Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Danka Lauková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/173/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815207434
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815207434.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobca M. K., nar.

X.X.XXXX, bytom ul. M. č. XXX, P., zast. JUDr. Romanom Henčelom, advokátom, ul. G. Švéniho č. 8,
PrievidzaprotižalovanémuX.Y.,nar.XX.X.XXXX,bytomul.C..G.č.XXX/XX,P.,zast.JUDr.Vladimírom
Štrbíkom, advokátom, Nám. slobody č. 22, Prievidza, o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaná má právo proti žalobcovi na náhradu trov v rozsahu 100%.

Štát má právo proti žalobcovi na náhradu trov v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou zo dňa 11.5.2015, podanou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal sa proti
žalovanej zaplatenia 5.000,- eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že v roku 2010 na základe ústnou formou uzavretej dohody poskytol P. Y.
pôžičku vo výške 5.000,- eur, o ktorej mala vedomosť aj žalovaná. Ako zmluvné strany sa dohodli na
čase splnenia: do konca roka 2011. Následne dohodou bola predĺžená doba splnenia tak, že k vráteniu
poskytnutých peňažných prostriedkov dôjde po tom, ako P. Y. a žalovaná predajú rodinný dom v k.

ú. P.. Predmetnú pôžičku mali vrátiť z výťažku z predaja. Keďže ani do konca roka 2014 nedošlo k
vráteniu pôžičky a ani k predaju rodinného domu, požiadal P. Y. o splnenie dlhu. Tento mu predložil
dohodu o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú uzavrel s bývalou
manželkou - žalovanou. Podľa čl. III. dohody zo dňa 26.3.2014, záväzok vrátiť mu pôžičku vo výške
5.000,- eur prevzala žalovaná. Listom zo dňa 19.1.2015 ju vyzval na splnenie dlhu, za ktorým účelom jej
poskytol dodatočnú lehotu 30 dní. Podaním zo dňa 28.1.2015 mu prostredníctvom zástupcu oznámila,
že dlh je premlčaný a P. Y. už pôžičku vrátil. Uviedla, že v minulosti jej to mal (žalobca) potvrdiť SMS

správou. Popiera, že by došlo k vráteniu pôžičky. Námietka premlčania nie je právne významná, lebo
zmluvné strany sa dohodli na zmene obsahu záväzku v časti o termíne splatnosti pôžičky. Konkrétne,
na predĺžení pôvodného termínu vrátenia pôžičky (do konca roka 2011) na iný termín, ktorý sa viazal
na predaj rodinného domu.

3. Po hmotnoprávnej stránke žalobca uplatnený nárok odôvodnil ustanovením § 657 Občianskeho
zákonníka s tým, že ako veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 5.000,- eur, ktorú sa mu

zaviazal vrátiť v dohodnutej dobe. Poukázal na § 516 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci
zmluvy si dohodou môžu zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Z dohody o vyporiadaní zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva vyplýva, že záväzok vrátiť mu pôžičku na seba prevzala žalovaná.4. Okresný súd Prievidza vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 7C 173/2015-16 zo dňa 23.7.2015,
proti ktorému v zákonnej 15 dňovej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odpor žalovaná.

5. Žalovaná v odpore uplatnila námietku premlčania nároku. Ďalej tvrdila, že žalobca pôžičku poskytol
v mesiaci októbri 2009 a vrátená mu bola v dvoch splátkach na jeseň v roku 2010, čo potvrdil zaslanou
SMS správou a tiež pred JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom v jeho kancelárii. Dohodnutá doba
splnenia dlhu - jeden rok bola dodržaná. Popierala, že by zmluvné strany sa dohodli na zmene obsahu
záväzku v časti o termíne splatnosti pôžičky, a to na jej predĺžení. Je nelogické, aby sa čakalo na

realizáciu predaja nehnuteľnosti. K predaju rodinného domu došlo až v lete 2015, teda po 6 rokoch od
poskytnutia pôžičky. Žalobca v žalobe pritom neuviedol správny rok poskytnutia pôžičky a skutkovo
nevymedzil predlžovanie termínu splnenia. Nesplatenie pôžičky si vymyslel bývalý manžel P. Y. pri
vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, aj to až po podanom návrhu na začatie
konania. V pôvodnej dohode, pripravenej JUDr. Vladimírom Štrbíkom, dlh 5.000,- eur ako pasívum
uvedený nebol. V písomnom vyjadrení zo dňa 17.5.2013 (došlo dňa 21.5.2013) k návrhu v konaní

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uviedol, že existuje i dlh voči M. K. (žalobca) s tým,
že peniaze boli použité na kúpu vozidla značky Audi Q5 a neboli vrátené. V tomto smere sa snažil
kompenzovať dlh, ktorý splatený nebol, splateným dlhom, pričom navrhol, že on dlh voči žalobcovi
prevezme, čím by pri vyporiadaní získal výhodu pri vyporiadaní masy bezpodielového spoluvlastníctva
vo výške 5.000,- eur.

6. Žalobca k odporu uviedol, že SMS správa, na ktorú žalovaná poukazuje nie je dôkazom o splnení
dlhu, ako riadnom spôsobe zániku záväzku. Žalovaná dňa 26.3.2014 podpísala dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorej vyplýva, že dlh 5.000,- eur ako spoločný záväzok
manželov existoval.

7. Žalovaná k tvrdeniam žalobcu uviedla, že po tom ako jej zaslal SMS správu s obsahom, že pôžička
bola vrátená jej nepovedal, že v skutočnosti k splneniu dlhu nedošlo.

8.Žalobcaoznačildôkazy:výsluchstránsporu,výsluchsvedkaP.Y.,oboznámeniedohodyovyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, výzvy na vrátenie pôžičky, odpovede na výzvu na vrátenie
pôžičky.

9. Žalovaná označila dôkazy: vyžiadanie výpisu z účtu žalobcu, správy z Bytového družstva P.,
kpt. G. č. XXX, P. o prevode členských práv k bytu na žalobcu, oboznámenie LV č. XXXX, k. ú.

P., splátkového leasingového kalendára, vyhlásenia zo dňa 19.10.2009, dokladu o bezhotovostnom
prevode pôžičky, výsluch svedkov R. P. a M. P., oboznámenie návrhu dohody o vyporiadaní
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,vyžiadaniesprávyzdopravnéhoinšpektorátu,oboznámenie
zápisu z prejednania pôžičky zo dňa 20.1.2014, spisu č. 10C 295/2012, č. 10C 54/2011.

