Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Tos/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010460
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714010460.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.01.2018 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa 194 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku na podklade sťažnosti okresného prokurátora z r u š u j e
uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/125/2014 zo dňa 15.11.2017 v celom rozsahu.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona vyslovuje, že odsúdený A. V., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J. - Y., Y.
námestie XXXX/XX, sa v skúšobnej dobe určenej mu na 2 roky pri podmienečnom odklade výkonu trestu
odňatia slobody trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/125/2014 zo dňa 10.11.2014 pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona n e o s v e d č i l a preto nariaďuje vykonanie trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov.

Podľa § 50 ods. 8 Tr. zákona pre výkon uloženého trestu ho zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad uznesením sp. zn. 5T/125/2014 zo dňa 15.11.2017 podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona
vyslovil, že ods. A. V. sa v skúšobnej dobe uloženej mu trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp.
zn. 5T/125/2014 zo dňa 10.11.2014, právoplatného dňa 30.12.2014, osvedčil.

Proti tomuto uzneseniu, ktoré bolo vyhlásené v prítomnosti odsúdeného a prokurátora, podal sťažnosť
prokurátor dňa 16.11.2017. V dodatočne predložených dôvodoch sťažnosti vyslovil, že s odôvodnením
napadnutého uznesenia okresného súdu nie je možné sa stotožniť, keďže má za to, že skúšobná doba
podmienečného odsúdenia začala ods. I. V. plynúť spätne k začatiu plynutia započítanej skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia, teda dňom 05.09.2014. Po odsúdení rozsudkom Okresného súdu

Poprad sp. zn. 4T/88/2014 zo dňa 04.09.2014, právoplatným dňa 04.09.2014, ktorého výrok o treste
bol síce zrušený za súčasného uloženia súhrnného trestu, si bol ods. I. V. vedomý plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia a aj napriek tomu spáchal dňa 28.09.2014, teda krátko po začatí
plynutia pôvodnej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia úmyselný zločin, hoci mu s jeho ohľadom
na predchádzajúce odsúdenie muselo byť zrejmé, že v prípade ďalšieho vybočenia zo spoločensky
akceptovateľného správania, bude nariadený výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. S

poukazom na § 50 ods. 3 Tr. zákona sa doba, po ktorú viedol odsúdený v skúšobnej dobe riadny život
na základe skôr vydaného a právoplatného rozhodnutia započítava aj do novourčenej skúšobnej doby
uloženej mu súhrnným trestom, potom aj spáchanie ďalšej trestnej činnosti počas jej plynutia, aj napriek
následnému zrušeniu trestu v dôsledku ukladania nového - súhrnného trestu, je treba posudzovať
ako spáchanie činu v takto novourčenej skúšobnej dobe. Započítanie skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia pri uložení súhrnného trestu podľa § 50 ods. 3 Tr. zákona musí mať za následok, že

konajúci súd bude pri následnom rozhodovaní o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného počas
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, skúmať správanie sa odsúdeného počas celej skúšobnejdoby, vrátane započítanej skúšobnej doby. V opačnom prípade by nastala situácia, kedy by sa
správanie odsúdeného počas plynutia započítanej skúšobnej doby nikdy nevyhodnocovalo v súvislosti
s vykonávacím konaním. Akýkoľvek iný výklad popiera účel § 49 ods. 1 Tr. zákona. Je potrebné uviesť,

že správnosť a zákonnosť uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 5T/125/2014-162 zo dňa 29.01.2015
o započítaní skúšobnej doby podľa § 50 ods. 3 Tr. zákona nemožno namietať, keďže v čase vydania
uvedeného rozhodnutia nemal konajúci súd vedomosť o spáchaní úmyselného trestného činu ods. A. V.
dňa 28.09.2014, za ktorý bol odsúdený až rozsudkom zo dňa 25.05.2015, právoplatným dňa 30.09.2015.
Vyššie uvedený názor podporujú aj závery rozsudku NS SR sp. zn. 5Tdo/48/2016 zo dňa 14.07.2016,

