Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6P/73/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312212848
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5312212848.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti:
E. W.. W.. XX.X.XXXX, počnúc dňom 1.4.2015 právne zast. JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr.
Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná č. 2835/1A, Čadca V.W. W., W.. X.XX.XXXX a Y. W., W.. X.X.XXXX,
všetky bytom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Čadci, deti rodičov: matky K.. R. V., W.. XX.X.XXXX, bytom V., Q. Č.. XXX, právne zast. Advokátskou

kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná č. 2835/1A, Čadca a
otca Y. W., W.. XX.X.XXXX, bytom I. Č.. XXX, právne zast. JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou, J. Milica
č. 11, Žilina, o zvýšenie výživného na maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Čadca 13P/26/2011 zo dňa 10.1.2012 tak, že výživné určené
na maloletého E. W., W.. XX.X.XXXX, z v y š u j e zo sumy 150,- Eur mesačne počnúc dňom 1.12.2012
do XX.X.XXXX na sumu 200,- Eur mesačne a od XX.X.XXXX naďalej na sumu 245,- Eur
mesačne, na maloletého V. W., W.. X.XX.XXXX zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 150,-

Eur mesačne počnúc dňom 1.12.2012 naďalej a na maloletého Y. W., W.. X.X.XXXX zo sumy 90,- Eur
na sumu 140,- Eur mesačne od 1.12.2012 naďalej.

Zročné výživné u E. W. ako maloletého za obdobie od 1.12.2012 do XX.X.XXXX
v sume 1.400,- Eur a ako plnoletého od X.X.XXXX do 26.11.2015 v sume
315,- Eur mesačne, ďalej u maloletého V. W., W.. X.XX.XXXX od 1.12.2012 do 26.11.2015 v

sume 1.800,- Eur, u maloletého Y. W., W.. X.X.XXXX od 1.12.2012 do 26.11.2015 v sume 1.800,- Eur
j e otec p o v i n n ý splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach na
E. po 15,- Eur mesačne, na V. po 15,- Eur mesačne a u maloletého Y. po 15,- Eur mesačne
k rukám matky, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred, pod stratou výhody splátok, ak bude
vynechaná hoci i len jedna splátka.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí E. W., V. W. E. Y. W. sa návrhom podaný zo dňa 5.12.2012 domáhala proti
otcovi detí Y. W. zmeny rozhodnutia súdu, ktorým bolo manželstvo rodičov detí rozvedené v konaní

13P/26/2011 zo dňa 10.1.2012, ktorým maloleté deti na čas po rozvode manželstva boli zverené do
osobnej starostlivosti matky a odporca ako otec bol zaviazaný platiť výživné na E. sumou 150,- Eur,
na V. 100,- Eur a na Y. 90,- Eur mesačne. V čase podania návrhu matka odôvodňovala takýto návrh
podstatnou zmenou pomerov na strane detí, keď v čase rozhodovania o výživnom v rozvodovom
konaní bol E. žiakom základnej školy a od septembra 2012 začal sa pripravovať na budúce povolanie.
Navštevuje Strednú odbornú školu technickú v Č., s ktorým štúdiom sa podstatne zvýšili jeho náklady.

Z dôvodu rôznych mimoškolských aktivít a záujmov aj v oblasti športu, keď pre prípravu na štúdium a
zabezpečovaniesipotrebnýchmateriálov,domácichúloharôznychškolskýchrozborovvyužívainternet.V čase podania návrhu aj u V. E. Y. nastala zmena pomerov vplyvom spoločenskej situácie,
rastu nákladov na ošatenie, stravovanie a ďalšie výdavky. Maloletý V. má zhoršený zdravotný stav,
navštevuje kontroly v ambulancii Klinickej chirurgie v Bratislave s diagnózou obojstranný rázštep

mäkkého podnebia, čo predstavuje zvýšené náklady, ktoré nie je možné presne vyčísliť pravidelne
v určitých časových obdobiach. Maloletý V. E. Y. v čase podania návrhu navštevovali aj Základnú
umeleckú školu U. Č., stravujú sa v školskej jedálni a všetky náklady spojené s chodom domácnosti
počnúc zabezpečovaním paliva na zimu a ďalšie nevyhnutné výdavky na domácnosť musí uhrádzať
navrhovateľka, ich matka. Matka detí je riaditeľkou Základnej školy U. V. a v čase podania návrhu

