Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. august 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/329/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212347
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712212347.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej

a sudcov JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti odporkyni M. I., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX L., zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A, Lučenec,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom,
J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 8 208,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a na

odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/130/2013 - 126 zo dňa 05. 12.
2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 5 377,42
eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5 377,42
eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. O trovách
konania súd rozhodol odkazom na ust. § 142 ods. 2 O. s. p., podľa pomeru úspechu účastníkov vo veci
a vyslovil, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva.

Čiastočné priznanie nároku navrhovateľovi súd odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za

preukázané, že navrhovateľ nadobudol pohľadávku dňa 23.09.2009 postúpením od veriteľa GE Money,
a.s., s ktorým odporkyňa, ako dlžník, dňa 22.07.2008 uzatvorila Zmluvu o úvere a ďalších úverových
produktoch. Zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Súd mal preukázané, že zmluva neobsahovala
dátumkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru,nenachádzalasavnejročnáúrokovásadzba,aročná
percentuálna miera nákladov a náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 15,47 % tak, ako je
to v zmluve uvedené, nezodpovedala skutočnosti, pretože reálne bola vyššia. S poukazom na absenciu
povinných zákonných náležitostí súd dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej mal

súd preukázané, a odporkyňa potvrdila, že dňa 22.07.2008 čerpala peňažné prostriedky vo výške 5
642,97 eur (170 000,00 SK), že dňa 12.12.2008 uhradila navrhovateľovi sumu 265,55 eur (8 000,0 SK).
Rozdiel t.j. nesplatenú sumu istiny vo výške 5 377,42 eur súd posúdil ako dôvodný nárok navrhovateľa,
ktorý mu priznal. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Neprihliadal na námietku premlčania splátokpri ktorých nastala splatnosť tri roky pred podaním žaloby, ktorú vzniesol vedľajší účastník na strane
odporkyne. Jednak mal zato, že námietku premlčania uplatnila neoprávnená osoba (§ 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka) a aj odhliadnuc od tejto skutočnosti, dátum prvej splátky v zmysle dohodnutých

podmienokúverovejzmluvybolurčenýna22.08.2008,pričomúčastníciuzavrelidňa09.03.2011Dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, t.j. v čase, kedy nebola premlčaná ani len prvá
splátka úveru. V čase uzatvárania Dohody pohľadávka navrhovateľa nebola premlčaná a nakoľko
došlo k jej uznaniu, lehota na účinné vymáhanie sa predlžuje o 10 rokov. Podľa názoru súdu by bolo
nespravodlivé voči subjektu, ktorý úver poskytol, keby dlžník nebol povinný nesplatenú sumu vrátiť za

situácie, kedy sám dlžník (odporkyňa) uznal, že k poskytnutiu úverovej sumy došlo, a naviac dlžník
prijímal úvery pre cudzie osoby.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovateľ aj odporkyňa.

Navrhovateľ podal odvolanie voči výroku, ktorým súd jeho návrh v prevyšujúcej časti zamietol a voči

výroku, ktorým mu súd nepriznal ani pomernú náhradu trov konania. Uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 238,72 eur.

Navrhovateľ sa síce stotožňuje s názorom okresného súdu, že predmetný úver treba považovať za
bezúročný a bez poplatkov, ale týka sa to iba zmluvného úroku, ako odmeny za poskytnutie úveru.

Bezúročnosť sa však nevzťahuje na úroky z omeškania, na ktoré navrhovateľovi vzniká nárok pri
omeškaní odporcu priamo zo zákona. Domáha sa priznania týchto úrokov, a to vo výške 9 % ročne zo
sumy 5 377,42 eur, počítaných od 24.09.2009 do zaplatenia. Zároveň sa domáha priznania pomernej
časti náhrady trov prvostupňového konania.

Odporkyňa podala odvolanie, voči výroku, ktorým jej súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
5 377,42 eur. Navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu a uplatnila náhradu trov konania vo výške
810,80 eur.

