Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115213091
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115213091.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka, a.s., so sídlom
Hodžova 11 Bratislava, IČO: 31575951, proti žalovanému: L. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX/XX
Z., o zaplatenie 60,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 28. septembra 2016 č.k. 10C/239/2015-50, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od
žalovaného zaplatenia sumu 60,26 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania z titulu nevrátených
finančných prostriedkov z nepovoleného prečerpania na bežnom účte.
1.1. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli
dňa 03. 09. 2007 zmluvu o zriadení bežného účtu, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky.
Právny predchodca žalobcu sa na základe toho zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet
a žalovaný sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky na tomto účte len do výšky voľných peňažných

prostriedkov. Poplatky mali byť určené podľa sadzobníka, ktorý žalobca súdu nepredložil. Žalobca
predložil súdu oznámenie o výške úrokovej sadzby 28 % ročne účinné od 01. 03. 2015. Z výpisu z
účtu žalovaného za obdobie od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2011 vyplýva, že žalobca evidoval na účte
žalovaného debetný zostatok vo výške 4,85 eura, ktorý bol tvorený poplatkami a úrokmi. Z výpisu z
účtu za obdobie od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012 vyplýva, že žalobca evidoval na účte žalovaného dlh
vo výške 58,23 eura, rovnako tvorený poplatkami a úrokmi. Žalobca listom z 29. 01. 2013 žalovanému
oznámil, že na jeho účte eviduje debetný zostatok 58,23 eura a týmto listom aj odstúpil od predmetnej

zmluvy. Doručenie listu žalovanému nepreukázal. Z výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 01. 01.
2013 do 06. 02. 2013 vyplýva, že na okrem sumy 58,23 eura evidoval žalobca na jeho účte aj ďalšie
úroky a poplatky v celkovej výške 2,03 eura.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 708 ods. 1, § 716 ods. 1
Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 52 ods. 1, § 879j,
§ 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov).

1.3.Zo žaloby a listín mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným existoval
záväzkový vzťah titulom zmluvu o bežnom účte, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, pretože
žalovaný vstúpil do právneho vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu, ako
dodávateľ. S účinnosťou od 1. januára 2008 je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľaduna právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a podľa 879j zákona č. 568/2007 Z. z.
sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008 a preto
sa na predmetnú zmluvu vzťahujú ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktoré

predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch, zákona
č. 634/1992 Zb., resp. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Všeobecné obchodné podmienky a ani
sadzobník však žalovaný, ako spotrebiteľ, nemá možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože ich
žalobca, ako dodávateľ, osobitne nevyjednáva, má možnosť ich iba prijať a podrobiť sa ich nanúteným
dojednaniam, alebo zmluvu ako celok odmietnuť. Z uvedeného dôvodu preto nemožno ani hovoriť o

individuálne dojednaných poplatkoch. Žalobca súdu uvedený sadzobník ani nepredložil a nepreukázal,
čibolžalovaný týmitopoplatkamioboznámenýpreduzavretímzmluvy(§53ods.3písm.a/Občianskeho
zákonníka), a preto ich súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky a teda
neplatné podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu žalobu zamietol. Žalobca uvedené
neplatne dojednané poplatky ďalej úročil úrokom, ktorého výšku v spornom období v spore nepreukázal,
pretože predložil potvrdenie účinné od 01. 03. 2015, pričom od zmluvy mal odstúpiť listom z 29. 01.

2013, dlžnú sumu úročil úrokom aj v období po odstúpení od zmluvy, pričom v spore nepreukázal ani
účinné doručenie odstúpenia žalovanému.
1.4.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo
160/2015 Z.z., účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“) a v konaní úspešnému žalovanému nepriznal
náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej
inštancie, že poplatky boli účtované podľa všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka, ktoré
dokumenty neboli individuálne dojednané. Zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že
poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Namieta, že náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú povinnou náležitosťou, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom

texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach, alebo
sadzobníku,ktorétvorianeoddeliteľnúsúčasťzmluvy. Ďalejvytýkasúduprvejinštancie,žeakpovažoval
žalobu za neúplnú, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho
doplneniepodľa§43ods.1Občianskehosúdnehoporiadku(zákončíslo99/1963Zb.vzneníneskorších
predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“). V čase podania žaloby dňa 28. 04. 2015, aj v

čase trvania takmer celého súdneho konania, až do vyhlásenia rozsudku dňa 28. 09. 2016 bol účinným
procesným predpisom Občiansky súdny poriadok, teda nie je možné sa odvolávať výlučne na procesné
postupy a zásady zavedené novým civilným poriadkom.
2.1. Žiada napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe žalobcu vyhovieť v plnom rozsahu
a priznať mu náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok
vo veci samej, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5.V predmetnej veci súd prvej inštancie vykonával dokazovanie sčasti podľa procesných ustanovení

zákona číslo 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016 a sčasti
a rozhodnutie vydal podľa zákona číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý
nadobudol účinnosť dňa 01. 07. 2016.
5.1.Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

5.2.V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej
inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.6.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 60,26 eura
z titulu nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na bežnom účte žalovaného. Dôvodil tým, že
dňa 29. 01. 2013 odstúpil od zmluvy o bežnom účte, dňa 06. 02. 2013 uzatvoril účet žalovaného a dlžnú

sumu previedol na vnútorný pohľadávkový účet. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami je
nepovolené prečerpanie účtu úročené úrokom vo výške 28% ročne. Žiada zaplatenie istiny v sume 60,26
eura a úroku vo výške 28% ročne od 06. 02. 2013 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobu zamietol v
podstate s odôvodnením, že žalovaný ako spotrebiteľ nemá možnosť všeobecné obchodné podmienky
a ani sadzobník podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože ich s ním žalobca ako dodávateľ nevyjednal,

preto nemožno hovoriť o individuálne dojednaných poplatkoch. Žalobca sadzobník súdu prvej inštancie
nepredložil, nepreukázal, že žalovaného s ním oboznámil pred uzavretím zmluvy, preto ich vyhodnotil
ako neprijateľné a teda neplatné. Žalobca sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie nestotožnil a podal
odvolanie.