10. Z výsluchu žalobcu ako strany sporu vyplýva, že v roku 2010 jeho bratranec P. Y. mal záujem
o nadobudnutie nového motorového vozidla značky Audi Q5. Požiadal ho, či mu v Nemecku môže
pozrieť a následne doviesť vozidlo uvedenej značky. Súhlasil, pričom ho zabezpečil cez autobazár. V
uzavretej kúpnej zmluve vystupoval ako kupujúca zmluvná strana. Zaplatil kúpnu cenu vozidla vo výške
35.000,- eur, z ktorej sumy 30.000,- eur boli jeho vlastné finančné prostriedky a 5.000,- eur poskytol

P. Y.. Bratranec ho požiadal o poskytnutie pôžičky, pričom dlh z požičaných 30.000,- eur predstavuje
5.000,- eur. Sumu 25.000,- eur mu (žalobcovi) poukázal na účet. U sumy 5.000,- eur sa dohodli na dobe
splatnosti jeden rok. Po tom ako na Slovensko vozidlo priviezol, P. Y. ho odovzdal a udelil plnomocenstvo
za účelom, aby mohol na seba na dopravnom inšpektoráte realizovať prepis vozidla. V ďalšom období
mu bratranec povedal, že so žalovanou sa rozvádzajú a po predaji rodinného domu mu suma 5.000,-

eur bude vrátená. Súhlasil, pričom na presnom dátume predĺženia doby splatnosti dlhu sa nedohodli.
Či k uzavretiu dohody o zmene obsahu záväzku v časti o termíne splatnosti došlo po tom, ako uplynula
doba splatnosti jeden rok alebo v inom časovom období, nevedel uviesť. Dohodli sa však, že keď bude
rodinný dom predaný, dostane svoje peniaze. V roku 2015, keď sa s P. Y. stretli, vyjadril sa, že podľa
dohody dlh 5.000,- eur mu splatí žalovaná a že on (P. Y.) prevzal dlh voči jej bratovi. Následne mu položil

otázku, že prečo je to také zložité, odpovedal, že lebo to tak chcela žalovaná a tiež, že to určil súd.
Žalovaná mu zaslala SMS správu (dátum nevedel označiť), z obsahu ktorej vyplývalo, že mu nechce
robiť problémy, ale potrebuje sa opýtať, či mu tie peniaze boli vrátené. Kontaktoval sa SMS správou s
bratrancom a pýtal sa ho, že čo má žalovanej odpísať. Napísal mu SMS správu s textom, že čo chce a žemôže napísať aj to, že mu (žalobcovi) peniaze boli vrátené. Následne jej zaslal SMS, že peniaze mu boli
vrátené. To však klamal, nevie si vysvetliť z akého dôvodu mal žalovanej zaslať odpoveď v uvedenom
znení, keď to pravda nebola. Žalovaná ho tiež telefonicky vyzvala, aby sa dostavil k jej zástupcovi, za

účelom poskytnutia vysvetlenia. Reagoval, že nie je čo vysvetľovať, lebo klamal. K JUDr. Vladimírovi
Štrbíkovi sa však dostavil a vyjadril sa pred ním, že obsah SMS nie je pravdivý.

11. Z výsluchu žalovanej ako strany sporu vyplýva, že s P. Y. chceli do vlastníctva nadobudnúť motorové
vozidloznačkyAudiQ5,ktoréhocenapredstavovalasumuokolo34.000,-eur.Zatýmtoúčelomvmesiaci

októbri 2009 žalobca jej manželovi požičal sumu 5.000,- eur. Dohodli sa na dobe splnenia do jedného
roka. V ďalšom období sa P. Y. nevyjadril, že by došlo k dohode o zmene obsahu záväzku, a to k
predĺženiu termínu splatnosti pôžičky. V mesiaci októbri 2010 u žalobcu SMS správou zisťovala, či mu
peniaze boli vrátené. Z odpovede, ktorú jej zaslal vyplývalo, že dlh z pôžičky bol splnený. Počas konania
o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sa vyjadrila, že P. Y. vrátil žalobcovi sumu
5.000,- eur. Na základe jej výzvy, za účelom poskytnutia vysvetlenia sa žalobca dostavil k jej zástupcovi.

Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva podpísala, lebo jej predmetom boli aj ďalšie
veci. S P. Y. až po zániku manželstva rozvodom začali uvažovať o predaji rodinného domu, a v mesiaci
júli 2011 v realitnej kancelárii bola zverejnená ponuka.

12. Vo faktúre vystavenej C. K. & M. A. W., I. 5, Q. na meno žalobcu je uvedená cena vozidla Audi Q5

SUV 2.0 TDI quattro 125 KW 6 - Gang: 35.321,59 eur s tým, že dňa 15.7.2009 zaplatil zálohu 3.000,-
eur a zvyšok dňa 8.10.2009.

13.Zvýpisuzúčtu,vedenéhovPoštovejbanke,a.s.Bratislava,ktoréhoježalobcadisponentomvyplýva,
že dňa 16.9.2009 realizoval výber hotovosti 5.000,- eur, dňa 21.9.2009 10.000,- eur, dňa 23.9.2009

20.000,- eur, dňa 28.9.2009 6.000,- eur.

14. Dňa 16.10.2009 medzi žalobcom ako predávajúcim a P. Y. bola uzavretá kúpna zmluva, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k uvedenému vozidlu za vzájomne dohodnutú cenu. Na Okresný
dopravnýinšpektorátbolapredloženálen1.a3.stranazmluvy.Účastnícizmluvy2.stranukúpnejzmluvy

k dispozícii nemali.

15. Dňa 23.10.2009 P. Y. požiadal o zapísanie motorového vozidla do evidencie. Vo vydanom osvedčení
je ako dátum prvej evidencie uvedený 20.10.2009.

16. Dňa 29.10.2009 medzi Tatra - Leasing, s.r.o. Bratislava, IČO: 31 326 552 ako veriteľom a P.
Y. ako dlžníkom bola uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXX, predmetom
ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru 24.710,- eur zabezpečeného prevodom
vlastníckeho práva k predmetu zabezpečenia: motorové vozidlo značky Audi Q5, na základe Zmluvy
o zabezpečovacom prevode. Podľa vyjadrenia spoločnosti Tatra - Leasing, s.r.o. Bratislava jednalo sa

o spätne financovanie formou úveru, t. j. dlžník súčasne vystupoval ako dodávateľ, pričom poskytnutý
úver vo výške 70% bol vyplatený na účet dlžníka. Zostávajúca časť bola započítaná ako vlastné zdroje
dlžníka (akontácia). Zmluvný vzťah bol predčasne ukončený na základe jeho žiadosti. Svoj záväzok
uhradil dňa 16.8.2011, čím zanikol zabezpečovací prevod vlastníckeho práva.

17. Podľa výpisu z účtu vedeného v Poštovej banke, a.s. Bratislava dňa 9.11.2009 na účet, ktorého bol
žalobca disponentom, bola poukázaná suma 25.000,- eur s poznámkou: P. Y..

18. V podaní zo dňa 17.8.2011 spoločnosť Tatra - Leasing, s.r.o. Bratislava P. Y. oznámila, že zaplatením
sumy 16.793,15 eur bola pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva

uspokojená.