Podľa jej názoru, rozhodnutie súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočne

zistenom skutkovom stave. Súd sa nesprávne vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, resp.
premlčaním nároku, nakoľko k zosplatneniu pohľadávky došlo k 02.03.2009, ktorá skutočnosť nebola
medzi účastníkmi sporná. V konaní bola odporkyňa zastúpená totožným právnym zástupcom, ako
bol zastúpený vedľajší účastník, a tento ich právny zástupca aj v mene odporkyne v konaní vzniesol
námietku premlčania. Súd tiež nesprávne vyhodnotil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a

uznaní záväzku zo dňa 09.03.2011, nakoľko okolnosti pri jej uzatváraní predstavujú nekalú obchodnú
praktiku, ktorá nemôže spôsobovať zamýšľané právne účinky. V ďalšom odvolateľ podrobne rozoberá
otázku potreby aplikácie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské zmluvné vzťahy, kedy súd musí
každú spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 153 ods. 3 O. s. p. podrobiť kontrole, pri náležitej aplikácii
spotrebiteľských predpisov. Navrhovateľ vo formulárových „Dohodách“ necháva dlžným spotrebiteľom

uznávať pohľadávky v rozsahu sumy, na ktorú nemá v celom rozsahu platný právny titul a pokúša
sa dosiahnuť uznanie aj premlčaných záväzkov spotrebiteľa alebo dosiahnuť predĺženie premlčacej
doby. V závere odvolania odporkyne sú vyčíslené trovy konania odporkyne aj trovy konania vedľajšieho
účastníka, ktorý si náhradu trov uplatňuje vo výške 810,21 eur.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že návrh navrhovateľa na priznanie
zákonného úroku z omeškania z priznanej sumy, vzhľadom na odporkyňou uvádzané dôvody odvolania,
je nedôvodný. Trovy právneho zastúpenia pri zohľadnení charakteru spotrebiteľského konania a praxe
navrhovateľa, ako aj jeho ekonomického postavenia, by navrhovateľovi nemali byť priznané. Uplatňuje
ďalšie trovy odvolacieho konania vo výške 245,38 eur (za podané vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa).

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že odporkyňa uzatvorila s navrhovateľom
Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, kde v čl. 3 ods. 3.1 „Osoby vyhlasujú,
že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 558
Občianskeho zákonníka. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť

uznania dlhu zo strany dlžníka a má písomnú formu. Odporkyňa nebola k podpisu Dohody nijako nútená.
Tým, že ju odporkyňa podpísala, prejavila svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jej záujme, ak po
splatení nebude figurovať v databázach neplatičov, čim si v budúcnosti môže zlepšiť jej postavenie pri
žiadaní o úver. Zároveň navrhovateľ uplatnil v odvolacom konaní trovy vo výške 294,46 eur.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu vo výroku I. podľa § 219 ods. 1

O. s. p. potvrdil a vo výroku II. a III. podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (ods. 2).

Podľa § 219 ods. 1 O . s. p. súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Okresný súd daný zmluvný vzťah veriteľa - dodávateľa (právneho predchodcu navrhovateľa GE Money

a.s.) a dlžníka - spotrebiteľa (odporkyne) založený Zmluvou o úvere a ďalších úverových produktoch zo
dňa 22.07.2008, posudzoval podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,
a to § 52 a nasl. o ochrane spotrebiteľa, § 100 a nasl. o premlčaní a § 558 o uznaní dlhu, hoci
v rozhodnutí „dlh“ (právny inštitút Občianskeho zákonníka) niekedy zamieňa a označuje nesprávne
slovom „záväzok“ (právny inštitút Obchodného zákonníka), zrejme s prihliadnutím na navrhovateľom
súdu predloženú listinu označenú názvom „Dohoda o uznaní splátkového kalendára a uznaní záväzku“

a jej obsah.

Dohodu o uznaní „záväzku“, takúto možnosť upravuje len Obchodný zákonník (§
323). Občiansky zákonník dohodu o uznaní záväzku nepozná, § 558 Občianskeho zákonníka upravuje
uznanie „dlhu“. A § 558 Občianskeho zákonníka nič nehovorí o uznaní premlčacieho záväzku, hovorí

len o tom, že pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd pri posudzovaní veci a pri rozhodovaní aplikoval
správnu právnu normu - Občiansky zákonník, vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi došlo

k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a s náležitou dôslednosťou
aplikoval príslušné právne normy o ochrane spotrebiteľa v danom zmluvnom vzťahu účastníkov, vrátane
vzťahu založeného Dohodou zo dňa 09.03.2011, na ktorej základe súd nárok uplatnený navrhovateľom
čiastočne navrhovateľovi aj priznal, z dôvodov, ktoré uvádza okresný súd v rozhodnutí a s ktorými
dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje.

