Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/241/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211216787
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2211216787.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci

navrhovateľa: T.. T. L., G.. XX.XX.XXXX, K. G. G.. XXXX/X, XXX XX V. A., právne zastúpený: JUDr.
Peter Kubík, advokát s.r.o., Advokátska kancelária Korzo Bélu Bartóka 345/12, 929 01 Dunajská Streda,
proti odporkyni: M. K., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXXX/XX, XXX XX V.Á. A., právne zastúpená advokátom:
JUDr. Marian Zányi, Advokátska kancelária Alžbetínske nám. č. 2, 929 01 Dunajská Streda o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia
494,34 € a na trovách znaleckého dokazovania 150,-€ právnemu zástupcovi odporkyne , do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť na trovách štátu 75,05 € na účet Okresného súdu Dunajská Streda,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 21.10.2011 sa domáhal na tunajšom súde od odporkyne určenia , že
byt č. XX na T..poschodí trojposchodového obytného domu , súp.č. XXXX, vchod XX na ulici K. V. A.,

ktorý je postavený na pozemkoch registra C, parc.č. XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 216 m2 , parc.č. XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere
180 m2, parc.č. XXXX/XX, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a parc.č.
XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 218 m2 , zapísaný na LV č. XXXX,
vedený Správou katastra Dunajská Streda, katastrálne územie Dunajská Streda bo ku dňu smrti L. L. ,
J. XX.XX.XXXX jeho vlastníctvom.
Navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že poručiteľ Ladislav Lengyel a odporkyňa žili spolu v jednej

domácnosti približne od roku 1992 až do roku 2007. Potom sa odporkyňa rozišla s poručiteľom a
odsťahovala sa od neho. Poručiteľ a odporkyňa svoje spolužitie neobnovili ani neskôr, keď sa odporkyňa
dozvedela, že poručiteľ trpí rakovinou ktorej chorobe nakoniec aj podľahol v auguste roku 2011.
Odporkyňa sa o poručiteľa od ich rozchodu vôbec nestarala a o jeho zdravotný stav sa nezaujímala.
Byt bol zapísaný v katastri nehnuteľností na odporkyňu v roku 2000 na základe kúpnej zmluvy uzavretej
s predchádzajúcou vlastníčkou bytu M. Z.. Kúpnu cenu za byt však neplatila odporkyňa ale poručiteľ.
Taktiež pri uzatvorení kúpnej zmluvy celý čas predávajúci rokoval s poručiteľom ako kupujúcim. Poručiteľ

od roku 2000 užíval predmetný byt najprv spolu s odporkyňou, následne v posledných rokoch sám.
Uhrádzal všetky plnenia súvisiace s užívaním predmetného bytu s ktorým nakladal ako vlastným. K
bytu mal kľúče aj navrhovateľ. Po smrti poručiteľa však odporkyňa zámok na vchodových dverách bytu
vymenila.Navrhovateľ poukázal na § 34 OZ a na to, že z okolností opísaných vyššie vyplýva, že vôľa konajúcich
osôbpriuskutočneníprávnehoúkonuuzavretiakúpnejzmluvykuktorejpredmetombolbyt,nesmerovala
k tomu, aby odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k bytu ale aby vlastníkom bytu sa stal poručiteľ.

Táto skutočnosť bola známa aj odporkyni. Z dôvodov, ktoré navrhovateľovi v súčasnosti nie sú známe,
ako výlučný vlastník bytu bola napriek tomu v katastri nehnuteľnosti uvedená odporkyňa. Vychádzajúc
zo skutočnej a vážnej vôle poručiteľa a účastníkov kúpnej zmluvy ktorý navonok má náležitosti kúpnej
zmluvy v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov , platná kúpna zmluva mala byť uzavretá
medzi predávajúcim a poručiteľom ktorý sa stal tým pádom vlastníkom bytu. Navrhovateľ opierajúc sa

