Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/124/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713204938
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7713204938.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o.,
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705 proti žalovanému: M. X.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. č. XXX, o zaplatenie úrokov a príslušenstva, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce z 5.12.2016 č.k. 19C/185/2013-122 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ust. čl. 4 ods. 1, 4, čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) a § 255 ods. 1 C.s.p.

3. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 28.3.2013 domáhal proti žalovanému plnenia zo
zmenky. Žiadal, aby mu žalovaný zaplatil zmenkový úrok 0,25% denne zo zmenkovej sumy 1.551,93
eur od 6.4.2011 do zaplatenia tak, ako dochádzalo k postupnej úhrade dlhu na zmenke, 6% ročný úrok
od 6.4.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 5,17 eur a rovy konania. Navrhol postupovať v konaní v
zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia EP a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých

práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 28.5.2010 na zmenkovú sumu 1.551,93 eur, pričom sa
zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 21.1.2011. Indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant
predložil zmenku k plateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ uhradil 1.800,20 eur. Keďže zmenková listina je
opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť
verejnou listinou.

4. Rozsudkom zo dňa 12.11.2014 súd prvej inštancie žalobu zamietol vychádzajúc z právneho názoru,
že predložená zmenka je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., pretože zmenková
suma vrátane jej príslušenstva presahuje zákonom dovolenú sumu. Zmenka bola vystavená v rozpore
so zákonom, preto je neplatná.5. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením sp. zn. 11Co/60/2015 zo dňa 28.4.2016 rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca si uplatnil právo zo zmenky podľa
Nariadenia č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,

preto súd mal postupovať podľa citovaného nariadenia. Zdôraznil, že súd nemôže vydať rozsudok len
na základe zmenky, ale musí vyzvať žalobcu na predloženie doplňujúcich dokumentov podľa čl. 4/4
Nariadenia, pretože možno predpokladať, že zmenka sa týkala spotrebiteľského úveru. Súd vykonal
dokazovanie listinami predloženými pred pojednávaním, na ktorom účastníci neboli prítomní. Keďže mal
odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový

stav veci podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a súdu uložil povinnosť v ďalšom
konaní vo veci konať podľa Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 a vyzvať žalobcu
tlačivom „B“ - žiadosť súdu o doplnenie návrhu, pretože podľa čl. 4/4 Nariadenia informácie a dokumenty,
ktoré predložil žalobca spolu s návrhom nie sú dostatočné. Zároveň súd vyzve žalobcu, aby predložil
listinné dôkazy alebo iné dôkazy svedčiace o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky, pretože
predložená zmenka nie je postačujúcim listinným dôkazom v tomto konaní podľa Nariadenia. Ak však

žalobca na túto výzvu súdu prvej inštancie nebude reagovať alebo odmietne predložiť súdu iné dôkazy,
súd podľa čl. 4/4 veta druhá Nariadenia návrh zamietne, pretože samotná zmenka nie je postačujúcim
dôkazom v súdnom konaní podľa Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 pre vydanie
rozsudku.

6. Súd prvej inštancie v zmysle pokynov odvolacieho súdu vyzval 29.6.2016 žalobcu tlačivom „B“
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na predloženie úverovej zmluvy, pretože
vzhľadom na zmenkového veriteľa sa dalo predpokladať, že zmenka bola vystavená za účelom
zabezpečenia spotrebiteľského úveru.

7. Žalobcalistomzodňa18.7.2016odmietoldoplniťnávrhpredloženímúverovejzmluvysodôvodnením,
že konanie sa vedie podľa Nariadenia EP a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl. 288 ods. 2 zmluvy o fungovaní Európskej únie

Nariadenie je priamo uplatniteľné a aplikovateľné vo všetkých členských štátoch a priama aplikácia
znamená, že žalobca sa môže vo vnútroštátnom súdnom konaní dovolávať práv a povinností
vyplývajúcichzNariadenia.Nariadeniemáprednosťpredvnútroštátnymprávoakjejednozozákladných
zásad právneho poriadku Európskej únie. Povinnosť rešpektovať prednosť úniového práva musia
dodržiavať všetky zložky štátnej moci aj súdne orgány. Poukázal na to, že súd zaslal žalobcovi žiadosť

o doplnenie tlačiva, návrhu na uplatnenie pohľadávky v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. zrejme s
odkazom na ust. § 79 ods. 3 O.s.p., pričom však nie je možné aplikovať retroaktívny výklad konštruovaný
súdom prvého stupňa, ktorý je založený na tom, že predmetná povinnosť predložiť zmluvu sa vzťahuje
aj na konanie začaté pred účinnosťou novely č. 438/2015 Z.z. Povinnosť vyplývajúca z § 79 ods. 3
O.s.p. sa nemôže aplikovať na podania podané pred účinnosťou novely č. 438/2015, zároveň poukázal

