Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/396/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106227180
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2106227180.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenkyňou: Advocate, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: L. J., nar. XX. Y. XXXX, bytom U. XXX/XX, P.,
o vymoženie 808,60 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, za účasti súdneho exekútora JUDr. Ivana

Luttera (so sídlom Exekútorského úradu Longobardská 1301/27, Bratislava), o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 28. mája 2014 č. k. 7Er/3627/2008-33, EX 164/2006 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávnenej proti výroku IV. o d m i e t a a vo zvyšku napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom

JUDr. Ivanom Lutterom (so sídlom Exekútorského úradu Longobardská 1301/27, Bratislava) pod sp.
zn. EX 164/2006 za neprípustnú a zastavil ju, výrokom II. súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal, výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania
a napokon výrokom IV. návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora nevyhovel. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne použitím ustanovení § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 44 ods. 7 a
ods. 8, § 196, § 199, § 200 ods. 1 a ods. 2, § 240 ods. 1 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 30. júna 2016, čiže Exekučného poriadku), §
53 ods. 1 až ods. 5, § 54 ods. 1 a ods. 2 O. z. ( zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 ZoRK
(zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), § 135
ods. 1, § 146 ods. 1, § 251 ods. 4 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
účinnom do 30. júna 2016). Vecne mal (súd prvej inštancie) za to, že v danom prípade ide nepochybne

o spotrebiteľský vzťah na podklade Zmluvy o úvere č. 4251010 zo dňa 17. januára 2006 (ďalej len
„zmluva“) medzi oprávnenou a povinným. Súčasťou listín, predstavujúcich podklad pre vykonanie
exekúcie v danom prípade boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, a v nich inkorporované
rozhodcovská doložka v bode 17 podstatou ktorej bolo praktické nanútenie záujmu dodávateľky riešiť
spory vzniknuté zo zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, výklad alebo platnosť v rozhodcovskom
konaní, ak sa spotrebiteľ v konaní vystupoval na strane žalovaného. Takto sformulovaná doložka v

rozhodcovskej zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca možnosť
obrátiť sa so svojimi nárokmi pred všeobecným súdom. Navyše, je zrejmé, že rozhodcovská zmluva
bola podpísaná súčasne so zmluvou o úvere, čím dodávateľka vyvolala u spotrebiteľa stav časovej
tiesne a ten následne nemal inú možnosť, len zmluvu vrátane všetkých listín podpísať, alebo ako celok
tiež odmietnuť. Prvoinštančný súd klasifikoval takto dojednanú doložku ako neprijateľnú podmienku,

ktorej použitie odôvodňuje zamietnutie žiadosti ktoréhokoľvek súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Výkon práv a povinností z takejto zmluvy (doložky), resp. akékoľvek plneniepriznané na jej základe je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Právomoc rozhodcovského
súdu v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone. Nakoľko rozhodcovský
rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc odvodil od neplatnej rozhodcovskej

doložky, nie je spôsobilým exekučným titulom a výkon exekúcie na jeho podklade je tak neprípustný. O
návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora rozhodol tak, že návrhu nevyhovel, pričom poukázal
na Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13. apríla 2011, nakoľko jednoznačne a nepochybne
existuje dôvod na jeho vylúčenie ako súdneho exekútora.

2. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená prostredníctvom splnomocnenkyne včas odvolanie s
návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Odvolateľ vo svojom podaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, teda že prvoinštančný
súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Tvrdí, že exekučný súd v
danej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti tým, že v rámci materiálneho prieskumu sa
musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, nemôže skúmať samotné rozhodcovské

konanie. V odvolaní tiež uvádza, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho
posúdenia veci. Podľa názoru oprávnenej nesprávnym postupom exekučného súdu došlo k pozbaveniu
účastníka jeho základného práva, a to práva na spravodlivé prejednanie veci. Súdu prvej inštancie vytkol

tiež neúplné a nedostatočné zistenie skutkového stavu.

3. Vyjadrenie povinného k odvolaniu nebolo podané.

4. Súdny exekútor sa k odvolaniu vyjadril podaním z 20.12.2016, ktorým oznámil, že nepovažuje za

potrebné sa k odvolaniu vyjadrovať.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1. júla 2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1
v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.,

aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 201 O.s.p., akt.§ 359 C.s.p. a § 37 ods.1 E.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p, akt. § 355 ods. 2 a § 44
ods. 2 E.p. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt.
§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c/

a f/ O.s.p., ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. e/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.

a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku I. vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.. a súčasne odvolanie proti výroku IV. odmietnuť,
nakoľko smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon podanie odvolania nepripúšťa.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť nový civilnoprocesný kódex, t.j. Civilný sporový poriadok (zákon
č. 160/2015 Z. z., ďalej C.s.p.), ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1.
júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti)

už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania
bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných
ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov
C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo,

avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba
ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).7. Podľa § 9a ods. 1 a 3 E.p. v znení do 31. marca 2017 (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení účinnom od 1. júla 2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (1). Na účely tohto zákona sa

pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii,
návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie (3).

