Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 12C/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115211696
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Bizoňová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1115211696.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobcu:
B. C., J. W.. J. XXX, C. Y.Š., zastúpený euroadvokátom JUDr. Lubomírem Müllerom, ul. Symfonická
1496/9, Praha 5, ČR, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
SR, Župné nám. 13, Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- EUR, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.4.2015 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- EUR.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Nižšieho vojenského súdu Bratislava sp. zn.
Vt 389/51 zo dňa 12.12.1951 bol uznaný vinným z trestného činu vyhýbania sa služobnej povinnosti
podľa § 270 ods. 1 písm. b) Trestného zákona č. 86/1950 Zb. a bol odsúdený k nepodmienečnému
trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Doba jeho väznenia trvala od 1.11.1951 do 1.5.1952.
Uznesením Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 2 Rtv 61/91 zo dňa 11.9.1991, bolo pri
nezmenenom výroku o vine upustené od jeho potrestania. Oznámením žalovaného zo dňa 16.12.1993

č. 1983/93-91/287/V bol čiastočne odškodnený. Žalobca však bol toho názoru, že jeho rehabilitácia
bola prevedená nedôsledne, preto dňa 6.6.2011 požiadal o povolenie obnovy konania. Jeho návrhu
bolo vyhovené uznesením Okresného súdu Bratislava sp. zn. 5Nt 7/2011 zo dňa 8.8.2011. Napadnuté
rozhodnutia boli zrušené a následne bolo treba znovu prejednať pôvodnú žalobu. K tomu však dlho
nedochádzalo. Príčinou bolo to, že príslušný archív nedodal súdu potrebné podklady. Nakoniec po
mnohých urgenciách bolo uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6Tv 1/2014 zo dňa 27.6.2014

vo veci rozhodnuté tak, že trestné stíhanie žalobcu bolo zastavené, pretože žalovaný skutok nie
je trestným činom. Dňa 14.8.2014 požiadal žalovaného o odškodnenie. Žalovaný rozhodnutím č.
43262/2014- 1531/8 zo dňa 27.2.2015, jeho žiadosti čiastočne vyhovel, ale nevyhovel mu v náhrade
nemajetkovej ujmy za nezákonné väznenie (6.000,- EUR, čo predstavuje 1.000,- EUR mesačne za dobu
jeho väznenia) a za neprimeranú dĺžku konania (1.000,- EUR na základe priamej aplikácie čl. 6 ods.1
Dohovoruoochraneľudskýchprávaslobôdazákonač.514/20003Z.z.keďkonanietrvalo3rokynapriek

tomu, že mohlo skončiť za 6 mesiacov k čomu treba pripočítať, že išlo o nezákonnú perzekúciu za
minulého režimu a vysoký vek žalobcu) s odôvodnením, že túto náhradu podľa § 23 zákona č. 119/1990
Zb.priznaťnemožno. Ustanovenie§23zákonač.119/1990Zb.všakuvádzalendemonštratívnyvýpočet
odškodňovacích položiek, a nemateriálnu ujmu nijako nevylučuje. Bol toho názoru, že nemajetkovú ujmu
možno priznať aj na základe iných právnych predpisov, napríklad: podľa čl. 10 ods. 1 a čl. 36 ods. 1,3
Listiny základných práv a slobôd, čl. 19 ods. 1 a čl. 46 ods. 1,3 Ústavy SR, čl. 9 ods. 5 a čl. 14 ods. 6

Medzinárodného protokolu o občianskych a politických právach č. 120/1976 Zb.3.Napreukázaniežalobnéhonárokužalobcanavrholvykonaniedokazovaniaoznámenímžalovanéhoč.
1983/93-91/287/V zo dňa 16.12.1993, uznesením Okresného súdu Bratislava sp. zn. 5Nt 7/2011 zo dňa
8.8.2011, uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6Tv 1/2014 zo dňa 27.6.2014, rozhodnutím

žalovaného č. 43262/2014- 1531/8 zo dňa 27.2.2015.