19. Dňa 30.3.2011 žalovaná (v postavení žalobkyne) podala proti P. Y. (v postavení žalovaného) návrh
na rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktorý odôvodnila
tým, že vzájomné vzťahy sú narušené od začiatku roka 2010. Z dôvodu záujmu detí sa snažila

manželstvo udržať, avšak bezvýsledne. Z jej účastníckej výpovede na určenom termíne pojednávania
vyplýva, že manžel pracoval v zahraničí, mali založený spoločný účet, z ktorého platili vzniknuté náklady.
Manžel porušil sľub vernosti, voľný čas trávil s kamarátmi, konzumoval alkohol, čo viedlo k rozpadu
vzťahu. Z účastníckej výpovede P. Y. z konania o rozvod vyplýva, že so žalovanou (v konaní vystupujúcaako žalobkyňa) hospodárili spoločne tak, že celá jeho mzda bola poukazovaná na spoločný účet, z
ktorého financovali náklady na bývanie, platili jeho životné poistné, leasingové splátky na motorové
vozidlá, splácali hypotekárny úver. Potvrdil, že manželka mu vyčítala, že voľný čas trávi s kamarátmi, že

si vypije, neveru však popieral. Uviedol, že od januára 2011 býval v penzióne. Podľa jeho písomného
vyjadrenia k návrhu, k podstatnému zhoršeniu manželských vzťahov došlo najmä koncom roka 2010.
Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 10C 54/2011-28 zo dňa 19.5.2011 manželstvo žalovanej (v
konanívystupujúcaakožalobkyňa)aP.Y.(vkonanívystupujúciakožalovaný)rozviedolaupravil právaa
povinnostirodičovnačasporozvodekvtomčasemaloletejP.,nar.XX.X.XXXX.Rozhodnutienadobudlo

právoplatnosť dňa 1.6.2011.

20. Dňa 4.12.2012 žalovaná (v postavení žalobkyne) na tunajší súd podala návrh o vyporiadanie
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V bode 37. uviedla, že počas právneho trvania
manželstva si s P. Y. pre účely nadobudnutia motorového vozidla od M. P. požičali finančné prostriedky
vo výške 5.000,- eur, ktoré ku dňu podania návrhu nevrátili. Nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemky

navrhla prikázať do podielového spoluvlastníctva účastníkov, každému v polovici. Vo vyjadrení zo dňa
17.5.2013 P. Y. k bodu 37. návrhu uviedol, že na kúpu vozidla Audi Q5 sumu 5.000,- eur si požičali aj od
Martina K., ktorý dlh nie je splatený. G. vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v časti pasív tak,
že on prevezme dlh voči žalobcovi (M. K.) a žalovaná (v uvedenom konaní vystupujúca ako žalobkyňa)
prevezme dlh voči M. P.. Tiež v ďalšom vyjadrení zo dňa 9.8.2013 k návrhu P. Y., prostredníctvom svojho

zástupcu uviedol, že pôžička 5.000,- eur od M. Beláka je spoločným záväzkom účastníkov konania č.
10C 295/2012, ktorý nie je splatený. Pokiaľ ide o nehnuteľný majetok uviedol, že so žalovanou (v konaní
vystupujúca ako žalobkyňa) sa dohodol na jeho rozdelení po polovici. Súhlasil, aby nehnuteľnosti boli
prikázané do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2-ica. Na pojednávaní dňa 14.1.2014
účastníci uvedeného konania požiadali súd o poskytnutie lehoty, za účelom mimosúdneho vyriešenia

veci s tým, že pokiaľ ide o pasíva, žalovaná (v konaní vystupujúca ako žalobkyňa) sa zaviaže M. K.
zaplatiťpôžičku5.000,-euraP.Y.prevezmedlh5.000,-eurvočiM.P..Zozápisuzprejednaniapôžičkyzo
dňa 20.1.2014 vyplýva, že žalobca sa dostavil do kancelárie JUDr. Vladimíra Štrbíka, pričom uviedol, že
účastníkom konania č. 10C 295/2012 požičal sumu 5.000,- eur, na účel si nepamätal, sľúbili mu ju vrátiť
dojednéhorokaododňajejposkytnutia,ažekudňu20.1.2014dlhniejesplnený.Potvrdil,ževroku2010

žalovanej zaslal SMS s textom, že dlh bol splatený v dvoch splátkach, avšak v skutočnosti pôžička mu
vrátená nebola. Dňa 31.3.2014 žalovaná (v konaní č. 10C 295/2012 vystupujúca ako žalobkyňa) súdu
oznámila,ženávrhberievcelomrozsahuspäť.OkresnýsúdPrievidzauznesenímč.k.10C295/2012-51
zo dňa 3.4.2014 konanie vo veci zastavil.

21. Z dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 26.3.2014,
časť: spoločné záväzky vyplýva, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi (M. K.) pôžičku vo výške
5.000,- eur, a P. Y. sa zaviazal zaplatiť M. P. pôžičku 5.000,- eur. Podľa dohody nehnuteľnosti, ktoré
nadobudli počas právneho trvania manželstva, pripadli do ich podielového spoluvlastníctva každému v
podiely 1/2-ica.

22. Dňa 29.7.2015 medzi žalovanou s P. Y. ako predávajúcimi a E. A. ako kupujúcim bola uzavretá
kúpna zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu a pozemkom, k. ú.
P., zapísaným na LV č. XXXX, za kúpnu cenu 90.000,- eur.

23. Z výsluchu svedka P. Y. vyplýva, že v čase trvania spolužitia so žalovanou požiadal žalobcu, aby
mu zabezpečil v Nemecku nové motorové vozidlo značky Audi Q5 za cenu 35.000,- eur. Súhlasil s
tým, že „nie je problém“. Vozidlo zabezpečoval prostredníctvom známeho cez autobazár. Žalovaná o
týchto skutočnostiach vedomosť mala. Žalobca zaplatil kúpnu cenu 35.000,- eur a vlastníkom vozidla
bol po dobu jedného dňa. Doklady v Nemecku boli vystavené na jeho (žalobcu) meno, priezvisko.

Po tom ako vozidlo doviezol na územie Slovenska, ako zmluvné strany uzavreli kúpnu zmluvu za
účelom, aby na dopravnom inšpektoráte bolo evidované na neho (svedka) a aby mohol uzavrieť zmluvu
o spätnom financovaní formou úveru. Leasingovej spoločnosti poskytol číslo účtu žalobcu, na ktorý
následne realizovala prevod sumy 25.000,- eur. Žalobcovi odovzdal 5.000,- eur, ktoré mu (svedkovi) a
žalovanej požičal M. P.. Na 2. strane textu kúpnej zmluvy uzavretej po prevoze vozidla na Slovensko,

v časti o kúpnej cene bola uvedená suma 35.000,- eur alebo 25.000,- eur, ktorú leasingová spoločnosť
poukázalanaúčetžalobcu.Ztituluuzavretejzmluvyospätnomfinancovaníformouúverumožnénebolo,
aby mu veriteľ poskytol vyššiu sumu ako 25.000,- eur, preto dlh voči žalobcovi predstavuje 5.000,- eur.
Dohodli si lehotu splatnosti jeden rok. Následne manželské vzťahy so žalovanou sa narušili. Žalobcupred rozvodom a pred uplynutím lehoty splatnosti jeden rok požiadal, či so splatením pohľadávky počká
do času, kým on (svedok) so žalovanou predajú rodinný dom, pretože už vtedy bolo jasné, že sa bude
predávať. Súhlasil. V tom čase veriteľovi Tatra banka, a.s. splácal (svedok) spotrebný úver po 400,-

