Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/75/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112211529
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8112211529.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcov v 1. rade: W. Q., N..

X.X.XXXX,bytomW.,F.XX,v2.rade:J..W.K.,N..X.XX.XXXX,bytomW.,Ď.XX,obajaprávnezastúpení
JUDr. Jánom Garajom, advokátom, so sídlom Floriánova 2, Prešov proti žalovanému: Prešovský
samosprávny kraj so sídlom v Prešove, Námestie mieru 2, o náhradu za užívanie nehnuteľností takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a,

žalobcovia sú p o v i n n ínahradiť žalovanému trovy konania, každý z nich vo výške 755,82 EUR,
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

žalobcovia sú p o v i n n í nahradiť trovy štátu, každý z nich vo výške 16,23 EUR na účet Okresného
súdu v Prešove, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia si ako podieloví spoluvlastníci parcely KN C č. XXXX/XX, k.ú. B. (každý z nich v podiele 1/2 ),
na ktorej sa nachádza cesta III. triedy, uplatnili žalobou súdu podanou dňa 16.1.2007 voči žalovanému
nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného za užívanie predmetnej parcely,
a to za obdobie od 17.1.2005 do 16.1.2007, každý zo žalobcov po 11.358,84 EUR (pôvodne 342.196,50
Sk).

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že cesta bola vybudovaná na pozemku, ktorý v tom
čase patril štátu a teda štát budoval cestu na svojom pozemku na základe príslušného územného
rozhodnutia a stavebného povolenia. Vyslovil tiež názor, že súčasná parcela KN C č. XXXX/XX, na ktorej
cesta stojí, nemala byť predmetom dražby ako súčasť prevádzkovej jednotky, pretože organizácia, ktorej
prevádzková jednotka patrila, ho už v tom čase neužívala, bola na nej zriadená cesta, ktorá už predtým
bola odovzdaná do užívania (kolaudačné rozhodnutie zo dňa 12.2.1992, právoplatné 9.3.1992). Napriek

tomu sa jej vydražiteľmi na základe protokolu o predaji prevádzkovej jednotky zo dňa 11.3.1992 stali V.
V. P. M. V. - SUGAM. Poukázal tiež na to, že cesta slúži verejnosti a žalovaný sa nijakým spôsobom
neobohacuje na úkor žalobcov, nemá žiaden zisk z danej cesty, má len výdavky na jej správu a údržbu.

Súd v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobcovia boli v dotknutom
období podielovými spoluvlastníkmi parcely KN C XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
1578 m2 zapísanej na LV č. XXX K..Ú.. B., každý z nich v podiele 1-ice. Vlastníctvo nadobudli od

predávajúceho M. V. - SUGAM.v rámci konkurzu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.7.1998, ktorej
vklad bol povolený pod V 4317/98 dňa 5.8.1998. Prevádzaná nehnuteľnosť bola znalcom J.. N. ocenená
na sumu 33.848.461,-Sk, konkurzný súd však stanovil kúpnu cenu na sumu 8.000.000,-Sk.Predchádzajúcimi vlastníkmi sporného pozemku boli vydražitelia V. V. P. M. V. - SUGAM, ktorí vydražili
prevádzkovú jednotku - Protektorovací závod na ul. Petrovanskej 10 v Prešove, vrátane spomínaného
pozemku, ktorý bol vedený na LV č. XXX vo vlastníctve Kogutexu š.p. Prešov. Vyplýva to z potvrdenia

o predaji prevádzkovej jednotky zo dňa 11.3.1992, pričom k verejnej dražbe došlo dňa 9.2.1992. Tá
skutočnosť, že pôvodne vlastníkom predmetného pozemku bol štát vyplýva aj z úplného výpisu z LV
č. XXX K..Ú.. B.. Na LV č. XXX K.. Ú.. B. boli pôvodne vedené parcely KN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X P. XXXX/X, ktoré nadobudli vydražitelia V. a od nich žalobcovia. Parcela KN C XXXX/XX vznikla
odčlenením z týchto parciel geometrickým plánom Geomapu Prešov č.198/98 zo dňa 20.8.1998.

