Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/442/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212753
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415212753.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154,
zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O.BOX 205,
proti žalovanému: M. Q. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. Č..XX, o žalobe na zaplatenie sumy 1.161,79
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.161,79 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 %,
počítaný od 1.2.2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na č. ú. L. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, uvedený VS: XXXXXXX

Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.161,79 € s úrokom z
omeškania vo výške 8,25 % ročne počítaný od 1.2.2014 s odôvodnením, že právny predchodca žalobcu
zriadil pre žalovaného bežný účet, na ktorom mu poskytol úver vo forme povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na účte. Žalovaný debetnú kartu využíval. Žalovaný si neplnil platobné
povinnosti, na základe čoho došlo k nepovolenému prečerpanie peňažných prostriedkov. Na základe

toho právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 31.1.2014.

2.Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, doručenia mal riadne vykázané.
Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť, s poukazom na hospodárnosť konania a pracovnú
zaneprázdnenosť.

3.Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne vykázané. Súdu doručil písomné

podanie, ktorým ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu pobytu v zahraničí. Uviedol, že so
žalobcom sa chce dohodnúť. Výhrady voči tvrdeniam žalobcu v žalobe a ani k listinným dôkazom, ktoré
mu boli doručené nevzniesol.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to oboznámil sa so Zmluvou o bežnom účte,
s výpisom z bankovej knihy, so VOP, s výpoveďou Zmluvy o bežnom účte a dokladom o jej doručení
žalovanému, s Oznámením o postúpení pohľadávky a podacím hárkom, s predžalobnou výzvou, s

výpisom z bežného účtu, s oznámením o úrokových sadzbách, s potvrdením o objednaní platobnej kary,
so Zmluvou o vydaní a používaní debetných platobných kariet, s ostatným spisovým materiálom.5.Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v času uzavretia Zmluvy o poskytnutí balíka
produktov a služieb pre fyzické osoby spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

6.Podľa § 52 ods. 2 toho istého zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.Podľa § 52 ods. 3 toho istého zákona spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8.Podľa § 23a ods. 1 Zákona č.634/1992 Z.z. O ochrane spotrebiteľa účinný v času

uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
, Obchodného zákonníka , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

9.Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere

10.Podľa § 708 ods. 1 ObZ zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú

menu bežný účet pre jeho majiteľa.

11.Podľa § 708 ods. 2 ObZ na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

12.Podľa § 709 ods. 1 ObZ banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné

vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte
podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu
požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu
čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení
príkazu.

13.Podľa § 710 ObZa, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

14.V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

15.Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

16.Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich

úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie nežprípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

17.Podľa § 503 ods. 1 ObZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

18.Podľa § 504 ObZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

19.Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

20.Podľa§524ods.2Občianskehozákonníkaspostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

21.Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

22.Podľa § 1 ods. 3 zákona č.258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zákon sa ďalej
nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné
karty.

23.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do
31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25.V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

26.Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 6.10.2014 súd zistil, že spoločnosť VUB, a.s. oznámila
žalovanému, že jeho pohľadávka vo výške 1.924,67 € bola postúpená na žalobcu. Zároveň ho vyzval

na zaplatenie uvedenej sumy v lehote 5 dní od prijatia oznámenia. Žalovaný uvedené skutočnosti
nerozporoval. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a v nadväznosti na zmluvné posúdenie pohľadávky
a postúpenie pohľadávky aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.

27.V konaní bolo preukázané, že spoločnosť VUB, a.s. a žalovaný uzavreli Zmluvu o bežnom účte
dňa 14.2.2001. Túto zmluvu nahradili novou Zmluvou o bežnom účte, ktorú uzavreli dňa 30.12.2002.
Z obsahu Zmluvy vyplýva, že jej predmetom je zriadenie účtu bankou pre majiteľa, cyklus výpisov -
štvrťročne od dátumu otvorenia účtu a spôsob odovzdávania výpisov - poštou na adresu V. XXX/XX,
Ž.. Dňa 14.10.2004 bolo vydané právnym predchodcom žalobcu potvrdenie o objednaní platobnej

