Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sa/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200146
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou,

v právnej veci žalobcu: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. č. XX, proti žalovanému: Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho č. 26, 012 23 Žilina,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-14/2017 zo dňa 28.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného
inšpektorátu Žilina č. KRPZ-ZA-KDI-SK-14/2017 zo dňa 28.03.2017 z r u š u j e
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.04.2017, doručenou krajskému súdu dňa 11.04.2017, domáhal
preskúmaniarozhodnutiažalovanéhoč.KRPZ-ZA-KDI-SK-14/2017zodňa28.03.2017,ktorýmžalovaný
podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o zastavení konania o priestupku
Okresného dopravného inšpektorátu Námestovo Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom
Kubíne č. ORPZ-DK-ODI4-P-236/2014 zo dňa 29.12.2016, ktorým prvostupňový správny orgán
rozhodol, že v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavuje konanie o priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, zo spáchania
ktorého bol obvinený D. T., z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebol obvinenému z
priestupku preukázané.

2. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutím o zastavení konania vydaného 29.12.2016 pod č. ORPZ-
DK-ODI4-P-236/2014OkresnýmdopravnýminšpektorátomNámestovobolopätovneuznanýzavinného
v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch s tým, že skutok spáchal, ale nepodarilo sa mu ho

preukázať. Prvostupňový správny orgán konal protiprávne, pretože rozhodnutie mohol vydať okamžite
po doručení rozhodnutia o odvolaní č. KRPZ-ZA-KDI-SK-35/2015, ktorým nadriadený správny orgán
zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ORPZ-DK-ODI4-P-236/2014 a nemal zákonný
dôvod ho opätovne predvolávať, vypočúvať, obviňovať z dôvodu premlčania ako aj na základe rozsudku
Krajského súdu Žilina č. 20S/142/2015-37 zo dňa 24.05.2016. Podľa jeho názoru nemohlo dôjsť ku
spáchaniu priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. g) a teda konanie nemohlo byť zastavené v zmysle
§ 76 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/90 Zb.. Nie je pravda, že navrhoval zastavenie konania podľa tohto

písmena ako tvrdí správny orgán vo svojom rozhodnutí. V čase rozhodnutia Krajského súdu Žilina č.
20S/142/2015-37 zo dňa 24.05.2016 zákon č. 162/2015 nebol účinný, účinnosť nadobudol 01.07.2016,
neprichádza v úvahu ani odsek 2 § 20 zákona č. 372/1990 Zb., takže všetky úkony, predvolanie,
obvinenie, predĺženie lehoty boli vykonané nezákonne. Krajský súd dospel k záveru, že neporušil ust. §16 ods. 1 vo väzbe na § 15 ods. 5 zákona č. 8/2009, ktoré mu boli kladené za vinu, a teda nemohlo dôjsť
k naplneniu skutkovej podstaty priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. g) a iné porušenie ustanovení
zákona č. 8/2009 mu nebolo kladené za vinu. Keďže neporušil žiadne ustanovenie zákona č. 8/2009,

nemohol spáchať ani žiadny priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22
zákona č. 372/1990 Zb.. Z uvedených dôvodov žiada rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.03.2017 zrušiť
ako nedôvodné.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 13.06.2017. Vo vyjadrení, pokiaľ ide o námietky žalobcu,

okrem iného uviedol, že rozsudkom č. 20S/142/2015-37 zo dňa 24.05.2016, právoplatným 12.07.2016,
Krajský súd v Žiline zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-35/2015 zo
dňa 02.07.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný zrušil rozhodnutie o
priestupku č. ORPZ-DK-ODI4-P/236/2014 a vec vrátil Okresnému dopravnému inšpektorátu Námestovo
OR PZ v Dolnom Kubíne na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán predmetný
postup vysvetlil splnomocnenému zástupcovi účastníka konania na ústnom konaní dňa 19.12.2016,

