Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/380/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115213633
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115213633.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu P. zastúpeného O. proti žalovanému A., o
zaplatenie 611,04 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 02. marca 2016, č. k. 14C/236/2015- 31, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 02. marca 2016 č. k.14C/236/2015-31 súd prvej inštancie uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi 507,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 507,60 Eur
od 06.05.2014 až do zaplatenia a náhradu trov konania 3,04 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a v zostávajúcej časti žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 611,04 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 44,50% ročne zo sumy 507,60 Eur

od 06.05.2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania 5,25% ročne zo sumy 611,04 Eur od 06.05.2014 do
zaplatenia, zamietol. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobu možno sčasti považovať za
dôvodnú. Vychádzal zo spotrebiteľského charakteru dotknutého záväzkového vzťahu a konštatoval, že
hoci zo zmluvy formálne vyplývajú všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
ust. § 9 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zistil rozpor s ustanoveniami tohto
osobitného zákona. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) je totiž v zmluve uvedená

vo výške 54,77%, avšak skutočná RPMN zodpovedajúca odplate za poskytnutý úver predstavuje podľa
výšky dojednaných splátok sumu 65,18% a žalovaný na úver v skutočnosti uhradí sumu 659,58 Eur
(54,94Eurx12splátok=659,28Eur).Zuvedenéhovyplýva,ževeriteľneoboznámildlžníkasoskutočnou
výškou RPMN, čo vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, že sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 11 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z. Zahrnutie poplatku za poistenie do splátok úveru
by prichádzalo do úvahy len za podmienky, že by poistenie bolo výsledkom osobitnej služby poskytnutej
dlžníkovi na základe objednávky. Obsah predtlačeného textu zmluvy v časti 3 bod 1 zmluvy o poistnom

však nasvedčuje tomu, že zmluvnou stranou voči poisťovni bol samotný veriteľ a nie dlžník. Zároveň
okolnosti oboznámenia dlžníka s rámcovými poistnými zmluvami nasvedčujú tomu, že dlžník neprejavil
jasnú vôľu uzavrieť určitú poistnú zmluvu, pokiaľ len podpísal zmluvu o úvere s takto predtlačeným
textom. Predtlačené oboznámenie sa s „rámcovými “ poistnými zmluvami iných subjektov totiž nie je
prejavom vôle dlžníka byť zmluvným účastníkom takto povrchne spomenutých poistných zmlúv. Dlžník
teda neprejavil osobitným podpisom svoju vôľu byť viazaný poistnými zmluvami, z ktorých by vyplývali

jeho vlastné oprávnenia v prípade vzniku povrchne predvídaných poistných udalostí a ktoré
by určitým spôsobom menili zmluvu o úvere v prospech dlžníka pri vzniku poistnej udalosti. Všetkytieto okolnosti nasvedčujú tomu, že poistenie uzatvorené veriteľom nie je osobitnou službou poskytnutou
dlžníkovi, ale bolo vecou obchodných nákladov samotného veriteľa.

2. Z týchto dôvodov uložil dlžníkovi vrátiť sumu skutočne požičaných finančných prostriedkov, z ktorých
žalobcovi nič nevrátil a to sumu 507,60 Eur. Úver bol vyhlásený za predčasne splatný dňom 05.05.2014
a dňom nasledujúcim bol žalovaný s plnením dlhu v omeškaní. Preto ho zaviazal zaplatiť
žalobcovi popri plnení aj úrok z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z v o výške 5,25% ročne z dlžnej sumy od 06.05.2014 až do zaplatenia.

Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. O náhrade trov konania rozhodol podľa v tom čase účinného ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., v
zmysle ktorého žalobcovi priznal pomernú časť trov konania. Boli uplatnené trovy, spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 39,84 Eur (príprava a prevzatie veci dňa 16.01.2014,
podanie žaloby na súd dňa 15.06.2015) + 8,04 Eur paušál za úkon vykonaný v roku 2014 a 8,39 Eur

paušál za úkon vykonaný v roku 2015 + 20% DPH v sume 19,22 Eur a súdny poplatok 36,50 Eur,
spolu 151,83 Eur uplatnených podľa ust. § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/,c/, §16 ods. 3 a § 18 ods. 3
vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
nesk. predpisov. Žalobca si žalobou uplatnil celkovú pohľadávku vyčíslenú ku dňu vyhlásenia rozsudku
(ku dňu 02.03.2016) vrátane úrokov v sume 1.082,43 Eur a súd priznal 556,29 Eur, teda v 51% mal

žalobca úspech, v 49% neúspech a pomer úspechu a neúspechu je 2% (51-49), teda žalobcovi patrí
2% z uplatnených trov 151,83 Eur; teda suma 3,04 Eur.