eur mesačne. Do roku 2008 alebo 2009 pracoval na Islande, kde dosahoval mesačný príjem 2.500,-
eur až 3.000,- eur, následne po dobu 6 mesiacov pracoval vo Švajčiarsku s príjmom 4.000,- eur až
5.000,- eur, potom po dobu jedného roka v Nemecku s príjmom 2.000,- eur až 2.800,- eur, neskôr v
Nórsku s príjmom do 2.000,- eur, odkiaľ sa po 1,5 roku vrátil do Švajčiarska, kde pracoval do decembra
2014. Zamestnávatelia mu platili náklady na stravu a ubytovanie. Žalovaná mala vedomosť o tom, že

so žalobcom sa dohodol na dobe splnenia dlhu jeden rok, a aj na predĺžení pôvodného termínu až do
obdobia predaja rodinného domu. Na pojednávaní dňa 12.8.2016 svedok uviedol, že hneď po rozvode
sa so žalovanou dohodli na predaji rodinného domu a rozdelení výťažku. Žalovaná mu telefonovala,
nevedel uviesť či to bolo v roku 2009/2010 alebo v roku 2010/2011 a vyzývala ho, aby žalobcovi peniaze
vrátil. Od žalobcu mal informácie, že žalovaná u neho zisťovala, či mu už vrátil (svedok) sumu 5.000,-
eur. Žalobca sa ho telefonicky pýtal, že čo jej má povedať. Reagoval (svedok), že nech jej napíše alebo

povie čo chce, že jemu je to jedno. Popieral, že by mu povedal, aby žalovanej napísal, že peniaze
boli vrátené. Uviedol, že počas konania o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov žalovaná stále tvrdila, že on už pôžičku 5.000,- eur žalobcovi vrátil. K vráteniu peňazí však
doteraz nedošlo. Sudkyňa, ktorá prejednávala vec č. k. 10C 295/2012 im doporučila riešenie, aby on
prevzaldlhvočiM.ažalovanádlhvočižalobcovi.Žalovanásúhlasilaadohoduovyporiadanízaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva podpísala.

24. Svedkyňa R. uviedla, že žalovaná s P. Y. požiadali M. P., aby im poskytol sumu 5.000,- eur, ktorú
potrebovali pre účely nadobudnutia motorového vozidla. Súhlasil a na účet P. Y. poukázal sumu 5.000,-
eur. K poskytnutiu peňazí žalobcom P. Y. sa nevedela bližšie vyjadriť.

25. Z výsluchu svedka M. P. vyplýva, že žalovanej a P. Y. požičal sumu 5.000,- eur pre účely kúpy
motorového vozidla značky Audi. Či aj iná osoba im peniaze poskytla, uviesť nevedel. V jeseni 2014 mu
P. Y. vrátil sumu 2.500,- eur a v januári 2015 sumu 2.500,- eur.

26. Z výsluchu svedkyne T. Z. vyplýva, že titulom uzavretej zmluvy o podnájme žalobca od jesene 2010
užívaljejbytč.5, vk.ú.P.,ul.C..G.č.XXX/XX.Vďalšom obdobíuzavretoudohodou,nanehopreviedla
členské práva a povinnosti k bytu za zostatkovú hodnotu členského podielu, ktorá predstavovala okolo
6.000,- eur. Uvedenú sumu jej zaplatil koncom roka 2011.

27. Z písomného podania Bytového družstva Ráztočno zo dňa 25.9.2010 vyplýva, že T. súhlas s
podnájmom bytu ul. C.. G. č. XX/X, Ráztočno udelilo s účinnosťou od 1.10.2010.

28. Podľa Dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 28.12.2011 jej účastníkmi sú T. ako
prevádzajúca a žalobca ako nadobúdateľ. V podmienkach prevodu je uvedená zostatková hodnota

členského podielu ku dňu 31.12.2011: 6.616,85 eur s tým, že si ju účastníci dohody vzájomne majetkovo
vysporiadali.

29. Žalobca žalobou podanou dňa 11.5.2015, ako procesným úkonom proti žalovanej uplatnil nárok o
zaplatenie sumy 5.000,- eur s príslušenstvom.

30. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

31. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

32. Predmet civilného sporového konania vymedzuje žalobca, a to určením predmetu žaloby a určením
rozhodujúcich skutočností.33. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke uzavretej s P. Y. vznikol záväzkový
právny vzťah, a v čl. III. dohody zo dňa 26.3.2014 o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
žalovaná prevzala splnenie záväzku.

34. Civilný sporový poriadok považuje za dôkazné prostriedky všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniu veci. Sú nimi najmä tie dôkazné prostriedky, ktoré ako príklady uvádza zákon. Niektoré
dôkazy priamo potvrdzujú alebo vyvracajú určitú tvrdenú skutočnosť, kým iné, nepriame dôkazy
potvrdzujú alebo vyvracajú tvrdenú skutočnosť prostredníctvom inej skutočnosti.

35. Právna kvalifikácia uplatneného nároku je vždy vecou súdu.

36. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

37. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

38. Typickým dôvodom vzniku záväzkového vzťahu je zmluva.

39. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každýzmanželov.Vostatnýchveciachjepotrebnýsúhlasobochmanželov,inakjeprávnyúkonneplatný.

40. Rozlišovanie bežných a ostatných vecí v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka má podľa
jeho výslovného znenia opodstatnenie iba vtedy, ak ide o spoločné veci.

41. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

42. Príkazná zmluva je bezformálnou, konsenzuálnou a dvojstranne zaväzujúcou zmluvou (nejde však

o synalagmatický záväzok podľa § 560 Občianskeho zákonníka). Charakterizuje ju vzájomný pomer
záväzkov zmluvných strán. Z tohto hľadiska možno príkaznú zmluvu vymedziť ako zmluvu, ktorou jedna
strana (príkazca) prikazuje druhej strane (príkazníkovi), aby pre ňu obstarala nejakú vec alebo vykonala
inú činnosť, čo príkazník príjme. Pojmovým znakom príkaznej zmluvy je i bezodplatnosť. Nie je však
vylúčené, aby bola dohovorená ako odplatný kontrakt.

