Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/449/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224492
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115224492.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Tmava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci sporu žalobcu: SPP

Distribúcia a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zastúpená: SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Y. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. B. XXXX/XX, C., právne zastúpený: AS Legal, s.r.o., Hlučínska 1/11,
Bratislava o zaplatenie 2 658,01 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 1 846,65 eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 1 846,65
eur od 29.05.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

IV. Štát m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.10.2015, domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2 658,01 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2 658,01 eur od 29.05.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca podaním zo dňa 03.10.2017 vzal žalobca žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu žalovanej
sumy 1 846,65 eur a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z uvedenej sumy od 29.05.2014 do
zaplatenia späť a žiadal konanie zastaviť. Vo zvyšku nároku o zaplatenie sumy 811,36 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 811,36 eur od 29.05.2014 zotrval na podanej

žalobe. Žalovaný podaním zo dňa 17.10.2017 s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

3. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 2 CSP,ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5.Podľa§146ods.1prvávetaCSP,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnych
dôvodov nesúhlasí.6. Súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu a súhlas žalovaného rozhodol tak ako je uvedené vo
výroku I. rozsudku a konanie v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, zastavil.

7. Žalobca v žalobe tvrdil, že na odbernom mieste A. B. XXXX/XX, C. žalovaného v období od
19.07.2013 do 27.03.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorý odber je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č.
251/2012Z.z.o energetike(ďalejaj„ZoE“)považovanýzaneoprávnenýodber.Porušeniezabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca J.. W. R.. V

prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť
uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním
žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 2 658,01 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou
Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému - faktúra č. 9000177671 zo dňa 14.05.2014,
splatná dňa 28.05.2014, znejúca na sumu vo výške 2 658,01 eur. Žalobca listom vyzval žalovaného na

úhradu vyfakturovanej sumy. Žalovaný na výzvu nereagoval a faktúru neuhradil. Nezaplatením faktúry
v lehote jej splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania, z ktorého dôvodu má žalobca popri istine právo
na zaplatenia úrokov z omeškania.

8. V konaní sa žalobca ďalej vyjadril, že na naplnenie znakov neoprávneného odberu je potrebné

preukázať či sa a odbernom mieste odoberal plyn a či došlo na meradle k porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii, čo preukazuje znalecký posudok č. 295/PL-2014. Uvedené nemožno vyvrátiť
ani súkromným znaleckým posudkom žalovaného, ktorý nepreukazuje žiadnu podstatnú skutočnosť,
meradlo bolo riadne overené dňa 08.11.2010 s platnosťou na 10 rokov s dvomi zaisťovacími prvkami na
zabránenie vytiahnutia plomby z osadenia. Toto tvrdenie podporil aj tým, že žalovanému bola zo strany

obchodnej inšpekcie uložená sankcia za neoprávnený odber zemného plynu. V období od 19.07.2013
do 27.03.2014 dodávateľ dodal a vyfakturoval žalovanému spotrebu vo výške 0 m3 plynu a dodávateľ
vrátil všetky zálohové platby vykonané v danom období vo forme preplatku. Z toho vypláva, že žalovaný
neodobral plyn od dodávateľa a za spotrebovaný plyn neposkytol žiadne plnenie. Ak by dodávateľ z
poškodeného meradla vyfakturoval plyn, mohol by byť sankcionovaný za porušenie ustanovení zákona

o metrológii. Nie je možné akceptovať namerané údaje na meradle a je potrebné prikročiť k určeniu
spotreby a výšky škody pomocou právnych predpisov a zákonom predpokladaných fikcií. Dodávateľ
žalovanej nespoplatnil odber od 19.07.2013 do 27.03.2014 z dôvodu zániku platnosti overenia meradla
v zmysle § 15 ods. 6 písm. d) Zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii. Žalovaný ale reálne plyn z
distribučnej siete odobral (a nešlo o plyn dodávateľa), odber bol realizovaný z plynu vo vlastníctve

žalobcu.Jehomajetoksatakznížilospotrebuzemnéhoplynužalovaným.Nakoľkomedzinimineexistuje
zmluvnývzťah,žalobcasadomáhanáhradyškodyspôsobenejneoprávnenýmodberom,čopredpokladá
aj zákon o energetike Plyn bol čerpaný z distribučnej siete, plyn nie je majetkom dodávateľa, ale
majetkom žalobcu, ktorý slúži na udržiavanie stáleho tlaku a plnenie ďalších úloh a preto si uplatnil
nárok na náhradu škody na základe typového diagram vo výške 811,36 eur. Tento postup je plne

legitímny, zákonný a jediný možný. Žalobca poukáza na zrejmú objektívnu zodpovednosť a poukázal na
rozhodnutia NS SR, sp. zn. 4Cdo/201/2010, 3Cdo/99/2012, 1Cdo/107/2008 a 4Cdo/30/2009.