8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá E.p. ak tento zákon v § 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas oprávnenej s takýmito dôvodmi,

a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné :

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7Er/3627/2008 je vymoženie
pohľadávky oprávnenej vo výške 808,60 eur s príslušenstvom a ďalších trov exekúcie. Predmetom

odvolacieho konania je preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým
bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

11.Z formyaobsahu zmluvyjezrejmé,žesajednáotzv.„formulárovú“zmluvu,ktorejpredtlačformulára
mal veriteľ už vopred pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom

povinná obsah tejto zmluvy v časti zmluvných dojednaní žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť a ani
neovplyvnil. Rozhodcovská doložka teda nesporne nebola individuálne dojednaná.

12. Už súdom prvej inštancie správne použité ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje
nielen možnosť, ale tiež povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie v každom prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom. Tunajší odvolací súd už viackrát v minulosti poukázal na to, že
práve takáto úprava je prostriedkom preventívnej kontroly zákonnosti v procese exekučného vymáhania
splnenia uloženej povinnosti, ktorej účelom je zabrániť v donútení niekoho k splneniu ním dobrovoľne
nesplnenej povinnosti tam, kde by práve opak, čiže povolenie exekúcie bolo možným len za cenu

porušenia práva. Udelením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi oň žiadajúcemu je možné len
v tom prípade, že exekučný súd nezistí rozpor so zákonom u žiadnej z listín, ktoré predstavujú podklad
pre vykonanie exekúcie. Pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia postačuje zistenie
vyššie uvedeného nesúladu čo i len u jednej z predložených listín, pričom nie je nerozhodujúce, či ide
o žiadosť, návrh alebo titul.

13. Stále preto treba trvať i na ďalšom už v minulosti ustálenom výklade tunajšieho súdu a síce,
že exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu
odporujúceho zákonu. Prijatie opačného názoru by malo za následok, že súdy by buď nevenovali žiadnu
pozornosť exekučným titulom, ak by neboli oprávnené skúmať či už vôbec alebo len formálne, alebo by

napriek zisteniu konkrétnych a často závažných vád exekučného titulu mali byť donucované najskôr k
udeľovaniu poverení, a tým aj k legitimizovaniu exekučného vymáhania pohľadávky v každom prípade
a až následne byť oprávnené uvažovať o zastavení exekúcie. Záujem na takomto výklade ale odporuje
logike, keďže zákonnosť titulu, ako aj návrhu či žiadosti sú ich atribúty, ktoré tu sú alebo nie sú už v čase
rozhodovania o udelení poverenia a plynutie času na tom obvykle nie je spôsobilé nič zmeniť - z ktorého

dôvodu napokon alternatíva k zamietnutiu žiadosti o poverenie reprezentovaná možnosťou zastavenia
exekúcie z tu diskutovaného dôvodu je opodstatnenou a zároveň i náležitým procesným nástrojom len
tam, kde práve v dôsledku určitého zlyhania v procese udeľovania poverenia došlo k udeleniu poverenia,
hoci sa tak vôbec stať nemalo.

14. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi zmluvy je v priamom rozpore s § 53
ods. 4 písm. r) OZ v aktuálnom znení. Keďže ale v čase uzavretia predmetnej zmluvy OZ citované
ustanovenie, ktoré bolo zavedené až novelou účinnou od 01.01.2008 neobsahoval a v zmysle § 879j OZ
vznik právnych vzťahov a nároky vzniknuté pred 01.01.2008 je potrebné posudzovať podľa doterajšíchpredpisov, neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil s použitím § 53 ods.
1 OZ za použitia jeho eurokonformného výkladu, s poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS, závery
Súdneho dvora EÚ i Ústavného súdu SR.