čo preukazuje zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku. Poukázal na tú časť zápisnice, v ktorej
splnomocnený zástupca obvineného uviedol, že vzhľadom s odstupom času dvoch rokov a vzhľadom
na rozhodnutie súdu, podľa ktorého dopravnú nehodu značnou mierou zavinila vodička vozidla Peugeot
a vzhľadom na to, že porušenie pravidiel jeho synovi preukázané nebolo, teda neporušil § 16 ods. 1 a
§ 15 ods. 5 písm. g) zákona o cestnej premávke, navrhol, aby bolo uvedené konanie zastavené. Podľa

protokolácie zápisnice žalobca zastavenie z dôvodu nepreukázania zavinenia navrhoval. Žalobcovi bolo
vysvetlené, že aj keď bol opätovne predvolaný na ústne pojednávanie, nič nebráni tomu, aby mohlo
byť rozhodnuté o zastavení konania. Na námietku splnomocneného zástupcu, že prešla premlčacia
doba, prvostupňový správny orgán uviedol, že v zmysle § 71 Správneho súdneho poriadku lehoty počas
konania podľa tohto zákona neplynú. Z uvedeného dôvodu čas, počas ktorého sa na Krajskom súde v

Žiline rozhodovalo o žalobe sa do prejednacej lehoty nezarátava, a teda prejednacia lehota v uvedenej
veci neuplynula. Keďže skutok sa stal 30.07.2014, Krajský súd v Žiline vo veci rozhodoval od 30.07.2015
do 12.07.2016, táto doba sa do prejednávacej dvojročnej lehoty nezarátala, a preto nedošlo k zániku
zodpovednosti za priestupok. V čase rozhodovania Krajského súdu v Žiline platil zákon č. 99/1963
Občiansky súdny poriadok s účinnosťou do 30.06.2016, pričom v zmysle § 71 ods. 1 citovaného zákona,

ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty na
zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona
neplynú. Z uvedeného dôvodu nemohlo byť konanie o priestupku zastavené podľa § 76 ods. 1 písm.
f) zákona o priestupkoch. Z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by skutok nespáchal obvinený
z priestupku, práve naopak v znaleckom posudku znalec uviedol, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť

aj spoluzavinením oboch účastníkov dopravnej nehody. Ani z obsahu rozsudku Krajského súdu v Žiline
nevyplýva, že by bol obvinený z priestupku nevinný. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 430/2015 Z. z.
možno konanie, z ktorého bol účastník konania obvinený, stále posudzovať ako priestupok v zmysle §
22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch (čo však nie je možné účastníkovi konania preukázať, z toho
dôvodu je potrebné postupovať v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch). Z uvedeného

dôvodu mal žalovaný za to, že správny orgán nemohol pri zastavení konania o priestupku vychádzať
ani z ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, preto ho ani nepoužil. Tým, že konanie
o priestupku bolo zastavené, v podstate sa požiadavke žalobcu vyhovelo. Žalovaný navrhol správnu
žalobu v zmysle § 190 SSP zamietnuť a trval na vytýčení pojednávania.

4. Žalobca v replike zo dňa 23.07.2017 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že Krajský súd v Žiline nevrátil
vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ale iba na ďalšie konanie, to však neznamená, že sa v konaní bude
pokračovať, ale konať v rámci zákona. Ak jeho splnomocnenec navrhoval konanie zastaviť, neznamená
to, že správny orgán automaticky konanie zastaví podľa jemu vyhovujúceho paragrafu. Správny orgán
tvrdí, že neplynula lehota počas súdneho konania v zmysle § 71 Správneho súdneho poriadku, avšak

neuvádza konkrétne číslo zákona. Správny orgán uvádza, že počas rozhodovania Krajského súdu v
Žiline platil zákon č. 99/1963 Zb., preto nevie prečo správne orgány odôvodňovali svoj postup v zmysle
§ 71 zákona č. 162/2015 Z. z.. Poukazuje na to, že novelizáciou zákona č. 140/1973 bolo v roku 1973
bolo paragrafové znenie § 71 ods. 1 citovaného zákona zrušené ako celok. Ako bezprostredná príčina
dopravnej nehody je uvedená v otázke a odpovedi č. 6 znaleckého posudku. Tiež nie je pravda, že v

