Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ondrej Samaš
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/133/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012205
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3114012205.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. januára 2018
prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovanej
F. D.,
nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom F. č. XX, okres V., na verejnom zasadnutí prítomnej,
ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6T/34/2016 zo dňa 7. apríla 2017 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom súdu prvého stupňa bola obžalovaná F. D. podľa § 285 písm. a/ Tr.por. oslobodená spod
obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín č. 2Pv 737/14/3309 zo dňa 21.7.2016, v ktorej jej
bolo kladené za vinu, že sa mala dopustiť prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305
ods. 2 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi
na ochranu prírody a krajiny, dňa 06.07.2014 v čase okolo 01.00 h viedla motorovú štvorkolku zn.
Q. FA-T evidenčného čísla V. po nespevnenej lesnej ceste v katastrálnom území obce F. zvanej H. v
smere do oblasti zvanej R. laz, teda po pozemkoch nachádzajúcich sa na území Chráneného vtáčieho
územia Strážovské Vrchy, navrhovanom Území európskeho významu Strážovské vrchy a Chránenej
krajinnej oblasti Strážovské vrchy, kde platí 2. stupeň územnej ochrany v zmysle § 13 odsek 1, písmeno
a) zák. NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení neskorších predpisov a v rozpore s § 31
odsek 1 písmeno d) Zákona č. 326/2005 Z. z., kde vjazd a státie motorovým vozidlom, motorovou
trojkolkou, motorovou štvorkolkou je zakázaný, pričom na vykonanie jazdy na uvedených pozemkoch
nemalapríslušnépovolenievzmyslezák.NRSRč.543/2002Z.zn.oochraneprírodyvzneníneskorších
predpisovaniinépovolenie,pretoženebolodokázané,žesastalskutok,prektorýjeobžalovanástíhaná.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka, ktoré zahlásila do zápisnice
o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne prokurátorka odvolanie písomne
odôvodnila. Poukázala na rozpory v odôvodnení rozsudku, keď samosudca uviedol, že obžalovaná
štvorkolku viedla v miestach, kde nie je označenie chráneného územia, zákaz vjazdu motorových
vozidiel, zelená značka ani iné označenie, na základe ktorého by obžalovaná mala vedomosť, že
porušuje príslušné právne predpisy. Zároveň ale samosudca uviedol, že obžalovaná má vedomosť, že v
oblasti Strážovských vrchov platí piaty - najvyšší stupeň ochrany prírody a krajiny. Napokon samosudca
tiež uviedol, že obžalovaná vie, že v miestach, kadiaľ vozidlo viedla, je označené „zákaz sypať odpad
- chránená oblasť“. Podľa názoru prokurátorky pre vedomostnú zložku obžalovanej svedčí, že v mieste
obce Zliechov má trvalý pobyt a toto miesto pozná od detstva, pretože je všeobecne známa záležitosť (a
pre obyvateľov obce Zliechov zvlášť), že obec sa nachádza v oblasti Strážovských vrchov. Preto pokiaľby spoločnosť akceptovala subjektívnu elimináciu zodpovednosti konania páchateľa len z dôvodu, že
páchateľ trestného činu poprie vedomosť o porušení zákazu ustanoveného iným právnych predpisom,
bolo by akékoľvek porušenie ustanovenia Trestného zákona z trestnoprávneho hľadiska irelevantné,
nakoľko by dochádzalo k akceptovaniu účelového tvrdenia páchateľa, že nevedel, že takéto konanie
spoločnosť nepripúšťa. Z hľadiska orientácie v predpisoch na ochranu prírody a krajiny, prokurátorka
poukázala na zložitú orientáciu napr. aj v predpisoch daňového práva a napriek tomu sa trestnoprávna
zodpovednosť za daňové trestné činy vyvodzuje. V tejto súvislosti prokurátorka poukázala aj na zásadu,
že „neznalosť zákona neospravedlňuje“. Ak páchateľ tvrdí, že nemal vedomosť o zákaze vedenia
motorových vozidiel po poľnohospodárskom, či lesnom pozemku, môže byť táto skutočnosť aplikovaná
len vo forme poľahčujúcej okolnosti pri ukladaní druhu a výšky trestu. Zároveň prokurátorka namietala
predošlý postup súdu prvého stupňa, keď nepripustil na hlavnom pojednávaní doplnenie dokazovania
v tom smere, že v čase, kedy bol skutok spáchaný, boli v rámci obce osadené informačné tabule o
tom, že miesto, kadiaľ obžalovaná motorovú štvorkolku viedla, je chránené územie, chránené vtáčie
územie v zmysle Zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. Vyšetrovací spis takéto listinné
materiály obsahuje. Súd prvého stupňa sa preto nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie. Prokurátorka navrhla podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr.por. zrušiť rozsudok súdu
prvého stupňa a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaná F. D. navrhla odvolanie prokurátorky zamietnuť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenom napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.