Na parcele KN XXXX/XX sa nachádza cesta III. triedy č. 068010-privádzač na D1 Prešov - Ličartovce.
Táto cesta bola stavaná v rokoch 1982 až 1992. Dňa 24.8.1982 MsNV odbor výstavby a územného
plánovania v Prešove vydal pod č. Výst. 771/82-Kc územné rozhodnutie o umiestnení tejto stavby, okrem
iného aj na parcele č. XXXX. Stavebné povolenie vydal ONV - odbor dopravy v Prešove pod č. Dopr.
3988/OD-83 zo dňa 14.3.1983 a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané Obvodným úradom v Prešove

č. ObÚ-PD-2113/1991 zo dňa 12.2.1992. V čase výstavby tejto komunikácie vrátane jej ukončenia
17.9.1991 bol vlastníkom parciel KN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X P. XXXX/X Československý štát - OPP
Koža, Guma, Textil Prešov. Vyplýva to z úplného výpisu LV č. XXX K..Ú.. B. ( č.l. 131). V súčasnosti je
vlastníkom predmetnej cesty III. triedy č. 068010 žalovaný s poukazom na § 3d ods. 2 zákona č.
135/1961 Zb. v platnom znení.

Na parcele KN C č. XXXX/XX sa nachádza nielen samotná cesta III. triedy, ale aj priľahlý chodník, ktorý
však nie je jej súčasťou. Tento záver vyplýva zo stanoviska Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii
SR ( č.l. 80 a 83). V stanovisku ministerstvo poukázalo na definíciu cestného telesa v § 1 ods. 3 zákona č.
135/1961 Zb., podľa ktorého cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a

zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách
pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Hranica prejazdného úseku cesty
vyplýva aj z definície § 4 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., podľa ktorého šírkou prejazdného úseku cesty je
šírka vozovky s krajnicami medzi zvýšenými obrubami chodníkov. V stanovisku ministerstva sa uvádza
aj to, že pre chodník okrem iného platí úplne iný režim správy a údržby ako pre cestu, napr. v zimnom

období, kedy správca cesty (samosprávny kraj) nemôže odhŕňať sneh veľkou frézou aj na chodníku
z dôvodov rozmerov tejto samostatnej technickej jednotky ako aj z dôvodu zachovania bezpečnosti
chodcov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného stanoviska ministerstva v nadväznosti na pasívnu legitimáciu
žalovanéhovtomtospore,ktorýniejevlastníkompriľahléhochodníkakcesteIII/068010bolvypracovaný
znalecký posudok znalcom z odboru geodézie J.. Q. A. pod č. 1/2008, ktorý z parcely KN C XXXX/

XX vyčlenil parcelu KN C XXXX/XX, na ktorej sa nachádza spomínaný chodník a zvyšná parcela KN
C XXXX/XX predstavuje samotnú cestu o výmere 1201 m2, ktorú znalec znázornil aj na pripojenom
geometrickom pláne.

Žalobcovia k žalobe doložili odborné vyjadrenie znalca na oceňovanie nehnuteľností J.. V. M., ktorý

ustálil výšku nájomného za parcelu KN C XXXX/XX na sumu 185,06 Sk/m2 v roku 2005 a v rokoch 2006
a 2007 na sumu 245,99 Sk/m2.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

§ 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 2 ods. 1 zákona 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické
alebo fyzické osoby predmetom prevodu vlastníctva podľa tohto zákona sú hnuteľné a nehnuteľné veci,

ktoré ako majetková podstata prevádzkových častí organizácií pôsobiacich v oblasti služieb, obchodu a
inej než poľnohospodárskej výrobu tvoria alebo môžu tvoriť súbor, ktorý je ucelenou hospodárkou alebo
majetkovou jednotkou (ďalej len „prevádzková jednotka“).Podľa § 14 zákona 427/1990 Zb., ak je predmetom predaja prevádzková jednotka, ktorá sa nachádza
na pozemku, ku ktorému má právo hospodárenia organizácia, ktorej súčasťou je prevádzková jednotka,
musí sa táto prevádzková jednotka predať aj s týmto pozemkom