rozhodnutí Krajského súdu Žilina nevyplýva, že nie je nevinný. Nevie aké porušenie zákona č. 8/2009
mal spáchať a celé tri roky sa koná za priestupok v zmysle § 21 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.
pre porušenie § 16 ods. 1 a § 15 ods. 5 písm. g) zákona č. 8/2009 Zb.. Z uvedeného podľa žalobcu teda
nevyplýva, či mu nie je možné preukázať spáchanie priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. g) zákonao priestupkoch, porušením ustanovení § 16 ods. 1 a § 15 ods. 5 písm. g) zákona č. 8/2009 Z. z., z
ktorého bol obvinený a súd konštatoval, že ustanovenie týchto paragrafov neporušil, alebo preukázanie
spáchania priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. l) bez konkrétneho porušenia zákona č. 8/2009 Z. z.,

z ktorého nebol obvinený a tento mu nikdy nebol kladený za vinu.

5. Žalovaný na repliku žalobcu nereagoval.

6. Žalobca sa súdneho pojednávania konaného na Krajskom súde v Žiline dňa 30.10.2017 nezúčastnil.

Doručenie predvolania mal vykázané, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil telefonicky (úradný záznam
na č. l. 48 súdneho spisu) a následne písomne dňa 30.10.2017 (ospravedlnenie bolo krajskému súdu
doručené prostredníctvom pošty dňa 03.11.2017). Žalobca súhlasil s vykonaním pojednávania bez jeho
účasti, preto súd podľa § 114 SSP vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu.

7. Poverená zamestnankyňa žalovaného na súdnom pojednávaní uviedla, že zotrváva na všetkých

vyjadreniach, ktoré boli zaslané žalovaným Krajskému súdu v Žiline, k veci nič viac nové dodávať
nebude a trvá na tom, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 Správneho súdneho
poriadku.

8. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal

jeho vydaniu v zmysle ust. § 194, § 195 a § 177 SSP, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného
je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

9. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v posudzovanej veci už Krajský súd v Žiline
rozhodol rozsudkom sp.zn. 20S/142/2015-37 zo dňa 24.05.2016, právoplatným dňa 12.07.2016, ktorým

predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-35/2015 zo dňa 02.07.2015 zrušil podľa
§ 250j ods. 2 písm. a), d), e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne o trovách
konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia citovaného rozsudku
vyplynulo, že tak ako nebolo preukázané, že by žalobca musel predvídať, že ubrzdí svoje vozidlo
a nedôjde k stretu vozidiel, tak nemohol predvídať (vzhľadom na poveternostné podmienky, voľnosť

ľavého pruhu hlavnej cesty pri obiehaní vozidla značky Peugeot) v ľavom pruhu hlavnej cesty, ktorá
v čase, keď už vozidlo Peugeot sa nachádzalo celé v pravom pruhu (čo v konaní nebolo sporné),
že spôsobí jeho predchádzania dopravnú nehodu. Krajský súd dospel k záveru, že reakcia žalobcu
bola jednou z možných reakcií na okolnosti, ktoré spôsobila porušením dopravných predpisov vodička
vozidla značky Peugeot a nemožno konštatovať, že mohol žalobca predvídať, že jediným možným

spôsobom, ako sa vyhnúť dopravnej nehode (stretu vozidiel), bolo zníženie rýchlosti jazdy. Z tohto
dôvodu krajský súd dospel k záveru, že neporušil žalobca ust. § 16 ods. 1 vo väzbe na § 15 ods.
5 písm. g) zákona č. 8/2009 Z.z., keď podľa názoru krajského súdu reagoval adekvátne jednou z
možností, ktorou mohol vodič reagovať, keď nebolo preukázané, že by mohol predvídať, že len náhlym
brzdením zabráni stretu s vozidlom Peugeot. Ani v prejednávanom prípade sa nejednalo o klasické

