Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/645/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610205171
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7610205171.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu
JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok,
spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému G. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. S. XX, U., pre vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 16Er/170/2010-20 zo dňa 11.07.2016, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 13.04.2010 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie pre vymoženie istiny 82,98 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Súdny exekútor doručil
dňa 13.01.2016 súdu prvej inštancie doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade
s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), v ktorom oprávnený uviedol, že sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s

povinným z dôvodu, že jeho právny predchodca - spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla
a vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu
platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinným. Mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter
zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je
možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia
exekučného konania. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1, 4, 6

Exekučného poriadku uviedol, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Odkázal iba na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul
a nepredložil ani dôkazy na osvedčenie týchto skutočností. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, v
zmysle § 243f ods. 4 a 6 Exekučného poriadku uviedol, že platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil.

3. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie a poukázal na § 205 ods. 2 písm. a/,
c/, zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
a súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje

svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú
obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzipovinným a spoločnosťou Transinvest, a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje to, že
vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna,
že v čase základného súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by

umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti Transinvest, a.s.
ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom konaní do úvahy. Uviedol, že dôkazy týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť Transinvest,
a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný

do 22.12.2015 nemal povinnosť preukazovať vlastný vzťah s povinným a nemal taktiež povinnosť
zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné budúce preukazovanie vlastného vzťahu
s jeho dlžníkom - povinným. Súd mal podľa jeho názoru vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a to vzhľadom na skutočnosť, že
neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, pretože
v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V

čase základného konania totiž ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Zároveň exekučný
súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť
na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je pre neho objektívne
nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od neho do 22.12.2015
nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal vyhodnotiť postavenie

oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky -
doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti Exekučný poriadok spája
možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Exekučný súd nemohol a nemal podľa oprávneného
zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je
pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej

oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe
rozhodnutia zákonodarcu zmenila. Žiadal, aby odvolací súd prehodnotil právne závery súdu prvej
inštancie, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania a
zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom
pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu

na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach ako

súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

5. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako

aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 - 384 CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie je v napadnutom výroku vecne správne a
preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre
vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým je

zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Prešove č. k. 2Zm 767/99-6 zo dňa 12.01.2000.
Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 13.04.2010. S poukazom na ustanovenie § 243f
Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti
zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok.10. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že vychádzal z prezumpcie dôvodu na
zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil

svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

11. Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky
proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa

vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje
právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy,
ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod

na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

14. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu Krajského
súdu v Prešove č. k. 2Zm 767/99-6 zo dňa 12.01.2000, vydaného na základe originálu predloženej

zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle
ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je
oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

15. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinnou, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Prešove 2Zm 767/99-6.

16. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá

bez ďalšieho za následok pokračovanie v konaní ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade
označených skutočností a dôkazov však exekučnému súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Túto povinnosť si súd
prvej inštancie nesplnil, preto túto vadu odstránil odvolací súd a pripojil zmenkový spis Krajského súdu
v Prešove 2Zm 767/99-6.

17. K námietke, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností odvolací súd uvádza, že vo vykonávacom
štádiu konania súd nevykonáva dokazovanie, ale je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti
dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín, preto

oboznamovanie sa s obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie
súd nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo/345/2012). Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za
nevyhnutné nariadiť pojednávanie (§ 9b ods. 3 Exekučného poriadku a contrario) za účelom vykonania
dôkazu - oboznámenia spisu vedeného na Krajskom súde v Prešove 2Zm 767/99-6.

18. Z pripojeného zmenkového spisu mal odvolací súd za preukázané, že vo veci samej rozhodol súd len
na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na
základe originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy, preukazujúcevlastnývzťahspovinným(zmluva),aniinédôkazy,preukazujúcetvrdenieoprávneného,ževexekučnom
konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zo
spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia

zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, t.j.
v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

19. Nakoľko sa opak zo žiadneho dôkazu ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom nepreukázal,

a keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4), neostávala
súdu iná možnosť, než napadnuté uznesenie potvrdiť.

20. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že v danom prípade sa nejedná o retroaktivitu, pretože ustanovenie
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t.j. v lehote 30 dní od

účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t.j. do 30 dní
odo dňa 23.12.2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp.
vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným. Z uvedeného vyplýva, že ani táto námietka
oprávneného neobstojí.

21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie, ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný

a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 CSP).