ktorým na základe dovolania generálneho prokurátora SR rozhodol o porušení zákona v prospech
obvineného, pričom porušenie zákona malo súvis aj s posúdením predmetnej otázky posudzovania
správania sa obvineného počas plynutia započítanej skúšobnej doby. Z uvedeného rozhodnutia okrem
inéhovyplýva,žepokiaľsavzmysle§50ods.3Tr.zákonadonovourčenejskúšobnejdobypodmienečne
odsúdeného započítava aj doba, počas ktorej tento na základe skôr vydaného a neskôr zrušeného
rozhodnutia viedol riadny život, potom je rovnako nutné postupovať aj v opačnej situácii, t. j. ak v takto

súdom určenej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia obvinený riadny život nevedie a spácha
úmyselný trestný čin. Ak riadny život neviedol a v uvedenom medziobdobí spáchal úmyselný trestný čin,
potom je potrebné mať za to, že sa tak stalo v čase plynutia novourčenej skúšobnej doby. Na základe
vyššie uvedeného preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vo veci rozhodol, že
ods. A. V. sa v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest uložený

trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/125/2014 zo dňa 10.11.2014, právoplatným
dňa 30.12.2014, v trvaní 8 mesiacov vykoná so zaradením v ústave na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.

Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti v neprospech odsúdeného prokurátorom ako

osobou na to oprávnenou krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť je dôvodná.

Sťažnostný súd sa v prvom rade v rámci prieskumného konania zaoberal procesným postupom

konajúceho súdu, z ktorého vyplynulo, že vo veci bolo vykonané verejné zasadnutie za osobnej účasti
odsúdeného I. V., ktorý mal možnosť sa vyjadriť k predmetu konania ako aj k vykonaným dôkazom a
predniesť argumenty k rozhodnutiu o osvedčení sa, resp. k nariadeniu výkonu trestu. Konajúci súd
vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami procesného predpisu, preto svoje skutkové závery mohol
opierať o výsledky dôkaznej situácie, avšak hodnotenie dokazovania je zmätočné a nelogické, teda nie

je v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pretože napadnutý výrok nekorešponduje
skutočnostiam plynúcim z vykonaného dokazovania

Konajúci súd výrok, že odsúdený A. V. sa osvedčil, oprel o záver, že zločin lúpeže spáchaný odsúdeným
dňa 28.09.2014, z ktorého bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/20/2015

zo dňa 25.05.2015, je spáchaný pred skúšobnou dobou podmienečného odsúdenia, pretože táto začala
plynúť dňa 31.12.2014 na základe trestného rozkazu sp. zn. 5T/125/2014 a uplynula dňa 05.09.2016.
Podľa názoru konajúceho súdu na tomto závere nemôže zmeniť nič ani uznesenie konajúceho súdu
č. k. 5T/125/2014-162 zo dňa 29.01.2015 o započítaní už vykonanej časti skúšobnej doby v trestnej
veci sp. zn. 4T/88/2014 do skúšobnej doby určenej odsúdenému pri ukladaní súhrnného trestu trestným

rozkazom sp. zn. 5T/125/2014, pretože v čase vydania tohto rozhodnutia neexistovalo právoplatné
odsúdenie ods. I. V. vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/20/2015 a zároveň už neexistovalo
rozhodnutie o treste vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/88/2014, ktoré bolo zrušené výrokom z
rozhodnutia Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/125/2014.

Z pohľadu prezentovaných záverov a úvah konajúcim súdom je nutné konštatovať, že vyslovené závery
o plynutí skúšobnej doby nie sú v súlade so zákonnou úpravou, ktorú citoval konajúci súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia, keďže pri hodnotení dôkaznej situácie neprihliadal na obligatórnu povinnosť súdov
o započítaní skúšobnej doby v prípade splnenia zákonných podmienok, v dôsledku čoho nesprávne určil
plynutie skúšobnej doby po uložení súhrnného trestu a nelogicky ju skrátil.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí
súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 50 ods. 3 Tr. zákona doba, po ktorú viedol odsúdený v skúšobnej dobe riadny život, sa

započítava do skúšobnej doby novourčenej pri povolení odkladu výkonu trestu odňatia slobody alebo
probácie uložených za ten istý skutok, alebo do skúšobnej doby alebo probácie určených pri uložení
súhrnného trestu.

Z chronológie odsúdení je zrejmé, že ods. A. V. bol rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.