4. Žalovaný písomným vyjadrením zo dňa 19.8.2015, doplneným dňa 7.10.2016, žiadal žalobu
zamietnuť. Namietal preklúziu uplatneného nároku, pretože podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb.
trebanárokuplatniťvlehote3rokyodprávoplatnostioslobodzujúcehoaleborozhodnutiaodsudzujúceho

na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým sa trestné stíhanie zastavilo, inak nárok zaniká. Počas
predchádzajúceho prerokúvania nároku podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb. najviac však 6 mesiacov,
táto lehota pre uplatnenie nároku neplynie. V danom prípade bol odsudzujúci rozsudok žalobcu,
rozsudok Nižšieho vojenského súdu Bratislava sp. zn. Vt 389/51 zo dňa 12.12.1951 vo výroku
o treste zrušený uznesením Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 2 Rtv 61/91 zo dňa
21.8.1991a následným rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 2 Rtv 61/91 zo

dňa 11.9.1991, pri nezmenenom výroku o vine odsudzujúceho rozsudku Nižšieho vojenského súdu
Bratislava sp. zn. Vt 389/51 zo dňa 12.12.1951, bolo upustené od potrestania žalobcu. Bol toho
názoru, že už týmto okamihom vznikol žalobcovi podľa § 23 zákona č. 119/1990 Zb. nárok na
odškodnenie, keďže sa ukázalo, že žalobca trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nemal vykonať.
Preto keď žalobca predmetnú žalobu doručil súdu dňa 27.4.2015, uplatnil svoj nárok po uplynutí 3

ročnej prekluzívnej lehote. Namietal tiež, že uplatnený nárok žalobcu na náhradu nemateriálnej ujmy
je potrebné posudzovať podľa zákona č. 119/1990 Zb. pretože tento zákon je voči ďalším zákonom
upravujúcimodškodnenieneprávomodsúdenýchosôb,zákonomšpeciálnymajehoúpravamáprednosť
pred všeobecnými úpravami. Tento zákon náhradu nemateriálnej ujmy neupravuje a nemožno ju
priznať napriek tomu, že § 23 zákona č. 119/1990 Zb. jednotlivé nároky uvádza len príkladom. Vyplýva

to z rozsudkov Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co 38/2014 zo dňa 25.2.2016, sp. zn. 8Co 85/2011
zo dňa 29.11.2011 v obdobných veciach. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že nárok na nemajetkovú
ujmu možno priznať podľa čl. 10 ods. 1, čl. 36 ods. 1,3 Listiny základných práv a slobôd, čl. 19 ods.
1 a čl. 46 ods. 1,3 Ústavy SR a čl. 9 ods. 5 a čl. 14 ods. 6 Medzinárodného protokolu o občianskych
a politických právach č. 120/1976 Zb., pretože Ústava SR, Listina základných ľudských práv a slobôd

ani Medzinárodný protokol o občianskych a politických právach, nezakladajú priamy nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, ale odkazujú na príslušnú vnútroštátnu úpravu, pričom žiaden zákon platný v SR
požadované odškodnenie žalobcovi nepriznáva. Možnosť priamej aplikácie čl. 5 ods. 5 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd zakladá Ústava SR v čl. 154c ods. 1 za predpokladu, že zabezpečuje
väčší rozsah ústavných práv a slobôd ako vnútroštátna úprava. Podľa stanoviska pléna Ústavného súdu

ČR sp.zn. Pl. ÚS - st.39/14 zo dňa 25.11.2014, nárok na náhradu nemajetkovú ujmu podľa čl. 5 ods.
5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd vzniká za predpokladu, že k zásahu štátu do osobnej
slobody dotknutej osoby došlo, resp. tento zásah bol ukončený až potom, čo sa tento Dohovor stal pre
ČR záväzným, okamih účasti tejto osoby na rehabilitácii nie je z tohto hľadiska relevantný. V danej veci
žalobca vykonal trest odňatia slobody vrátane väzby uložený mu rozsudkom Nižšieho vojenského súdu

Bratislava sp. zn. Vt 389/51 zo dňa 12.12.1951 v období od 1.11.1951 do 1.5.1952, teda v čase keď SR
resp. ČSFR nebola Dohovorom viazaná. Možnosť priamej aplikácie čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd podľa záveru rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co 38/2014 zo dňa
25.2.2016 v obdobnej veci, preto možná nie je. Namietal tiež výšku uplatneného nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody aj v súvislosti s prieťahmi v konaní.