predchádzanie, teda porušenie právnych predpisov podľa § 15 ods. 5 písm. g) zákona č. 8/2009 Z.z., ale
o reakciu vodiča na okolnosti, ktoré spôsobila porušením právnych predpisov vodička vozidla Peugeot.
V konaní nebolo preukázané, v tomto smere správne orgány dokazovanie nevykonali a k tomuto ani
odborné vyjadrenie znalca nesmeruje, že by bolo skúmané a preukázané, že žalobca ako vodič vozidla
Volkswagen Passat mohol reálne a vzhľadom na všetky skutkové okolnosti veci predvídať, že náhlym

zníženímrýchlostiubrzdípredmetnévozidloakstretuvozidielžalobcuavodičkyvozidlaznačkyPeugeot
nedôjde. Pre posúdenie veci je podstatné, či reakcia žalobcu bola reálnou reakciou a či mohol predvídať,
vzhľadom na okolnosti, že náhlym znížením rýchlosti zabráni stretu vozidiel a či táto reakcia mohla byť
jedinou reakciou, ktorou sa dalo zabrániť stretu vozidiel. Tieto skutočnosti z vykonaného dokazovania
nevyplývajú, nepreukazuje to ani obsah predloženého odborného vyjadrenia znalca z odboru cestná

doprava, preto krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci,čoboldôvodnajehozrušeniepodľa§250jods.2písm.a)O.s.p..Ďalejkrajský
súd vytkol žalovanému, že vo výroku rozhodnutia v predmetnej veci zmenil podľa § 59 ods.
2 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie tak, že „príslušná časť výroku rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa sa nahrádza textom iného znenia“, v dôsledku čoho postupoval žalovaný v

odvolacom konaní v rozpore so zákonom. Uvedená skutočnosť, keď žalovaný v odvolacom konaní
zmenil text výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, je vnímaná v zmysle ustálenej súdnej praxe v
oblasti správneho súdnictva ako nezákonná, a preto takáto zmena „výrok prvostupňového rozhodnutia“
ako bola vykonávaná v odvolacom konaní, spôsobila nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Napadnutérozhodnutie žalovaného krajský súd vyhodnotil ako nepreskúmateľné aj z dôvodu, že žalovaný zmenu
výroku prvostupňového orgánu vôbec nezdôvodnil, resp. zdôvodnil len všeobecne a nekonkrétne,
podľa názoru krajského súdu nedostatočne, preto boli splnené podmienky na zrušenie napadnutého

rozhodnutia žalovaného aj z dôvodov § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p..

10. Žalovaný postupoval vo veci tak, že rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-35/2013 zo dňa 23.09.2016
zrušil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dolný Kubín, Okresný dopravný inšpektorát
Námestovo (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. ORPZ-DK-ODI4-P-236/2014 zo dňa 10.04.2015

a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

11.Prvostupňovýsprávnyorgánvovecivykonalústnepojednávaniedňa19.12.2016,ktoréhosažalobca
ako podozrivý z priestupku nezúčastnil a správny orgán konal s jeho splnomocneným zástupcom D. T.,
nar. XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22
ods.1písm.g)zákonaopriestupkoch,splnomocnenýzástupcauviedol,žeuvedenéustanoveniezákona

už znie ináč a žiada, aby jeho syn (žalobca) bol posudzovaný podľa nového znenia zákona. Namietal, že
správny orgán nerešpektoval rozhodnutie súdu, a chce rieši priestupok, ktorého zavinenie 30.07.2016
zaniklo podľa § 20 zákona o priestupkovom konaní. Všetky predvolania a rozhodnutia po tomto
termíne okrem rozhodnutia o zastavení konania, že skutok sa nestal a uplynula premlčacia doba, sú
protizákonné.Vústnompojednávaníprvostupňovýsprávnyorgánpokračovaldňa19.12.2016vypočutím