4T/88/2014 zo dňa 04.09.2014, právoplatným dňa 04.09.2014, uznaný vinným z prečinu poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
1 mesiaca s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Následne bol I.
V. trestným rozkazom konajúceho súdu sp. zn. 5T/125/2014 zo dňa 10.11.2014, právoplatným dňa
30.12.2014, odsúdený za prečiny ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 a výtržníctva podľa § 364 ods.

1 písm. a/ Tr. zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 rokov, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého
mu rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/88/2014 zo dňa 04.09.2014.

Konajúci súd uznesením sp. zn. 5T/125/2014 zo dňa 29.01.2015, právoplatným dňa 10.02.2015,

rozhodolozapočítaní dobyod05.09.2014do30.12.2014doskúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdenia
v trvaní 2 rokov uloženej mu trestným rozkazom konajúceho súdu č. k. 5T125/2014-149 zo dňa
10.11.2014.

Z doposiaľ uvedeného je teda zrejmé, že k započítaniu skúšobnej doby od 05.09.2014 do 30.12.2014,

ktorá bola určená ods. I. V. v trestnej veci konajúceho súdu sp. zn. 4T/88/2014, do skúšobnej doby
novourčenej trestným rozkazom sp. zn. 5T/125/2014 z 10.11.2014 došlo postupom podľa § 50 ods. 3
Tr. zákona z dôvodu ukladania súhrnného trestu, a preto za začiatok plynutia skúšobnej doby vo veci
sp. zn. 5T/125/2014 je nutné považovať deň 05.09.2014. Ak odsúdenému bola určená skúšobná doba
na 2 roky, táto potom uplynula dňa 05.09.2016.

Záver konajúceho súdu, že odsúdenému v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 5T/125/2014 plynula
skúšobná doba až od 31.12.2014, keďže trestný rozkaz sa stal právoplatným dňa 30.12.2014 a jej
plynutie skončilo dňa 05.09.2016, nie je v súlade s vyššie uvedenými skutkovými zisteniami a ani s
hmotnoprávnou úpravou výkonu trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom.

Argumentáciakonajúcehosúdu,žezločinlúpeženebolspáchanýodsúdenýmvskúšobnejdobe,pretože
včaserozhodnutiaozapočítanískúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdeniaužneexistovalorozhodnutie
o treste vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/88/2014, ktoré bolo zrušené podľa § 42 ods. 2 Tr.
zákona trestným rozkazom konajúceho súdu sp. zn. 5T/125/2014, je mimo zákonných limitov o ukladaní

súhrnného trestu a jeho výkone započítaním už vykonanej časti trestu, ktorý bol v dôsledku uloženia
súhrnného trestu zrušený. Účelom ukladania súhrnného trestu podľa teleologického výkladu právnych
noriem je uloženie jedného trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, preto v prípade uloženia súhrnného
trestu za splnenia podmienok uvedených v § 42 ods. 1 Tr. zákona sa súčasne zrušuje trest uložený
skorším rozhodnutím podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona vo vzťahu ku zbiehajúcemu sa trestnému činu.

Na ukladanie súhrnného trestu nadväzuje právna úprava o započítaní už vykonanej časti zrušeného
trestu uloženého za zbiehajúci sa trestný čin do trestu novo uloženého vrátane tohto trestného činu,
pokiaľ je započítanie možné (podmienečný trest odňatia slobody, nepodmienečný trest odňatia slobody,
trest zákazu činnosti, či peňažný trest). Podstata započítania trestov tak umožňuje, aby skorší výkontrestu toho istého druhu odsúdeným bol súčasťou vykonania trestu uloženého konečným rozhodnutím,
samozrejme za splnenia podmienok stanovených zákonov. K započítaniu takto čiastočne vykonaného
trestu môže dôjsť až po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o uložení súhrnného trestu, keďže

iba takéto rozhodnutie má právne významné účinky uloženia súhrnného trestu a zrušenia skoršieho
rozhodnutia o treste. Preto je právne nevýznamné, že v čase započítania vykonaného trestu skorší
rozsudok o uložení trestu už neexistuje, keďže reálne k čiastočnému výkonu uloženého trestu došlo.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia tiež plynie, že konajúci súd nepovažoval uznesenie o započítaní