Namietal, že žalobca nepreukázal vznik konkrétnej nemajetkovej ujmy v priamej príčinnej súvislosti
s vykonaným trestom odňatia slobody, ani jej verifikovateľnú výšku. Bol toho názoru, že samotné
uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6Tv 1/2014 zo dňa 27.6.2014, ktorým bolo trestné
stíhanie žalobcu zastavené, je dostatočnou morálnou satisfakciou nakoľko práve týmto rozhodnutím
došlokodstráneniuprotiprávnehostavuapomyselnému"očisteniu"žalobcu.Satisfakčnýmprostriedkom

spôsobilým reparovať aj prípadnú morálnu ujmu žalobcu je stanovisko žalobného č. 1983/963-91/287/V
zo dňa 16.12.1993, ktorým bolo žalobcovi priznané odškodnenie podľa zákona č. 119/1990 Zb. vo výške
16.707,- Sk a rozhodnutie o odškodnení č. 43262/2014-1531/8 zo dňa 27.2.2015, ktorým bolo žalobcovi
priznané odškodnenie podľa zákona č. 1119/1990 Zb. vo výške 214,18 EUR. Pokiaľ sa týka prieťahov
v konaní - neprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6Tv 1/2014 namietal, že

žalobca ich žiadnym relevantným spôsobom (sťažnosť na prieťahy konaní predsedovi súdu, ústavná
sťažnosť a pod. ) nepreukázal a súd konajúci vo veci nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, nemá
právomoc otázku vzniku a existencie prieťahov v konaní, v ktorom malo dôjsť k vzniku škody, riešiť.5. Žalovaný návrhy na dokazovanie nepodal.

6. Súd vo veci rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa § 180 CSP, ktorý sa na

pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, neúčasť ospravedlnil písomne z
dôvodu kolízie pojednávaní, pričom o odročenie pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti nežiadal a
súhlasil, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie stanoviskom MS SR č. 1983/93-91/287/V zo dňa 16.12.1993,

uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5Nt 7/2011 zo dňa 8.8.2011, uznesením Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 6Tv 1/2014 zo dňa 27.6.2014, žiadosťou o odškodnenie zo dňa 14.8.2014,
rozhodnutím o odškodnení MS SR č. 43262/2014-1531/8 zo dňa 27.2.2015, písomným vyjadrením
žalovaného zo dňa 19.8.2015 doplneným dňa 7.10.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6Tv 1/2014 zo dňa 27.6.2014, právoplatného dňa

15.7.2014,súdzistil,žežalobcabolrozsudkomNižšiehovojenskéhosúduBratislavasp.zn.Vt/389/1951
zo dňa 12.12.1951 uznaný vinným z trestného činu vyhýbania sa služobnej povinnosti podľa § 270 ods.
1 písm. b) Trestného zákona č. 86/1950 a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 6 mesiacov.

9. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6Tv 1/2014 zo dňa 27.6.2014, právoplatného dňa
15.7.2014, súd zistil, že uznesením Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 2Rtv/61/1991 zo
dňa 21.8.1991 bol vyššie uvedený rozsudok zrušený vo výroku o vine a treste, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,pokiaľvzhľadomkuzmene,kuktorejdošlozrušením,
stratili podklad a následne rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 2Rtv/61/1991 zo

dňa 11.9.1991 bolo rozhodnuté o upustení od jeho potrestania.

10. Zo stanoviska MS SR č. 1983/93-91/287/V zo dňa 16.12.1993 súd zistil, že rozsudok Vojenského
obvodového súdu Bratislava sp. zn. 2Rtv/61/1991 zo dňa 11.9.1991 nadobudol právoplatnosť dňa
15.10.1991.