.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách pozemné komunikácie sa
rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na
a/ diaľnice
b/ cesty

c/ miestne komunikácie a
d/ účelové komunikácie.
Podľa § 3 d ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov
cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Súd v prejednávanej veci rozhodol už rozsudkom sp. zn. 11 C 9/2007 zo dňa 14.1.2009 a na základe
vykonaného dokazovania, pri zhrnutí všetkých dôležitých faktov poukázal na to, že sa nejedná o
neoprávnenú stavbu cesty, že vlastník nemá žiaden zisk, len výdavky na údržbu komunikácie, že
pozemok, na ktorom stojí cesta nemal byť predmetom dražby, pričom žalobcovia ho kúpili za podstatne
nižšiu cenu ako je jeho reálna hodnota, preto nebolo možné priznať žalobcom uplatnený nárok. Z

predmetného rozsudku zároveň vyplýva, že podľa názoru súdu je možné vysloviť aj záver o neplatnosti
dražby v časti sporného pozemku, ktorý už bol v čase dražby zastavaný verejnou štátnou komunikáciou
a teda nemal byť predmetom dražby v zmysle zákona č. 427/1990 Zb. v platnom znení, pretože nemohol
tvoriť súčasť draženej prevádzkovej jednotky. Predmetom dražby v zmysle § 14 citovaného zákona síce
mal byť aj pozemok, ale len ten pozemok, na ktorom stála vydražovaná prevádzková jednotka, a teda

nie pozemok so štátnou komunikáciou a chodníkom. Navyše vydražiteľom bol nielen M. V.Č. ale aj V.
V. a nie je jasné, z akého dôvodu predávajúcim v kúpnej zmluve bol len M. V.. Pre úplnosť je potrebné
uviesť, že konkurz úpadcu M. V. prebiehal za účinnosti zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
v platnom znení a preto je pre posúdenie súvisiacich právnych vzťahov potrebné aplikovať citovaný
právny predpis, nie aktuálny zákon č. 7/2005 Z.z. účinný až od 1. 7.2005. Vyplýva to z prechodného

ustanovenia § 206 ods. 1 čo znamená, že ustanovenie § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. umožňujúce
nadobudnutie veci od úpadcu, ktorý v skutočnosti nebol vlastníkom, je pre tento prípad nepoužiteľné.

Vyššie uvedené skutočnosti súd považuje pri posudzovaní prejednávanej veci v tomto konaní za
podstatné a je nepochybné, že dražbu v časti o vydraženie parcely evidovanej v žalovanom období pod

č. 3145/21 vo výmere 1.578 m2, nemožno považovať za platnú, a to s poukazom na ustanovenie §
14 zákona č. 427/1990 Zb. v platnom znení z dôvodu, že predmetom prevodu vlastníctva štátu bola
prevádzková jednotka, ktorá sa nachádzala na pozemku, ku ktorému mal právo hospodárenia vtedajší
Protektorovací závod Prešov, pričom prevádzkovú jednotku nemohla jednoznačne tvoriť cesta, resp.
chodník,ktoréužbolivtomčasevystavanéaskolaudované.Navydražiteľov(V.V.P.M.V.)tedanemohlo

prejsť vlastnícke právo k pozemku nachádzajúcemu sa pod vtedajšou štátnou cestou, resp. chodníkom
a títo vydražitelia ani nemohli platne previesť vlastnícke právo k predmetnej parcele na žalobcov.
V prejednávanej veci je teda podstatnou skutočnosť, že právni predchodcovia žalobcov na základe
zákona o prevode vlastníctva štátu (privatizácie) nemohli nadobudnúť vlastníctvo k parcele č. XXXX/
XX, keďže na tejto sa bez akýchkoľvek pochybností nenachádzala prevádzková jednotka vtedajšieho

protektorovacieho závodu ale táto parcela sa nachádzala pod cestnou komunikáciou a priľahlým
chodníkom. Ohľadom prevodu pôvodných parciel č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X P. XXXX/X, z ktorých
vznikla parcela súčasne evidovaná pod č. XXXX/XX je teda prevod vlastníctva absolútne neplatný
na základe § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom (zákon č. 427/1990 Zb. v platnom
znení). Keďže sa prvý kupujúci nikdy nestal vlastníkom tejto parcely, v prípade jej ďalšieho prevodu

nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov (žalobcov) vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené
od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
sa totiž vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch právnych skutočností, prvou je uzavretie platnej zmluvy
a druhou individuálny správny akt - rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu. Ak bolsprávou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútnej neplatnej zmluvy, nemôže
dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva,
hoci aj dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť

požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou podľa ktorej nikto
nemôženainéhopreviesťviacprávakomásám(uznesenieÚstavnéhosúduSRz10.2.2010,sp.zn.IÚS
50/2010). Z dôvodu, že žalobcovia nemohli platne nadobudnúť vlastnícke právo k parcele č. 3145/21,
keďže v tejto časti je zmluva o prevode vlastníctva štátu neplatnou, nemôžu byť ani v prejednávanej veci
aktívne legitimovaní a z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na námietku právneho zástupcu žalobcov, ktorý poukázal na to, že
práva zapísané v katastrálnom operáte patria účastníkom tak ako sú zapísané, pokiaľ sa nepreukáže
opak a zároveň poukázal na to, že pokiaľ by sa malo pristúpiť na názor, že súdy môžu preskúmavať do
akéhokoľvek spätného času platnosť, či neplatnosť právnych úkonov z hľadiska absolútnej neplatnosti,
dospelo by sa k úplnej právnej anarchii. S ohľadom na uvedené, súd poukazuje na to, že pri posudzovaní
prejednávanej veci je súd povinný ex offo skúmať platnosť predmetných právnych úkonov z hľadiska

ich absolútnej neplatnosti bez ohľadu na to, že k realizácii týchto právnych úkonov došlo ešte v roku
1992. Čiastočnú neplatnosť dražby však žalovaný namietal už pri svojom prvom vyjadrení k žalobe. V
danom prípade teda neexistuje v zásade žiadne časové obmedzenie skúmania absolútnej neplatnosti
právneho úkonu, pričom absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona
a hľadí sa na neho akoby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená ani dodatočným

schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Zároveň je
potrebné zvýrazniť, že absolútne neplatný právny úkon nevyvoláva právne následky ani v prípade, keď
najehozákladeužbolokladnerozhodnutéovkladevlastníckehoprávadokatastranehnuteľností.Pokiaľ
žalobcovia poukazovali na závažnosť údajov katastra, vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanom
konaní sa preukázal opak údajov zapísaných v katastri, súd nemohol žalobe vyhovieť, pretože v

inkriminovanom období, teda v rokoch 2005 - 2007 za ktoré si žalobcovia uplatnili nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, títo preukázateľne nemohli byť vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa
pod cestou, resp. priľahlým chodníkom. Pokiaľ súd v konaní 11C/9/2007 poukázal na to, že žalobcov
považuje v súčasnosti za vlastníkov sporného pozemku titulom vydržania k 30.7.2008, súd v tomto
konaní neriešil túto otázku, keďže žalobcovia si uplatnili svoj nárok za obdobie do 17.1.2005 do

16.1.2007.
Žalobcovia poukázali aj na to, že nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere spoliehajúc sa na správnosť
údajov katastra nehnuteľností, pričom ani túto námietku nemožno považovať za dôvodnú, pretože
zásadne nemožno trvať na zachovaní právnej istoty, ktorá bola, aj keď v dobrej viere nadobudnutá v
rozpore s právom, pričom vklad do katastra nehnuteľností je nutné vnímať len ako jednu z podmienok

pre platný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. IV. ÚS 94/2011-44 zo dňa 7.7.2011 rozhodol, že
základné právo W. Q. P. J.. W. K. podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa článku 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/53/2009 z 26.5.2010 vo výroku,
ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/9/2007 zo 14.1.2009 a priznal náhradu
trov odvolacieho konania prešovskému samosprávnemu kraju, porušené bolo. Rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 2Co/53/2009 z 26.5.2010 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 11C/9/2007 zo 14.1.2009 a priznal náhradu trov odvolacieho konania prešovskému

samosprávnemu kraju zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol,
že Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť žalobcom trovy konania. Z citovaného nálezu ústavného
súdu vyplýva, že kľúčové vecné (odvolacie) námietky sťažovateľov (žalobcov) spočívali v tvrdeniach, že
- nemohli v rozhodnom období realizovať svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a teda
nemohli disponovať so svojim majetkom (boli nútení trpieť užívanie svojho pozemku na verejné účely

bez právneho dôvodu a bez poskytnutia akejkoľvek náhrady),
- pre naplnenie dôvodov vydania bezdôvodného obohatenia nie je právne významné, akým spôsobom
žalovaný v rozhodnom období stavbu na pozemku sťažovateľov využíval a na aký účel (že nemal žiadny
zisk, len výdavky na údržbu cesty).
Z nálezu Ústavného súdu ďalej vyplýva, že krajský súd sa v namietanom rozsudku v zásade obmedzil