9. Ako dôkaz žalobca označil: znalecký posudok č. 295/PL-2014, faktúra č. 9000177671 zo dňa
14.05.2014, list žalobcu (vyfakturovanie škody), výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom

(č.l. 6 a 59) neoprávnený odber zemného pynu, výpis základnej úrokovej sadzby ECB, Zápis zo dňa
27.03.2014, montážny list meradla čislo: 1300946287, Cenník externých služieb účinný od 05.06.2013,
správa Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 13.07.2015, zmluva o dodávke zemného plynu,
uznesenie OO PZ Cífer zo dňa 07.01.2015, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co/169/2015,
rozudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 37C/449/2015, rozsudok KS Trenčín sp. zn. 17Co/135/2016,

znalecká doložka k znaleckému posudku č. 295/PL-2014, oznámenie Plynárenskej metrológie zo dňa
07.11.2017 a správa dodávateľa ZSE Energia, a.s. o skutočnom odbere zo dňa 02.05.2017 s prílohami.

10. Žalovaný sa v podanom odpore zo dňa 21.12.2015 k veci vyjadril v tom zmysle, že neporušil
zaisťovací prvok plomby, nebolo preukázané, že by k poškodeniu prišlo zásahom žalovaného, meracie

zariadenie (plynomer) sa nachádza na verejne prístupnom mieste a nemôže zabezpečiť jeho ochranu
pred poškodením. Otázne je, či bolo reálne možné zistiť poškodenie plomby pred montážou a nie je
vylúčené, že plomba mohla byť poškodená už pri samotnej inštalácii plynomeru. Namietol výpočet škody
zo strany žalobcu z dôvodu, že meradlo sa nachádza na verejne prístupnom mieste.11. V konaní sa žalovaný ďalej vyjadril, že nie je daný nárok žalobcu. Žalobca nepreukázal tri základné
predpoklady vzniku nároku na náhradu škody s tým, že nie je preukázané, že by skutočne došlo k

poškodeniu zabezpečovacieho prvku meradla, lebo žalobca predložil v tomto konaní znalecký posudok
J.. W. R. č. 295/PL-2014, t.j. znalcom, ktorý pre žalobcu vypracuje minimálne 400 - 500 posudkov ročne.
Zároveň žalobca nepreukázal, že ak už došlo k poškodeniu plomby, tak k nemu došlo v čase kedy bola
plomba na odbernom mieste žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na to, že k overeniu plomby došlo
v roku 2010 a k jej inštalácii na odberné miesto žalovaného až v roku 2011, pričom nie je zrejmé, čo sa

dialo s meradlom v tomto období. Zároveň nie je preukázané, čo sa dialo s plombou po jej odobratí z
odberného miesta žalovaného a samotný žalobca nezabezpečil kontrolu tejto plomby takým spôsobom,
aby bolo nespochybniteľné, že jednak ide o tú istú plombu, ktorá bola žalovanému odobratá a jednak,
že ide o plombu, s ktorou sa po jej odobratí nemohlo manipulovať. Ani znalec R. nepotvrdil v prevzatí
meradla a plomby, že toto meradlo prevzal v uzavretom obale, čo vyplýva z prílohy č. 1 k znaleckému
posudku č. 295/PL-2014. Dokonca ak by aj znalec potvrdil, že prevzal meradlo v nepoškodenom obale,

žalovaný sa tohto prevzatia nezúčastnil a preto je spochybnené, že znalec prevzal meradlo tak a v
takom stave, ako ho žalovaný odovzdal žalobcovi. Ďalej v zápise zo dňa 27.03.2014 sa uvádza, že
k výmene meradla došlo z dôvodu podozrenia na pozmenenie overovacej zabezpečovacej značky
číselníka meradla. To znamená, že podozrenie bolo na pozmenenie viditeľnej časti plomby a nie na
poškodenie časti plomby, ktorú nie je možné zistiť bez vybratia plomby. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, ak