11. Zo stanoviska MS SR č. 1983/93-91/287/V zo dňa 16.12.1993 súd zistil, že žalobca dňa 19.2.1992
požiadal MS SR o odškodnenie v zmysle § 23 zákona č. 119/1990 Zb. za trest uložený mu rozsudkom
Nižšieho vojenského súdu Bratislava sp. zn. Vt/389/1951 zo dňa 12.12.1951.

12. MS SR stanoviskom č. 1983/93 - 91/287/V zo dňa 16.12.1993 priznal žalobcovi v zmysle § 24 ods.
1 zákona č. 119/1990 Zb. v znení novela a § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. odškodnenie v celkovej
výške 16.707,- Sk ako:
- náhradu za stratu na zárobku po dobu väzby od 1.11.1951 do 12.12.1951 a výkonu trestu od
13.12.1951 do 1.5.1952, t.j. za 6 mesiacov a 2 dni podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 119/1990 Zb.

vo výške 15.167,- Sk,
- náhradu trov výkonu väzby za dobu 1 mesiac a 12 dní podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990
Zb. vo výške 840,- Sk,
- náhradu trov výkonu trestu za dobu 4 mesiace a 20 dní podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990
Zb. vo výške 700,- Sk.

Nepriznalo mu náhradu trov trestného konania v paušálnej sume 200,- Sk z dôvodu, že v rehabilitačnom
konaní výrok o vine v rozsudku Nižšieho vojenského súdu Bratislava sp. zn. Vt/389/1951 zostal
nezmenený.

13. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5Nt 7/2011 zo dňa 8.8.2011, právoplatným dňa

8.8.2011, bola podľa § 400 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 394 ods. 1 Tr. por. povolená obnova konania,
bývalého Nižšieho vojenského obvodného súdu Bratislava sp. zn. Vt 389/51 a Vojenského obvodového
súdu Bratislava sp. zn. 2Rtv/61/1991 a podľa §401 ods. 1 Tr. por. bol zrušený rozsudok bývalého
Nižšieho vojenského obvodného súdu Bratislava sp. zn. Vt 389/51 zo dňa 12.12.1951, uznesenie
Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 2Rtv/61/1991 zo dňa 21.8.1991 a rozsudok toho istého

súdu sp. zn. 2Rtv 61/91 zo dňa 11.9.1991, ako aj všetky rozhodnutia obsahovo na zrušené rozhodnutia
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmene, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.14. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6Tv 1/2014 zo dňa 27.6.2014, právoplatným dňa
15.7.2014, bolo trestné stíhanie žalobcu pre trestný čin vyhýbania sa služobnej povinnosti podľa § 270
ods. 1 písm. b) Trestného zákona č. 86/1950 (účinného v čase spáchania skutku), ktorého sa mal

dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 1.11.1951 u jeho vojenskej jednotky v D. L. C. pri nastúpení
zakladenej služby odoprel obliecť na seba vojenskú rovnošatu a konať vojenský výcvik s tým, že mu to
jeho vierovyznanie nedovoľuje, zatavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

15. MS SR rozhodnutím o odškodnení č. 43262/2014 - 1531/8 zo dňa 27.2.2015 priznalo žalobcovi

podľa § 23 ods. 1 písm. c) a § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 119/1990 Zb. odškodnenie vo výške 214,18
EUR, ako
- náhradutrovtrestnéhokonaniapodľa§23ods.1písm.c)zákonač.119/1990Zb. vo výške6,70EUR,
- náhradu (účelne vynaložených ) nákladov právneho zastúpenia podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona
č. 119/1990 Zb. vo výške 207,48 EUR.
Nepriznalo mu uplatnenú nemajetkovú ujmu za nezákonné väznenie vo výške 6.000,- EUR a

nemajetkovú ujmu za prieťahy v konaní vo výške 1.000,- EUR z dôvodu, že túto náhradu podľa § 23
zákona č. 119/1990 Zb. priznať nemožno.