43. Zákon neurčuje, či vymedzenú činnosť - záležitosť (majetkovej i nemajetkovej povahy) má príkazník
vykonať vo svojom alebo v mene príkazcu. V prípade, že by však príkazca chcel príkazníka splnomocniť
aj na uzavieranie právnych úkonov, musel by mu zároveň udeliť i plnomocenstvo. Uzavretie príkaznej
zmluvy totiž samo osebe nezahŕňa plnomocenstvo. Právna úprava príkaznej zmluvy sa týka vnútorného

vzťahu medzi príkazcom a príkazníkom a netýka sa vonkajšieho vzťahu medzi príkazníkom a tretími
osobami. Tieto vonkajšie vzťahy sú až predmetom úpravy plnomocenstva. Okrem priameho zastúpenia
(príkazník koná v mene a na účet príkazcu) môže ísť aj o nepriame zastúpenie (príkazník koná iba na
účet príkazcu). Príkazník však môže konať i ako fiduciárny zástupca príkazníka, keď navonok vystupuje
a koná vo vlastnom mene na svoj účet. Získané práva pritom následne prevedie na príkazcu.

44. Podľa § 733 veta prvá a druhá Občianskeho zákonníka zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ
zaväzuje obstarávateľovi obstarať určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom
inej osoby.

45. Zmluva o obstaraní veci je osobitným druhom príkaznej zmluvy. Z toho vyplýva, že ustanovenia
zákona o príkaznej zmluve sa použijú podporne aj na zmluvu o obstaraní veci.

46. Zmluva o obstaraní veci je dvojstranným právnym úkonom, predmet ktorého spočíva v obstaraní
určitej záležitosti (a to i veci v materiálnom zmysle).

47. Žalobca po hmotnoprávnej stránke uplatnený nárok odôvodnil ustanovením § 657 Občianskeho
zákonníka.48. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke s poukazom na ustanovenie § 657 sú: a/ určenie zmluvných
strán (veriteľ a dlžník), b/ prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy, c/ dočasnosť
zmluvného vzťahu, d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu.

49. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie
(veriteľom) má za následok zánik tejto povinnosti a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci.

50. Bez odovzdania peňazí v prípade peňažnej pôžičky nemôže byť právny vzťah účastníkov zmluvy

posúdený podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka.

51. Podľa čl. 11 ods. 4 Civilného sporového poriadku súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti,
ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti
ustanovené zákonom.

52. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh nie je podaný dôvodne.

53. V priebehu konania žalovaná uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu.

54. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul

bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho sa povinný subjekt uplatneniu práva môže brániť
námietkou premlčania.

55. Podľa § 152 Civilného sporového poriadku námietka premlčania uplatneného nároku je
hmotnoprávnou námietkou (prostriedok procesnej obrany).

56. Aby však bolo možné hovoriť o premlčaní práva, toto právo musí najskôr vzniknúť.

57. Manželstvo žalovanej a P. Y., nar. X.XX.XXXX, ktoré uzavreli dňa 21.7.1989 zaniklo rozvodom,
a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 10C 54/2011-28 zo dňa 19.5.2011, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 1.6.2011. Počas právneho trvania manželstva (v roku 2009) mali záujem o
nadobudnutie do ich bezpodielového spoluvlastníctva nového osobného motorového vozidla značky
Audi Q5 za cenu 34.000,- eur, resp. 35.000,- eur.

58. Z výsluchu žalobcu ako strany sporu vyplýva, že P. Y. ho požiadal, či mu v Nemecku môže pozrieť

a následne doviesť vozidlo za uvedenú cenu.

59.Zmluvaakodvojstrannýprávnyúkonvznikákonsenzomzdvochobsahovozhodnýchjednostranných
a navzájom adresovaných právnych úkonov dvoch strán. Prvý z uvedených úkonov, ktorým sa navrhuje
(ponúka) uzavretie zmluvy určitého obsahu sa nazýva návrhom, resp. ponukou a konajúca strana

navrhovateľom. Vzájomný prejav druhej strany, ktorá prejavuje súhlas s návrhom sa nazýva prijatím a
konajúci akceptantom návrhu.

60. Z vykonania dôkazného prostriedku, a to výsluchu svedka P. Y. vyplýva, že žalobcu požiadal, aby
mu v Nemecku zabezpečil nové motorové vozidlo značky Audi Q5 za cenu 35.000,- eur.

61. U P. Y.a bola zrejmá vôľa uzavrieť zmluvu, predmetom ktorej bude obstaranie veci v materiálnom
zmysle (motorového vozidla zn. Audi Q5). Vôľu vyjadril navonok (objektivizoval) výslovne, a to
prostredníctvom hovorenej reči a adresovanej žalobcovi, ako individuálne určenej osobe.

62. Uvedený prejav vôle je návrhom na uzavretie zmluvy, vyplýva z neho i vôľa P. Y. byť ním viazaný
v prípade jeho prijatia.

63.Zvýsluchužalobcuvyplýva,žekeďmuP.Y.adresovalslová,čimumôževNemeckupozrieťadoviesť
vozidlo značky Audi Q5 za sumu 35.000,- eur, reagoval súhlasom. Následne vozidlo zabezpečoval cez

autobazár.

64. Svedok P. Y. uvedené skutočnosti potvrdil s tým, že v ďalšom období ho žalobca informoval, že
vozidlo dá objednať cez konkrétnu osobu - majiteľa autobazáru.65. Žalobca ako prijímajúci akceptant výslovne, a to prostredníctvom hovorenej reči (slovo o súhlase)
prejavil svoju vôľu prijať jemu adresovaný návrh, a tým zmluvu uzavrieť.

66. Prijatím návrhu žalobcom vznikla zmluva, ako dvojstranný právny úkon.

67. Z hľadiska právnej kvalifikácie súd zmluvu posúdil, ako zmluvu o obstaraní veci (veci v materiálnom
zmysle), a ktorá je osobitným druhom príkaznej zmluvy. Jej predmet sa mal uskutočniť pre P.a Y.a, t. j.

v jeho záujme. Predmetom obstarania však nebolo vykonanie právneho úkonu. Tomu nasvedčuje i to,
že súčasťou dohody nebolo plnomocenstvo na obstaranie veci, ktoré by udelil P. žalobcovi.

67a. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet
kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

67b. C. K. & M. A. W., I. 5, Q. vystavil faktúru na meno žalobcu. Svedok P. Y. uviedol, že kúpnu
cenu vozidla platil žalobca, a do vykonania zápisu na príslušnom dopravnom inšpektoráte bol i jeho
vlastníkom.

68. Následne dňa 16.10.2009 medzi žalobcom a P. Y. bola uzavretá kúpna zmluva, v ktorej sa
predávajúci zaviazal odovzdať druhej strane predmet kúpy a táto strana (kupujúci) sa zaviazal predmet
kúpy prijať a zaplatiť kúpnu cenu.

69. Uvedené zistenia sú potom podkladom pre záver, že na základe uzavretej zmluvy o obstaraní veci

žalobca konal ako tzv. fiduciárny zástupca P. Y., keď navonok (vo vzťahu k tretím osobám) vystupoval a
konal vo vlastnom mene na svoj účet, pričom získané právo následne previedol na Romana Y.a. Právo,
ktoré získal bolo vlastnícke právo k osobnému motorového vozidlu značky Audi Q5.