žalobcatvrdí,ženebolomožnézistiťskutočnýodberatonapriektomu,žeznalcomnebolokonštatované,
že by sa zasiahlo do meradla, potom za túto skutočnosť aj tak nesie zodpovednosť žalobca, keďže
nevyužíva dostupné technológie používané či už v európskej únii alebo aj na slovenskom trhu na
diaľkový telemetrický prenos dát o reálnej spotrebe v reálnom čase. Žalobca je povinný preukázať, že
došlo k vzniku škody a to prinajmenšom tým, že preukáže, že za odoberaný plyn v danom období nebolo

zaplatené ako aj tým, že táto skutočnosť spôsobila úbytok alebo nerozšírenie zisku konkrétne žalobcovi.
Pri posudzovaní splnenia tohto predpokladu je potrebné rozlišovať medzi vznikom škody ako takým a
výpočtom výšky škody. Žalobca do dnešného dňa nevysvetlil v čom konkrétne táto škoda spočíva, ale
predložil len vyčíslenie. Žalobca je v postavení prevádzkovateľa distribučnej siete a so žalovaným nemá
priamy vzťah pokiaľ ide o množstvo odobratého plynu. Poukázal na samotné ust. § 81 ods. 2 Zákona o

energetikeatonaprvúvetukdevjejzáverejeuvedené,žesaprevádzkovateľzozásobníkamusíuhradiť
skutočne vzniknutá škoda ak vznikla. V minulosti platný zákon o energetike č. 656/2004 Z.z. konkrétne
§ 59 ods. 2 obsahoval identické ustanovenie. Zo znenia ust. § 82 ods. 2 vyvodzuje, že je možné voči
žalovanému oprávnene požadovať náhradu škody len v prípade, ak je preukázané, že škoda skutočne
vznikla. Žalobca sám uvádza, že je nepotrebné preukazovať reálny vznik škody, žalobca uvádza, že

je irelevantné, či k manipulácii hodnôt na meradle skutočne došlo, postačí len skutočnosť, že došlo k
porušeniuzabezpečeniaprotineoprávnenejmanipulácii.Suvedenímtvrdenímsažalovanýnestotožňuje
a poukázal na rozhodnutia KS v Trnave sp.zn. 21Cob/43/2014 a 26Co/291/2014 a OS Trnava zn.
22C/408/2015, predovšetkým na bod 66 rozsudku o predpokladoch zodpovednosti za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom zemného plynu a ďalej bod 77, že základným predpokladom vzniku nároku

je existencia skutočne vzniknutej škody. Samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom
určeniajejvýšky.Znaleckýposudokpredloženývkonanížalobcomniejemožnépovažovaťzasúkromný
znalecký posudok v zmysle ustanovení CSP, nakoľko tento neobsahuje prehlásenie znalca v zmysle
ust. § 209 ods. 2 CSP. Na tento znalecký posudok č. 295/PL-2014 je možné nahliadať len ako na listinný
dôkaz. Predmetný znalec pán J.. W. R. vykonáva pre žalobcu ročne stovky posudkov a sa tu jedná o

vzťahekonomickejzávislostiajemožnédôvodnepochybovaťonezaujatostiznalca.Účelomznaleckého
posudku malo byť podľa znalca potvrdenie neoprávneného odberu plynu. Už samotná formulácia účelu
znaleckého posudku navráva, že je žiadúci záver o potvrdení neoprávneného odberu plynu. Nebolo
preukázané ani poškodenie číselníka, ani meradla. Nemožno stotožňovať podmienky pre udelenie
pokuty SOI s podmienkami pre priznanie nároku na náhradu škody, konkrétne žalobcovi. Dokumentácia

z trestného konania, rôzne výňatky zo zápisníc o svedeckých výpovediach i nesúvisiacich s predmetným
konaním je irelevantná vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný odoberal plyn na základe platne uzatvorenej
zmluvy s dodávateľom a je možné, že nárok dodávateľa bude voči žalovanej vymáhaný. Žalovaný
odobral plyn od svojho dodávateľa, nie od žalobcu, keďže sa nejedná o neoprávnený odber plynu a nie
je teda možné priznať žalobcovi jeho nárok z iného titulu, napr. bezdôvodného obohatenia, pretože nie

sú splnené podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia v prospech žalobcu.