16. Podľa § 1 ods. 1,2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, účelom zákona je zrušiť
odsudzujúce súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti

rešpektujúcej občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných
dokumentoch a medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle
preskúmanie prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na
úseku trestného konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom
odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených

nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali.
Činy, ktoré smerovali k uplatneniu práv a slobôd občanov zaručených ústavou a vyhlásených vo
Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v nadväzujúcich medzinárodných paktoch o občianskych a
politických právach, boli česko-slovenskými trestnými zákonmi vyhlásené za trestné v rozpore s
medzinárodným právom a medzinárodnému právu odporovalo aj ich trestné stíhanie a trestanie.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 zb. v znení noviel, nárok na odškodnenie zahŕňa najmä:
a) náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške
2500 Kčs, pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu
na zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov,

b) náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo v súvislosti s väzbou alebo výkonom trestu odňatia slobody,
pokiaľ táto náhrada nepatrí podľa iných predpisov,
c) náhradu trov trestného konania vo výške 200 Kčs, výkonu väzby vo výške 600 Kčs za každý mesiac
väzby a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 150 Kčs za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ
poškodený nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených

trov,
d) náhradu zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní,
e)náhraduzaplatenéhopeňažnéhotrestualeboúhrnuvykonanýchzrážokzodmenyzaprácuprivýkone
trestu nápravného opatrenia.

Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 119/1990 zb. v znení noviel, veta prvá, odškodnenie v plnom rozsahu sa
poskytuje len vtedy, ak bolo odsudzujúce súdne rozhodnutie úplne zrušené podľa druhého alebo piateho
oddielu alebo také rozhodnutie bolo úplne zrušené podľa tretieho oddielu a poškodený bol oslobodený
spod obžaloby.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb., pri uplatňovaní nárokov podľa § 23, 26 a 27 sa postupuje
podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. v znení noviel, nárok treba uplatniť na súde v lehote troch

rokov od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší
trestaleborozhodnutia,ktorýmsatrestnéstíhaniezastavilo;inaknárokzaniká.Počaspredchádzajúceho
prerokúvania nároku podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb., najviac však šesť mesiacov táto lehota pre
uplatnenie nároku neplynie.Podľa článku 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý, kto bol obeťou zatknutia alebo
zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.

Podľa článku 10 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd, zákon č. 23/1991 Zb. každý má právo
na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd, zákon č. 23/1991 Zb. každý sa

môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených
prípadoch na inom orgáne.

Podľa článku 36 ods. 3 Listiny základných ľudských práv a slobôd, zákon č. 23/1991 Zb. každý má právo
na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu
verejnej správy alebo nesprávny úradný postup.

Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.

Podľa článku 51 ods. 1 Ústavy SR domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.
44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Podľa článku 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných

slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Podľa článku 9 ods. 5 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného

paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach č. 120/1976 Zb., každý, kto sa stal obeťou
nezákonného zatknutia alebo väzby, má vymáhateľné právo na náhradu.

Podľa článku 14 ods. 6 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného
paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach č. 120/1976 Zb., ak sa niekomu dokázalo

spáchanie trestného činu a ak bol neskôr tento dôkaz vyvrátený alebo ak bol niekto oslobodený od
obžaloby na základe toho, že nejaká nová skutočnosť presvedčivo ukazuje, že výrokom súdu bol
porušený zákon, poskytne sa tomu, kto bol potrestaný na základe takého dôkazu, náhrada podľa
zákona, pokiaľ sa nedokáže, že včasné uvedenie do známosti prv neznámej skutočnosti nejde úplne
ani čiastočne na ujmu tejto osoby.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti sa nemožno zbaviť.Podľa § 9 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza škoda a ušlý zisk.

17. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške
7.000,- EUR ako nemajetkovej ujmy za nezákonné väznenie vo výške 6.000,- EUR a nemajetkovej ujmy
za neprimeranú dĺžku konania - prieťahy v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.

zn. 6Tv 1/2014 vo výške 1.000,- EUR, potom ako bol rehabilitovaný podľa zákona č. 119/1990 Zb. Súd
na základe vykonaného dokazovania, uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5Nt 7/2011 zo dňa
8.8.2011, uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6Tv 1/2014 zo dňa 27.6.2014 a stanoviskom
MS SR č. 1983/93-91/287/V zo dňa 16.12.1993, mal za preukázané, že žalobca bol rozsudkom Nižšieho
vojenského súdu Bratislava sp. zn. Vt/389/1951 zo dňa 12.12.1951 uznaný vinným z trestného činu

vyhýbania sa služobnej povinnosti podľa § 270 ods. 1 písm. b) Trestného zákona č. 86/1950 a bol mu
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý vykonal v čase od 1.11.1951 do
1.5.1952. Uznesením Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 2Rtv/61/1991 zo dňa 21.8.1991,
právoplatným dňa 15.10.1991, bol odsudzujúci rozsudok Nižšieho vojenského súdu Bratislava sp. zn.
Vt/389/1951 zo dňa 12.12.1951 zrušený vo výroku o vine a treste a bolo upustené od potrestania

žalobcu. Žalobcovi tak vznikol nárok na odškodnenie podľa § 23 zákona č. 119/1990 Zb., o ktoré žalobca
skutočne požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 19.2.1992 a to, stanoviskom č. 1983/93 - 91/287/
V zo dňa 16.12.1993, priznalo žalobcovi odškodnenie v celkovej výške 16.707,- Sk ako náhradu za
stratu na zárobku po dobu väzby a výkonu trestu, náhradu trov výkonu väzby, náhradu trov výkonu
trestu. O náhradu nemajetkovej ujmy za nezákonné väznenie žalobca nežiadal. Urobil tak až potom ako

uznesenímOkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.5Nt7/2011zodňa8.8.2011, právoplatnýmdňa8.8.2011,
bola podľa § 400 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 394 ods. 1 Tr. por. povolená obnova konania bývalého
Nižšieho vojenského obvodného súdu Bratislava sp. zn. Vt 389/51 a Vojenského obvodového súdu
Bratislava sp. zn. 2Rtv/61/1991, tieto rozhodnutia boli zrušené a uznesením Okresného súdu Bratislava
I sp. zn. 6Tv 1/2014 zo dňa 27.6.2014, právoplatným dňa 15.7.2014, bolo trestné stíhanie žalobcu

pre trestný čin vyhýbania sa služobnej povinnosti podľa § 270 ods. 1 písm. b) Trestného zákona č.
86/1950 (účinného v čase spáchania skutku), zatavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. MS
SR rozhodnutím o odškodnení č. 43262/2014 - 1531/8 zo dňa 27.2.2015 žalobcovi nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy za nezákonné väznenie nepriznalo z dôvodu, že ju podľa § 23 zákona č. 119/1990
Zb. priznať nemožno. Preto žalobca podal predmetnú žalobu. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného,

že uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu za nezákonné väznenie je potrebné posudzovať podľa zákona
č. 119/1990 Zb., účelom ktorého je nie len rehabilitovať tam uvedené osoby ale ich aj primerane hmotne
odškodniť. Zákon č. 119/1990 Zb. nárok na odškodnenie nemajetkovej ujmy za nezákonné väznenie
nijako neupravuje a nemožno ho priznať napriek tomu, že § 23 zákona č. 119/1990 Zb. uvádza lendemonštratívny výpočet položiek nárokov na odškodnenie, pretože treba vychádzať z toho, že pokiaľ
by zákonodarca mal v úmysle odškodniť rehabilitované osoby aj za utrpenú nemajetkovú ujmu, bol by
to v zákone výslovne upravil. Všeobecný súd, ako orgán súdnej moci, nemôže neprípustným spôsobom

nahradzovať činnosť zákonodarcu a priznávať v občianskom súdnom konaní aj iné nároky, než tie, ktoré
platné právne predpisy priznávajú fyzickým osobám, pretože by tým neprípustne prekročili hranice deľby
moci medzi súdnou a zákonodarnom mocou vymedzené Ústavou SR, resp., pred tým Ústavou ČSFR.
Pokiaľ by zákonodarca mienil nárok na nemajetkovú ujmu zaradiť do § 23 zákona č. 119/1990 Zb., urobil
by tak pri jeho prijatí, alebo neskôr pri prijatí jeho novely. Pokiaľ tak však nespravil, sám v rámci vlastnej