7.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj
odvolania žalobcu, dospel k záveru, že v danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie,
jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol
napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere
a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa riadil
pri rozhodovaní, aplikoval aj správne právne predpisy na danú vec, s ktorým odôvodnením sa v plnom
rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

9.Odvolací súd považuje za potrebné, zdôrazňujúc správnosť posúdenia danej veci súdom prvej
inštancie, jej náležité odôvodnenie, iba dodáva, že aj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(§ 120 OSP), platila zásada, že v rámci dokazovania musí každý účastník uniesť dôkazné bremeno
svojich tvrdení. Žalobca musí preukázať skutočnosti na základe ktorých mu jeho právo patrí. V prvom
rade žalobca musel preukázať skutočnosti, ktoré v podanej žalobe tvrdí, pričom nie je postačujúce

iba tvrdenie, resp. presvedčenie o týchto skutočnostiach, ale musí ich v rámci dokazovania aj reálne,
najmä listinnými dôkazmi, predložiť. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť od 01. 07. 2016,
pričom podľa prechodných ustanovení, sa podľa neho postupuje aj vo veciach, ktoré boli začaté pred
nadobudnutím jeho účinnosti, ešte viac zvýraznil zásadu unesenia dôkazného bremena svojich tvrdení.
Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre

úspech v spore.

9.1. V danej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca v konaní nepreukázal výšku úroku,
ktorým úročil neplatne dojednané poplatky, nakoľko predložil sadzobník, ktorý bol účinný od 01. 03.
2015. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil. Vzhľadom k

tomu, že dňom 29. 01. 2013 žalobca odstúpil od zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb,
uzavretej dňa 03. 09. 2007, zmluva sa zrušila od začiatku, pričom žalobca predložil súdu prvej inštancie
sadzobník úrokových sadzieb produktov, účinný od 01. 03. 2015. Bolo základnou povinnosťou žalobcu
predložiť súdu prvej inštancie na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku sadzobník úrokových
sadzieb účinný v čase odstúpenia od zmluvy. Navyše, žalobca, keďže si nárokoval na zaplatenie aj istiny,

ktorú tvorili rôzne poplatky, t.j. nie priamo žalovanému poskytnuté finančné prostriedky, bol povinný
predložiť súdu prvej inštancie taký dôkaz, z ktorého by nepochybne vyplývalo, že v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, žalobca, resp. jeho právny predchodca, žalovaného s týmito poplatkami a ich
výškou oboznámili. Skutočnosť, že tieto informácie sa mali nachádzať vo všeobecných obchodných
podmienkach, žalobca nepreukázal. Súdu prvej inštancie predložil všeobecné obchodné podmienky

Prima banka Slovensko, a.s., účinné od 01. 03. 2015, pričom zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb uzatvoril so žalovaným právny predchodca, Dexia banka Slovensko, a.s.
dňa 03. 09. 2007. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že v čase uzavretia
zmluvy bol žalovaný oboznámený s druhom, výškou poplatkov a sankcií, nakoľko nepredložil obchodnépodmienky účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Navyše aj k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 29. 01. 2013
a ani k tomuto dňu neboli preukázané súdu obchodné podmienky, na základe ktorých si žalobca uplatnil
žalovanú sumu. Taktiež žalobca predložil súdu prvej inštancie sadzobník úrokov z úverov, účinné až od

01. 03. 2015, ktorým preukazoval výšku úroku 28% ročne, avšak úplne opomenul predložiť sadzobník,
účinný tak v čase uzavretia zmluvy, ako aj v čase odstúpenia od zmluvy, nakoľko od tohto dátumu si
uplatňuje predmetný úrok. Skutočnosťou, či žalobcovi vôbec vznikol nárok na tento úrok, sa odvolací
súd nezaoberal, nakoľko sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena
tohto tvrdenia, čo malo za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

9.2. Odvolací súd iba poznamenáva, že je prvoradou a nevyhnutnou povinnosťou žalobcu preukázať
svoje tvrdenia. Predložením listinných dôkazov (všeobecné obchodné podmienky, sadzobník, účinné
od 01. 03. 2015), ktoré s uzavretými právnymi úkonmi, či následnými právnymi skutočnosťami vôbec
nesúvisia a nie je možná ich aplikácia v danom prípade, pretože boli účinné až v budúcom období,
si túto povinnosť vôbec nesplnil. Prenášať zodpovednosť neunesenia dôkazného bremena na súd

dôvodiac, že súd prvej inštancie mal povinnosť vyzvať ho na doplnenie a predloženie dôkazov, je
absolútnenedôvodné,odporujúcetakustanoveniu§120OSP,akoajustanoveniu§149anasl.Civilného
sporového poriadku.
9.3. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, vyhodnotil
ako účelové a neopodstatnené.

10.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 255

ods. 1 CSP, úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).