na zvýšenie výživného otec maloletých detí pracoval v zahraničí. Matka maloletých detí na začiatku
konania predložila súdu rozhodnutie o výške jej príjmu, ktorý predstavoval 700,- Eur mesačne, z
toho platí úver, ktorého splátka predstavuje 289,- Eur mesačne, ako aj poplatky za správu úveru,
ktorý záväzok pochádza ešte z manželstva s otcom detí. Špecifikovala výdavky na detí u každého
zvlášť, keď zdôrazňovala najmä výrazné zvýšenie výdavkov na E., ktorý nastúpil aj v čase podania
návrhu na odbornú prax, na ktorú bolo potrebné zakupovať oblečenie, bezpečnostné topánky a ďalšie

potreby na vyučovanie, rysovacie potreby, výkresy, pomôcky na prax, na výučbu jazykov a učebnice.
Rovnako zdôvodňovala podrobne aj výdavky v súvislosti so zdravotným stavom V., ktorý je sledovaný na
ambulancii čeľustnej ortopédie v Bratislave, pretože jeho zdravotné problémy môžu vyústiť aj do ďalších
zdravotných následkov, najmä pokiaľ ide o jeho sluch a preto musí pravidelne absolvovať odborné
prehliadky, ktoré náklady na cestovné a ďalšie výdavky sú vzhľadom na výšku jej príjmu vysoké. Maloletý

V. tiež sa musel podrobiť vyšetreniu Imonologického centra v Y., kde takisto výdavky predstavovali
pomerne vyššie sumy. Pri určovaní výživného a jeho zvyšovaní matka žiadala zohľadniť aj vyššie
výdavky na oblečenie, pretože deti rýchle rastú, najmä najstarší syn, ktorý už v čase podávania návrhu
meral 185 cm, takisto výdavky na obuv a iné potreby pre ich oblečenie. Matka detí sa vyjadrovala aj
k tvrdeniu právnej zástupkyne otca ohľadne dedičstva nehnuteľností - lesa, ktorú skutočnosť matka

odôvodňovala tým, že je to pravda, ale dedili aj ďalší súrodenci a podiely v týchto lesných parcelách
sú veľmi malé. Pokiaľ dostane za rok 2,- až 4,- Eur za vyrúbaný les, tak to sú naozaj
minimálne príjmy. Uvádzala, že aj odporca, otec detí mal možnosť dediť les a on sa svojho dedičstva
vzdal v prospech svojho brata, na ktorého previedol svoj podiel darovaním, teda táto skutočnosť nemôže
byť potom porovnávaná s ňou a s jej minimálnymi príjmami. Matka maloletých detí prostredníctvom

svojho právneho zástupcu v konaní predložila vyčíslenie nákladov súvisiacich s nákladmi na maloletého
Y. a takisto poukázala na príjmy otca, ktorý pracoval v Dánsku. Súdu predložil doklad o výške príjmu,
avšak z dokladu, ktorý predložil otec detí, aj napriek mnohým výzvam a žiadostiam zo strany súdu otec
detí nepredložil relevantné doklady, z ktorých by bolo možné presne zistiť skutočný príjem otca v čase,
keď pracoval v Dánsku. Pokiaľ aj predložil daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, nebolo

možné z tohto daňového priznania dospieť k záveru, že kopíruje všetky príjmy, ktoré otec má z jeho
pracovnej činnosti v čase, keď pracoval v zahraničí v Dánsku a v priebehu konania po zrušení prvého
rozsudku vo veci samej druhostupňovým súdom aj napriek tomu, že bol otec detí niekoľko krát vyzývaný
prostredníctvom právnej zástupkyne a vôbec v celom konaní, nepredložil také doklady, z ktorých by
bolo možné jednoznačne dospieť k záveru, že jeho čistý príjem sa pohybuje v určitej nespochybniteľnej

výške a naviac po rozhodnutí druhostupňového súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený
a vrátený na ďalšie konanie a rozhodnutie, otec detí úmyselne robil prieťahy v konaní, ospravedlňoval sa
pre pracovné zaneprázdnenie a ďalšie ničím riadne nepreukázané doklady, pretože pokiaľ aj predložil
potvrdenie MUDr. K. V., všeobecného lekára pre dospelých, v ktorom sa uvádzalo, že sa otec detí
nemohol dostaviť na súdne pojednávanie pre dispektické črevné symptómy, ktoré mu znemožňovali