12. Žalovaný ako dôkazy označil a predložil znalecký posudok č. 9/2017 znalkyne D. C. týkajúci sa
neoprávneného odberu zemného plynu odberného miesta XXXXXXXXXX.13. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými alebo
navrhnutými stranami, výsluchom svedka J.. W. R., znalkyne D. C., dopytom na ZSE Energia, a.s.

14. Žalobca si žalobou uplatňuje voči žalovanému náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu v období od 19.07.2013 do 27.03.2014 na odbernom mieste A. B. XXXX/XX, C., ku ktorému
neoprávnenému odberu malo dôjsť odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo žalobca preukazoval v konaní znaleckým posudkom

znalca J.. W. R. č. 295/PL-2014 (čl. 82). Žalobca vyúčtoval žalovanému náhradu škody spôsobenej
titulom neoprávneného odberu zemného plynu na vyššie uvedenom odbernom mieste vo výške 2 658,01
eura, a to faktúrou č. 9000177671 zo dňa 14.05.2014 so splatnosťou 28.05.2014 (čl. 4). Žalovaný na
uvedenú faktúru nič neplnil.

15. Zo zápisu a z montážneho listu meradla zo dňa 27.03.2014 (čl. 8 a 9) spísaných žalobcom

vyplýva, že na odbernom mieste A. B. XXXX/XX, C., bola realizovaná výmena meradla, pričom ako
zistené skutočnosti na odbernom mieste sa uvádza: “Výmena meradla z dôvodu podozrenia overovacej/
zabezpečovacej značky číselníka meradla. Meradlo sa nachádza v skrinke v plote - prístupné z ulice.
Prevádzkoví plomby neporušené. Prítomná odberateľka p. M..”

16. Z faktúry č. 9000177671 (čl. 4) vystavenej žalobcom dňa 14.05.2014 ako dodávateľom súd zistil,
že žalobca ňou vyúčtoval odberateľovi - žalovanému škodu za neoprávnený odber zemného plynu za
obdobie 19.07.2013-27.03.2014 vo výške 2 658,01 eur. Faktúra bola splatná dňa 28.05.2014.

17. Súd vykonal dokazovanie dopytom na spoločnosť ZSE Energia, a.s., ktorá oznámila, že eviduje

za obdobie od 19.03.2013 do 27.07.2014 faktúru č. 7220517396 s preplatkom 58,15 eur za
01.03.2013-18.07.2013,afaktúruč.7010499618zdôvodyvýmenyprístrojaspreplatkomvsume470,93
eur za obdobie 19.07.2013-27.03.2017. Oba preplatky uhradili.

18. Zo znaleckého posudku číslo 295/PL-2014 vypracovaného znalcom J.. W. R. dňa 01.04.2014

na základe žiadosti zadávateľa - žalobcu súd zistil, že účelom znaleckého posudku bolo potvrdenie
neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike. Z nálezovej časti posudku vyplýva, že znalcovi bol v nepoškodenom obale predložený
plynomer s výrobným číslom 9115316 II-1995, ktorý má na počítadle údaj “06060,069". Z predloženého
plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu bolo možné

demontovať pri použití pomerne malej sily. Na plombe sa nachádza označenie “10 M43”. Optickým
skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby,
čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily, na základe optického skúmania môže
predpokladal, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené
čeľusťou toho istého nástroja. Na otázku, či bola overovacia-zabezpečovacia značka poškodená,

uvádza, že zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku.

19. Svedok J.. W. R. na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že vypracováva pre žalobcu posudky.
Ohľadom mechanoskopie uviedol, že je to odvetvie kriminalistiky, ktoré sa zaoberá skúmaním nástrojov,
stôp po týchto nástrojoch, skúma uzamykacie mechanizmy, spôsoby ich poškodenia, prekonania,

skúma úschovné objekty, plomby, pečate, odevné zvršky poškodené mechanickým spôsobom a
všetky predmety, ktoré sú mechanicky poškodené. Na plombe ktorú demontoval z plynomeru bol
odstránený jeden zaisťovací prvok, to znamená plomba bola mechanicky poškodená. Plombu bolo
možné demontovať pri použití malej sily, čo znamená že išla von pomerne ľahko, v mieste určenom
pre osadenie plomby sa nenachádzala odlomená časť tejto plomby a taktiež pri demontáži plomby