o vyššie uvedené tvrdí, že vlastníkom bytu nie je odporkyňa ale bol ku dňu svojej smrti poručiteľ. Preto
byt patrí do dedičstva po poručiteľovi s poukazom na § 460 OZ. Navrhovateľ poukazuje na to, že má
naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm.c) O.s.p. na vedení tohto súdneho sporu, pretože inak sa
nemôže domôcť určenia predmetu a rozsahu dedičstva po poručiteľovi.
Odporkyňa návrh v celom rozsahu žiadala zamietnuť. Tak, ako je v návrhu uvedené, odporkyňa
nadobudla byt na základe kúpnej zmluvy ktorá spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti a teda je

platná a účinná. Navrhovateľov argument ktorým sa pokúša napadnúť platnosť prevodu vlastníckeho
práva na základe kúpnej zmluvy je, že kúpna zmluva nezodpovedá vôli strán a že mala byť uzavretá
v prospech poručiteľa namiesto odporkyne. Na preukázanie vyššie uvedeného však navrhovateľ
nepredložil absolútne žiadny dôkaz. Navrhovateľ do žaloby uviedol len tvrdenia, že s predávajúcimi
jednal o kúpe bytu poručiteľ, že kúpnu cenu zaplatil za byt poručiteľ a že poručiteľ sa správal ako

vlastník bytu. Odhliadnuc od skutočnosti, že vyššie uvedené tvrdenia nemajú v zmysle platnej právnej
úpravy absolútne žiadny vplyv na platnosť zmluvy a na preukázanie úmyslu strán zmluvy, možno
konštatovať , že uvedené tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Je síce pravdou, že poručiteľ bol ako
partner odporkyne účastný na rokovaniach o kúpe bytu, avšak zmluvným stranám bolo vždy zrejmé, že
výlučnou vlastníčkou bytu sa má stať odporkyňa. Poručiteľ bol s uvedenou skutočnosťou oboznámený

a bolo jeho vôľou, aby sa odporkyňa stala výlučne vlastníčkou bytu. Jedným z dôvodov uvedeného bola
aj skutočnosť, že poručiteľ sa chcel vyhnúť práve skutočnostiam, aby bol byt v budúcnosti predmetom
dedenia jeho zákonných dedičov a aby výlučným vlastníkom bytu zostala odporkyňa. Rovnako nie
je pravdou, že poručiteľ uhradil kúpnu cenu za byt z vlastných peňazí. Peňažné prostriedky na kúpu
bytu zadovážila v prevažnej časti odporkyňa. V časti išlo o spoločné peňažné prostriedky vzhľadom

na skutočnosť, že odporkyňa s poručiteľom dlhodobo spoločne žila a teda disponovali spoločne aj
časťou peňažných prostriedkov. Uvedená skutočnosť však takisto nemá v zmysle platnej právnej úpravy
absolútne žiadny vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, prípadne na úmysel jej zmluvných strán. Vôľa
zmluvných strán kúpnej zmluvy je jednoznačná, preukázaná tým, že zmluvné strany na kúpnu zmluvu
vlastnoručne pripojili svoje podpisy, čím výslovným písomným prejavom prezentovali voči sebe a voči

všetkým tretím osobám svoju vôľu a úmysel byť takouto zmluvou viazaný.
Odporkyňa zároveň poukázala na to, že dokonca časť kúpnej zmluvy - identifikácia kupujúceho
(odporkyne)uvedenánakúpnejzmluveperombolavyplnenáručne,čímmožnojednoznačnepreukázať
aj jeho vôľu a vedomosť, aby sa výlučným vlastníkom bytu stala odporkyňa. Odporkyňa poukázala na
to, že s poručiteľom žili v jednej domácnosti približne v rokoch 1992 až 2007 a následne sa rozišli.