stáť pred verejnosťou, súd takéto potvrdenie nepovažoval za dostatočne preukazujúce stav, ktorý by
ohrozoval zdravie alebo život otca, ktorý by sa zúčastnil pojednávania a takýmto spôsobom vlastne
odporca sa snažil predlžovať súdne konanie aj napriek tomu, že bol MUDr. K. V. súdom vyzývaný, aby
svoje potvrdenie bližšie zdôvodnil, uviedol opäť len zhoršenie zdravotného stavu v období, kedy sa mal
zúčastniť na pojednávaní a súdu nepredložil žiaden konkrétny dôkaz o závažnom zdravotnom stave

otca. Neskôr sa potom ospravedlnil z dôvodu čerpania dovolenky jeho právnej zástupkyne, potom z
ďalších súkromných dôvodov právnej zástupkyne, ale žiadne ďalšie relevantné dôkazy na preukázanie
svojich príjmov, keď medzičasom odišiel z pracoviska v zahraničí a začal pracovať v kamenárstve
súkromného podnikateľa, od ktorého predložil súdu potvrdenie o výške príjmu, keď na jednej strane
tvrdil, že zo zdravotných dôvodov nebude pracovať v Dánsku a vykonávať prácu v kamenárstve, v

súčasnej dobe vlastne v kamenárstve pracuje a zdravotné dôvody mu v tom nebránia, avšak príjem,
ktorý z pracovnej činnosti dokladuje otec detí, je dokladom o podstatnom znížení príjmu otca, ktorý súdu
Kamenárstvo S.Š. Z. nepredložilo, súd iba z lustrácie Sociálnej poisťovne mal zistené, že vymeriavacím
základom, z ktorého bolo poistné do Sociálnej poisťovne odvádzané, predstavuje sumu, ktorá nie jeani vo výške minimálnej mzdy a na druhej strane otec detí založil do súdneho spisu daňoví priznanie
k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, z ktorého daňového priznania mal súd zistené, že príjmy
predstavovali 92.338,14 Eur a výdavky 11.548,53 Eur a základ dane predstavoval 8.083,32 Eur. Otec

detí neodôvodnil, z akého dôvodu prestal pracovať v rovnakej oblasti kamenárstva v Dánksu, keď jeho
argumenty o zdravotnom stave, pre ktorý nemohol túto prácu vykonávať, sú vylúčené tým, že podľa
dokladov, ktoré predložili a lustrácie Sociálnej poisťovne pracuje opäť v oblasti kamenárstva s tým, že
zjavne pracuje ako živnostník pre tohto zamestnávateľa, ako to vyplýva z daňového priznania fyzickej
osoby za rok 2014 a teda otec detí zámerne svoje príjmy skresľuje, nie je ochotný preukázať riadnu

výšku svojich príjmov a používa takýto spôsob skrytého príjmu, ktorý nebol ochotný na výzvu súdu
riadne zdôvodniť a preukázať. Je čoraz častejším javom v konaní o určenie alebo zvýšenie vyživovacej
povinnosti, že niektorí rodičia, ktorí sú zamestnaní formou dohody o vykonaní práce, prípadne ako
živnostníci, dodávateľsky vykonávajú prácu pre iných živnostníkov, sú im vyplácané výrazne vyššie
sumy, ako uvádzajú v odvodoch pre platby poisťovní a ich skutočný príjem je nepomerne vyšší, avšak
dokazovať takéto rozpory vo fiktívnych a skutočne reálnych príjmov, je bez účasti odberateľov, prípadne

zamestnávateľov zo strany súdu veľmi obtiažne. Takéto firmy, ktoré v rámci tzv. čiernej ekonomiky v
oficiálnom účtovníctve nevykazujú časť príjmov a výdavkov, vlastne pomáhajú v konaniach rodičom
detí skrývať ich reálne a skutočné príjmy a tým výrazne poškodzujú deti, na ktoré žiada ten - ktorý z
rodičov, v tomto prípade matka, určenie alebo zvýšenie vyživovacej povinnosti. Je v tomto prípade veľmi
problematicképreukazovaťotcovidetí,žesavýhodnejšiehozamestnaniavzahraničívDánskuzbaviliba

preto, aby mohol argumentovať tým, že jeho príjem je taký výrazne znížený, že nemôže plniť vyživovaciu
povinnosť v takej výške, ako reálne deti potrebujú. Otec detí argumentovať svojim zdravotným stavom,
pre ktorý údajne prestal pracovať v Dánsku, avšak v súčasnej dobe opäť pracuje v rovnakej oblasti, teda
uvedená argumentácia potom nemôže byť zo strany súdu akceptovaná a súd vidí v správaní sa otca iba
zastieranie a úmysel dosiahnuť, aby nebol zaviazaný plniť vyživovaciu povinnosť na deti vo vyššej sume.