karty. Dňa 14.10.2004 uzavreli Zmluvu o vydaní a používaní debetných platobných kariet. S povoleným
prečerpaním súvisí aj prekročenie rámca povoleného prečerpania. V zmysle Čl. 4 bod 4.11 VOP ide
o tzv. nepovolené prečerpanie. Právny predchodca žalobcu na základe žiadosti žalovaného zo dňa
22.10.2008 mu poskytol povolené prečerpanie vo výške 497,91 €. Uvedené vyplýva z predloženého
Výpisu z bankovej knihy. Žalovaný povolené prečerpanie využíval, avšak prekročil povolený limit

čerpania peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho mu vznikol dlh vo výške 1.161,79 €. Uvedené
skutočnosti žalovaný nerozporoval.28.Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 30.12.2002 v spojení
so Zmluvou o vydaní a používaní debetných platobných kariet uzavretá dňa 14.10.2004 je zmluvou
spotrebiteľskou. Ochranu spotrebiteľovi zaručuje aj znenie § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o

ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy, uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa osobitného predpisu, primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Z uvedeného ustanovenia

zreteľne vyplýva priama aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka, v znení, účinnom do
31.12.2007, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Hoci podľa gramatického výkladu ustanovenia § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení, účinnom do 31.12.2007 možno dospieť k záveru, že úprava
spotrebiteľských zmlúv, a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa, má svoje miesto len u
zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je však zjednodušený a
nesprávny.Privýkladetejtoobčianskoprávnejúpravyjepotrebnérešpektovaťskutočnosť,žetátoúprava

je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval
Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34,
ďalej len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom

tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov,
ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluve, uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu, uzavretú
medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné
ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007. Novela Občianskeho zákonníka,

definovaná Zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co 53/2015 zo dňa 20.4.2015).

29.Uvedená Zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere nakoľko zákon č. 258/2001 Z.z. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy sa nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý
bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3). žalovaný v spojení s bežným účtom využíval
debetnú platobnú kartu.

30.Z dôvodu porušenia platobných povinností žalovaného právny predchodca žalobcu listom zo dňa
4.11.2013 vypovedal Zmluvu o bežnom účte v zmysle čl.4.14 bod 4.14.1 písm. d/ VOP. Pohľadávka vo
výške1.161.79€satakstalasplatnouvzmyslečl.4.14bod4.14.2písm.c/VOP.Výpoveďzozmluvybola
žalovanému doručená dňa 7.11.2013. Účinky výpovede Zmluvy o bežnom účte nastali dňa 31.1.2014 t.j.
kukoncudruhéhokalendárnehomesiacanasledujúcehopomesiaci,vktorombolažalovanémuvýpoveď

doručená. Ani tieto skutočnosti žalovaný nerozporoval.

31.Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania
vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.161,79 € počítaný od 1.2.2014 do zaplatenia. Účinky výpovede
zo zmluvy (tak ako je konštatované vyššie) nastali dňa 31.1.2014 a preto súd priznal žalobcovi úrok z

omeškania od nasledujúceho dňa, čiže od 1.2.2014. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd
zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 1.2.2014 (prvý deň omeškania
žalovaného s dlžnou sumou) predstavovala 8,25 % ročne (0,25 % + 8 % = 8,25 %), žalobcovi tak vzniklo
právo na úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne.

32.Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.
(ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c
uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po

31. januári 2013.

33.Pokiaľ žalovaný v písomnom podaní, ktoré doručil súdu, ktorým ospravedlnil neúčasť na pojednávaní
uviedol, že má záujem sa so žalobcom dohodnúť (konkrétne ako neuviedol), súd poukazuje na to, že ajkeď v danej veci bolo vydané súdne rozhodnutie, uvedená skutočnosť nebráni žalovanému, aby sa so
žalobcom dohodol aj iným spôsobom na úhrade dlhu (napríklad formou úhrady v splátkach).

34.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere
100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2

CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).