15. Podľa znenia § 52 ods. 1 OZ v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, táto pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy
podľa§52OZnespadala.Jealenesporné,žepredmetnázmluvajespotrebiteľskouzmluvoupodľa§23a
z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o zmluvu

uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých
prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva
uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou
zmluvou. Keďže z § 52 a nasl. OZ nie je možné vyvodiť, že 5. hlava OZ sa vzťahuje len a výlučne
na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1 OZ, odvolací súd je toho názoru, že
všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ je nevyhnutné aplikovať i

na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 23a z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

16. V zmysle § 53 ods. 1 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Toto citované ustanovenie ods.

1 sa nevzťahuje iba na predmet plnenia, alebo na cenu plnenia (ods. 2). V ods. 3 OZ demonštratívne
vymenúva niektoré neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. V ods. 4 zakotvuje, že
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
možnosť konkrétne znamená (uzn. NS SR sp. zn. 6MCdo9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Kvalifikačným predpokladom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo

je daný prípad (čl. 3 Smernice).

18. Článok 1 písm. q) prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 účinnej od 21.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú
zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

19. Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS, na účely tejto smernice nekalé podmienky
znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS,
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred

a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti a predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu.

20. Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od nariadenia pritom nemá priamu
právnu záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný,
teda aby súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich
zásady neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

21. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát
i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splývas ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný

záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez
vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským
súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej
veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola

dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej
zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej
ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej

podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa §53 ods. 1 OZ, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá.

22. Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 5 OZ a preto je neplatná. Keďže medzi zmluvnými stranami

nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasl. ZoRK, nebola tak založená ani
právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý
bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky
a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle 41 Exekučného poriadku a výkon exekúcie na
jeho podklade je neprípustný (pozri rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 3MCdo 20/2008). Ak je exekučným

titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval
z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK), súd
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zamietne.

23. Logickým dôsledkom (prihliadnuc na vyššie uvedenú argumentáciu prvoinštančného súdu ako aj
odvolacieho súdu) je preto záver, podľa ktorého neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci i na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo
požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa
spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).

24. Odvolací súd na podklade uvedeného v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie proti výroku I., II. a III. ako vecne správne potvrdil, keď vecne správnym bolo i
odvolacími dôvodmi nenamietané rozhodnutie o trovách konania.

25. Pokiaľ ide o odvolanie oprávnenej proti výroku IV. napadnutého uznesenia, ktorým súd nevyhovel
návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora, odvolací súd dodáva:

26. V zmysle § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

27. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákona
pripúšťa.

28. Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,

pokiaľ to zákon nevylučuje.

29. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.

30. Odvolací súd posudzoval prípustnosť podania odvolania podľa právnych noriem účinných v čase
podania odvolania oprávnenou, teda ku dňu 11.08.2014, čo znamená, že odvolací súd sa musel riadiť
pri posudzovaní možnosti podať odvolanie Občianskym súdnym poriadkom v spojení s Exekučným
poriadkom. Rozhodnutie odvolacieho súdu však už vzhľadom na zásady procesného práva musí byťrozhodnuté podľa aktuálne účinnej právnej úpravy, teda podľa Civilného sporového poriadku v spojení
s Exekučným poriadkom.

31. Exekučný poriadok je vo vzťahu k O.s.p. resp. CSP normou lex specialis, čo znamená, že na
exekučné konanie vykonávané podľa tohto osobitného predpisu sa prednostne uplatnia ustanovenia
tohto predpisu. Exekučný poriadok je procesným predpisom, ktorý sa systematicky zaraďuje do
občianskeho procesného práva, úprava v O.s.p. má však iba podporné a komplementárne využitie
(podľa § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného

predpisu sa použijú ustanovenia prechádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak,
resp. § 9a Exekučného poriadku).

32. Na rozdiel od procesnoprávnej úpravy možnosti podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zakotvenej v O.s.p., podľa ktorej odvolanie sa nepripúšťa iba proti
rozhodnutiam v prípadoch výslovne v O.s.p. stanoveným, Civilný sporový poriadok a Exekučný poriadok

sú koncipované tak, že naopak taxatívne vypočítavajú prípady, resp. stanovujú výslovne proti ktorým
rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní exekučným súdom je odvolanie prípustné. A contrario
platí, že v ostatných prípadoch odvolanie prípustné nie je. V prejednávanej veci ide o prvoinštančné
rozhodnutie exekučného súdu - uznesenie o zmene súdneho exekútora podľa ust. 44 ods. 10, 11
Exekučného poriadku. Proti tomuto uzneseniu v zmysle tohto zákona (t.j. Exekučného poriadku) v

spojení v čase podania odvolania účinným Občianskym súdnym poriadkom odvolanie nie je prípustné.

33. Odvolací súd preto odvolanie oprávnenej proti výroku IV. podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietol,
keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

34. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

O dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
* sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
* ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

* strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
* v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
* rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
* súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
* pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

* ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
* je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

* napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
* napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
* je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
* dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
* dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
* dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).