Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. november 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27Csp/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116218863
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116218863.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,

a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
advokátska kancelária, Dr. V. Clementisa 10 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: E. Ž., nar.
X.XX.XXXX, bytom P. X, T., o zaplatenie sumy 135,01 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 105,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne z istiny od 30.1.2015 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 135,01 € s
úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z istiny od 30.1.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
V žalobe uviedol, že žalovaná suma predstavuje nezaplatenú cenu poskytnutých služieb 105,01 € a
náhrady škody 30,00 €.

2.Súdvovecirozhodolbeznariadeniapojednávaniavzmyslepodľa §297písm.b/zák.č.160/2015Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods.
3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a obsahom listinných dôkazov predložených
s návrhom a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. I. zo dňa 27.8.2009 a Dodatku
k zmluve o pripojení zo dňa 6.3.2013, ktorým sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný odkúpil mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy S III mini white za kúpnu cenu 60,00 € s tým,
že účastník v bode 1.2 Dodatku mal vyhlásiť, že si je vedomý, že bežná maloobchodná cena MT bez
zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH je 300,00 €. Podľa bodu 2.3 Dodatku sa žalovaný ako účastník
zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov a po túto dobu využívať služby

poskytované prostredníctvom SIM karty. Podľa uvedeného bodu Dodatku sa žalovaný ďalej zaviazal
aj, že po dobu 24 mesiacov nepožiada o vypojenie, sa nedopustí konania, na základe ktorého vznikne
žalobcovi právo odstúpiť od zmluvy, bude mať na SIM karte aktivovaný dohodnutý program. V bode 2.5
uvedeného Dodatku je upravená povinnosť Účastníka zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 240,00 €.5. Žalobca k žalobe pripojil faktúru č. 2259639832 splatnú dňa 5.11.2014 na sumu 46,98 €, faktúru č.
2263606219 splatnú dňa 6.12.2014 na sumu 5,00 € za upomienku, faktúru č. 2263657760 splatnú

dňa 6.12.2014 na sumu 37,49 €, faktúru č. 2255655738 splatnú dňa 6.10.2014 na sumu 64,01 €.
Dňa 20.1.2015 žalobca zaslal pokus o pokonávku a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 204,51 €
do 29.1.2015 a to za fakturované služby 144,51 €, zmluvnú pokutu/náhradu škody vo výške 50,00 €
a poplatok za mimosúdne vymáhanie 10,00 €. Žalobca po zaslaní Pokusu o pokonávku odpísal časť
pohľadávky za poskytnuté služby vo výške 39,50 € bez bližšej špecifikácie, a v konaní si uplatňuje za

poskytnuté služby sumu 105,01 € a náhradu škody vo výške 30,00 €.

6. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne počnúc dňom nasledujúcim po dátume
splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 30.1.2015 u celej istiny.

7. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní

verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2,4 Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov

k nim), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmluvy o pripojení a
dodatku), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmluvy o pripojení a
dodatku), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré má spotrebiteľ splniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmluvy o pripojení a dodatku),
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 30.1.2015 vo výške 0,05%.

8. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba
bola podaná dôvodne len sčasti. Účastníci konania platne uzavreli zmluvy, ktoré sú svojím charakterom
spotrebiteľskými a ako také nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné podmienky.

Súd má za to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb je odôvodnený,
žalovanému boli poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatil riadne dohodnutú cenu, čím
sa dostal do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, pričom si neuplatnil celú výšku predloženýchfaktúr, preto v tejto časti súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal i príslušný úrok z omeškania z priznanej
istiny od nasledujúceho dňa po dátume splatnosti z pokusu o pokonávku.

9. Vo zvyšnej časti uplatnenej istiny sa žalobca domáha zaplatenia náhrady škody, ktorá predstavuje
rozdiel ceny poskytnutého telekomunikačného zariadenia v sume 300,00 € a akciovej ceny 6,00 €, z
ktorej sa domáha zaplatenia 30,00 € pri zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia
dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. V zmysle dodatku
k zmluve o pripojení však vyplýva, že účastníci sa dohodli na kúpnej cene 60,00 €. Súd považoval

požiadavku navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody za nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol z
dôvodov uvedených nižšie.

10. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

11. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná

súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je
nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len
jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

12. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že žalobca potom ako sú mu zamietané žaloby, v ktorých

sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty z dôvodu, že predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej
pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove
sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa
ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, je daná viazanosť ostatných
súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú, už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale

domáha sa ako aj v tomto konaní náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou
cenou odpredaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Žalobca
poukazuje na vyhlásenie Účastníka, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1
bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou
zľavou, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby po dohodnutú dobu v Dodatku, pričom

nedodržanie tohto záväzku, by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda.

13. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia škody sa
domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať

podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

14. Vo veci nebolo zo strany žalobcu preukázané, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24

mesiacov. Súd má za to, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti
a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

15. Podľa bodu 4.1 VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy,

c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

16. VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

17. Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko

poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

18. Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.19. Podľa ustanovenia § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť
alebo zrušiť iba písomne.

20. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal
atedanebolopreukázané,žežalovanýsvojzáväzokzotrvaniavzmluvnomvzťahu24mesiacovnesplnil,
čím nie je daný predpoklad protiprávneho úkonu.

21. Podľa ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk).

22. Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

23. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

24. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

25. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou.

Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by
nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej
politiky žalobca predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou
cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného
ale výsledkom ich zmluvného konsenzu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu

reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu s žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento
za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie
ďalšieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného
nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku

žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s žalovaným s
obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

26. Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených zákonných ustanovení rozhodol súd
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo

skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná istina 105,01 € s príslušenstvom. Žalobca bol v konaní čiastočne
úspešný v 78% a žalovaný v 22%. Vzhľadom na pomer úspechu súd zaviazal žalovaného na náhradu
pomernej časti trov konania žalobcu vo výške 56% (78-22). O výške náhrady trov konania rozhodne
súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).