na v súčasnosti platný a účinný zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016, ktorý nahradzuje O.s.p. a
ktorý v prípade žalôb uplatňujúcich nárok zo zmenky neukladá povinnosť žalobcovi predložiť zmluvu
medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovaným, ktorou žalobca ani nedisponuje. Žalobca preto
poskytol súdu dostatočné jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na
zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca predložil originál zmenky, zmenkové

informácie preniesol žalobca presne do žaloby na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho strany
čodoplniťaleboopraviť.Žalobcauplatňujemajetkovéprávozozmenky anie z pohľadávky. Predmetom
konania je výlučnezmenka anieinýzáväzkovývzťah.Zmenkajesamostatnýmabstraktnýmzáväzkom,
neakcesorickej povahy, nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Disponuje len zmenkou, nemá iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje,

a ktoré by mohol predložiť.

8. Žalovaný pred súdom vypovedal, že od spoločnosti POHOTOVOSŤ zobral pôžičku vo výške okolo
800,00 eur. Vrátiť mal veriteľovi okolo 1.500,00 eur. Nevedel uviesť, či podpisoval aj zmenku a svoj
podpis na zmenke poprel. Podľa jeho pokynu mu zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy na uvedený

dlh. Zamestnávateľ mu prestal zrážky vykonávať, preto vychádzal z toho, že úver je zaplatený. Sám
žalobca udáva, že na úvere zaplatil už 1.800,20 eur. Úver bral výlučne pre svoje osobné potreby. Nie
je živnostník ani iný podnikateľ. Nárok žalobcu považuje za nedôvodný, pretože žalobca nedal jeho
zamestnávateľovi už žiadne pokyny na vykonávanie zrážok, preto dlh považuje za uhradený.9. V konaní nebolo sporné, že žalobca si uplatnil proti žalovanému právo zo zmenky. Žalobca navrhol
postup súdu podľa Nariadenia 861/2007 Európskeho parlamentu a Rady ES (ďalej len nariadenie),

ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žiadal, aby bolo
rozhodnuté bez nariadenia pojednávania v súlade s článkom 7 ods. 1 Nariadenia.

10. Súd prvej inštancie v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia považoval za potrebné nariadiť
vo veci pojednávania aj napriek nesúhlasu žalobcu, pretože z predloženej zmenky bolo zrejmé, že

pôvodným veriteľom bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. o ktorej je súdu z jeho rozhodovacej činnosti
známe, že poskytuje spotrebiteľské úvery. Bolo preto potrebné objasniť, či zmenkou bol zabezpečený
spotrebiteľský úver a ak áno, či zmenka bola vystavená v súlade so zákonom tak, aby bola zabezpečená
ochrana práv spotrebiteľa.

11. Súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom a pokynmi odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení

zo dňa 28.4.2016, ktoré bolo žalobcovi doručené a ktorého obsah je mu známy, vyzval žalobcu na
predloženie úverovej zmluvy tlačivom B podľa Nariadenia. Žalobca zmluvu nepredložil, preto súd návrh
v súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia žalobu zamietol.

12. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu v podaní zo dňa 18.7.2016, súd prvej inštancie sa s ňou
nestotožnil ani v jednom jej bode. V prvom rade žalobca uviedol, že pre konanie podľa nariadenia
nie je možné aplikovať ustanovenie § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku po jeho novele zák.
č. 438/2015. Súd tento predpis ani neaplikoval, vychádzal zo znenia článku 4 ods. 4 Nariadenia, na
ktorý sa sám žalobca vo svojom právnom názore odvolával. Podľa tohto článku Nariadenia, ak sa súd

domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané, dá žalobcovi
možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom
určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto
orgánom. Súd má preto právo vyžadovať od žalobcu doplňujúce informácie ale aj dokumenty, ktoré
sú potrebné pre rozhodnutie, aj keď žalobca zastáva názor, že návrh nemal žiadne vady. Nariadenie

