Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoPr/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116200919
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116200919.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu S.. S. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom X. XX, I. H., právne zastúpeného JUDr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, Advokátska
kancelária so sídlom Mierové námestie 452, Vinica, proti žalovanému ŠKODA LEGAL, s. r. o., so sídlom
Komenského 18/B, Banská Bystrica, IČO: 47 244 259, právne zastúpeného AK MG, s. r. o., Advokátska

kancelária so sídlom Dolná 6/A, Banská Bystrica, IČO: 36 800 589, v konaní o zaplatenie mzdy vo výške
4 152,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 20Cpr/1/2016-288, zo dňa 09. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi mzdu 2
641,77 Eur s príslušenstvom (výrok I.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa voči žalovanému v konaní žalobou domáhal zaplatenia mzdy vo výške 4 152,50 Eur, a to
za obdobie od júla do decembra roku 2013 a od januára do októbra roku 2014 z dôvodu, že za uvedené

obdobie mu zamestnávateľ mzdu nevyplácal v súlade s § 129 ods. 1 a § 130 Zákonníka práce.

2. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi mzdu 2 641,77
Eur s príslušenstvom (výrok I.). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd konštatoval, že
nebolo sporné, že žalobca mal so žalovaným uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 12. 11. 2012 a
dodatok k pracovnej zmluve č. 1 zo dňa 19. 12. 2012. Podľa čl. IV. pracovnej zmluvy sa považuje

za mzdu zamestnanca peňažné plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
Mzda za vykonanú prácu bola v zmysle tejto dohody dohodnutá vo výške minimálnej mzdy 327,20
Eur brutto stanovenej osobitným právnym predpisom. Zároveň mal zamestnanec právo na náhradu
mesačných paušálnych nákladov, ktoré budú podľa tejto zmluvy uhrádzané v súlade so smernicou
o paušálnych nákladoch spojených s výkonom funkcie advokáta/advokátskeho koncipienta vo výške
140,- Eur mesačne. Zamestnávateľ sa v zmluve zaviazal poukazovať mzdu alebo jej časť na osobitný

účet zamestnanca vedený v G.XX.a. s., vo výplatnom termíne podľa ods. 5 tak, aby suma peňažných
prostriedkov tvoriaca mzdu mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Bolo
povinnosťou zamestnávateľa pri mesačnom vyúčtovaní mzdy vydať zamestnancovi doklad obsahujúci
údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o uskutočnených zrážkach s tým, že mzda je splatná pozadu za
mesačné obdobie najneskôr do 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. K uvedenej pracovnej
zmluve bol vyhotovený aj dodatok č. 1 zo dňa 19. 12. 2012, v ktorej bol uzatvorený pracovný pomer

s novým zamestnávateľom avšak s tým, že tento nastupuje do všetkých práv a povinností pôvodného
zamestnávateľa a zmena sa netýka iných ustanovení pracovnej zmluvy zo dňa 12. 11. 2012. Zároveňokresný súd nemal za sporné, že Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. 20Cpr/1/2015 rozhodol
rozsudkom č. k. 20Cpr/1/2015-112 zo dňa 07. 04. 2016 o žalobe o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru zo strany žalobcu, ktorý zamietol.

3. Sporným v konaní bolo, či žalobcovi bola riadne vyplatená mzda v zmysle pracovnej zmluvy, keď
žalobca tvrdil a preukazoval, že za žalované obdobie mzdu vyplatenú nemal. Naopak žalovaný tvrdil,
že mzdu žalobcovi riadne vyplácal, či už na jeho účet alebo na jeho žiadosť preddavkovo podľa dohody
medzi nim s tým, že žalobca mal zverenú kartu k účtu spoločnosti a podľa prehľadu výberov z tohto účtu

označených červenou farbou bol žalobcovi vyplatený preddavok na jeho mzdu.

4. V konaní bol predložený znalecký posudok ( vypracovaný v trestnej veci prečinu nevyplatenia mzdy
a odstupného č. k. ČVS:ORP-867/3-VYS-BB-2015 znalcom z odboru ekonómie), z ktorého okresný súd
zistil, že mzda bola žalobcovi vyplatená na účet v banke len za mesiac november 2013, apríl 2014 a
máj 2014. Z uvedeného znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že zamestnanec mal od júla 2013 do

decembra 2013, január, apríl, máj až júl 2014 do októbra 2014 vystavené výplatné pásky, v ktorých bola
uvedená iba hrubá mzda vo výške minimálnej mzdy.

