Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/104/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115214196
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115214196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu:
Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného Malata,
Pružinský, Hegedűš & Partners s. r. o., Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanej W.
Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/XX, L. M., o zaplatenie X XXX,XX X. s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku I. súdu Banská Bystrica č. k. 9C/284/2015-78 zo dňa 11. 11. 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/284/2015-78 zo dňa 11. 11. 2015 vo výroku,
ktorým v prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok) a v závislom výroku o náhrade

trov konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

II. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti (prvý výrok) zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
11. 11. 2015 žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 155,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25
% ročne zo sumy 357,55 Eur od 27. 01. 2014 do 01. 02. 2014, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne

zo sumy 335,35 Eur od 02. 02. 2014 do 01. 03. 2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 314,72 Eur od 02. 03. 2014 do 16. 06. 2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 274,89 Eur od 17. 06. 2014 do 13. 08. 2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 195,23 Eur od 17. 09. 2014 do 15. 06. 2015 a s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy
155,40 Eur od 16. 06. 2015 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti odvolaním
napadnutého rozhodnutia (prvý výrok). V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol
(druhý výrok). Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok).

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom sporu bolo plnenie z titulu
spotrebiteľského úveru. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o vydanie kreditnej karty
zo dňa 18. 03. 2004 bolo treba podľa súdu prvej inštancie posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, keďže ide o úver poskytnutý na kreditnú kartu bankou ako dodávateľom
klientovi ako spotrebiteľovi (§ 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2006 a contrario).
Súd prvej inštancie zistil, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001

Z. z. (v znení účinnom do 30. 06. 2006) - ročnú percentuálnu mieru nákladov. V dôsledku absencie
RPMN v zmluve sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanej formou úverového rámca na kreditnej
karte považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva neobsahovala ani náležitosť podľa § 4 ods. 2
písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. (v znení účinnom do 30. 06. 2006) - počet a termíny splátok istiny,úrokov a iných poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom úveru musí mať písomnú formu, pričom všetky
jej podstatné náležitosti musia byť obsiahnuté priamo v zmluve samotnej, ktorá je podpísaná oboma
zmluvnými stranami. Nepostačuje, ak sú tieto údaje súčasťou obchodných podmienok dodávateľa, ktoré

majú slúžiť len k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo
vysvetľujúceho charakteru. Keďže nebola dohodnutá splatnosť jednotlivých splátok úveru, ani konečná
splatnosť úveru, je potrebné vychádzať pri určení splatnosti úverovej pohľadávky žalobcu z § 563
Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto zákonného ustanovenia, ak čas splnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po

tom, čo ho o plnenia veriteľ požiadal. Žalobca výzvou zo dňa 16. 01. 2010 vyzval žalovanú na zaplatenie
dlžnej čiastky vo výške 1 427,23 Eur, vyplývajúcej zo zmluvy uzavretej dňa 18. 03. 2004, a to v lehote do
26. 01. 2014. Výzva bola podľa poštového podacieho hárku (č. l. 19 - 20 spisu) odoslaná žalovanej dňa
17. 01. 2014. Dňom 26. 01. 2014 sa žalobcova pohľadávka z úverovej zmluvy stala splatnou. Z žalobcom
predloženej prehľadovej tabuľky týkajúcej sa účtu žalovanej a výpisu z účtu žalovanej vyplynulo, že
žalovanú vyčerpala spolu sumu 3 212,08 Eur. Uhradila celkom sumu 3 056,68 Eur, z toho sumu 202,15

eur uhradila až po splatnosti úveru. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že by uhradila viac, než
vyplynulo z predložených výpisov. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca mal nárok len na
vrátenie rozdielu medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami a uhradenými peňažnými prostriedkami,
t. j. na zaplatenie sumy 155,40 Eur. Dňa 26. 01. 2014 bola žalovaná povinná žalobcovi plniť a odo dňa
27. 01. 2014 sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu žalobcovi. Ku dňu 27. 01. 2014

bola žalovaná v omeškaní s úhradou istiny v sume 357,55 Eur. Následne uhradila v 6 platbách ešte
202,15 Eur. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrhu vyhovel v časti ohľadom sumy 155,40 Eur
a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov, poplatkov návrh zamietol. Súd priznal v zmysle § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z. úrok z omeškania. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte

len ,,OSP“), tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti druhému výroku rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to podľa
§ 201 ods. 1 OSP a § 205 ods. 2 písm. d), f) OSP.