Aj napriek uvedenému sa odporkyňa s poručiteľom dohodla, že byt môže dočasne užívať a zostať v
ňom bývať. Uvedené vyplývalo zo skutočnosti, že odporkyňa pracovala v tej dobe v Bratislave a z toho
dôvodu bola nútená hľadať si ubytovanie pri svojom pracovisku a tiež zo skutočnosti, že poručiteľ sa
v tom čase stretával s inou ženou o čom mala odporkyňa vedomosť a nechcela byť tohto žiadnym
spôsobom účinná. Odporkyňa aj napriek tomu, že sa živila sama a živila tiež svoje dcéry, v tom čase

študentky, hradila v plnej miere aj všetky náklady spojené s užívaním bytu a to neskôr aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že sa dozvedela o zlom zdravotnom stave poručiteľa. Nie je pravdivá ani skutočnosť
uvedená v žalobe, že odporkyňa sa o poručiteľa nezaujímala, práve naopak aj napriek nie veľmi dobrej
finančnej situácii hradila všetky náklady spojené s užívaním bytu poručiteľom. Rovnako nie je pravdivé
tiež tvrdenie navrhovateľa, že poručiteľ sa počas užívania bytu správal ako jeho vlastník a uhrádzal

náklady spojené s jeho užívaním. Za účelom preukázania vyššie uvedených úhrad odporkyne za služby
spojené s užívaním bytu predložila v prílohe niektoré zo šekov ktoré odporkyňa v relevantnom období
postupne uhrádzala.
Navrhovateľ vo svojej žalobe uvádza, že vzhľadom na správanie sa poručiteľ vo vzťahu k bytu možno
teoreticky prišlo aj k jeho vydržaniu. Počas celej doby od kúpy bytu bolo tak odporkyni ako aj poručiteľovi

zrejmé, že vlastníkom bytu je výlučne odporkyňa. Vyplýva to minimálne z tej skutočnosti, že poručiteľ
bol účastný na rokovaniach o kúpe bytu , vedel a bolo aj jeho vôľou, aby vlastníkom bytu bola výlučne
odporkyňa. Poručiteľ teda nemohol byť v žiadnom momente jeho dobromyseľným užívateľom a teda
vlastnícke právo k bytu nemohol ani vydržať.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka B. Z. - manžela
predávajúcej sporného bytu, P. K. - syna odporkyne , oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi,
najmä LV č. XXXX pre katastrálne územie Dunajská Streda, obec Dunajská Streda, okres Dunajská

Streda, spisom Okresného úradu v V. A., katastrálny odbor Z. XXXX/XX-X, nariadil vo veci znalecké
dokazovanie znalcom grafológom Mgr. Danielou Novosádovou a zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:
Navrhovateľ je synom nebohého poručiteľa L. L.a, ktorý J. XX.XX.XXXX a v osobe odporkyne sa jedná
o jeho družku. Tak ako to vyplýva z prednesu oboch účastníkov , poručiteľ a odporkyňa žili spolu v jednej

domácnosti približne od roku 1992 až do roku 2007. Odporkyňa poukázala na to, že jej vzťah s otcom
navrhovateľa trval aj po roku 2009, hoci nežili spolu ako druh a družka ale boli veľmi dobrými priateľmi.
Vzhľadom na to, že v tomto období pracovala v Bratislave a obe jej dcéry študovali v Bratislave, ako
vhodné riešenie videla to, že si prenajala v Bratislave menší byt. Počas spolužitia s otcom navrhovateľa
v roku 2000 čistou náhodou zistili, že je na predaj byt pána B. Z.. Totiž potrebovali zabezpečiť nezávadné
bývanie pre jej dcéry ktorým bola diagnostikovaná astma. Najskôr chceli rekonštruovať ich byt, až sa

náhodou dozvedeli, že takto upravený byt je na predaj. S otcom navrhovateľa sa zoznámili v Iraku. Otec
navrhovateľa bol diplomat. Čo sa týka kúpy ich prvého bytu, pán L. ju informoval o tom, aké sú ceny
v Dunajskej Strede , podotýka, že ona v Iraku mala svoj majetok. Prvý byt bol kúpený výlučne z jej
finančných prostriedkov a tento byt bol kúpený na jej meno. Jej vzťah s otcom navrhovateľa bol veľmi
pevný, jedine za jeho pomoci sa dostala z územia Iraku na Slovensko a tým pádom sa jej podarilo