len na strohé konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, pričom
sa nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami sťažovateľov. Predovšetkým nedal ústavne
akceptovateľnú odpoveď na otázku ako vec právne posúdil. Z tohto hľadiska hodnotil ústavný súd
namietaný rozsudok krajského súdu z hľadiska kľúčových odvolacích dôvodov uplatnených v odvolanísťažovateľov ako nepreskúmateľný a nezodpovedajúci požiadavkám vyplývajúcim z obsahu základného
práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy a článku 36 ods. 1 listiny a tiež práva na
spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 dohovoru. Taktiež poukázal na to, že opätovné

prerokovanie veci krajským súdom nemusí nevyhnutne vyústiť do záveru o vyhovení odvolaniu
sťažovateľov,pôjdealeoto,abykrajskýsúd k námietkamsťažovateľov,ktoréformulovalitakvodvolaní,
ako aj v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu zaujal ústavne akceptovateľne a udržateľné právne
závery.

Na základe vyššie citovaného nálezu ústavného súdu Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn.
2Co/114/2011 zo dňa 26.1.2012 rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ku skutočnosti, že žalobcovia nemohli v rozhodnom období realizovať svoje vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti, súd opätovne zvýrazňuje že parcela č. 3145/21 nemohla byť predmetom
dražby a v tejto časti je zmluva o prevode vlastníctva štátu neplatná a žalobcovia sa teda ani

nestali vlastníkmi tejto parcely tak ako to už vyššie bolo konštatované. Keďže nebolo preukázané,
aby žalobcovia boli v žalovanom období vlastníkmi predmetnej parcely, nemohol sa ani na ich úkor
nikto bezdôvodne obohatiť. Vzhľadom na uvedené je teda bezpredmetné zaoberať sa otázkou akým
spôsobom a na aký účel žalovaný v rozhodnom období stavbu (cestu) užíval.

V súvislosti s prejednávanou vecou súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sa stal vlastníkom
stavby - cesty III/06810 na základe zákona (§ 3d ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. v platnom znení) a teda
vlastníctvo naňho prešlo na základe zákona, teda nie „dobrovoľne“, pričom žalovaný preto nemal na
výber prevziať, resp. neprevziať majetok delegovaný zo strany štátu. Súd poukazuje na skutočnosť, že
aj vo všeobecnosti situáciu ohľadom nevysporiadaných pozemkov pod cestami v konečnom dôsledku

spôsobil štát, ktorý predmetné cesty na základe zákona previedol v danom prípade do vlastníctva
žalovaného, ktorý túto situáciu nijakým spôsobom nezapríčinil a nespôsobil. Vzhľadom na tieto okolnosti
tedavyvstávaotázka,čijevsúladesdobrýmimravmižiadaťpráveodžalovanéhonielenvtomtoprípade,
ale aj vo všetkých obdobných prípadoch napr. náhradu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.
Otázkou dobrých mravov sa v pôvodnom rozsudku sp. zn. 11 C 9/2007 súd taktiež zaoberal, pričom

poukázal na to, že princíp spravodlivého usporiadania vecí by mal byť základným princípom pri riešení
súdnych sporov a do určitej miery je obsiahnutý aj v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V súvislosti so zásadou dobrých mravov poukázal na skutočnosť, že vlastník predmetnej komunikácie
- teda žalovaný nie je podnikateľským subjektom a nevlastní túto komunikáciu za účelom dosiahnutia
zisku, ale k bezplatnému uspokojovaniu verejnej potreby. Za týchto okolností požiadavku žalobcov

na platenie tržného nájomného za užívanie ich pozemku je potrebné považovať v rozpore s dobrými
mravmi, priečiacu sa verejnému záujmu tak, ako k tomu dospel Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn.
II.ÚS 114/03 zo dňa 11.3.2004.