ústavnej a zákonnej kompetencie, nemôže jeho vôľu nahrádzať orgán súdnej moci pri aplikácii práva
v súdnom konaní. Pokiaľ zákonodarca pri stanovení rozsahu odškodnenia pri súdnych rehabilitáciách
na nemajetkovú ujmu nepamätal, nie je táto úprava v rozpore s ústavne zaručenými právami, nakoľko
Ústava SR v čl. 46 ods. 3 a čl. 51 ods. 1 stanovuje, že každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu a orgánu verejnej správy alebo ich nesprávnym
úradným postupom, ale len za podmienok ustanovených zákonom. Obdobnú úpravu obsahuje aj Listina

základných ľudských práv a slobôd, zákon č. 23/1991 Zb., ktorá bola včlenená do Ústavy SR a do ktorej
boli inkorporované aj ust. čl. 9 ods. 5 a čl. 14 ods. 6 Medzinárodného paktu o občianskych a politických
právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach č. 120/1976 Zb.
Takýto záver vyslovil už aj Krajský súd v Bratislave v obdobných veciach, napr. rozsudky sp. zn. 3Co
38/2014 zo dňa 25.2.2016, sp. zn. 8Co 85/2011 zo dňa 29.11.2011. Súd preto z dôvodu, že uplatnený

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za nezákonné väznenie vo výške 6.000,- EUR nemá oporu v
zákone, žalobu v tejto časti zamietol.

18. Rozhodujúc o nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy za nezákonné väznenie vi výške
6.000,- EUR súd posudzoval aj to, či bol nárok žalobcu uplatnený na súde v lehote upravenej v § 24

ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. a či námietka žalovaného o preklúzii uplatneného nároku je dôvodná.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. v znení noviel, nárok treba uplatniť na súde v lehote troch
rokov od právoplatnosti oslobodzujúceho alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší trest alebo
rozhodnutie, ktorým sa trestné stíhanie zastavilo, inak nárok zaniká. Po vykonanom dokazovaní súd
dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom na súde dňa 27.4.2015 nebol uplatnený včas, pretože 3

ročná lehota na uplatnenie nároku podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Z.z., začala žalobcovi plynúť
už právoplatnosťou uznesenia Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 2Rtv/61/1991 zo dňa
21.8.1991, dňa 15.10.1991, ktorým bol zrušený rozsudok Nižšieho vojenského súdu Bratislava sp. zn.
Vt 389/51 zo dňa 12.12.1951 vo výroku o vine a treste a bolo upustené od potrestania žalobcu. Týmto
uznesením súd rozhodol o účasti žalobcu na súdnej rehabilitácii podľa zákona č. 119/1990 Zb. a žalobca

na jeho základe aj po 1. krát, dňa 19.2.1993, požiadal o odškodnenie podľa zákona č. 119/1990 Zb.
a jeho žiadosti bolo vyhovené stanoviskom MS SR č. 1983/93 - 91/287/V zo dňa 16.12.1993. Táto 3
ročná lehota neplynula počas predchádzajúceho prerokúvania nároku podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb.,
najdlhšie po dobu 6 mesiacov a uplynula dňa 15. 4.1995 ( 15.10.1991 + 3 roky + 6 mesiacov). Preto
keď žalobca

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za nezákonné väznenie vo výške 6.000,- EUR uplatnil na súde
dňa 27.4.2015, urobil tak po lehote upravenej v § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. a jeho nárok zanikol.
Súd preto žalobu v časti o náhradu nemajetkovej ujmy za nezákonné väznenie vo výške 6.000,- EUR
zamietol aj z dôvodu zániku uvedeného nároku.