preniesť aj finančné prostriedky ktoré by bez jeho pomoci ako diplomata nepriniesla. Preto sa ho pýtala,
či chce byť účastný na vlastníctve bytu. On to odmietol, povedal, že pozná svoju rodinu, že vie, ak by sa
s ním náhodou niečo stalo, pretože on sa ešte do Iraku vrátil. Pripravili by ma o vlastníctvo. Poukázala vo
svojej výpovedi na to, že syn a dcéra poručiteľa ju napadli fyzicky aj slovne v tomto byte. Do bytu ktorý je
predmetom tohto konania sa nasťahovali asi v roku 2004. Úmysel oboch pri kúpe tohto bytu bol identický

ako pri kúpe prvého bytu, situácia bola taká istá. Poukázala na to, že ona sama nepretržite pracovala,
jej príjmy boli dostačujúce aby si mohla našetriť na ďalší byt. Jednania s predávajúcimi prebiehali za
aktívnej pomoci a prítomnosti pána L.. Napriek tomu, že sa rozišli, bola medzi nimi vždy absolútna
dôvera. Odporkyňa potvrdila, že údaje týkajúce sa kupujúceho vyplnil vlastnou rukou nebohý poručiteľ
a jednoznačne jeho vôľou bolo to, aby predmetný byt bol jej výlučným vlastníctvom.

Svedok B. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho manželka bola predchádzajúcou vlastníčkou bytu. Je
pravdou, že pri všetkých úkonoch súvisiacich s kúpou resp. predajom tohto bytu manželku zastupoval.
Pred rokom 2000 sa chystal kúpiť byt v Maďarsku, čo sa aj uskutočnilo a keďže tento byt bol voľný,
dozvedel sa o tom otec navrhovateľa ktorý bol jeho priateľom a aj sa dojednali. Dohoda bola taká, že on
urobízmluvy,saanichvíľunebavili,bolaurčenáakojevzmluve.Dalmučestnéslovo,žehonevievyplatiť

na prvý krát ale ho vyplatí ak bude mať peniaze. Presne na tretí krát ho vyplatil. Zmluva bola podpísaná
tak, že kúpna cena bola vyplatená pri podpísaní kúpnej zmluvy. Je pravdou, že pri podpise zmluvy bola
vyplatená väčšia časť kúpnej ceny a zbytok bol na dva krát. Otcovi navrhovateľa dal zmluvu podpísanú
teda s podpisom overeným jeho manželky ako predávajúcej bez toho, aby v zmluve bol doplnený druhý
účastník zmluvy a to kupujúci. On sa nevie vyjadriť, za akých okolností tam bola doplnená do zmluvy ako

kupujúca odporkyňa ani ho to nezaujímalo. Dozvedel sa o tom až z katastra po prevode vlastníckeho
práva . On im odovzdal hotové zmluvy bez označenia kupujúceho a následne on odovzdal zmluvy na
kataster. Svedok potvrdil, že asi raz alebo dva krát bola pri týchto jednaniach prítomná aj odporkyňa.
Navrhovateľ mu povedal iba to, že „kupujem tvoj byt“.
Svedok T.. J. C. uviedol, že pozná účastníkov konania, poznal aj nebohého poručiteľa L. L.. Bol to jeho

dobrý kamarát. Raz mu povedal, že ide kúpiť druhý byt od V. Z. s ktorým bol veľký kamarát. Hovoril,
že po čiastkach ho bude vyplácať. Hovoril o tom ,že to bude jeho byt a tam budú bývať keď bude na
dôchodku. Pamätá sa , že vtedy boli spolu aj s odporkyňou , až naraz sa odporkyňa odsťahovala do
Bratislavy a býval tam sám. Osobne nikdy nebol prítomný pri jednaniach ohľadom kúpy.
Svedok P. K. ktorého výsluch navrhol samotný navrhovateľ v návrhu a mal ním potvrdiť skutočnosť,

že byt tvoril výlučné vlastníctvo nebohého poručiteľa ako svedok uviedol, že on nikdy navrhovateľovi
nepovedal, že kúpnu cenu za sporný byt nezaplatila jeho matka. Na otázku ktorá na neho smerovala od
navrhovateľaposmrtiL.L.yela,žekohojevlastnetentobyt,onmuodpovedal,ževýhradnouvlastníčkou
bytu je jeho matka. Vie o tom, že finančné prostriedky na kúpu bytu poskytla matka . Matka byt kupovala
a peniaze odovzdávala pánovi L. ktorý ich následne dával pánovi Z. s ktorým mal veľmi dobrý vzťah.