V prejednávanej veci však má súd za to, že zmluva o prevode vlastníctva k parcele č. 3145/21 je

absolútne neplatná a preto žalobcovia nie sú v prejednávanej veci aktívne legitimovaní a súd z tohto
dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vyššie uvedené právne závery sa vzťahujú len k nároku za užívanie samotnej cesty ako novovytvorenej
parcely KN C XXXX/XX geometrickým plánom J.. Q. A.. Vo vzťahu k priľahlému chodníku, ktorý podľa

spomínaného geometrického plánu predstavuje parcelu XXXX/XX má súd za to, že absentuje pasívna
legitimácia žalovaného, ktorý nie je jeho vlastníkom, čo vyplýva zo stanoviska Ministerstva dopravy,
pôšt a telekomunikácii SR v nadväznosti na § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb, preto je v tejto časti
žaloby namieste, okrem nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov, aj nedostatok pasívnej legitimácie
na strane žalovaného. Chodník totiž netvorí súčasť cesty a vlastníctvo na žalovaného v zmysle § 3d

ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. prešlo zo štátu na žalovaného iba k cestám II. a III. triedy. Stanovisko
ministerstva napokon korešponduje aj s kolaudačným rozhodnutím, ktoré odovzdalo stavbu cesty do
správy Okresnej správy ciest vo vzťahu k samotnej ceste, ale chodník bolo odovzdaný do správy
Mestských komunikácii Prešov. Vyjadrenie mesta Prešov, ktoré žalobcovia predložili o tom, že príslušný
chodník nie je považovaný za majetok mesta Prešov neznamená, že tento chodník patrí žalovanému.

Súd zároveň poukazuje na to, že rozhodnutia, ktoré predložil právny zástupca žalobcov, resp. žalobca
v 1. rade neriešia totožný predmet sporu a nemožno ich bezvýhradne aplikovať v tejto veci, a to hlavne
vzhľadom na to, že v časti spornej parcely je právny úkon - prevod vlastníctva štátu na vydražiteľovneplatný a preto ani nie je daná aktívna legitimácia žalobcov na ktorých zároveň nemohol byť platne
prevedené vlastnícke právo k tejto parcele.

Súd taktiež zamietol návrh na predloženie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove (Q.. A.), keďže súd mal
teoreticky možnosť oboznámiť sa s týmto rozhodnutím aj mimo jeho predloženia žalobcami a zároveň
súd nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodnutie v tejto veci predloženie navrhovaného rozhodnutia.

Úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Jedná sa

o trovy právneho zastúpenia za právne úkony vykonané v čase keď bol žalovaný právne zastúpený
a sumu 10.000,-Sk, ktorá ako záloha žalovaného bola použitá na znalečné. Vykonané boli tri úkony
právnej služby a to, prevzatie a príprava zastúpenia dňa 15.8.2007, vyhotovenia stanoviska k vyjadreniu
žalobcov dňa 4.4.2008 a účasť na pojednávaní dňa 14.1.2008. Tarifná odmena za tieto úkony právnej
pomoci vyplýva z § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. V danom prípade, keďže u žalobcov sa jednalo
o samostatné spoločenstvo bolo potrebné vychádzať z toho, že uplatnením nároku sa vlastne jedná

o spojené veci a preto dochádza k zvýšeniu tarifnej odmeny s poukazom na § 13 ods. 4 citovanej
vyhlášky. Táto tarifná odmena by podľa danej vyhlášky predstavovala vyššiu sumu, než si ju uplatnil
právny zástupca žalovaného, takže vychádzajúc z dispozičnej zásady v súdnom konaní, súd priznal
náhradutrovprávnehozastúpeniažalovanéhovrozsahuuplatnenia,t.j.zajedenúkonprávnejpomocipo
11.650,-Sk, čo predstavuje 386,71 €. Vykonané boli tri úkony právnej pomoci a po pripočítaní režijného

paušálu v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorý predstavuje 2 x 190,- Sk a 1 x 209,40
Sk predstavujú tieto trovy právneho zastúpenia sumu 35.539,40 Sk, čo je 1179,69 €. Súd túto náhradu
trov právneho zastúpenia rozdelil medzi žalobcov rovnakým dielom, keďže každý z nich uplatňoval
neúspešnou žalobou zaplatenie tej istej sumy, čo teda prestavuje u každého žalobcu 589,845 € a po
pripočítaní sumy 5.000,-Sk zo zálohy na znalečné, čo je 165,97 € výsledná suma priznanej náhrady trov

konania predstavuje pre každého žalobcu po zaokrúhlení 755,82 €.

Vzhľadom na výsledok sporu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. aj o náhrade trov štátu
predstavujúcich znalečné, ktoré preddavkovo bolo vyplatené zo štátnych prostriedkov vo výške 978,-
Sk, čo predstavuje 32,46 €. Túto sumu taktiež rozdelil rovnakým dielom medzi oboch žalobcov tak, ako

je to uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.