4. Podľa žalobcu v konaní prišlo k nesprávnej interpretácii § 1 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z. podľa
ktorého: ,,Zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným
spôsobom ako na kreditné karty.“ Z uvedeného možno podľa žalobcu vyvodiť, že na úver poskytnutý
formou kreditnej karty sa uvedený zákon vzťahuje. Žalobca žiadnym spôsobom nespochybňuje
postavenie žalovanej ako spotrebiteľa. Má však za to, že aplikácia uvedeného zákona musí byť

vykonaná dôsledne s poukazom na charakter poskytovaného produktu. Podľa názoru žalobcu zo strany
konajúceho súdu táto požiadavka nebola splnená, keď súd vôbec nevyhodnotil poskytnutý spotrebný
úver ako úver revolvingový. K požiadavke súdu na uvedenie RPMN žalobca poukázal najmä na
ustanovenie § 3 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z., ktorý priamo predpokladá prípady, kedy nemôže byť
RPMN určená. Zákon podľa jeho názoru jednoznačne vymedzil možnosť existencie situácie, kde nie

je možné určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov. Poukázal ďalej na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z.z., keď z uvedeného ustanovenia možno gramatickým výkladom dospieť k záveru,
že ide o demonštratívny výpočet náležitostí spotrebiteľskej zmluvy. Ako ďalej vyplynulo zo zákona
č. 258/2001 Z.z, podstatným údajom na výpočet RPMN je údaj o časovom období splácania úveru.
Žalobca upozornil, že vzhľadom na povahu produktu kreditnej karty nebolo možné stanoviť tento údaj,

výpočet RPMN preto v tomto prípade nebol, v súlade s § 3 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z., možný.
Z rovnakého dôvodu nebolo možné zo strany Bansky určiť predpis splátok tak, ako to požadoval
konajúci súd, nakoľko ide o údaj nekvalifikovateľný v čase. Vzhľadom na skutočnosť, že výrok o trovách
konania má svoj podklad vo výroku vo veci samej podal žalobca odvolania aj voči výroku o trovách
konania. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že napadnutý rozsudok vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, a konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, ktoré jej bolo riadne a včas doručené, nevyužila.

6. Odvolanie žalobcu bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 21. 12. 2015, teda ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č.
160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť novýprocesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.“ Z citovaných ustanovení vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie konanie

prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia
CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§204ods.1včasepodaniaúčinnéhoOSPaktuálne§362ods.1CSP)oprávnenýmsubjektom,stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP) aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 CSP)
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165
CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania
§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§385ods.1CSPacontrario)dospelkzáveru,žejepotrebnérozsudoksúduprvejinštancievodvolaním
napadnutom druhom a tretom výroku ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9.Vdanejveciodvolacísúdnezistilžiadneokolnosti,ktorébyspochybňovalisprávnosťrozhodnutiasúdu
prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď v prevyšujúcej

časti žalobu žalobcu zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal a
rozhodol v znení enunciátu svojho rozhodnutia. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a
podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje
aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Na doplnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza:

11. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.
06. 2006 (zmluva bola uzavretá dňa 20. 02. 2004), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostíobsahujenajmäročnúpercentuálnumierunákladov;akniejeuvedená,spotrebiteľskýúversa

považujezabezúročnýabezpoplatkov,správnepotomsúdprvejinštancievecposúdiltak,žepredmetný
úver je bezúročný a bez poplatkov a v tejto časti návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. S poukazom
na uvedené je potom vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podľa
§ 142 ods. 2 OSP, pretože obaja účastníci konania mali vo veci úspech len čiastočný.

12. Pod právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie aplikoval správnu
právnu úpravu. Pri právnom posúdení veci správne vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka a zo zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v účinnom do 30. 06. 2006.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v druhom a
súvisiacom tretom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

15. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku nenapadnutého odvolaním (prvý výrok), ponechal

nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.16.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolpodľaust.§255ods.1vspojenís§262ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP. Žalovanej, plne úspešnej v odvolacom konaní, nárok na ich náhradu nepriznal,
nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).