svedkyne G. A., na ktorú splnomocnený zástupca obvineného (žalobcu) otázky nemal a navrhol, aby
bolo konanie zastavené, lebo jeho synovi (žalobcovi) nebolo preukázané porušenie právnych predpisov
podľa § 16 ods. 1 a § 15 ods. 5 písm. g) zákona o cestnej premávke. Na to prvostupňový správny orgán
vydal rozhodnutie o zastavení konania o priestupku č. ORPZ-DK-ODI4-5-236/2014 zo dňa 29.12.2016,
podľa výrokovej časti ktorého podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavil konanie o

priestupkuprotibezpečnostiaplynulosticestnejpremávkypodľa§22ods.1písm.g)citovanéhozákona,
zo spáchania ktorého bol obvinený D. T., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom
sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Z jeho odôvodnenia vyplynulo, že na základe
podkladov v spisovom materiáli a vykonaného ústneho pojednávania správny orgán prvého stupňa
dospel k názoru, že D. T. bol dňa 19.12.2014 obvinený z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
platnom v čase rozhodovania o priestupku, pričom dňa 1. januára 2016 nadobudol účinnosť zákon č.
430/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, okrem iného aj v ust. § 22 ods. 1 písm. g). Zo spisového materiálu vyplýva,
že pri dopravnej nehode dňa 30. júla 2014 došlo k hmotnej škode na vozidle Volkswagen Passat

evidenčné č. NO 181BI vlastníkovi vozidla obvinenému D. T. a k ľahkému zraneniu obvineného D. T.,
teda obvinený z priestupku podľa aktuálneho znenia zákona o priestupkoch inému na zdraví neublížil
a nespôsobil škodu na majetku. Poukázal na ust. § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch a konštatoval,
že pre obvineného je priaznivejšie posudzovať zodpovednosť za priestupok podľa aktuálneho znenia
zákona o priestupkoch, podľa ktorého obvinený nenaplnil znaky priestupku podľa § 22 ods. 1 písm.

g), z ktorého bol obvinený, jeho konanie však možno posudzovať ako priestupok proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch v platnom znení. Vzhľadom
na rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu a Krajského súdu v Žiline, ktorými je prvostupňový
správny orgán viazaný, podľa ktorých obvinený neporušil ust. § 16 ods. 1 vo väzbe na § 15 ods. 5 zákona
o cestnej premávke a s poukazom na skutočnosť, že k dopravnému priestupku malo dôjsť dňa 30. júla

2014, prípadné konanie vo veci priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupku považoval
prvostupňový správny orgán za neúčelné a dospel k záveru, že skutok, o ktorom sa konalo, nebol
obvinenému z priestupku preukázané, preto konanie podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch
zastavil.

12. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas žalobca odvolanie, v ktorom namietal zastavenie konania podľa
§ 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, lebo druhostupňový správny orgán a Krajský súd Žilina
rozhodli, že neporušil ust. § 16 ods. 1 vo väzbe na § 15 ods. 5 zákona o cestnej premávke, a teda
nemohlo dôjsť ku spáchaniu priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu a tento teda ani nemohol spáchať.
Z odôvodnenia nevyplýva akého porušenia zákona č. 8/2009 sa mal dopustiť, aby naplnil skutkovú

podstatu priestupku v zmysle § 22 zákona 372/1999 Zb., a teda mohlo dôjsť k uplatneniu § 7 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. a následne § 76 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona. Podľa jeho názoru skutok
tak, ako ho popisuje správny orgán, sa nestal, nespáchal ho obvinený (viď rozhodnutie Krajského súdu
Žilina) a dňa 30.07.2016 zodpovednosť za priestupok zanikla.13. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-14/2017
zo dňa 28.03.2017, ktorý odvolanie účastníka konania D. T. v zastúpení zamietol a rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu č. ORPZ-DK-ODI4-5-236/2014 zo dňa 29.12.2016 potvrdil. Z jeho
odôvodnenia vyplynulo, že sám splnomocnený zástupca na ústnom pojednávaní navrhol správnemu
orgánu, aby konanie o priestupku bolo zastavené, nakoľko porušenie pravidiel cestnej premávky jeho
synovi nebolo preukázané. Konanie o priestupku nemohlo byť zastavené v zmysle § 76 ods. 1 písm.
f) zákona o priestupkoch tak, ako to žiadal splnomocnený zástupca, nakoľko v zmysle § 71 zákona