K namietanému procesnému postupu súdu prvého stupňa na hlavnom pojednávaní (zamietnutie
návrhov prokurátorky na doplnenie dokazovania) je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa v odôvodnení
písomne spracovaného rozsudku podrobne odôvodnil, prečo neoboznámil na hlavnom pojednávaní
previerku výpovede svedka I. D. na mieste činu, pretože táto previerka bola urobená pred začatím
trestnéhostíhaniaobvinenej,keďvyššieuvedenýsvedokbolpraktickypodozrivýzospáchaniatrestného
činu ublíženia na zdraví práve obžalovanej - manželke tohto svedka. Z tohto dôvodu tento svedok
napokon aj využil svoje právo a na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Rovnako sa senát
odvolacieho súdu stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o potrebu výsluchu zástupcu
CHKO Strážovské vrchy (v trestnom spise sa na č.l. 41 nachádza správa CHKO), ako aj výsluchu
starostu obce Zliechov (v trestnom spise sa nachádza písomná správa obce č.l. 42) a príslušníkov PZ
k neprocesným vyjadreniam osôb na mieste činu.
K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátorky týkajúcich sa výroku o vine, uvádza senát odvolacieho
súdu nasledovné. Odvolaniu prokurátorky je síce možné čiastočne prisvedčiť, že samosudca v
písomnomodôvodnenísvojhorozhodnutiasidourčitemiery„protirečí“zpohľaduoznačeniachráneného
územia a vedomosti obžalovanej o tom, že jazdí štvorkolkou po chránenom území. Toto určité
„protirečenie“ však bez ďalšieho neznamená, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa je nesprávny,
nehovoriac o tom, že rozsudok pre samotné dôvody odvolaním ani nemožno napadnúť.
Taktiež pre záver o tom, že sa skutok, ktorý napĺňa znaky určitého trestného činu, stal, nepostačuje
zistenie, že páchateľka v tomto prípade jazdila štvorkolkou po „zakázanom“ území. Teda že naplnila
objektívnu stránku v tomto prípade prečinu podľa § 305 ods. 2 Tr.zák. U tohto trestného činu, ktorý oproti
odseku 1 je samostatnou skutkovom podstatou trestného činu porušovanie ochrany rastlín a živočíchov,
sa vyžaduje zavinenie vo forme úmyslu. Nemožno pritom stotožňovať úmysel jazdiť štvorkolkou v
určitom priestore s úmyslom jazdiť aj v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpisy. V
tomto prípade samozrejme úmyselný rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi nemožno
ustáliť len na základe všeobecnej zásady v tom, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“. Uplatnenie
tejto zásady by mohlo postačovať, ak by predmetný trestný čin bol nedbanlivostný. Je nepochybne
povinnosťou štátu, aby „ochranu“ určitého územia pred úmyselným poškodzovaním aj prostriedkami
trestného práva zabezpečil nielen „vymedzením“ chráneného územia v právnej norme, ale aj dostatočne
zrozumiteľným (vrátane viditeľnosti) označením na miestach, kde sa inak objektívne technicky môže
vstúpiť, napríklad motorovou štvorkolkou. Ak takéto označenie nie je možné v trestnom konaní bez
akýchkoľvek pochybností preukázať, musí súd rezignovať na vyvodenie trestnej zodpovednosti.V tejto súvislosti porovnanie urobené prokurátorkou v odvolaní, medzi predpismi na ochranu prírody a
predpismi daňovými neobstojí. Povinnosť platiť dane je povinnosťou prakticky všeobecnou, zatiaľ čo
zákaz jazdiť štvorkolkou po cestách rôznych kategórií, resp. pozemkoch nie je všeobecný. Preto daňový
subjekt je povinný sám sa oboznámiť s predpismi, ktoré musí dodržať pri plnení daňovej povinnosti.
Na druhej strane osoba jazdiaca na štvorkolke musí byť spravidla na zákaz vjazdu na určité územie
osobitne upozornená.
V tomto konkrétnom prípade teda obžalovanej nebolo preukázané, že vedela, že jazdí neoprávnene po
zakázanom území a že by s takouto zakázanou jazdou bola aj upozornená.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.