5. V zmysle pracovnej zmluvy však bolo, podľa okresného súdu, povinnosťou zamestnávateľa vyplácať
mzdu vo výplatných termínoch určených v pracovnej zmluve, a zo zmluvy nevyplývalo, že by bola medzi

stranami dohodnutá úhrada preddavku na mzdu. Naviac mzda sa mala poukazovať na osobitný účet
žalobcu a zároveň mal byť zamestnancovi vydaný písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých
zložkách mzdy. Žalovaný však takýmto spôsobom nepostupoval, keď z jeho konania a zo znaleckého
dokazovania bolo zrejmé, že za žalované obdobie žalobcovi žalovaný vyplatil mzdu v súlade s
pracovnou zmluvou len za mesiac november 2013 vo výške 295,48 Eur, mesiac apríl 2014 vo výške

304,84 Eur a mesiac máj 2014 vo výške 300,- Eur. V ostatných žalovaných obdobiach malo, podľa
žalovaného, k výplate mzdy dôjsť kompenzovaním finančných prostriedkov, ktoré žalobca realizoval
výberom - kartou spoločnosti žalovaného alebo platbou, prípadne hotovosťou. Tvrdil tiež, že mzda bola
vyplácaná preddavkovo podľa dohody účastníkov. Takúto dohodu však žalovaný v konaní nepredložil,
ani nepreukazoval obsah dohody strán sporu o vyplácaní mzdy alebo preddavkov na mzdu mimo

pracovnej zmluvy. Pokiaľ však podľa okresného súdu žalovaný tvrdil, že mzdu dostával žalobca tak, že
si ju vyberal z platobnej karty z účtu zamestnávateľa, je to v hrubom rozpore s ustanoveniami Zákonníka
práce a zároveň i v rozpore s pracovnou zmluvou uzavretou medzi stranami sporu. Z predložených
výberov z účtu je zrejmé, že malo ísť o platby, ktoré boli zaúčtované na mzdu aj po dlhšom časovom
období, bez bližšej špecifikácie, čo je v rozpore s § 130 ods. 2, 3 Zákonníka práce.

6. Okresný súd zdôraznil, že pohľadávky z pracovno-právnych vzťahov predstavujú pohľadávky, ktoré
nemožno započítať a ani proti nim nie je možné namietať započítanie jednostranným úkonom. Zákonník
práce totižnepoznáinštitútzapočítaniaakojeupravenýv§580Občianskehozákonníka.Zamestnávateľ
tak môže svoje pohľadávky voči zamestnancovi uplatniť samostatnou žalobou, a nie započítacou

námietkou. Práve z tohto dôvodu nemohol žalovaný ako zamestnávateľ tak, ako to tvrdil, započítať
výbery kartou z účtu zamestnávateľa ako preddavok na mzdu. Mzdu mal riadne vyplácať v zmysle
pracovnej zmluvy a kogentných ustanovení Zákonníka práce (§ 130). Tieto skutočnosti mal súd zistené
znaleckým posudkom, ako aj vyjadrením žalovaného, ktorý sám potvrdil, že mzda nebola vyplatená na
účet žalobcu, ale bola kompenzovaná vzhľadom na výber z karty, čo Zákonník práce nepripúšťa. Z

tohto dôvodu súd žalobe žalobcu vyhovel v časti, a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi mzdu
za mesiac júl 2013 vo výške 293,17 Eur, august 2013 vo výške 292,61 Eur, september 2013 vo výške
292,48 Eur, október 2013 vo výške 292,48 Eur, december 2013 vo výške 292,52 Eur, január 2014 vo
výške 238,60 Eur a 20,55 Eur, mesiac máj 2014 vo výške 4,84 Eur, júl až september 2014 vo výške
304,84 Eur, spolu teda vo výške 2 641,77 Eur. Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti a uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť mzdu vo výške 2 641,77 Eur vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav, a
v prevyšujúcej časti žalobu o vyplatenie mzdy zamietol ako nedôvodnú, keďže bola vyplatená na účet
žalobcu, čo vyplynulo zo znaleckého dokazovania.