Poukázal na to, že s nebohým poručiteľom mal veľmi dobrý vzťah, veľa spolu cestovali, veľa času spolu
trávili. On na Slovensko prišiel koncom roku 1993. Pána Lengyela si veľmi vážil a ctil. On nikdy z jeho
úst nepočul, že by spochybňoval vlastníctvo odporkyne k spornému bytu. Poukázal na to, že bol natoľko
inteligentný aby vedel aké kroky má podniknúť, ak by chcel aby byt tvoril jeho vlastníctvo.Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru grafológie Mgr. Danielou Novosádovou
a účelom znaleckého posudku bolo určiť pisateľa sporného textu v kúpnej zmluve zo dňa 19.09.2000
týkajúcej sa údajov o kupujúcej a teda konkrétne, či pisateľom bol t.č. nebohý L. L. G.. XX.XX.XXXX ktorý

zomrel XX.XX.XXXX. Zo znaleckého posudku vyplýva, že porovnávacím materiálom bolo oznámenie
poistenca ( platiteľa ) o zmenách pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu zo dňa 12.11.2007, dátum
uvedenývotlačkuprijímacejpečiatkyzdravotnejpoisťovneakoajdvalistypapieraformátuA4naktorých
sú obsiahnuté textové zápisy , osobné poznámky bez uvedenia dátumu.
Vzhľadom na námietky zo strany navrhovateľa k znaleckému posudku najmä k tomu, že znalkyňa

nevyhodnotila ním dodaný materiál a to jednu pohľadnicu písanú vlastnoručne nebohým poručiteľom
súd doručil otázky a námietky navrhovateľa znalkyni ktorá k nim zaujala písomné stanovisko. Znalkyňa
uviedla, že v písmo znaleckej expertíze platia 3 základné pravidlá ktoré umožňujú pristúpiť k expertíze:

- druhová zhodnosť porovnávaných objektov ( sporného a porovnávacieho materiálu)
- časová väzba

- množstvo

Obligatórnym v písmo znaleckej expertíze je , aby sa dodržala druhová zhodnosť, teda je možné
porovnávať len druhovo zhodné objekty, čo v tomto konkrétnom prípade bolo naplnené - porovnávalo sa
paličkové písmo a číslice. V prípade časovej väzby a množstva je na rozhodnutí znalca, aby sa rozhodol,

či mu materiál umožňuje skúmanie uskutočniť resp. či je možné určiť z predložených materiálov aj
jednoznačný záver skúmania. Časová väzba je nutná preto, aby znalec zistil, či pisateľ menil svoj rukopis
počas časového obdobia, najmä vo vzťahu k sporným zápisom. Množstvo predložených sporných aj
porovnávacích materiálov je relatívne. Ak je možné vykonať expertízu aj z malého množstva pretože
znaky majú vysokú identifikačnú hodnotu, tak potom ich množstvo nebude určujúce. Presne tak tomu

bolo aj v tomto konkrétnom prípade, kde rozhodujúcim znakom ako uvádza na str. 4 znaleckého posudku
bola kvalita čiary ktorá je horšia s viditeľným trasom, nezvládnutými oblúkmi. Uvedené platí pre sporný
aj pre porovnávací materiál. Znalkyňa uvádza, že uvedený tras je nenapodobiteľný a spolu so zhodnými
znakmi je identifikačný a teda charakteristický len pre jednu danú osobu. Práve tento znak spolu s
tvarovaním jednotlivých písmen a číslic jej umožnil stanoviť jednoznačný záver skúmania.