Najstarší syn účastníkov konania E. W. v čase podania návrhu bol maloletý, plnoletosť dosiahol
XX.X.XXXX, avšak ako dospelý splnomocni právneho zástupcu Advokátsku kanceláriu JUDr. Stopka,
JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., na zastupovanie v konaní ako dospelý, preto súd v časti
od 1.12.2012 do dovŕšenia dospelosti E. W., teda do XX.X.XXXX konal o výživnom ako pre neplnoletého,

zastúpené matkou a kolíznym opatrovníkom a od X.X.XXXX na základe jeho plnej moci udelenej
právnemu zástupcovi konal o výživnom ako pre dospelého účastníka, čo v tomto konaní považoval za
hospodárne, vhodné a účelné, aby spojil konanie o výživné na E. do dovŕšenia plnoletosti, ale aj po
plnoletosti, pretože je naďalej osobou pripravujúcou sa na svoje budúce povolanie štúdiom a teda je
výživnou odkázaný na rodičov.

Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadal na príjmovú a sociálnu situáciu matky, ktorá má všetkých trov
synov vo svojej osobnej starostlivosti. Ako riaditeľka Základnej školy v V. má priemerný príjem okolo
700,- Eur mesačne a dokonca od 1.1.2013 preukazovala výrazný pokles platu, ktoré tvrdenie preukázala
rozhodnutím o výške svojho príjmu. Vo svojej výpovedi uvádzala, že v roku 2012 podľa rozhodnutia

starostuobcemalafunkčnýplat1.312,50Eur,avšaknazákladerozhodnutiaz31.12.2012podč.18/2013
sa jej funkčný plat znížil na 944,- Eur. Predložila aj ďalšie listinné dôkazy, ktorými preukazovala výšku
výdavkov spojených s nákladmi na domácnosť, miestny poplatok za komunálny odpad, drobné stavebné
odpady v priebehu mesiaca a ďalšie výdavky. Najstarší syn, ktorý je teraz v maturitnom ročníku, v čase
podania návrhu začal študovať na strednej odbornej škole, čím mal zvýšené výdavky na svoju výživu,

pretože navštevoval odbornú prax, kde bolo treba zakúpenie oblečenie, obuvi a ďalších potrieb pre
vykonávanie odbornej praxe, ale aj náklady spojené so štúdiom, čo v priebehu konania sa navýšilo a v
maturitnom ročníku sa tieto výdavky ešte podstatnejším spôsobom zvýšili.

U maloletého V. sú výdavky oproti zdravým deťom v jeho veku vyššie najmä v súvislosti s jeho

zdravotným stavom, sledovaním na Čeľustnej ortopédii v Bratislave a ďalšie výdavky
kontrolou Imunologického centra v Y. a samozrejme výdavky všetkých detí predstavujúce pripojenie na
internet a rôzne výdavky spojené s ich záujmami, športovou a inou činnosťou.

Matka detí preukázala výšku úhrad za elektrickú energiu okolo 60,- Eur mesačne, za internet

15,- Eur mesačne, poplatky za vodné, stočné a náklady na oblečenie všetkých troch detí, ktoré rýchle
rastú, potrebujú častú výmenu oblečenia, obuvi a ďalších hygienických a iných potrieb.Otec maloletých detí a vôbec detí pochádzajúcich z manželstva prispieval iba finančnými čiastkami
a žiadnymi pravidelnými príspevkami okrem výživného deťom neprispieval. Podľa vyjadrenia matky v
minulosti deťom dal nejaké finančné prostriedky, najmä na ich sviatky a to najmä z dôvodu, že ona sama

deti inšpirovala, aby od otca žiadali nejaký finančný a iný darček.

