Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Tos/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010157
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1515010157.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov
JUDr. Ľudmily Králikovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného H. E. pre pokračovací
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona a iné o sťažnosti obžalovaného proti
uzneseniu odvolacieho senátu zo dňa 25.10.2016 sp. zn. 3To 91/2016, na neverejnom zasadnutí
konanom 19. decembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku sa sťažnosť obžalovaného H. E., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením senátu odvolacieho súdu zo dňa 25.10.2016 sp. zn. 3To/91/2016 bolo podľa § 32 ods. 3
Tr. poriadku rozhodnuté, že senát Krajského súdu v Bratislave zložený z predsedníčky senátu JUDr.
Zuzana Molnárovej a z členov senátu a JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta nie sú vylúčení z
vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného Štefana E., vedenej na Krajskom

súde v Bratislave pod sp. zn. 3To/91/2016.

Svoje rozhodnutie odvolací senátu odôvodnil tým, že na Krajskom súde v Bratislave sa vedie trestné
konanie pod sp. zn. 3To/91/2016 proti obžalovanému H. E. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.
3 písm. b/ Tr. zákona a iné na základe odvolania podaného obžalovaným proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 12.01.2016, sp.zn. 2T/14/2015, ktorým bol uznaný za vinného v bode 1 až 4

z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a v bode 4 z prečinu
krádeže podľa § 212 ods., 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ tr. zák. na skutkovom základe uvedenom
v napadnutom rozsudku a odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so
zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne bol
zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II z 07.05.2015 sp.zn. 0T/173/2015
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku

ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Táto vec bola náhodným výberom pridelená odvolaciemu senátu tunajšieho súdu 3To, v zložení
predsedníčka senátu JUDr. Zuzana Molnárová a sudcovia JUDr. Danica Veselovská a JUDr. Peter Štift.
Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na 25.10.2016, ktorý termín obžalovaný prevzal dňa
19.09.2016.

Senát odvolacieho súdu sa zaoberal podaním obžalovaného, ktoré bolo doručené krajskému súdu dňa
07.10.2016 a vzniesol ním námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Bratislave. Svoj
návrh odôvodnil tým, že má skúsenosť že medzi Krajským súdom v Bratislave a Okresným súdom
Bratislava V sú nadštandardné a príbuzenské vzťahy a z dôveryhodného zdroja sa dozvedel, že v jeho
trestnej veci bude odvolanie zamietnuté.Predsedníčka senátu a členovia senátu sa zhodne vyjadrili, že obžalovaného nepoznajú, necítia sa byť
vo veci zaujatí.

Senát odvolacieho súdu preskúmal podanú námietku zaujatosti a dospel k záveru, že samotná
skutočnosť, že obžalovaný podľa svojho tvrdenia má obavy o spravodlivé rozhodnutie, nestrannosť zo
strany zákonného odvolacieho senátu, tieto nie sú ničím odôvodnené a ani podložené. Pokiaľ tvrdí,
že všetky odvolania voči rozhodnutiam Okresného súdu Bratislava V sú Krajským súdom v Bratislave
zamietnuté z dôvodu nadštandardných a príbuzenských vzťahov sudcov, tieto nie sú ničím preukázané.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť obžalovaný H. E.. Svoju sťažnosť
odôvodnil tým, že vo veci mal rozhodovať Najvyšší súd SR.

Krajský súd v Bratislave, iný senát odvolacieho súdu podľa § 32 ods. 5 Tr. poriadku ako odvolací súd,
na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1

písm. a/, b/ Tr. poriadku jednak správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť a konanie, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť
obžalovaného Štefana E. nie je dôvodná.

Senát odvolacieho súdu po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého spisového

materiálu zistil, že dňa 04.08.2016 bolo Krajskému súdu v Bratislave predložené odvolanie
obžalovaného H. E. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.01.2016 sp. zn. 2T/14/2015.
Vec bola náhodným výberom pridelená do senátu 3To v zložení JUDr. Zuzana Molnárová, JUDr. Danica
Veselovská a JUDr. Peter Štift a je vedená pod sp. zn. 3To/91/2016.

Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na deň 25.10.2016. Ako ďalej vyplýva z predloženého
spisového materiálu, dňom 07.10.2016 bola odvolaciemu senátu doručená námietka zaujatosti
obžalovaného, ktorou žiada, aby bola vec Krajskému súdu v Bratislave odňatá a prikázaná inému súdu
a požiadal na podklade takto vznesenej námietky o odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr.
poriadku.

Vznesená námietka je odôvodnená zistením obžalovaného, že sudcovia Krajského súdu v Bratislave
majú nadštandardné vzťahy so sudcami Okresného súdu Bratislava V a v dôsledku toho všetky
rozhodnutia, ktoré boli vynesené Okresným súdom Bratislava V boli zamietnuté.

O námietke zaujatosti vznesenej obžalovaným rozhodoval senát 3To na verejnom zasadnutí dňa
25.10.2016, pričom predsedníčka senátu a členovia senátu sa k vznesenej námietke vyjadrili tak, že
obžalovaného nepoznajú a necítia sa byť vo veci zaujatí.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo

prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník
a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci
alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom
alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa § 31 ods. 4 Tr. poriadku - veta prvá - námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania,
len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia.

Podľa § 32 ods. 3 Tr. poriadku o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej
niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa ods. 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú.

O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.

Podľa § 32 ods. 4 Tr. poriadku - veta prvá proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 tohto paragrafu,
je prípustná sťažnosť, po jej podaní sa vykoná len nariadený úkon trestného konania s výnimkou
rozhodovania vo veci samej a úkon, ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania.

Podľa § 32 ods. 5 písm. d/ Tr. poriadku o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa ods. 2 a ods. 3 rozhoduje
iný senát odvolacieho súdu, dovolacieho súdu alebo nadriadeného súdu konajúceho o sťažnostiproti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie, ak ide o rozhodnutie senátu odvolacieho súdu alebo
dovolacieho súdu, alebo senátu nadriadeného súdu.

V konkrétnom prejednávanom prípade po preskúmaní predloženého spisového materiálu, iný senát
odvolacieho súdu nezistil žiadne skutočnosti svedčiace pre záver, že by vo veci konajúci senát krajského
súdu postupoval voči obžalovanému zaujato.

Z podania obžalovaného vyplýva, že dôvodom, na ktorom postavil svoju námietku zaujatosti voči senátu,

je predovšetkým zistenie, že sudcovia Krajského súdu v Bratislave nerozhodujú vždy v súlade so
zákonom, pretože majú nadštandardné vzťahy a všetky odvolania krajským súdom sú zamietnuté.

Sťažnostný senát v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v zmysle ktorých je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné

predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez
zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Výnimka z článku 48 ods. 1 Ústavy je možná len v prípade splnenia zákonných podmienok uvedených
v § 31 ods. 1 Tr. poriadku a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Účelom týchto ustanovení o vylúčení sudcu je upevniť dôveru účastníkov konania a verejnosti
v nestrannosť postupu súdov a sudcov. Preto zákon vylučuje z vykonávania úkonov sudcov, u

ktorých možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti z dôvodov taxatívne vymenovaných v citovaných
ustanoveniach.

Zákon stanovuje podmienky vylúčenia z úkonov trestného konania sudcu, prísediaceho sudcu,
prokurátora, policajta, probačného a mediačného úradníka, vyššieho súdneho úradníka, súdneho

tajomníka a zapisovateľa, u ktorých možno mať v konkrétnej trestnej veci pochybnosť o ich nezaujatosti.
Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej veci,
alebo pomer úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom,
splnomocnencom a obhajcom.

Dôvodmi pre vylúčenie z konania je pomer uvedených osôb k prejednávanej veci alebo k niektorej
osobe, ktorej sa úkon trestného konania priamo dotýka alebo k jej obhajcovi, zákonnému zástupcovi,
splnomocnencovi alebo inému orgánu činnému v trestnom konaní. Pomer k prejednávanej veci môže
spočívať aj v tom, že úradná osoba uvedená v tomto ustanovení bola sama poškodená trestným činom
alebo boli poškodené jej blízke osoby a pod.