vzniká zvukový efekt, ktorý pri tejto plombe nebol. Na plombe, ktorá nemá jeden zaisťovací prvok, to
ide vytiahnuť veľmi jednoducho. Rozdiel v sile je zjavný. A nedá sa to zistiť predtým než sa plomba
demontuje. Poškodenú plombu je možné kedykoľvek z krytu číselníka demontovať bez jej ďalšieho
poškodenia, plomba svoj účel neplní. Po demontáži plomby a demontáži upevňovacej skrutky číselníka,
je možné demontovať kryt číselníka spolu s číselníkom, kedy plynomer funguje bez obmedzení, plyn

preteká ale nie je zaznamenávané jeho množstvo. Minulý rok vypracoval okolo 750 pre žalobcu. Toto je
šiesty rok. Zistené poškodenie nie je možné zistiť voľným okom bez demontáže plomby. Ak sa vytiahne
nepoškodená plomba, môže ostať nepoškodená. Číselník bol vrátený spolu s plynomerom. Na otázku,
od čoho závisí, či zabezpečovací prvok plomby sa odlomí alebo neodlomí uviedol, že v nepresnostipri výrobe plomby a v nepresnosti pri výrobe číselníka, plomba je menšia ako by mala byť a číselník
je väčší ako by mal byť, tak sa zabezpečovací prvok neodtrhne. Mechanoskopickým skúmaním nie je
možné určiť čas alebo dobu kedy došlo k mechanickému poškodeniu plomby. Pri overovaní plomby

dáva sa tam vždy nová plomba. Keď sa overí , že meradlo beží správne, vloží sa naspäť nová plomba.
Meradlo je pripevnené na plynovom potrubí. Je statické, takže sa s tým nedá hýbať, poškodenie sa
nedá zistiť prevrátením meradla alebo samovoľným vypadnutím. Pokiaľ ide o demontáž upevňovacej
skutky číselníka, nebolo to predmetom posudku a zistiť jej demontáž by bolo takmer nemožné. Plomba je
vymyslená ako signalizačné zariadenie, jej porušenie signalizuje, že do jej priestoru bol urobený zásah.

Preto je z plastu, aby sa každý sebemenší zásah dokázal prejaviť.

20. Zo znaleckého posudku číslo 9/2017 vypracovaného znalkyňou D. C. dňa 30.09.2017 na základe
žiadosti žalovaného súd zistil, že je vysoko nepravdepodobné, že by odstránením jedného zaisťovacieh
oprvku plomby uvádzanom v ZP č. 295/PL-2014 došlo k manipulácii s meradlom plynomeru. Je
nespochybniteľné, že plynomer - určené meradlo typu MKM G4 s výrobným číslom 911531II-1995 nebol

overený v roku 2005 a nie je možné z povahy veci zistiť ani prvotné úradné overenie plynomeru s
výrobným číslom 9115316-1995 nakoľko vlastník určeného meradla nemá tieto doklady v archivácii.
Nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že došlo k mechanickému zásahu do meracej
časti plynomeru - meradla č. XXXXXXII-XXXX a teda k neoprávnenému odberu. Nie je možné overiť
postup a závery znaleckého posudku č. 295/PL-2014 z dôvodfu, že predmetný plynomer je nainšalovaný

na novom odbernom mieste a nie je možné, aby plynomer bol odoslaný na Slovenskú legálnu
metrológiu a bola vykonaná skúška meradla so stavom plynomeru 06060 v zmysle vyhl. ÚNMS SR č.
210/2002 Z.z. Vzhľadom na to, že znalec nezabezpečil metrologické skúšky meradla, nemohol teda ani
objektívne posúdiť, či sa jedná o neoprávnený odber plynu. Odpovede na otázky, ktoré boli položené
zadávateľom znalcovi žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že došlo k zásahu do mechanickej