Odporca v priebehu konania neustálymi prieťahmi v konaní ospravedlňovaním svojej neprítomnosti
účelovosasnažilpredlžovaťsúdnekonanieaždovtedy,dokiaľneodišielzpracoviskavzahraničí,ktoréaj
napriek viacerým výzvam súdu riadne nepreukázal, najmä dôvod ukončenia pracovno-právneho vzťahu,

kde bolo z daňových priznaní nepreskúmateľné, koľko skutočne predstavoval jeho príjem v zahraničí,
pretože na výzvu súdu predkladal iba daňové priznanie podávané na území Slovenskej republiky a
nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz, ktorý by bol v slovenskom jazyku, z ktorého by mal súd
preukázané jednak podmienky, za akých pracoval v zahraničí, jeho príjmy, prípadné výdavky, ale najmä
vpriebehukonaniadôvod,prektorýtakétovýhodnejšiezamestnanievzahraničískončilazačalpracovať
na Slovensku, čo samozrejme „využil“ na zdôvodňovanie jeho sociálnej a príjmovej situácie, pre ktorú

nemôže prispievať na výživu detí vyššou čiastkou a z takéhoto správania je zjavné, že všetku ťarchu
nákladov na potreby detí prenechával na matke detí, i keď nemožno konštatovať, že by jej príjem bol
minimálny, ale vzhľadom na jej kvalifikáciu a postavenie v zamestnaní a situáciu v starostlivosti o troch
chlapcov, ktorí sú telesným a fyziologickým vývojom na úrovni takmer dospelých mužov s primeranými
potrebami, ktorú situáciu vlastne otec žiadnym spôsobom matke neuľahčoval a primerane nepomáhal

riešiť jej výdavky na potreby detí.

Podľa §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa,
že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Aj v
tomto prípade bolo zložité získať skutočné doklady o výške príjmu odporcu, pretože súd narážal na
správanie sa odporcu a jeho právnej zástupkyne tak, aby sa súdu nepodarilo zistiť skutočnú výšku
príjmov otca. Aj v súdenom prípade mal súd za to, že podnikateľ Kamenárstvo Z. nerešpektoval žiadosť

súdu, aby preukázal skutočnú výšku príjmov otca detí, ktorá výška príjmov je ťažko preukazovateľná zo
spôsobu, akým uzatvorili otec detí a zamestnávateľ, pre ktorého odporca pracoval formou dodávateľa
prác, keď neochota predložiť potrebné doklady bola na obidvoch stranách, aj u otca detí, aj u jeho
spolupodnikajúce, resp. obchodno-právneho partnera, pre ktorého dodávateľským spôsobom prácu
vykonával.Trebapovedať,žeajzostranyprávnejzástupkyneotcanebolivykonávanédôkazykorektným

spôsobom, pretože na viaceré výzvy súdu nepredložili doklady zo zahraničia preložené do slovenského
jazyka, aby bolo možné vieryhodným spôsobom akceptovať tvrdenie navrhovateľa, ktorú skutočnosť
nebolo možné iným spôsobom získať. Vzhľadom na to, že daňové predpisy rozlišujú štyri kategórie
príjmov a otec detí má príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti do úvahy preto
prichádza využitie tohto ustanovenia §-u 63 ods. 1 iba pri troch skupinách príjmov, do ktorej patrí aj

skupina, v ktorej je zaradený otec detí a preto konkrétne vymedzenie sa nachádza v zák. č. 595/2003
Zb. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, keď v prípade takejto zákonne kvalifikovanej
činnosti predpokladá vznik určitej povinnosti rodiča v súvislosti s konaním o určenie výživného, pretože z
procesného hľadiska dochádza k prenosu povinností tvrdenia a dôkazného bremena na povinnú osobu.
V tomto prípade odporca ako povinná osoba v zmysle vyššie uvedeného svoje príjmy nepreukázala a

teda pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, treba ich podložiť relevantnými
dôkazmi, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmov. Treba vychádzať zo zákona č.
431/2002 Zb. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť
účtovať majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v
účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, preukázateľne,

zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Z uvedených listinných dôkazov
je potom možno zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky, t. j. náklady na dosiahnutie zabezpečenia
a udržanie príjmov preukázateľne vynaložené daňovníkom a zúčtované v jeho účtovníctve. Druhou
zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine je povinnosť predložiť
súdu podklady na zhodnotenie majetkových pomerov. Zjavne ide širšie vymedzenie ako pri prvej