Pomer sudcu k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka zákonodarca explicitne nedefinoval, ale z platnej
judikatúry a ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ním je najmä pomer príbuzenský, švagrovský, druha
a družky, úzko priateľský a podobne. Z dikcie slova najmä vyplýva, že nemožno vylúčiť ani existenciu
iného pomeru spôsobilého vyvolať odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti sudcu k osobám, ktorých

sa úkon priamo dotýka. Pre pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, alebo k ich obhajcom,
zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní je
preto vylúčená úradná osoba uvedená v tomto ustanovení, ktorá je k týmto osobám v príbuzenskom
alebo inom obdobnom pomere, ktorý by mohol odôvodniť pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby.
Za relevantný pomer v zmysle tohto ustanovenia je potrebné považovať aj súčasný alebo minulý bližší

priateľský vzťah, nepriateľský vzťah, osobný alebo pracovný konflikt, ako aj dlhotrvajúci bezprostredný
osobný alebo pracovný kontakt, ktorý by mohol odôvodňovať pochybnosť o nezaujatosti.

K osobnej zaujatosti sudcu môže dôjsť len vtedy, ak je vzťah sudcu k osobám uvedeným v § 31 ods. 1
Tr. poriadky takej vnútornej kvality a intenzity, že sudca nie je spôsobilý rozhodnúť nestranne a nezávisle

a tento vzťah by sa takým mohol javiť aj navonok.

Jedným z ústavných princípov čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je, že nikoho nemožno odňať
jeho zákonnému sudcovi. Preto uplatnenie zákonného inštitútu vylúčenia zákonného sudcu prichádzado úvahy iba vtedy, ak je existencia pomeru vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby
preukázaná.

Po zohľadnení všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré sú uvedené v predchádzajúcej časti
odôvodnenia tohto uznesenia, je možné prijať záver o nepreukázaní žiadnych relevantných skutočností,
ktoré by vzbudzovali pochybnosť o nezaujatosti senátu konajúceho vo veci. Spôsob prideľovania
vecí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov vylučuje
zásah sudcu do tohto procesu s cieľom dosiahnuť, aby určitá vec napadla konkrétnemu senátu.

Vzhľadom na počet odvolacích senátov (1To až 4To) je z hľadiska matematického nutné počítať s
pravdepodobnosťou 1:4 a brať do úvahy aj ďalšie pravidlá vyplývajúce zo základných zásad uvedených
v rozvrhu práce, napríklad, že ak sú súčasne v jednej veci predkladané na rozhodnutie viaceré
opravné prostriedky podané proti viacerým rozhodnutiam, pridelia sa tomu istému senátu. Čo sa týka
obžalovaným uvádzaných námietok, sťažnostný senát nemal k dispozícii žiadne dôkazy svedčiace
o tejto skutočnosti a zároveň je nutné poznamenať, že z podania obžalovaného nie je zrejmé, akej

povahy majú byť tieto nadštandardné vzťahy a z čoho pramenia. V každom prípade však bolo nutné
pri rozhodovaní prezumovať, že ak by odvolací senát mal vedomosť o nadštandardných vzťahoch, túto
skutočnosť v rámci vyjadrenia aj uviedol.

Záverom sťažnostný senát konštatuje, že postup, ktorý senát rozhodujúci o námietke zaujatosti

obžalovaného zvolil vo vzťahu k odvolaciemu senátu 3To je plne v súlade so zákonom.

Nakoľko sťažnostný súd nezistil splnenie podmienok uvedených v § 31 ods. 1 Tr. poriadku a procesný
postup pri rozhodovaní o vznesenej námietke zodpovedá Trestnému poriadku, považuje rozhodnutie
odvolacieho senátu krajského súdu za vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku sťažnosť
obžalovaného Štefana Soósa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.