časti meradla-plynomeru a teda neoprávnenému odberu v zmysle § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. Zo
záveru vyplýva, že znalecký posudok č. 295/PL-2014 je vypracovný v rozpore so zákonom č. 382/2004
Z.z. § 17 ods. 6 a teda je nepreskúmateľný. SPP a.s. nepreukzal, že došlo k zásahu do mechanickej
časti určeného meradla-plynomeru č. XXXXXXII-XXXX a teda k neoprávnenému odberu v zmysle § 82
zák. č. 251/2002 Z.z. Plynomer - určené meradlo výrobné číslo rok výroby 1995 mal byť úradne overený

v roku 1995 a následné overenie sa malo vykonať v roku 2005 v súlade s Rozhodnutím č. 499/320/90
FÚNM, Praha, zo dňa 04.01.1990 podľa bodu 6. Meradlo č. 911531II-1995 malo byť overené v roku 2005
podľa zák. č. 142/2000 Z.z., no SPP-dsitribácia, a.s. nainstalovala odberateľovi na odbernom mieste
XXXXXXXXXX plynomer s výrobným číslom 911531II-1995 vyrobený v roku 1995 a s overením až v
roku 2010.

21. Svedkyňa D. C. na pojednávaní pri výsluchu uviedla, že je zapísaná v dvoch odvetviach, jedno
odvetvie je tepelná energetika, tá skúma javy, procesy a ich hodnotí zariadenia, ktoré slúžia na
premenu tepelnej energie na elektrinu a druhé odvetvie vykurovanie a vykurovacie zariadenia, ktoré
taktiež hodnotí javy, procesy a zariadenia, ktoré slúžia na vykurovanie, je to v zmysle inštrukcie č.

7 z roku 2009 MS SR. Pri vypracovaní znaleckého posudku nemala k dispozícii plynomer. Plombu
videla po vypracovaní znaleckého posudku. Pri vypracovaní posudku mala k dispozícii posudok J..
R., fotodokumentáciu a listiny predložené PZ žalovanej. Nemá oprávnenie vyjadrovať sa k overovacím
značkám (plomby), nie je zapísaná v odvetví mechanoskopia. Plomba je zabezpečovací prvok. Plomby
sú zabezpečovacie, overovacie a prevádzkové plomby. Prevádzkové plomby neboli porušené. Tak to

bolo v montážnom liste od žalobcu. Plomba zabezpečuje proti manipulácii s počítadlom. Metrológiou
musí byť preukázané, že došlo k zásahu do mechanickej časti počítadla. Podľa zákona pri poškodení
sa má za to, že ide o neoprávnený odber. Podľa môjho názoru nie, pretože ide aj o trestný čin, v prípade
poškodenia overovacej značky. Zaisťovacie prvky chránia meradlo pred neoprávnenou manipuláciou.
Zaisťovací prvok je súčasťou plomby. Na otázku či došlo k porušeniu plomby na meradle, uviedla, že

plomba bola poškodená tým, že bol poškodený zaisťovací prvok. Poškodenie plomby je dôvodom zániku
platnosti overenia.Pracujeajsozákonomometrológii,platnosťzanikápripoškodení.„10M43“znamená
2010, teda rok overenia, M43 je overovateľ, v tomto prípade SPP Distribúcia. Z Úradu pre metrológiu
vyplýva kto je overovateľom. Predložila súdu zoznam autorizovaných organizácií zo dňa 30.6.2007 z
ktorého pod bodom 2.3. vyplýva, že M43 autorizuje SPP Distribúcia a.s. Meradlo má platnosť 10 rokov,

záleží to od typu a od spotreby v zmysle vyhlášky 210 z roku 2000 a prílohy č. 6. Pri väčšej spotrebe
môže mať aj 5 rokov. Na meradle v čase odberu žalovanej bola značka z roku 2010. Meradlo vyrobené v
roku 1995 sa overuje v roku 2005. Ak bolo overené v roku 2010, platnosť overenia je do 2020. Meradlo jevo vlastníctve SPP, jeho evidencia je v zmysle ISO dôležitá vrátane montážnych listov. Ak bolo meradlo
v sklade a nepoužívalo sa, je to preukázateľné ako rodný list meradla.

22. Zo zoznamu autorizovaných osôb ku dňu 1.9.2014 z bodu 2.1 predloženého žalobcom vyplýva, že
overovateľom M43 je Plynárenská metrológia s.r.o.

23. Zo zoznamu organizácií autorizovaných na výkon overovania určených meradiel ku dňu 30.06.2007
z bodu 2.3. vyplýva, že overovateľom M43 plynomery je SPP-distribúcia, a.s.