skúšobnej doby za základ pre určenie plynutia skúšobnej doby u odsúdeného od 05.09.2014 aj preto,
lebo v čase vydania tohto rozhodnutia ešte neexistovalo právoplatne odsúdenie I. V. vo veci konajúceho
súdu vedenej pod sp. zn. 5T/20/2015, z ktorého podľa odvolateľa je potrebné usudzovať na to, že
odsúdený počas skúšobnej doby neviedol riadny život. Ani túto argumentáciu konajúceho súdu, ktorá
je nelogická a zmätočná, nemožno považovať za správnu, pretože v čase rozhodovania o započítaní
konajúci súd vychádzal z vtedy existujúceho právneho stavu, na základe ktorého mohol vysloviť, že

odsúdený v dobe od 05.09.2014 do 30.12.2014 viedol riadny život. Samotná skutočnosť, že konajúci súd
v čase započítania skúšobnej doby disponoval informáciou o podozrení ods. I. V. zo spáchania zločinu
lúpeže dňa 28.09.2014, nemohla byť podkladom pre vyslovenie, že odsúdený v tejto skúšobnej dobe
neviedol riadny život, lebo by sa tým poprela základná zásada trestného konania „prezumpcie neviny“.

K rozhodnutiu o započítaní skúšobnej doby si dovoľuje ešte sťažnostný súd uviesť i to, že toto uznesenie
je právoplatné a súdy sú ním viazané, pretože nebolo v predpísanom konaní zrušené a v rámci
vykonávacieho konania nemôžu preskúmavať jeho zákonnosť a správnosť.

Z vykonaného dokazovania konajúcim súdom vyplýva, že ods. A. V. bol rozsudkom Okresného súdu

Poprad sp. zn. 5T/20/2015 zo dňa 25.05.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 1To/29/2015 zo dňa 30.09.2015 uznaný vinným zo spáchania skutku dňa 28.09.2014 posúdeného
ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Okrem toho z odpisu registra trestov je zrejmé i to, že konajúci súd vo veci vedenej pod sp. zn.

5T/2/2016 rozhodol dňa 24.02.2016 rozsudkom, ktorým uznal ods. A. V. vinným zo spáchania prečinu
krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona za skutok spáchaný dňa 20.04.2015,
pričomnatotoprotiprávnekonanie,ktoréjeúmyselnýmprečinom,konajúcisúdneprihliadalprihodnotení
osoby odsúdeného. Upustenie od uloženia súhrnného trestu za uvedený prečin vo vzťahu k rozsudku
sp. z. 5T/20/2015 nemá žiadny vplyv na fakt, že odsúdený spáchal v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia úmyselný trestný čin.

Pokiaľ odsúdený I. V. spáchal v dňoch 28.09.2014 a 20.04.2015 skutky posúdené ako zločin lúpeže a
prečin krivej výpovede a krivej prísahy, spáchal ich v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný
trestný čin so zreteľom na plynutie skúšobnej doby od 05.09.2014 do 05.09.2016.

Podmienkou pre vyslovenie záveru, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, je podľa § 50 ods.
4 Tr. zákona predovšetkým vedenie riadneho života počas skúšobnej doby a riadne vykonanie iných
uložených sankcií a plnenie uložených obmedzení, či povinností.

Za vedenie riadneho života možno považovať iba také správanie sa, ktoré preukazuje na dodržiavanie
spoločenských a právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností.

Spáchanie dvoch skutkov posudzovaných ako úmyselný trestný čin počas skúšobnej doby, ktorej
určením pri podmienečnom odklade uloženého trestu vo výmere 8 mesiacov dal konajúci súd možnosť

nápravyodsúdenémunajmäjehopričinením,nemožnopovažovaťzariadnevedenieživota.Totozistenie
je tou konkrétnou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje bez rozumných pochybností záver, že odsúdený I. V.
aj napriek hrozbe výkonu trestu odňatia slobody sa opakovane dopúšťal úmyselnej trestnej činnosti a
teda zákonom vymedzené podmienky pre rozhodnutie o osvedčení sa nesplnil.

Sťažnostný súd ods. I. V. pre výkon nariadeného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, čo zodpovedá zisteniu,
že pred spáchaním prečinu podľa § 245 ods. 1, § 156 ods. 1 a § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona nebol v
posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.S poukázaním na uvedené sťažnostný súd uzavrel, že sťažnosť podaná prokurátorom je dôvodná a
preto jej vyhovel, keď postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku na jej podklade zrušil napadnuté

uznesenie a vo veci rozhodol sám spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.