Pokiaľ ide o okolnosti uzavretia „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo
dňa 09.03.2011“, okresný súd sa týmito okolnosťami podrobne a osobitne zaoberal, o čom svedčí
obsah odôvodnenia rozsudku, v ktorom ich okresný súd podrobne uvádza, sú zaznamenané najmä v
zápisnici o pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 04.11.2013, kedy odporkyňa osobne pred

súdom vypovedala o spôsobe a okolnostiach uzatvorenia tejto Dohody, a aj o príčinách a okolnostiach
uzatvorenia samotnej zmluvy o úvere. Tieto okolnosti súd vyhodnotil a vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že vzniknutú situáciu si žalovaná spôsobila výlučne vlastným nezodpovedným konaním,
keď uzatvárala (dokonca nie jednu s tým istým veriteľom) zmluvu o pôžičke, kde požičiavaná suma
nemala slúžiť pre jej vlastnú potrebu, ale pre inú cudziu osobu, s odôvodnením odporkyne, že tak urobila

z dôvodov, že žiadny peňažný ústav by dotyčnej osobe peniaze neposkytol. Taktiež súd považoval za
ľahkovážne, nezodpovedné a neospravedlniteľné zo strany odporkyne, ak údajne podpisovala „nejaké“
listiny bez toho, aby sa oboznámila s ich obsahom.

Odvolacie námietky odporkyne odvolací súd neuznal za dôvodné, preto rozsudok okresného súdu vo

výroku,ktorýmsúduložilodporkynipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovisumu5377,42eur,zodpovedajúcu
nesplatenej časti istiny poskytnutého úveru (bez úrokov a poplatkov), potvrdil.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Okresný súd v rozhodnutí druhým výrokom vyslovil, že „v prevyšujúcej časti súd návrh (žalobu)
zamieta“. Takýto výrok podľa názoru odvolacieho súdu nie je určitý, jasný ani zrozumiteľný. O to viac
v prejednávanom prípade, kedy okresný súd v odôvodnení rozhodnutia ním konštatovanú chybu, že
„pri vynesení a vyhlásení rozsudku dňa 05.12.2013 opomenul v prevyšujúcej časti žalobu zamietnuť“,

považoval za postačujúce vybaviť iba podľa § 164 vety prvej O. s .p. opravou, ako zrejmú chybu v písaní
a počítaní, pričom vo vzťahu k tomu výroku, konkrétne skutkové okolnosti a z nich súdom vyvodené
konkrétne skutkové a právne závery v odôvodnení rozhodnutia neuviedol. V tejto časti rozhodnutie
okresného súdu nie je odôvodnené, je nejasné a nepresvedčivé vo vzťahu k výsledku rozhodnutia, a vtejto časti rozhodnutie nie je preskúmateľné. Odvolací súd sa preto nezaoberal námietkou navrhovateľa,
ktorý sa domáhal priznania úroku z omeškania, na ktorý vzniká právo veriteľovi pri omeškaní dlžníka
priamo zo zákona. Vo vzťahu k výroku II. rozsudku, odvolací súd zistil existenciu zákonného dôvodu

pre zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu odvolacím súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.

Pretože odvolací súd zrušil čiastočne rozhodnutie vo veci samej (vo výroku II.), zrušil aj závislý výrok
o trovách konania (výrok III.).

Zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia vo výroku o trovách konania je však daný aj podľa § 221
ods. 1 písm. h) a f) O. s. p., pretože okresný súd pri rozhodovaní síce použil správne ustanovenie
právneho predpisu, ust. § 142 ods. 2 O. s. p., avšak toto ustanovenie aplikoval nesprávne. Výrok, aký
súd v rozsudku vyslovil „súd nepriznáva žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania“ nezodpovedá
dikcii tohto ustanovenia podľa ktorého súd, alebo „náhradu trov pomerne rozdelí podľa pomeru úspechu
účastníkov vo veci“, alebo vysloví „že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“. Výrok

uvedený súdom v rozsudku je zmätočný, nie je ani odôvodnený a nie je preskúmateľný.

V ďalšom konaní okresný súd znova rozhodne v rozsahu tohto zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho
súdu. V rámci rozhodovania o trovách konania rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

O veci senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.