70. Podľa faktúry zo dňa 15.7.2009, v tento deň zaplatil žalobca predávajúcemu zálohu 3.000,- eur a

zvyšok dňa 8.10.2009 (32.321,59 eur). Z výsluchu žalobcu ako strany sporu vyplýva, že na zaplatenie
kúpnej ceny mu P. poskytol sumu 5.000,- eur a zvyšok boli jeho vlastné finančné prostriedky. Podľa
výpisu z účtu v Poštovej banke, a.s. žalobca realizoval výber peňazí v sume 30.000,- eur, resp. vo vyššej
sume. Žalovaná uviedla, že sumu 5.000,- eur jej a P. Y. požičal M. P.. Tieto skutočnosti vyplývajú aj zo
svedeckej výpovede P. Y. s tým, že peniaze následne poskytol žalobcovi.

71. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí
sa ako na preddavok.

72. Ako to už bolo uvedené, medzi P. Y. a žalobcom bola uzavretá zmluva o obstaraní veci, pričom po

jej obstaraní získané právo (vlastnícke právo) následne mal previesť na P. Y.. Prevod týchto práv bol
realizovaný kúpnou zmluvou zo dňa 16.10.2009, pričom pred jej uzavretím P. Y. (žalobcovi) poskytol
mu sumu 5.000,- eur.

73. Právnym dôvodom na poskytnutie preddavku je záväzok na zaplatenie určitej (konečnej) sumy.

74. Dňa 9.11.2009 na účet v Poštovej banke, a.s., ktorého bol žalobca disponentom bola poukázaná
suma 25.000,- eur, pričom ako popis operácie je uvedené: Y. Roman.

75. Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2009, predloženej na Okresný dopravný inšpektorát chýba strana č. 2.

76.Žalobcatvrdil,žezamotorovévozidloznačkyAudiQ5zaplatilkúpnucenu3X.XXX,-eur,čopotvrdilaj
svedok P. Y.. Podľa faktúry zo dňa 15.7.2009, celkovo zaplatil sumu 35.321,59 eur. Z výsluchu žalovanej
vyplýva, že cena vozidla mala byť okolo 34.000,- eur. U žalobcu pritom formou SMS správy zisťovala,
či mu P. vrátil 5.000,- eur. Potvrdila pritom, že jej a vtedajšiemu manželovi M. P. požičal 5.000,- eur

a leasingová spoločnosť titulom spätného financovania úveru sumu 25.000,- eur. Uvedené zistenia sú
potom podkladom pre záver, že zmluvné strany kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2009 sa dohodli na kúpnej
cene 35.000,- eur. V tejto hodnote získal žalobca do vlastníctva motorové vozidlo značky Audi Q5, a ku
ktorému následne vlastnícke právo previedol na P. Y..77. P. Y., ktorého manželstvo so žalovanou v tom čase právne trvalo, predávajúcemu na základe faktúry
zo dňa 15.7.2009 kúpnu cenu neplatil. Ako to už bolo v odôvodnení rozhodnutia uvedené, zmluva o

pôžičke má charakter reálnej zmluvy. To znamená, že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné
odovzdanie veci (pri peňažnej pôžičke peňazí) dlžníkovi. Bez toho k vzniku právneho vzťahu pôžičky
nedôjde. Žalobca nepreukázal, že by P. Y. odovzdal sumu 5.000,- eur. Právna kvalifikácia uplatneného
nároku je pritom vždy vecou súdu. Suma 5.000,- eur, ktorú poskytol P. Y. žalobcovi (tento obnos peňazí
mu a žalovanej, ako manželom požičal M. P.), je preddavkom na zaplatenie konečnej sumy - kúpnej

ceny vozidla, ktorú mal zaplatiť po jeho obstaraní, a to na základe zmluvy (kúpnej zmluvy), ktorou malo
byť nadobudnuté právo prevedené zo žalobcu na neho (P. Y.). Vec - vozidlo sa pritom nadobúdalo do
bezpodielového spoluvlastníctva. Z kúpnej ceny 35.000,- eur ďalej po uzavretí Zmluvy o poskytnutí
spotrebného úveru na účet žalobcu zaplatil 25.000,- eur. Z uvedeného potom vyplýva, že suma 5.000,-
eur, zaplatenia ktorej sa žalobca podanou žalobou proti žalovanej domáha je nedoplatkom kúpnej ceny
zo zmluvy (kúpnej zmluvy) zo dňa 16.10.2009.

78. Uzavretie zmluvy o obstaraní veci, ešte nie je úkonom, ktorý by sa bezprostredne dotýkal spoločnej
veci (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Až kúpna zmluva, ktorú mal žalobca po obstaraní veci
(vozidla zn. Audi Q5) uzavrieť s Romanom Y., aby tak na neho previedol získané právo a účastníkom
ktorej by mala byť aj žalovaná, ako jeho vtedajšia manželka s ohľadom na spoluvlastnícky podiel patriaci

do bezpodielového spoluvlastníctva, predstavuje právny úkon, ku ktorému je potrebný (za situácie, že
nie je účastníkom zmluvy) jej súhlas, a to pod sankciou relatívnej neplatnosti (§ 40a a § 145 ods. 1
Občianskeho zákonníka), pretože nadobudnutie vozidla za cenu 35.000,- eur nepredstavuje bežnú vec.

79. Z výsluchu žalovanej na jednej strane vyplýva, že o kúpnej zmluve zo dňa 16.10.2009 vedomosť

nemala, avšak na strane druhej uviedla, že s P. Y. do vlastníctva chceli nadobudnúť motorové vozidlo
značky Audi Q5 za cenu okolo 34.000,- eur, pričom ho zabezpečoval žalobca.

80. Pre súhlas druhého z manželov podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je zákonom
predpísaná forma.

81. Pokiaľ žalovaná mala vedomosť o tom, že vec - vozidlo obstaráva žalobca, a ide o vozidlo, ktoré
s P. Y. chceli nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva, čo sa aj naplnilo, pričom SMS správou
u žalobcu zisťovala, či mu P. Y. 5.000,- eur už zaplatil (pričom sa nedovolávala v 3 ročnej premlčacej
lehote relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy), tak je možné vzhľadom na okolnosti prípadu vyvodiť, že s

týmto právnym úkonom konkludentnou formou prejavila súhlas.

82. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

83. Splnenie má nastať v určenom čase, ktorý sa nazýva dňom splatnosti pohľadávky. Deň splatnosti

pohľadávky je určený dohodou strán (zmluvne) alebo zákonom. V dobe splatnosti záväzku musí
existovať povinnosť na plnenie.

84. Ako to už bolo uvedené, Okresnému dopravnému inšpektorátu Prievidza bola predložená len 1. a
3. strana kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2009, pričom jej účastníci 2. stranu k dispozícii nemali.

85. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že splnenie pohľadávky žalobcu vo výške 5.000,- eur malo
nastať v lehote jedného roka. Z hľadiska právnej kvalifikácie však išlo o nárok z kúpnej zmluvy (nie
zo zmluvy o pôžičke), ktorou získané právo k vozidlu žalobca previedol na P. Y.. Táto zmluva, aj keď
uzavretá len jedným z manželov (P. Y.), zaväzovala oboch manželov spoločne a nerozdielne (predmet

kúpy prevziať a zaplatiť kúpnu cenu), pokiaľ sa žalovaná nedovolala jej neplatnosti.

86. Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho
strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak (§ 493). Zmena obsahu záväzku je možná iba na základe
dohody zmluvných strán (§ 516 ods. 1).

87. Inštitút zmeny záväzku pojmovo predpokladá, že k nemu dochádza počas trvania existujúceho
záväzkového vzťahu.88. Zmena obsahu pôvodnej zmluvy sa v praxi robí formou dodatkov.

89. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť

iba písomne.

90. Podľa § 40a veta prvá až tretia Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda.

91. V ustanovení § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zakotvená zásada, že všetky písomne uzavreté
dohody (zmluvy) môžu byť z rovnakých dôvodov, pre ktoré je už pri ich vzniku určená písomná forma,
opäť zmenené (alebo zrušené) iba písomnou formou.

92. Ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka upravuje tzv. relatívnu neplatnosť právnych úkonov, o
ktorú ide aj v prípade nedodržania jeho dohovorenej písomnej formy.

93. Kúpna zmluva zo dňa 16.10.2009 bola uzavretá písomnou formou a vo svojich obsahových

náležitostiach mohla byť zmenená iba písomnou formou (pod sankciou relatívnej neplatnosti).

94. Žalobca tvrdil, že s P. Y. sa ústnou formou dohodli na predĺžení doby splatnosti sumy 5.000,- eur
tak, že k jej vráteniu dôjde po tom ako so žalovanou predajú rodinný dom v k. ú. P.. Žalovaná skutkové
tvrdenia žalobcu poprela a uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach.

95. V konaní teda sporným bolo to, či žalobca s P. Y. sa (ne)dohodli na predĺžení doby splatnosti sumy
5.000,- eur, resp. či suma 5.000,- eur bola splatená v pôvodne dohodnutom termíne jeden rok.

96. Žalobca dátum, v ktorý sa s P. Y. mali dohodnúť na predĺžení doby splnenia záväzku 5.000,- eur,

neoznačil.Nevedelaniuviesť,čikuzavretiudohodyozmeneobsahuzáväzkuvčastiotermínesplatnosti
došlo pred, resp. po uplynutí pôvodne dohodnutej doby splatnosti jeden rok. Ako dôkaz označil výsluch
svedka P. Y.a. A. vo výpovedi na pojednávaní dňa 18.3.2016 a následne dňa 12.8.2016 uviedol, že pred
rozvodom a ešte pred uplynutím lehoty splatnosti jeden rok požiadal žalobcu, či počká so splatením
svojej pohľadávky do času, kým on (svedok) so žalovanou predajú rodinný dom, pričom už vtedy malo

byť jasné, že sa bude predávať. Na pojednávaní dňa 12.8.2016 uviedol, že hneď po rozvode sa so
žalovanou dohodli na predaji rodinného domu a rozdelení výťažku. Žalovaná uviedla, že po zániku
manželstva rozvodom s P. Y. začali uvažovať o predaji domu, pričom v mesiaci júli 2011 v realitnej
kancelárii bola zverejnená ponuka. Poukázala však na SMS správu od žalobcu s tým, že je z októbra
2010 a s obsahom, že peniaze boli vrátené.

97. Podľa výpovede žalovanej (v postavení žalobkyne) z konania č. 10C 54/2011 vyplýva, že vzájomné
vzťahy s P.om Y. vnímala ako narušené od začiatku roka 2010. Po zistení, že udržiava vzťah s inou
ženou sa však z dôvodu záujmu detí, snažila manželstvo udržať. K trvalému usporiadaniu vzťahov ale
nedošlo, preto podala návrh na rozvod manželstva. P. (v postavení žalovaného) v konaní č. 10C 54/2011

uviedol, že vzťahy boli podstatne narušené najmä od konca roka 2010.

98. Uvedené zistenia sú potom podkladom pre záver, že v mesiaci októbri 2010 (kedy uplynula lehota
jedného roka k splneniu pohľadávky žalobcu vo výške 5.000,- eur), a tiež pred týmto dátumom,
manželské vzťahy účastníkov konania č. 10C 54/2011 boli narušené. K ich trvalému rozpadu však došlo

až v súvislosti s rozhodnutím P. Y.a opustiť spoločnú domácnosť, čo je obdobie konca roka 2010, resp.
začiatok roka 2011. Ako to už bolo uvedené, vzťahy považoval za podstatne narušené najmä od konca
roka 2010 (od mesiaca januára 2011 býval v penzióne). Zo slovného spojenia „najmä od konca roka
2010“ vyplýva, že boli narušené aj pred týmto obdobím, ale nie tak, aby rozpad vzťahov bol zavŕšený.
V uvedenom kontexte je významná výpoveď žalovanej v konaní č. 10C 54/2011, resp. odôvodnenie

jej návrhu o rozvod, že sa snažila o záchranu manželstva. Pri tomto posudzovaní, tvrdenie žalobcu o
predĺžení pôvodného termínu vrátenia sumy 5.000,- eur (v žalobe žalobca tvrdil, že pôvodný termín bol
do konca roka 2011, vo výsluchu ako strana sporu však uviedol, že to mohol byť aj iný rok, z dokazovania
pritom vyplýva, že ide o rok 2010) na iný termín, ktorý sa mal viazať na predaj rodinného domu a ktorétvrdenie preukazoval výsluchom P.a Y., bolo potrebné zodpovedať na otázku, či teda v roku 2010 pred
16.10.2010, P. ako zmluvná strana kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2009 mohol vôbec mať vôľu uzavrieť
dohodu o zmene záväzku v časti o termíne splatnosti (o jej predĺžení). Vo výpovedi na pojednávaní

uviedol, že motívom (pohnútkou) bolo, že už v tom čase bolo jasné, že rodinný dom sa bude predávať.
Pohnútka právny význam nemá, pretože právne významná je vôľa zmluvných strán vyjadrená navonok
(objektivizovaná). V tejto súvislosti však výsledky vykonaného dokazovania, v zmysle návrhov strán
sporu sú podkladom pre záver, že situácia v manželstve účastníkov konania č. 10C 54/2011 nebola
ešte na takej úrovni, že by sa rozhodovali pre predaj spoločne nadobudnutého majetku, konkrétne

rodinného domu (s pozemkami). Jednoznačne ani nemohlo byť ešte zrejmé, že sa v budúcnosti tak
stane, lebo žalovaná vyvíjala úsilie o záchranu manželstva (návrh na rozvod podala až dňa 30.3.2011)
a P. Y. za obdobie podstatného zhoršenia vzťahov, ako to už bolo uvedené, považoval najmä koniec
roka 2010. V období predchádzajúcom dátumu 16.10.2010 teda situácia v ich manželskom spolužití sa
mohla ešte zmeniť. Rozpad vzťahov v tom čase nebol zavŕšený, resp. na úrovni, aby účastníci konania
č. 10C 54/2011 komunikovali o rozdelení spoločne nadobudnutého majetku. Navyše dňa 12.8.2016

vo výpovedi svedok P. Y. uviedol, že hneď po rozvode sa so žalovanou dohodli na predaji rodinného
domu. S poukazom na uvedené skutočnosti, situácia v manželských vzťahoch so žalovanou v tom čase
nemohla P. Y.a viesť k vytvoreniu vôle a k jej prejavu navonok, a to k adresovaniu návrhu žalobcovi na
uzavretie dohody o zmene obsahu zmluvy zo dňa 16.10.2009 o predĺžení pôvodného termínu na iný
termín, konkrétne ten, ktorý by bol viazaný na predaj rodinného domu, a následne ani k prijatiu tohto

návrhu žalobcom.

99. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná formou SMS u žalobcu zisťovala, či mu P. Y.
vrátil sumu 5.000,- eur. Žalobca dátum komunikácie (formou SMS) označiť nevedel a žalovaná označila
mesiac október 2010.

100. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca zaslal žalovanej odpoveď (formou SMS správy),
že peniaze (5.000,- eur) mu boli vrátené.

101. Žalobca tvrdil, že údaje, ktoré SMS správa obsahovala neboli pravdivé a jej text napísal po tom,

ako u P. Y. zisťoval, že odpoveď v akom znení má žalovanej zaslať. Tvrdil, že mu povedal, aby napísal
čo chce a to aj to, že peniaze boli vrátené.

102. Svedok P. Y. vo výpovedi popieral, že by žalobcovi povedal, aby žalovanej napísal, že peniaze
boli vrátené.

103. Komunikácia medzi P. Y. a žalobcom predtým, ako zaslal žalovanej odpoveď na jej otázku, sa teda
uskutočnila.

104. Tvrdenie žalobcu, že svedok P. Y. mu povedal i to, že ak chce, aby napísal, že peniaze boli

vrátené, sa teda jeho výpoveďou nepotvrdilo. Žalobca však v tomto znení odpoveď žalovanej zaslal.
Z hľadiska posudzovania, či preukázal opodstatnenosť svojho uplatneného nároku, súd musel i tieto
zistenia vyhodnotiť. Aký dôvod teda žalobca (bez ohľadu na to, či mu to P. Y. povedal alebo nepovedal)
mal, a to zaslať žalovanej odpoveď, že peňažné prostriedky 5.000,- eur boli vrátené, ak ako strana
sporu tvrdí, že záväzok splnený nebol. Ak skutočne v čase SMS komunikácie peniaze neboli vrátené

a vzťahy strán ani neboli konfliktné, logický záver je, že jeho odpoveď mala byť v tomto znení (t. j.
peniaze neboli vrátené). Neurobil však tak. V nasledujúcom období žalovanej ani nevysvetlil, aký bol
jeho vnútorný postoj pri zaslaní správy s vyššie uvedeným obsahom. Predsa si musel byť vedomý, že
ak jeho odpoveď bola, že peniaze boli vrátené, tak žalovaná to vyhodnotí, že záväzok 5.000,- eur je
splnený (P. Y.). Dňa 20.1.2014 v kancelárii JUDr. Vladimíra Štrbíka tiež potvrdil, že SMS formou zaslal

odpoveď s tým, že dlh bol splatený v dvoch splátkach. V písomnom zázname z uvedeného dňa je
ďalej uvedené, že ale peniaze mu vrátené neboli. Aký mal teda žalobca dôvod dokonca uviesť i to, že
vrátené boli v splátkach. Zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania sú podkladom pre záver,
že v čase SMS komunikácie strán sporu dlh musel byť splatený. Ak žalovaná zisťovala, či žalobcovi boli
peniaze vrátené, tak sa javí, že túto informáciu požadovala v čase, keď mal uplynúť termín splatnosti

- v mesiaci október 2010. Skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo nenasvedčujú, že by to malo byť v
skoršom období. Za významné súd považuje tiež to, že keď sa do kancelárie JUDr. Vladimíra Štrbíka dňa
20.1.2014 žalobca dostavil, o dohode o predĺžení pôvodného termínu splatnosti záväzku na iný termín
a viazaný na predaj rodinného domu sa nevyjadril a netvrdil to ani P. Y. počas konania č. 10C 295/2012.105. Súd preto návrh žalobcu ako neopodstatnený zamietol.

106. V konaní nebolo preukázané, že by v mesiaci októbri 2010 žalobca nadobudol byt a platil jeho cenu,
resp. hodnotu členského podielu. V tomto mesiaci však titulom podnájmu začal užívať byt v P., ul. C.. G.
č. XX/X. Tieto zistenia však nie sú samy osebe preukázaním dôvodnosti žaloby.

107. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

108. Pokiaľ za trvania manželstva vznikne dlh, ktorý ešte nie je uhradený, bývalí manželia v dohode o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa majú dohodnúť, ktorý z nich prevezme jeho splácanie.
Dlhy bývalých manželov sa pritom vyporiadavajú analogicky podľa § 149 a § 150 Občianskeho
zákonníka (§ 853 ods. 1).

109. V dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 26.3.2014 žalovaná prevzala
splácanie dlhu vo výške 5.000,- eur voči žalobcovi. Išlo však o dlh, ktorý v tom čase bol uhradený.

110. Podľa § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí dlh určený čo

do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

111.Žalovanávkonanípreukázala(vyvrátiteľnýmdôkazomopaku),žekudňu26.3.2014dlhneexistoval.

112. Ako to už bolo uvedené, v priebehu konania žalovaná uplatnila námietku premlčania nároku

žalobcu.

113. Premlčanie nemá za následok zánik práva, ale len jeho oslabenie.

114. O tom, že sa právo nevykonalo, je možné hovoriť vtedy, keď uplynula premlčacia doba.

115. Premlčacia doba u predmetného uplatneného nároku síce uplynula, ale z výsledkov dokazovania
vyplýva, že počas nej bola dobrovoľne splnená povinnosť zodpovedajúca príslušnému právu.

116. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania

podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

117. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

118. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa
vo veci rozhodlo.

119. S poukazom na výrok rozsudku o zamietnutí žaloby, úspešná vo veci bola žalovaná. Preto jej súd
proti žalobcovi priznal právo na náhradu trov vo výške 100%.

120. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania

vydá súdny úradník.

121. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená
s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

122. Predkladateľ Civilného sporového poriadku uviedol, že ustanovenie § 259 pokrýva aj potencionálne
výdavky štátu.123. Za analogického použitia § 255 Civilného sporového poriadku štát má proti žalobcovi právo na
náhradu trov v rozsahu 100%.

124. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, osobitné uznesenie o výške trov štátu vydá súdny
úradník. Trovy štátu vznikli titulom svedočného vyplateného z rozpočtových prostriedkov súdu svedkovi
Mariánovi Ripkovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.