24. Z listu Plynárenská metrológia, s.r.o. zo dňa 07.11.2017 vyplýva, že meradlo na odbernom mieste
č. B výrobca PEMAGAS, Typ meradla/veľkosť MKM G6 P21, výrobné číslo XXXXXXXXXXXX, vyššie
uvedený plynomer bol overený dňa 08.11.2010 s platnosťou 10 rokov v autorizovanom meracom
stredisku Bratislava. Bolo osadené plastovou zaisťovacou plombou v kryte číselníka s označením M43
10 s dvoma postrannými zasisťovacími prvkami zabraujúcim jej vytiahnutia. Platnosť overenia na deň a

mesiac je zmenou legislatívny platná na meradle overené až od 01.09.2004.

25. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

26. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len “OZ”), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

27. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

28. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

29. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

30. Podľa 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

31. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (v texte tiež len “ZoE”),
neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované
prevádzkovateľom siete.

32. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi

zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a
prevádzkovateľovi distribučnej siete.

33. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a

spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podla § 95 ods. 1 písm. 1).

34.Podľa§82ods.4ZoE,akideoprvýneoprávnenýodberplynuodberateľaplynuvdomácnostimeraný
meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynusaurčíakocenaneoprávneneodobratéhomnožstvaplynuurčenéhopomocoutypovéhodiagramu
dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom
istom odbernom mieste sa použije postup podla odseku 3.

35. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, platnosť overenia určeného meradla
zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo
zabezpečovacia značka.36. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len
“ZoZ”), písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver,
e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku.

37. Podľa § 17 ods. 6 ZoZ, titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca,
označenie “znalecký posudok”, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu
znaleckého skúmania. „Úvod" obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký
posudok použije. V časti “posudok” znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností,

na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k
odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti “záver” znalec
odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku
musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku
môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať
údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou

a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v
znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti
“posudok”.

38. Podľa § 209 ods. 1 a 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou

bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. (1) Ak je spolu so žalobou predložený súkromný
znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec
si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. (2)

39. Podľa Čl. 15 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnoti súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (1) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. (2)

40. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

41. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

42. Súd vyhodnotil, že v prejednávanej veci ide o nárok na náhradu škody vzniknutú v príčinnej súvislosti

s neoprávneným odberom plynu. Žalobca je distribútor zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí,
cez ktoré sa vedie zemný plyn. Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje
plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá
prevádzkovateľ distribučnej siete. Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobca do siete
plyn dodávať, tento predáva dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým

odberateľom. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí,
že ak zanikla platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý
vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom
spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho
dodávateľ, pretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v

prípade, ak toto bolo zistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná
sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi

43. Žalobca spolu so žalobou predložil znalecký posudok znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie
Mechanoskopia. Súčasťou znaleckého posudku pôvodne nebola doložka v zmysle § 209 ods. 2 CSP.

Predmetná doložka bola súdu predložená na pojednávaní dňa 19.06.2017.

44. Zákonom predpísané náležitosti písomne vyhotoveného znaleckého posudku upravuje § 17 ZoZ,
ktorý v odseku 6 požaduje, aby znalec v časti "posudok" uviedol opis predmetu znaleckého skúmania
a skutočnosti, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, aby tiež uviedol postup, na ktorého

základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh.
Zároveň zákon požaduje, aby celková skladba znaleckého posudku umožňovala preskúmať jeho obsah
a overiť odôvodnenosť postupov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na plombe plynomera došlo k
odstráneniu jedného zaisťovacieho prvku plomby, avšak sporné bolo, kedy a ako k tomuto poškodeniuprišlo. Sporné bolo taktiež, či toto poškodenie napĺňa zákonnú definíciu “porušenia zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii”.

45. V znaleckom posudku predloženom žalobcom sa v rámci opisu postupu znalca pri znaleckej
činnosti uvádza, že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Na plombe sa
nachádza označenie “10 M43”. Optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie
jedného zaisťovacieho prvku plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily, na
základe optického skúmania môže predpokladal, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a

kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Na otázku, či bola overovacia-
zabezpečovacia značka poškodená, uvádza, že zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho
prvku. Sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou
toho istého nástroja.