povinnosti, pretože požadované podklady sa týkajú celkových majetkových pomerov, nielen príjmov
povinného. Za takéto podklady možno považovať listy vlastníctva preukazujúce majetkové pomery
týkajúce sa nehnuteľností, stavy účtov, vkladov v bankách, register cenných papierov, doklady o
vlastníctve motorových vozidiel, resp. iných cenností. Ďalšou povinnosťou je povinnosť sprístupniť údajechránené podľa osobitného predpisu a umožniť súdu zistiť ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie.
V súvislosti s povinnosťou predkladať daňové dokumenty možno očakávať v konaniach rôznu formu
obrany zo strany povinných osôb, avšak súd v rámci konania je povinný zisťovať skutočný stav veci

a pre naplnenie tejto povinnosti je potrebné, aby účastníci konania dôsledne si splnili svoju povinnosť,
avšak z konania a správania sa odporcu ako otca detí, ktoré sú výživou odkázané na neho, robil všetky
„obštrukčné“postupy,lenabyznemožnilaoddialilrozhodnutiesúduoúpravejehovyživovacejpovinnosti
k deťom. Ak teda súd v tomto konaní použil ustanovenie §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine, je treba uviesť,
že od 1.7.2013 je výška životného minima upravená v Zákone č. 301/2003 Zb. z. sumou 198,09 Eur a

teda 20-ásobok predstavuje sumu 3.961,80 Eur. Ide o domnienku mesačného príjmu a z takto ustálenej
sumy súd potom po zhodnotení všetkých hľadísk pre určenie výšky výživného vychádzal.

Súd prihliadal na tú skutočnosť, že od poslednej úpravy výšky výživného uplynula doba štyroch rokov
a že náklady na výchovu, výživu a potreby detí s výrazným spôsobom zvýšili. Súd tiež vychádzal z
toho, že matka maloletých detí a ďalšieho syna, ktorý v priebehu konania sa stal plnoletým, osobnou

starostlivosťou o všetkých troch synov si v podstatnej miere plní svoju vyživovaciu povinnosť, ale aj
vzhľadom na neplnenie si vyživovacej povinnosti v potrebnej výške zo strany otca vlastne nahrádza
dlhodobo takto upravenú výšku výživného vzhľadom na potreby detí.

Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Zb. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno

zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

Podľa §-u 708 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

V súdenom prípade mal súd preukázané, že na strane maloletých detí a matky od ostatného rozhodnutia
došlo k takejto zmene pomerov, ktorá bola podrobnejšie uvádzaná v dôvodoch tohto rozhodnutia. Súd
preto považoval zmenu - zvýšenie výživného na strane maloletých detí za odôvodnené a počnúc dňom
1.12.2012 zvýšil výživné u v tom čase ešte maloletého E. W. zo sumy 150,- Eur mesačne do dovŕšenia

dospelosti do XX.X.XXXX na sumu 200,- Eur a od XX.X.XXXX naďalej na sumu 245,- Eur mesačne.
U maloletého V. súd zvýšil výživné počnúc dňom 1.12.2012 zo sumy 100,- Eur na sumu 150,- Eur a u
maloletého Y. od rovnakého dátumu zo sumy 90,- Eur na 140,- Eur.

Pri výpočte zročného výživného súd vychádzal z plnenia vyživovacej povinnosti otca, tak ako mu bola

určená a vzhľadom na riadne neplnenie si vyživovacej povinnosti z dokladu predloženého matkou detí
mal súd preukázané, že do rozhodnutia súdu v tomto konaní výživné, ktoré si otec detí neplnil, matka
vymáha v exekučnom konaní, preto súd nezahrnul do zročného výživného tú časť výživného, ktorá bola
v konaní 13P/26/2011 určená, avšak otec si ju riadne neplnili. Do zročného výživného súd zahrnul u
každého dieťaťa zvlášť sumu, ktorú od dátumu zvýšenia výživného do rozhodnutia súdu ako rozdiel

medzi pôvodne určeným výživným a výživnom, ktoré súd v tomto konaní zvýšil, vyčíslil tak, že zročné
výživné na E. do XX.X.XXXX predstavuje sumu 1.400,- Eur a po dovŕšení plnoletosti od XX.X.XXXX do
26.11.2015 v sume 315,- Eur. U maloletého V. zročné výživné za obdobie od 1.12.2012 do 26.11.2015
predstavuje sumu 1.800, Eur a u maloletého Y. v rovnakom období v sume 1.800,- Eur. Súd zároveň
zaviazal otca zročné výživné splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným u každého z detí

po 15,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred, pod stratou výhody splátok, ak
bude vynechaná hoci i len jedna splátka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno

odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda adôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok
právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na

plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).