysle
ale aj uspokojovanie ostatných hmotných potrieb. Výživné môže byť plnené zásadne poskytovaním
pravidelne sa opakujúcich peňažných dávok, môže ale spočívať aj v poskytovaní určitých naturálnych

plnení, napríklad bývania a najmä tiež zabezpečovania osobnej starostlivosti o oprávneného a o
spoločnú domácnosť.
7.1. Zaistenie výživy detí v intenciách zákona o rodine teda nie je len zaistením výživy detí v užšom
slova zmysle, ale zaistením všetkých nevyhnutých potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Z
tohto hľadiska je potrebné na náležité plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom poskytovanie

dostatočných prostriedkov (prípadne in natura) rodičmi na vytváranie takej hmotnej základne, z ktorej sú
uspokojované vlastne všetky osobné potreby dieťaťa (a to ako každodenné, pravidelne sa opakujúce,
tak aj dlhodobé alebo náhodilo sa vyskytujúce). Teda výživa ako taká zahŕňa okrem výživy v užšom
slova zmysle aj všetky ostatné hmotné potreby (šatstvo, bielizeň, obuv, bývanie a podobne) a ďalšie
potreby dôležité na úspešnú výchovu dieťaťa (potreby na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, na

rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a
podobne).
7.2. Hlavnou úlohou súdov, ktoré rozhodujú o výžive dieťaťa je správne určenie rozsahu vyživovacej
povinnosti rodičov k dieťaťu. Aj pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vychádzajú
súdy zo zásady, ktorá ovláda každé rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu, že totiž

rozhoduje záujem dieťaťa zvažovaný v súlade s prospechom spoločnosti.
7.3. Pri určovaní vyživovacej povinnosti je potrebné predovšetkým vyriešiť otázku odôvodnených potrieb
dieťaťa, ktorému sa má výživné poskytnúť a otázku schopnosti a možnosti povinného rodiča. Pri
tom, aj keď je výživné v peňažnej forme určené iba rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej
starostlivosti, je potrebné zisťovať aj možnosti a schopnosti druhého rodiča, teda rodiča, ktorý poskytuje

výživu dieťaťu in natura. Zároveň je potrebné prihliadať aj na to, že zákon o rodine neumožňuje
poskytnutie príspevku na akési náhodilé potreby dieťaťa vo forme jednorázovej platby určenej súdom,
preto je potrebné pri rozhodovaní o výživnom prihliadnuť aj na tieto náhodilo sa vyskytujúce výdavky.7.4. Odôvodnenými potrebami dieťaťa, ktoré ovplyvňujú určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov
k dieťaťu sú teda všetky nevyhnuté potreby nutné pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa
okolností konkrétneho prípadu; predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej

vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a
na celkové uplatnenie v spoločenskom živote, prípadne podľa vlastných zárobkových možností dieťaťa a
podobne. Niet pochýb napríklad o tom, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa útleho veku sa líšia výrazne
od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa školského veku alebo od odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré je
v období prudkého telesného a duševného rozvoja a prípravy na zvolené povolanie v čase dospievania.

7.5. Odôvodnené potreby dieťaťa nie sú však dané iba týmito okolnosťami, týkajúcimi sa samotného
dieťaťa; sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov na výživu dieťaťa. Ak sú tieto schopnosti
a možnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnené iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru, všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka; ak sú tieto
schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnené aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré vzhľadom
na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, schopnosti, náklonnosti a spôsob prípravy na budúce povolanie a

celkové uplatnenie v spoločenskom živote nie sú síce celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému
vývoju jeho osobnosti.
7.6. V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je teda potrebné vyjadriť zásadu
úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti
rodičov platí zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové (a majetkové) pomery rodičov, ale ich reálne

zárobkové (a majetkové) možnosti. Z tejto zásady plynie zároveň to, že je povinnosťou rodičov, aby
venovali všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy svojich detí v záujme ich náležitého telesného
a duševného vývoja. Zároveň je nutné zohľadniť to, že na roveň poskytovania prostriedkov na výživu
mal. dieťaťa vo forme finančných prostriedkov je postavená osobná starostlivosť o dieťa, to znamená,
že rodič, ktorý sa osobne stará o dieťa (predovšetkým maloleté) plní týmto spôsobom čiastočne alebo

celkom svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Výška výživného rodiča, s ktorým dieťa nežije v
spoločnej domácnosti sa potom určuje aj s ohľadom na mieru osobnej starostlivosti o dieťa vykonávané
rodičom (napr. varenie, pranie šatstva a pod.), ktorý vychováva mal. dieťa.
7.7. Súdna prax vytvorila niekoľko časových úsekov, ktoré možno ohraničiť určitým množstvom
oprávnených potrieb dieťaťa. Tak sa rozlišuje

a) najútlejší dojčenský vek,
b) prechod od dojčenského do predškolského veku,
c) začiatok povinnej školskej dochádzky,
d) pubertálny vek a dospievajúci vek dieťaťa,
e) dospelosť spojená so štúdiom na vysokej škole (prejednávaná vec).