7. Zároveň súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení ako sankciu zo zákona
za nesplnenie povinnosti plniť riadne a včas.8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi ako úspešnému
účastníkovi, priznal čiastočne - podľa pomeru úspechu v konaní náhradu trov konania voči žalovanému
( 28 % ). O výške týchto trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa nestotožnil s
rozhodnutím okresného súdu a odvolanie podal z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Najmä súd nesprávne právne posúdil právnu
povahu peňažného plnenia žalovaného vo vzťahu k žalobcovi - finančných prostriedkov, ktoré žalobca

so súhlasom žalovaného opakovane vyberal z účtu žalovaného, keď tieto výbery z účtu súd posúdil
ako záväzok zamestnanca voči zamestnávateľovi. Tieto plnenia však predstavovali preddavky na
mzdu žalobcu, ktoré takýmto spôsobom žalovaný vyplácal žalovanému na základe ich vzájomnej
dohody. Predmetné výbery hotovosti žalobcom z účtu žalovaného boli externou ekonomickou
kanceláriou výlučne z technického a evidenčného hľadiska najprv evidované ako záväzok a následne
boli preúčtované na mzdu žalobcu. Išlo teda výlučne o evidenciu za účelom priebežného vedenia

účtovníctva žalobcu a spôsob, akým boli tieto výbery dočasne evidované v účtovníctve žalovaného.
Žalobcovibolitakposkytovanéfinančnéprostriedkytitulommzdy.Uznal,ževprípadetohtozamestnanca
- žalobcu, nešlo o štandardný spôsob poskytovania preddavkov priamo na bankový účet zamestnanca,
avšak to nemení nič na skutočnosti, že tieto preddavky na mzdu mu poskytnuté boli, a to v hotovosti
priamo výberom z účtu žalovaného. Naviac, nešlo o štandardný vzťah zamestnávateľ a zamestnanec,

keďže konateľka žalovaného a žalobca tvorili pár, a žili v spoločnej domácnosti. K poskytovaniu
preddavkov na mzdu žalobcovi vyššie uvedeným spôsobom dochádzalo práve v období bezprostredne
po narodení ich spoločného dieťaťa, kedy sa konateľka žalovaného venovala predovšetkým osobným a
rodinným záležitostiam. V danom čase existoval medzi konateľkou žalovaného a žalobcom partnerský
vzťah založený na vzájomnej dôvere, kedy konateľka žalovaného ani len neuvažovala nad možnosťou,

že žalobca by niekedy v budúcnosti vôbec mohol túto situáciu obrátiť proti zamestnávateľovi. Konanie
žalobcu, preto považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by nemalo požívať súdnu
ochranu. Naviac žalobca sa domáhal svojich nárokov až dva roky po tom, ako mu údajne nemali byť
vyplatenéfinančnéprostriedky zostranyzamestnávateľazjehostrany.Navrhol,abyodvolacísúdzmenil
rozhodnutie okresného súdu tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že okresný súd rozhodol vecne správne a vo
svojom rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov pri vydaní
svojho rozhodnutia vychádzal a akými úvahami sa pri právnom posúdení veci riadil. Procesnú obranu
žalovaného, ktorá sa týka jeho konania v rozpore s dobrými mravmi, keďže v danom čase existoval

medzi konateľkou žalovaného a žalobcom partnerský vzťah založený na vzájomnej dôvere, považuje
za viac ako účelové tvrdenie, keďže naopak v danom čase konateľka žalovaného uskutočňovala právne
úkony smerujúce proti nemu, a ktoré sú predmetnom iných občiansko-právnych konaní. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v
texte „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však
platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým
žalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovimzdu2641,77Eurspríslušenstvom(výrokI.)avovýroku

o náhrade trov konania (výrok III.) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti nároku na mzdu a úrokov z
omeškania žalobu zamietol (výrok II.) zostáva v zmysle § 367 ods. 2 CSP nedotknutý.

14. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.15.Popreskúmaníodvolaniaakonania,ktorémupredchádzalo,odvolacísúdkonštatuje,žeokresnýsúd
vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191

ods.2CSPasvojerozhodnutieajnáležiteodôvodnilpodľa§220ods.2CSP.Zodôvodneniarozhodnutia
okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd považuje jeho odôvodnenie za dostatočné a
vyčerpávajúce, preto v zmysle § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach na jeho odôvodnenie odkazuje a len
pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného

uvádza nasledovné:

16. Žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, a to pokiaľ ide o právnu
povahu peňažného plnenia žalovaného vo vzťahu k žalobcovi - finančných prostriedkov, ktoré
žalobca so súhlasom žalovaného opakovane vyberal z účtu žalovaného, keď tieto výbery z účtu
súd nesprávne posúdil ako záväzok zamestnanca voči zamestnávateľovi. Odvolací súd k uvedenej

námietke žalovaného uvádza, že jeho tvrdenie, že predmetné výbery hotovosti žalobcom z účtu
žalovaného boli externou ekonomickou kanceláriou výlučne z technického a evidenčného hľadiska
najprv evidované ako záväzok, a následne spracovaním miezd zamestnancov za konkrétny kalendárny
mesiac boli preúčtované na mzdu žalobcu, nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Skutočnosti
uvádzané žalovaným vo vzťahu k poskytovaniu preddavku na mzdu žalobcu zostali len v rovine

tvrdení, a súdom vykonané dokazovanie naopak preukázalo protiprávny postup žalovaného pri výplate
mzdy žalobcu. Dôvodom pre úspech žalovaného nemôže byť ani to, ak tohto času tvrdí, že jeho
konateľka a žalobca malo okrem pracovno-právneho vzťahu aj vzťah iný, tvorili pár a žili v spoločnej
domácnosti. Uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom nemôžu byť na ťarchu zamestnanca, ak si voči
nemuzamestnávateľneplnilsvojepovinnostivyplývajúcemuzkogentnýchustanoveníZákonníkapráce,

na ktoré dôvodne okresný súd poukazoval v odôvodnení rozhodnutia.

17. Žiadna dohoda o preddavkoch, ktoré mali byť poskytované zamestnancovi, nebola zo strany
žalovaného ako zamestnávateľa predložená a uzavretie takejto dohody žalobca ako zamestnanec
poprel. Zo žiadnych listinných dôkazov nevyplýva, že by predmetné výbery mali predstavovať preddavok

na mzdu, ani to, že by medzi stranami sporu bola v takomto smere uzavretá dohoda, ktorá by však bola
v rozpore s uzavretou pracovnou zmluvou. Z pracovnej zmluvy vyplývalo, že mzda sa mala poskytovať
zamestnancovi na osobitný účet a zároveň mal byť zamestnancovi vydaný písomný doklad obsahujúci
údaje o jednotlivých zložkách mzdy. Žalovaný však takýmto spôsobom nepostupoval, keď z konania,
ako aj zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že za žalované obdobie bola žalobcovi ako zamestnancovi

vyplatená mzda len v zmysle pracovnej zmluvy za mesiac november 2013, mesiac apríl 2014 a mesiac
máj 2014. Ak zamestnávateľ postupoval v hrubom rozpore z ustanoveniami Zákonníka práce, nemôže
tobyťnaťarchuzamestnancaanatomtoprávnomzáverenemeníničanito,žesazamestnanecdomáha
svojich nárokov po dlhšom časovom období.

18. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by akýmkoľvek
spôsobom spochybnili vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Naďalej zotrváva na svojich
tvrdeniach, ktoré však v konaní neboli preukázané, okresný súd sa s argumentmi žalovaného
vysporiadal, podrobne sa s nimi zaoberal v jeho rozhodnutí, ktoré je konzistentné a presvedčivé
a v ktorom dôvodne poukázal na závažné porušenie povinností samotného žalovaného. Odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

19. Okresný súd zároveň rozhodol vecne správne aj o náhrade trov konania, ktorý výrok žalovaný
konkrétnymi dôvodmi v odvolaní nenapadol, avšak ide o výrok závislý. Preto odvolací súd konštatuje,
že i v tomto rozsahu rozhodnutie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči žalovanému v celom rozsahu a o výške týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).