Zo záveru znaleckého posudku znalkyne Mgr. Daniely Novosádovej jednoznačne vyplýva, že sporné
zápisy obsiahnuté na kúpnopredajnej zmluve zo dňa 19.09.2000 vyhotovil L. L..
Podľa § 132 ods. OZ Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 OZ Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po

dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Výsledkami vykonaného dokazovania vo veci súd dospel k tomu záveru, že návrh nie je dôvodný a v
celom rozsahu ho zamietol.
Podľa LV č. XXXX pre katastrálne územie V. A., obec V. A., okres V. A. je jednoznačné, že vlastníkom
spornej nehnuteľnosti je odporkyňa. Titul nadobudnutia je kúpna zmluva Z. XXXX/XX , teda vlastníčkou

sporného bytu od roku 2000 je odporkyňa. Súd je toho názoru, že navrhovateľ neuniesol v konaní
dôkazné bremeno v tom smere, že vôľa konajúcich osôb pri uskutočnení právneho úkonu uzavretia
kúpnej zmluvy nesmerovala k tomu, aby odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k bytu ale aby
vlastníkom bytu sa stal poručiteľ. Znaleckým dokazovaním bol preukázaný pravý opak. Zo svedeckej
výpovede svedka B. Z. vyplýva, že odovzdal nebohému poručiteľovi kúpne zmluvy podpísané jeho

manželkou pričom neboli vyplnené údaje kupujúceho. Uvedené údaje kupujúceho vyplnil vlastnoručne
práve nebohý poručiteľ L. L., čo vyplýva jednoznačne zo znaleckého posudku znalkyne z odboru
grafológia. Z tohto vyplýva, že vôľa nebohého poručiteľa nesmerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy ktorej
predmetom bol sporný byt k tomu, aby tento byt nadobudol do vlastníctva on. Svedeckými výpoveďami
jednoznačne bolo preukázané, že v osobe nebohého poručiteľa sa jednalo o inteligentného diplomata

ktorý vždy a veľmi dobre vedel, čo robí. Treba poukázať na to, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá
v roku 2000. Z výpovede samotnej odporkyne vyplýva, že spolužitie prerušili v roku 2009. Naďalej
zostali priatelia. Od roku 2009 až do svojej smrti do 29.08.2011 nebohý L. L. žil v predmetnom byte
a nikdy za celé toto obdobie nespochybnil vlastnícke právo odporkyne k spornému bytu, teda aj toto
vyvracia tvrdenia navrhovateľa v tom smere, že vôľa konajúcich osôb pri uskutočnení právneho úkonu

uzavretia kúpnej zmluvy nesmerovala k tomu, aby odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k bytu ale aby
vlastníkom bytu sa stal poručiteľ. Taktiež nebohý poručiteľ nemohol vlastnícke právo k predmetnému
bytu nadobudnúť ani vydržaním, pretože v tomto by nebol dobromyseľný, nakoľko sám veľmi dobrevedel o tom, že vlastníčkou predmetného bytu sa stáva odporkyňa z dôvodu, že sám vlastnoručne do
kúpnej zmluvy vypĺňal údaje týkajúce sa kupujúceho.
Preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

S poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnej odporkyni náhradu trov konania . Odporkyni
vznikli trovy z titulu právneho zastúpenia. Právny zástupca odporkyne trovy právneho zastúpenia
vyšpecifikoval nasledovne:

- prevzatie a príprava v roku 2013 60,07 € + 7,81 € režijný paušál

- účasť na pojednávaní dňa 24.09.2013 60,07 € +7,81 € režijný paušál
- účasť na pojednávaní dňa 27.03.2014 61,87 € + 8,04 € režijný paušál
- účasť na pojednávaní dňa 16.09.2014 61,87 € + 8,04 € režijný paušál
- účasť na pojednávaní dňa 29.09.2015 64,53 € + 8,39 € režijný paušál
- podanie zo dňa 15.10.2015 64,53 € + 8,39 € režijný paušál
- za pojednávanie dňa 21.01.2016 64,53 € + 8,39 € režijný paušál

Trovy právneho zastúpenia predstavujú 494,34 €.

Odporkyňa zároveň zložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania 150,-€. Každý z účastníkov
zložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania po 150,-€. Znalkyňa účtovala za podanie znaleckého

posudku 375,05 € ktorú odmenu jej súd priznal uznesením 6C 241/2011-148 a zároveň sumu 75,05
€ vyplatil zo štátnych prostriedkov na účet znalca, preto súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť trovy štátu
75,05 € na účet súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).