7.8. Vek uvedený v písmene e) prináša so sebou vyššie náklady na výživu a ošatenie v súvislosti s rýchle
sa meniacim fyzickým vzrastom dieťaťa, ďalej s jeho prípravou na budúce povolanie, s výraznejším
uplatňovaním a rozvíjaním jeho talentu a ostatnej záujmovej činnosti, nevynímajúc z toho náklady na
kultúrne vyžitie, šport, zábavu, rekreáciu a podobne. V tomto období teda dochádza k podstatnému
narastaniu odôvodnených potrieb dieťaťa.

8. Rozhodujúce skutkové okolnosti. Čo sa týka nákladov navrhovateľa na živobytie, tieto náklady boli
predložené vo forme čestného vyhlásenia matky navrhovateľa P. L.. Tá na vlastnú česť vyhlásila, že
pokiaľ ide o výdavky na syna O. L. v čase, kedy navštevoval pomaturitné štúdium jazyka zamerané na
lekárske a prírodovedecké odbory v Prahe, tak tie boli nasledujúce
- ubytovanie 138 € na mesiac,

- náklady na cestovanie domov 15 € jedna jazda,
- náklady na cestovný lístok MHD 10 € na mesiac,
- náklady na mobilný telefón 10 € na mesiac,
- náklady na stravovanie 10,30 € na deň,
- náklady na oblečenie 50 € na mesiac,

- školné za jeden akademický rok 1 500 €,
- vreckové a voľný čas 10 € na mesiac,
- náklady na kontaktné šošovky + roztok 150 €.

Matka navrhovateľa ďalej uviedla, že mala výdavky

- na zubnú starostlivosť navrhovateľa, a to za nočný strojček 32 €, za nočnú dlahu 40 € a zubný Mok
Ap 200 €,
- na prihlášky syna O. L. na vysokú školu vo výške 55 €.V závere svojho prehlásenia matka navrhovateľa uviedla, že celkové výdavky ale aj výdavky v Prahe
na syna boli hradené z pôžičiek od jej matky a sestry.
8.1. V rámci zisťovania majetkových pomerov rodičov navrhovateľa, matka P. L. predložila aj výpočet

dane z príjmov za rok 2014, z ktorého je zrejmé, že mala príjmy vo výške 4 138,30 €, paušálne výdavky
vo výške 40 % - 1 655,32 €, zaplatené poistné spolu 2 272,76 €, čiže výdavky spolu boli 3 928,08 € a
rozdiel medzi príjmami a výdavkami predstavoval výšku 210,22 €.
8.2. Čo sa týka majetkových pomerov odporcu, tento ich súdu zaslal taktiež v písomnom vyhotovení vo
forme tabuľky z ktorej vyplýva nasledujúce - mesačná mzda 344 € + príjem z prenájmu 481,25 €, čiže

mesačne spolu 825,25 €.
Pokiaľ ide o pravidelné mesačné výdavky odporcu, ktoré zároveň boli podložené písomnými dokladmi
súdu zaslanými, tieto sú nasledujúce:
· nájomné 130 € mesačne,
· výživné pre maloletého syna T. 200 € mesačne,
· náklady na stravovanie 267 € mesačne,

· náklady na lieky 29,09 € mesačne,
· cestovné 46 € mesačne,
· náklady na ošatenie 57,16 € mesačne,
· priemerné náklady na zariaďovanie domácnosti 36,29 € mesačne.
Spolu ide o sumu 765,54 €.

Čo sa týka nepravidelných výdavky odporcu, tieto deklaroval a preukazoval nasledovne
· dovolenka s maloletým synom vo výške 692 €,
· dovolenka s maloletým - výdavky na mieste pobytu 250 €,
· dar dcére k narodeninám 200 €,

· dar synovi O. k narodeninám 200 €,
· príspevok synovi O. na zubnú protézu 1 100 €,
· náklady na právne zastúpenie 1 340 €,
· duchovný seminár 200 €,
· náklady na hospitalizáciu 125 €.

9. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľa v súvislosti s jeho predvysokoškolským štúdiom v Prahe, resp.
v súčasnosti s vysokoškolským štúdiom, súd má za to, že tieto výdavky môžu byť oprávnené cca do
výšky 500 €. Za oprávnené výdavky možno považovať náklady na ubytovanie vo výške 138 € mesačne,
náklady na stravovanie vo výške 10 € na deň - čiže 300 € mesačne, náklady na cestovný lístok MHD,

náklady na cestovanie domov, náklady na mobilný telefón, náklady na vreckové a voľný čas 10 €
mesačne, nákladom sú aj výdavky na zubnú starostlivosť. Čo sa týka nákladov na oblečenie vo výške
50 € na jeden mesiac, tieto súd považuje za prehnané.

10. Pokiaľ ide o príjmy a výdavky rodičov, je zrejmé, že na výživnom sa majú podieľať obaja rodičia.

Zo strany matky bol deklarovaný mesačný príjem zanedbateľný. Táto napriek tomu, že podniká, tak jej
rozdielmedzipríjmamiavýdavkamizarok2014jevovýške210€.Napriektomu,trebavychádzaťztoho,
že aj keď u nej iné príjmy preukázané neboli a príjmy ňou deklarované odporcom neboli spochybnené,
má vyživovaciu povinnosť a z dôvodu jej nedostatočných príjmov, táto nemôže byť prenesená na
žalovaného v rozsahu väčšom ako zodpovedá zákonným kritériam. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľa,

tieto taktiež súd neuznal v celom rozsahu. Považuje za neoprávnené, resp. nadhodnotené výdavky na
ošatenie vo výške 57,16 € mesačne, taktiež náklady na zariaďovanie domácnosti vo výške 36,29 €
mesačne, pretože tieto výdavky nemôžu mať prednosť pred výživným na jeho dieťa aj keď už plnoleté.
Na základe toho, súd uvádza, že pravidelné mesačné výdavky zo strany odporcu sú odôvodnené vo
výške cca 650 €, ku ktorým samozrejme treba pripočítať aj výdavky, ktoré vzniknú neočakávane. Súd

má teda za to, že vzhľadom na preukázané príjmy navrhovateľa primerané výživné z jeho strany by bolo
možné určiť v rozsahu sumy od 100 do 150 €. Keďže žalovaný deklaroval vôľu platiť výživné vo výške
150 € mesačne, súd rozhodol o tomto výživnom.

11.Vykonanýmdokazovanímpodľasúduvyšlonajavo,žepreukázanépríjmyodporcuvžiadnomprípade

neumožňujú, aby bol zaviazaný na platenie výživného nad sumu 150 €, čiže do sumy 200 € ako to
navrhoval navrhovateľ. Súd teda rozhodol, že odporca je povinný platiť na výživu žalobcu sumu vo
výške 150 € mesačne a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok č. I., II. rozsudku). Pokiaľ ide o
zameškané výživné, výživné bolo v poradí prvým rozsudkom Okresného súdu Prešov priznané za časmáj a jún 2015, teda zameškané výživné bolo aj vzhľadom ku dňu rozhodovania súdu dané časom
od 01.07.2015 do 30.10.2016 a predstavuje výšku 2 400 € (16 x 150 €). Pri určovaní zameškaného
výživného však musí súd prihliadať aj na to, v akom rozsahu si počas obdobia, za ktoré sa zameškané

výživné určuje povinný rodič, teda odporca vyživovaciu povinnosť plnil. V danom prípade je zrejmé, že
na vyživovaciu povinnosť treba zarátať príspevok na zubnú protézu vo výške 1 100 € ako príspevok
týkajúci sa zdravotnej starostlivosti o navrhovateľa, o ktorom nemožno povedať, že ide o bežný dar
alebo iný obdobný výdavok, ktorý by do výživného nepatril a to na rozdiel napríklad od daru žalobcovi k
narodeninám vo výške 200 €, ktorý súd na plnenie, resp. na zameškané výživné nezapočítal. Podstatné

je aj to, že výška výživného nemôže byť vyššia ako sú schopnosti a možnosti povinného rodiča len preto,
že navrhovateľ sa rozhodol študovať v zahraničí. Pri rozhodovaní o štúdiu mal navrhovateľ prihliadať
nielen na svoj záujem ale zohľadniť aj náklady na štúdium a brať do úvahy, či sú ich rodičia ako osoby
výživou povinné schopní hradiť.

12. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. §-u 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 62 ods.2 C.m.p. - Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 365 C.s.p.
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods.1 C.m.p. - Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 63 C.m.p. - V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.
Podľa § 66 C.m.p. - Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.