861/2007 neupravuje postup, ak predmetom tzv. skráteného konania podľa nariadenia je zmenka alebo
ak je žalovaným v konaní spotrebiteľ. Aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že je možné
dôvodne predpokladať, že zmenka sa týkala spotrebiteľského úveru, preto považoval za potrebné v
záujme ochrany spotrebiteľa v súlade s článkom 4 Nariadenia túto otázku vyriešiť a vyzval žalobcu na
predloženie úverovej zmluvy. Je pravdou, že Nariadenie 861/2007 má za účel zjednodušiť a zrýchliť

konanie s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, nie však na úkor ochrany práv spotrebiteľa.
Ako konštatoval opakovane aj odvolací súd, nerešpektovanie vnútroštátneho právneho poriadku a práva
Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom
konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Žalobca ďalej tvrdil, že
okrem zmenky inými dokladmi k predmetu konania nedisponuje. K tomuto tvrdeniu súd uviedol, že

získaním pohľadávky od pôvodného veriteľa vzal na seba žalobca všetky riziká s tým spojené, teda aj
riziko dôkaznej núdze v prípade súdnych konaní, ak žiadne doklady k pohľadávke od pôvodného veriteľa
nepožadoval. Z výpovede žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že úver poskytnutý žalobcom, ktorý
bol zabezpečený zmenkou je úverom spotrebiteľským a preto požiadavka súdu na predloženie úverovej
zmluvy bola opodstatená.

13. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie zastával názor, že je oprávnený
vykonať všetky úkony, ktoré sú potrebné pre zistenie prípadnej súvislosti s nekalou povahou či
neprípustnosťou uplatneného nároku. Bol preto oprávnený vyžadovať od žalobcu predloženie úverovej

zmluvy, aby mohol posúdiť uplatnený nárok aj v intenciách vyššie uvedeného zjednocujúceho
stanoviska NS SR. Ak žalobca výzvu súdu nerešpektoval, nezostávalo mu nič iné ako návrh žalobcu v
zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietnuť.15. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a keďže žalovaný, ako
úspešná strana v tomto konaní trovy konania nepožadoval, súd mu ich nepriznal.

16. Proti tomuto rozsudku poda v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania. Dôvodil ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ust. § 365 ods. 1 písm.b/ CSP, t.j. že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP t.j., že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci
vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími
listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácii ani žalovaný však dokazovanie úverovou

zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli.

18. Ďalej žalobca v odôvodnení poukázal na ust. § 120 O.s.p., podľa ktorého dokazovanie v sporovom
konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených

účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o
svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti
predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych
námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov

nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje,
aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento
postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť.
Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších

prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy - konania (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov

pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení
rozhodnutia náležíte zdôvodniť. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil.

19. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka
je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol na

základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia
byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením.

20. Súd prvej inštancie pri vydávaní rozhodnutia považoval za nesporné, že žalovaný so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je
zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Podľa odvolateľa
však tieto tvrdené skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne
nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne

nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na týchto
údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne
je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Preto má odvolateľ za to, že súd prvej
inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej

interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.

21. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku.Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ") vôbec

nezaoberal a ignoroval predmet sporu. V tejto súvislosti zdôraznil, že predmetom konania je výlučne
zmenkaanieinýzáväzkovýprávnyvzťahaževkonaníuplatňujebezpodmienečnýzáväzokžalovaného,
že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo k bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.

22. Naviac má žalobca za to, že súd prvej inštancie predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 ZŠZ, z
ktorého vyplýva, že žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže
činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008.

23. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť
súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. l O.s.p., sud porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých
dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť,
pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

24. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000,
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013.

25. V súvislosti so záverom súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve bianko zmenky by mala
predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, žalobca uviedol, že

Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla
byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie
určitých doložiek a pod. Teda sú prípustné akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj bianko

zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. §
4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že
zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil
spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto
vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou

podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek.

26. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť

odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), spor
prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

28. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

29. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

30. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej

inštancie v napadnutej časti. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu
odvolací súd uvádza nasledovné:31. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však,

že ak žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl.
4/4. Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné, alebo
primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že
nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel
vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvej inštancie v tomto konaní o vydanie
rozsudku môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

32. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci postupoval správne, keď podľa čl. 4 bod
4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zaslal žalobcovi tlačivo „B“, ktoré tvorí prílohu č. 2 tohto nariadenia,
teda tlačivo o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s výzvou predložiť súdu
doplňujúce informácie a dokumenty, ak sa domnieval, že informácie, ktoré poskytol žalobca v návrhu

na začatie konania nie sú dostatočne jasné alebo primerané alebo uplatnená pohľadávka sa nezdá byť
zjavne neopodstatnená.