č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku platí, že ak osobitný predpis upravujúci priestupky
určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania
podľa tohto zákona neplynú. To znamená, že doba, počas ktorej v predmetnej veci rozhodoval Krajský
súd v Žiline sa do tejto lehoty nezapočítava, a teda prejednacia lehota v uvedenej veci neuplynula.
Po podaní žaloby účastníka konania na Krajský súd v Žiline za účelom preskúmania zákonnosti
rozhodnutí správnych orgánov lehota od 13.07.2015 do 12.07.2016, kedy rozsudok Krajského súdu

v Žiline nadobudol právoplatnosť, neplynula v zmysle Správneho súdneho poriadku, preto konanie
o priestupku, z ktorého bol obvinený D. T., nie je možné zastaviť v zmysle § § 76 ods. 1 písm. f)
zákona o priestupkoch. Pokiaľ účastník konania navrhoval, aby konanie bolo zastavené podľa § 76
ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, žalovaný ako odvolací orgán k tejto námietke uviedol, že v
rozsudku Krajského súdu v Žiline č. 20S/142/2015 zo dňa 24.05.2016 nie je žiadna mienka o tom, že

by skutok, z ktorého bol účastník konania obvinený, nenapĺňal znaky skutkovej podstaty priestupku,
teda že skutok sa nestal. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 430/2015 Z.z., ktorý mení a dopĺňa
zákon o priestupkoch aj v ustanovení § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, možno konanie,
z ktorého bol účastník konania obvinený stále posudzovať ako priestupok v zmysle ustanovenia § 22
ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, čo však nie je možné účastníkovi konania preukázať, z toho

dôvodu je potrebné postupovať podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch. K odvolacej námietke
účastníka konania, že skutok nespáchal obvinený z priestupku, preto konanie bolo potrebné zastaviť
podľa § 76 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch žalovaný uviedol, že z obsahu spisového materiálu
nevyplýva, že by skutok nespáchal obvinený z priestupku, práve naopak aj v znaleckom posudku znalec
uviedol, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť aj spoluzavinením oboch účastníkov dopravnej nehody a

ani z obsahu rozsudku Krajského súdu v Žiline nevyplýva, že by bol obvinený z priestupku nevinný,
preto správny orgán nemohol pri zastavení konania o priestupku vychádzať z ust. § 76 ods. 1 písm.
b) zákona o priestupkoch, a preto ho ani nepoužil. Záverom žalovaný uviedol, že považuje námietky
účastníka konania za nedôvodné a presvedčivé, napokon konanie o priestupku zastavené bolo, čím
bolo v podstate požiadavke účastníka konania vyhovené. Podľa jeho názoru rozhodnutie o zastavení

konania o priestupku je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vydal ho orgán na to
príslušný a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a v konaní nedošlo k takým vadám, ktoré
by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán mal podľa
žalovaného dostatok dôkazov, ktoré mu dali možnosť urobiť správny záver.

14. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal premlčanie s poukazom na ust. § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), podľa ktorého priestupok
nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky, krajský súd vyhodnotil túto námietku ako
nedôvodnú. I keď je pravda, že zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP)
nadobudol účinnosť až dňa 01. júla 2016, a preto jeho osobitné ustanovenie o plynutí niektorých lehôt

v § 71 ods. 1 nemohol žalovaný použiť ako argument, prečo nie je možné konanie zastaviť podľa
§ 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch, krajský súd poukazuje na znenie ustanovenia § 246d
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol s účinnosťou od 01. júla 2016 nahradený Civilným sporovým
poriadkom. Podľa tohto ustanovenia, ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a
iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty

počas konania podľa tejto časti neplynú. Podľa ust. § 250j ods. 4 OSP, ak súd zruší
rozhodnutie správneho orgánu, lehota na rozhodnutie správnemu orgánu v ďalšom konaní začne plynúť
až po doručení všetkých spisov správneho orgánu pripojených k prejednávanej veci. Z odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-35/2015 zo dňa 23.09.2016 vyplýva, že spisový materiál
bol z Krajského súdu v Žiline doručený KDI, KR PZ Žilina dňa 24.08.2016, o čom svedčí prezentačná

pečiatka. Z vyššie uvedeného vyplýva, že obdobie od 13.07.2015 (kedy bola Krajskému súdu v Žiline
doručená prvá žaloba žalobcu) do 24.08.2016 sa do plynutia lehoty určenej podľa § 20 ods. 1 zákona o
priestupkoch nemôže započítať. Nakoľko je zrejmé, že od spáchania skutku dňa 30.07.2014 do vydania
napadnutého rozhodnutia žalovaného dňa 28.03.2017 ešte dva roky neuplynuli, z ktorého dôvodu jenámietka premlčania nedôvodná, ako aj tvrdenie žalobcu, že správny orgán nemal zákonný dôvod
ho opätovne predvolávať, vypočúvať a obviňovať z dôvodu premlčania, tak ani konanie o priestupku
nemohol správny orgán zastaviť podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch z dôvodu, že

zodpovednosť za priestupok zanikla.

15. Pokiaľ však prvostupňový správny orgán konanie o priestupku zastavil podľa § 76 ods. 1 písm.
c) zákona o priestupkoch a žalovaný sa s jeho postupom stotožnil, pričom prvostupňové rozhodnutie
zo dňa 29.12.2016 potvrdil, nepostupoval správne. V prvom rade je potrebné uviesť, že predpokladom

zastavenia konania o priestupku je, že vec musí byť dostatočne objasnená v rozsahu nevyhnutnom
na také rozhodnutie, vo výroku rozhodnutia sa musí uviesť skutok a nielen jeho právne posúdenie a v
odôvodnení rozhodnutia treba uviesť skutkové a právne úvahy, ktorými sa správny orgán spravoval pri
rozhodnutí o zastavení konania. Je tiež potrebné zdôrazniť, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí
zo dňa 29.12.2016 absolútne neuviedol skutok, ktorého sa mal dopustiť žalobca dňa 30.07.2014, na
čo žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval a skutok neuviedol ani v rozhodnutí zo dňa 28.03.2017,

ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Ďalej je
potrebné uviesť, že zastavenie konania o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch
zákon predpokladá v dvoch prípadoch, a to ak ide o prípad, keď páchateľom priestupku je iná určitá
osoba alebo nezistený páchateľ alebo keď sa skutok (nie jeho právna kvalifikácia, ako to poňal správny
orgán) nepodarí obvinenému preukázať. V oboch uvedených alternatívach však ide o prípad, keď sa

skutok stal. Naopak, zastavenie konania podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch predpokladá,
že buď sa nestal skutok alebo nie je priestupkom - to znamená, že skutok nenapĺňa znaky skutkovej
podstatyniektoréhopriestupku.Správnysúdpritomzdôrazňuje,žejepotrebnérozlišovaťmedziskutkom
a priestupkom. Skutok ako pojem procesného práva vyjadruje udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú
človekom. Priestupok ako hmotnoprávny pojem je súhrnom skutočností, ktoré napĺňajú znaky skutkovej

podstaty konkrétneho priestupku a podmieňujú zodpovednosť páchateľa činu. Skutkom sa rozumie
skutok, pre ktorý bolo oznámené obvinenie. Skutok zahrnutý v tzv. skutkovej vete musí vyjadrovať všetky
skutkové okolnosti významné z hľadiska použitej právnej kvalifikácie.

16. Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov

(Správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití
právnychpredpisov,nazákladektorýchrozhodovalaakosavyrovnalsnávrhmianámietkamiúčastníkov
konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

17. K odvolacej námietke žalobcu, aby konanie bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona
o priestupkoch žalovaný ako odvolací orgán na strane 4 v odseku 2 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia zo dňa 28.03.2017 uviedol: „Odvolací orgán k uvedenej námietke uvádza, že v Rozsudku
Krajského súdu v Žiline č. 20S/142/2015 zo dňa 24.05.2016 nie je žiadna zmienka o tom, že by skutok, z
ktorého bol účastník konania v zastúpení obvinený nenaplnil znaky skutkovej podstaty priestupku, teda

že skutok sa nestal.“ Tu treba zdôrazniť, že prvá časť vety odporuje druhej, v dôsledku čoho je uvedený
odsek nezrozumiteľný. Pokiaľ ide o odsek 3 v znení: „Ďalej odvolací orgán konštatuje, že po nadobudnutí
účinnosti zákona č. 430/2015 Z.z., ktorý mení a dopĺňa zákon o priestupkoch a konkrétne aj ustanovenie
§22ods.1písm.g)zákonaopriestupkochmožnokonanie,zktoréhobolúčastníkkonaniaobvinenýstále
posudzovaťakopriestupokvzmysleustanovenia§22ods.1písm.l)zákonaopriestupkoch (čovšaknie

je možné účastníkovi konania preukázať, z toho dôvodu je potrebné postupovať v zmysle ustanovenia
§ 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch).“, tak aby bolo možné konanie posudzovať ako priestupok
podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, musel by žalovaný uviesť aký všeobecne záväzný
právnypredpisobezpečnostiaplynulosticestnejpremávkyžalobcaporušilavktorýchustanoveniach,to
však v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje, z čoho potom žalovaný nesprávne vychádzal pri

aplikácii § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch (naviac, keď sa domnieval, že spáchanie priestupku
podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch nebolo účastníkovi konania preukázané - nie je skutku).
Pokiaľ ide o 5. odsek odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.03.2017 v znení:
„Odvolací orgán považuje za potrebné uviesť, že z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by skutok
nespáchal obvinený z priestupku, práve naopak aj v znaleckom posudku znalec uviedol, že k dopravnej

nehode mohlo dôjsť aj spoluzavinením oboch účastníkov dopravnej nehody. Ani z obsahu rozsudku
Krajského súdu v Žiline nevyplýva, že by bol obvinený z priestupku nevinný.“, je podľa názoru správneho
súdu zrejmé, že druhá časť prvej vety a druhá veta sa týkajú kvalifikácie skutku a nie toho, či sa
skutok stal alebo nestal. Pokiaľ na základe uvedeného žalovaný ako odvolací orgán považoval námietkyúčastníka konania za nedôvodné a nepresvedčivé, napokon keď konanie o priestupku bolo zastavené,
čím podľa jeho názoru bolo v podstate požiadavke účastníka konania vyhovené, je potrebné jeho
rozhodnutie považovať za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v dôsledku

čoho bolo potrebné ho zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V súlade s ust. § 191 ods. 4 SSP
správny súd vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému, pretože prvostupňové rozhodnutie prechádzajúce
napadnutému rozhodnutiu orgánu verejnej správy nie je možné zrušiť ex offo v spojení s napadnutým
rozhodnutím podľa úvahy správneho súdu, ale už len na výslovný návrh žalobcu v žalobnom návrhu a
žalobca taký návrh neurobil.

18. V ďalšom konaní žalovaný správny orgán je podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom správneho
súdu viazaný. Vec preto opätovne právne posúdi, vysporiada sa s odvolacími námietkami žalovaného,
vydá rozhodnutie, ktoré bude obsahovať všetky náležitosti v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku.
Správny orgán bude musieť dbať na to, aby nové rozhodnutie vo veci bolo vydané v lehote na zánik
zodpovednosti vyplývajúcej z ust. § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch.

19. Žalobca mal v konaní úspech, a preto pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd
priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Podľa § 175 ods. 2 SSP
o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.