19. Pokiaľ sa týka nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy za neprimeranú dĺžku konania -
prieťahy v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 6 Tv 1/2014 vo výške
1.000,- EUR, žalobca uvedený nárok žiadal priznať na základe priamej aplikácie čl. 6 ods.1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd a zákona č. 514/20003 Z.z. keď konanie trvalo 3 roky napriek tomu, že
mohlo skončiť za 6 mesiacov. Podľa názoru súdu a názoru vysloveného Krajským súdom v Bratislave v

obdobných veciach, napr. rozsudky sp. zn. 3Co 38/2014 zo dňa 25.2.2016, sp. zn. 8Co 85/2011 zo dňa
29.11.2011 nárok na nemajetkovú ujmu nie je možné posudzovať podľa čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, pretože Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd bol
ratifikovaný bývalou ČSFR až po prijatí zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, dňa 19.3.1992 a
pre Slovenskú republiku sa stal záväzným až 1. januára 1993. Aj Ústavný súd Českej republiky dospel

k záveru, že prax českých súdov, ktoré v obdobných prípadoch priznávali aj odškodnenie nemajetkovej
ujmy,niejesprávna,pokiaľvprípadenedostatkuvovnútroštátnejúpravehľadalidôvodprejejpriznaniev
Dohovoreoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Vdanomprípadevnútroštátnouúpravou,podľa
ktorej je potrebné uvedený nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy za neprimeranú dĺžku konania- prieťahy v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 6Tv 1/2014, posudzovať je z
právneho hľadiska, je zákon č. 514/2003 Z.z. účinný od 1.7.2004. Podľa §9 zákona č. 514/2003 Z.z. štát
za škodu, resp. nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, zodpovedá objektívne

za súčasného splnenia troch podmienok: že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného
postupu, že poškodenému vznikla škoda, resp. nemajetková ujma a že škoda, resp. nemajetková ujma
je v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom. Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 upravuje,
čosarozumienesprávnymúradnýmpostupomdemonštratívnymspôsobom,pričomuvádzanajčastejšie
spôsoby konania, resp. opomenutia konania orgánov verejnej moci, na základe ktorých dochádza k

porušovaniu zákona z ich strany, s tým, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní. Pri pousadzovaní tohto
nesprávneho úradného postupu ale súd konajúci o nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy
podľazákonač.514/2003Z.z. môževychádzaťlenzvýsledkovvybaveniasťažnostinaprieťahy,žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok

prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V danom
prípade ale prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 6Tv 1/2014 takýmto

spôsob konštatované neboli a súd sa stotožnil s námietkou žalovaného, že súd v konaní o náhradu
škody, resp. nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nemôže posudzovať otázku existencie
prieťahov v konaní ako predbežnú otázku a nemá právomoc na konštatovanie porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorá v zmysle Ústavy SR, patrí Ústavnému súdu SR. Na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal podmienku nesprávneho

úradnéhopostupu,prieťahvkonanívedenomnaOkresnomsúdeBratislavaIsp.zn. 6Tv1/2014,ako
jednej z podmienok pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody, resp. nemajetková ujma podľa
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, vznik škody resp. nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi škodou, resp.
nemajetkovouujmouanesprávnymúradnýmpostupom,súdužzdôvoduhospodárnostikonaniaskúmať

nemusel, pretože všetky tri podmienky uvedené vyššie, musia byť pre úspešné uplatnenie práva,
splnené súčasne. Súd tak z dôvodu nepreukázania kumulatívneho splnenia všetkých troch podmienok
prepriznanienárokunanáhraduškody,resp.nemajetkovejujmyztitulunesprávnehoúradnéhopostupu,
spočívajúceho v prieťahoch v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 6Tv 1/2014,
žalobu zamietol aj v časti o náhradu nemajetkovej ujmy za neprimeranú dĺžku konania - prieťahy v

súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 6Tv 1/2014 vo výške 1.000,- EUR.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci a plne
úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.