33. Žalobca na túto výzvu v tlačive „B“ reagoval písomným podaním, v ktorom uviedol, že ako žalobca
poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na

zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky a za tým účelom žalobca predložil súdu originál
zmenky,pretoniejezostranyžalobcučodoplniťaleboopraviť.Uviedol,žeakožalobcasiuplatnilvtomto
konaní majetkové právo zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k
dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už
v návrhu uvedeného predložiť alebo oznámiť súdu. Preto nemá dostatočne presné a primerané údaje

na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

34. Odvolaciemu súdu aj súdu prvej inštancie z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo

zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie
množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných
pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských
úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo
spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval
zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená v tomto
období po 1.8.2008. Až nový Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov s účinnosťou od 2.4.2010 neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským
úverom ani platobnú, ani zabezpečovaciu funkciu.

35. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Zákon zmenkový a šekový je osobitnou právnou úpravou,
ktorá má prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi, teda pred Obchodným zákonníkom aj
Občianskym zákonníkom, pretože zmenkové právo patrí do oblasti súkromného práva, kedy ingerencia
štátu a súdu má len jeden cieľ a to ochranu individuálnych záujmov a nie záujmov verejných. Základnou

súkromnoprávnou normou, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie sú osobitne upravené v
Zákone zmenkovom a šekovom, je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Samotná abstraktnosť
zmenky neumožňuje, aby zmenkovo zaviazaná osoba sa bránila tým, že bola pri podpise zmenky
uvedená do omylu, spočívajúcom v neznalosti zmenkovo-právnych vzťahov, z neznalosti práva alebo z
nepochopenia obsahu zmenky. Táto neznalosť nemôže byť ospravedlnením dlžníka zo zmenky.

36. Zásada abstraktnosti zmenky však môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané
- v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozporezmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v konaniach, kde sú uplatňované práva
veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských úverov na základe prvopisu zmenky, má
podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv veriteľa zo zmeniek nie je konaním,

ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami
zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto by takéto neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka boli neplatné. Zvlášť podľa § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka, ak sa predmetnou zmenkou požaduje od odporcu ako spotrebiteľa v

prejednávanej veci zmenkový úrok 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročný úrok, ktorý je uvedený
priamo na zmenke.

37. Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku Slovenskej

republiky - Občianskeho zákonníka v piatej hlave - §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré neodporujú Nariadeniu
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie o
veciach s nízkou hodnotou sporu a taktiež neodporujú Zákonu č. 191/1950 - Zákon zmenkový a šekový

a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je Slovenská republika viazaná Ženevskou zmenkovou
konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým zákonom.

38. Žalobca v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho
súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na
návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb.
- Zákon zmenkový a šekový, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady č. 861/2007 iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je však
jediným dôkazom, ako je to v konaní podľa § 175 O. s. p. o vydanie zmenkového platobného rozkazu.
Súd prvej inštancie preto správne vyzýval žalobcu vzorovým tlačivom „B“, ktoré je uvedené v prílohe
č. II. Nariadenia, na doplnenie ďalších informácií a dôkazov. Ak žalobca nepredložil ďalšie požadované
dôkazy okrem zmenky, súd prvej inštancie nemal predmetný uplatnený nárok posudzovať podľa Zákona

č.191/1950Zb.-Zákonzmenkovýašekový.Navyše,súdprvejinštancieniejezmenkovýmsúdompodľa
§ 10 Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov, preto ani nemohol vo veci rozhodovať na
základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd nemôže z platnej zmenky
ako jediného dôkazu čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť.

39. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol
spravodlivý a žalobcovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd
však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu

zabezpečenáajochranaprávspotrebiteľov.Nerešpektovanievnútroštátnehoprávnehoporiadkuapráva
Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom
konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

40. Nepostačovalo preto, ak žalobca predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním
podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Iba v konaní podľa
tohto zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O.s.p. žalobca predloží v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet
dôvodu pochybovať, súd vydá na návrh žalobcu zmenkový platobný rozkaz. Žalobca v tomto konaní
nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady č. 861/2007 a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného
dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca na výzvu súdu
prvého stupňa nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady č. 861/2007, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh žalobcu zamietol.41. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,

posudzujúc ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p. o trovách konania, pretože žalobca, ktorému vznikli v tomto
konaní na súde prvej inštancie trovy konania nemal úspech vo veci.

42.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1C.s.p.vspojení

s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania, pretože
žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnému žalovanému preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevznikli.

43.Toto rozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).