4. Proti tomuto rozsudku do zamietavej časti podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukazoval, že žalovaný si pri
uzatváraní úverovej zmluvy zvolil poistenie úveru s výškou poistného 3,33% z mesačnej splátky, takže
poplatok za poistenie 1,77 Eur bol súčasťou mesačnej splátky 54,94 Eur a mesačná splátka bez
poistenia bola 53,17 Eur. Vzhľadom na to, že poistenie úveru bolo dobrovoľné, pričom žalovaný ho

mohol kedykoľvek ukončiť, a zároveň nebolo podmienkou uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, tak
podľa žalobcu z § 2 písm. g/ nevyplývala povinnosť zarátať poistenie do celkových nákladov úveru a
podľa § 19 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ani do výpočtu RPMN. Žalobca ďalej v odvolaní
namietal rozhodnutie súdu o trovách konania. Súd nepostupoval správne, keď pri rozhodovaní o trovách
konania bral do úvahy nielen výšku istiny, ale aj úroky z dlžnej istiny a úroky z omeškania. Podľa žalobcu

je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v časti žalovanej istiny bez príslušenstva. Súd mu mal
správne priznať trovy konania vo výške 66,14 %.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1
CSP určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa

387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

8. Na základe preskúmania napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým
záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací

súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
napadnutej časti v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom
rozsahu poukazuje.9. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v
odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal s dôvodom podaného odvolania. Na potvrdenie
správnosti dopĺňa nasledovné.

10. V zmluve o úvere v bode 1.11 je uvedený údaj o RPMN 44,50%. Pri vynásobení počtu splátok 12
x 54,94 Eur je zrejmé, že žalovaný mal zaplatiť celkovú čiastku 659,28 Eur, pričom žalobca v zmluve v
bode 1.11 udáva celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom 638,04 Eur (údaj použitý pre výpočet RPMN).
Tento rozdiel vyplýva z toho, že v celkovej splatnej čiastke nie je zahrnutá časť splátky, ktorá predstavuje

poistné v sume 1,77 Eur, ako uviedol žalobca až v odvolaní. V zmluve v základných podmienkach sa
totiž uvádza len, že poplatok za poistenie predstavuje 3,33%. Až v spojení s časťou 3. bodom 1.2. veta
druhá zmluvy o úvere vyplýva, že ide o percento z mesačnej splátky úveru, zároveň však, že je zahrnutý
do výšky mesačnej splátky.

11. Ročná percentuálna miera nákladov sa v zmysle § 19 ods. 2 citovaného zákona určuje ako celkový

náklad spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných
poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru, alebo uskutočnenie
služieb spotrebiteľa sú definované v § 2 písm. g/ citovaného zákona, do ktorých okrem iných nákladov
patrí aj poistné, ak spotrebiteľ musel túto doplnkovú službu uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver.

12. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že poistné malo byť v zmysle citovaných
ustanovení zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa a do RPMN, pretože nešlo o dobrovoľnú
doplnkovú službu. Poistenie mal žalobca predtlačené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (časť 3.bod 1.),
pričom v zmluve sa nenachádza údaj o možnosti neuzavrieť toto poistenie. Uvádza sa len, že dlžník

je oprávnený dojednané poistenie ukončiť. Toto dojednanie, z ktorého odvodzuje žalobca dobrovoľnosť
služby, však neumožňuje dlžníkovi odmietnuť uzavretie poistenia pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

13. Odvolací súd sa stotožňuje aj s hodnotením zistenej skutočnosti súdom prvej inštancie, že zmluvnou

stranou voči poisťovni bol samotný žalobca a nie žalovaný.

14. Poistné je podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľovi nanútené, žalobca, ktorý sprostredkováva
poistenie, má ekonomický záujem na poistnej zmluve. Aj preto nemožno uveriť tvrdeniu, že poistenie
bolo dobrovoľné.

15. Potom údaj o RPMN, do ktorého výpočtu nebol zahrnutý aj poplatok za poistenie, hoci mal byť, nie
je v zmluve uvedený správne a je uvedený v neprospech spotrebiteľa. Úver sa preto v zmysle § 11
písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods.

a § 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a
preto mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251 ods. 1
CSP, preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žaloba) (§ 428 CSP).