46. V znaleckom posudku predloženom žalovaným sa naopak konštatuje, že je vysoko

nepravdepodobné, že by odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby uvádzanom v ZP č. 295/
PL-2014došlokmanipuláciismeradlomplynomeru.Jenespochybniteľné,žeplynomer-určenémeradlo
typu MKM G4 s výrobným číslom 911531II-1995 nebol overený v roku 2005 a nie je možné z povahy
věci zistiť ani prvotné úradné overenie plynomeru s výrobným číslom XXXXXXX-XXXX nakoľko vlastník
určeného meradla nemá tieto doklady v archivácii. Nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané,

že došlo k mechanickému zásahu do meracej časti plynomeru - meradla č. XXXXXXII-XXXX a teda
k neoprávnenému odberu. Nie je možné overiť postup a závery znaleckého posudku č. 295/PL-2014
z dôvodfu, že predmetný plynomer je nainšalovaný na novom odbernom mieste a nie je možné, aby
plynomer bol odoslaný na Slovenskú legálnu metrológiu a bola vykonaná skúška meradla so stavom
plynomeru 06060 v zmysle vyhl. ÚNMS SR č. 210/2002 Z.z. Vzhľadom na to, že znalec nezabezpečil

metrologické skúšky meradla, nemohol teda ani objektívne posúdiť, či sa jedná o neoprávnený odber
plynu. Odpovede na otázky, ktoré boli položené zadávateľom znalcovi žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázali, že došlo k zásahu do mechanickej časti meradla-plynomeru a teda neoprávnenému
odberu v zmysle § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. Zo záveru vyplýva, že znalecký posudok č. 295/PL-2014
je vypracovný v rozpore so zákonom č. 382/2004 Z.z. § 17 ods. 6 a teda je nepreskúmateľný. SPP a.s.

nepreukzal, že došlo k zásahu do mechanickej časti určeného meradla-plynomeru č. XXXXXXII-XXXX a
teda k neoprávnenému odberu v zmysle § 82 zák. č. 251/2002 Z.z. Plynomer - určené meradlo výrobné
číslo rok výroby 1995 mal byť úradne overený v roku 1995 a následné overenie sa malo vykonať v roku
2005 v súlade s Rozhodnutím č. 499/320/90 FÚNM, Praha, zo dňa 04.01.1990 podľa bodu 6. Meradlo
č. XXXXXXII-XXXX malo byť overené v roku 2005 podľa zák. č. 142/2000 Z.z., no SPP-dsitribácia, a.s.

nainstalovala odberateľovi na odbernom mieste XXXXXXXXXX plynomer s výrobným číslom XXXXXXII-
XXXX vyrobený v roku 1995 a s overením až v roku 2010.

47. V konaní teda neboli bezpečne preukázané okolnosti nevyhnutné pre posúdenie nároku na náhradu
škody.

48. Preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle a preukázanie
odberu plynu takýmto meradlom samo o sebe nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody, pretože žalobca je tiež povinný preukázať, že mu skutočne vznikla škoda, keď samotný vznik
škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky.

49. Ustanovenie § 59 ods. 2 ZoE totiž jednoznačne predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu,
za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii (čo však v konaní preukázané nebolo), má za následok vznik škody.

50. Je teda povinnosťou žalobcu preukázať, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany
žalovaného mu vznikla skutočná škoda.

51. Súd pritom dáva do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26Co/291/2014 zo
dňa 25.08.2015, v ktorom odvolací súd uvádza, že odberateľovi (žalovanému) vznikne povinnosť

uhradiť prevádzkovateľovi prepravnej siete (žalobcu) skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla - teda
základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočne vzniknutej škody. „Nie je možné súhlasiť
s tvrdením žalobcu, že predpokladom (úspešného) uplatnenia nároku na náhradu škody je v tomto
prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie skutočnosti, že na meradle bolo porušenézabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu.
Odvolací súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona nezbavujú žalobcu povinnosti preukázať,
že mu vznikla skutočná škoda (v zmysle vyššie uvedeného). Samotný vznik škody tiež nie je možné

zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať
iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody
preukázaný.“

52. Súd vychádza z toho, že základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou. Pričom všetky uvedené skutočnosti musia byť preukázané. Vyššie uvedené zistenia viedli súd
k záveru, že v konaní nebolo žalobcom jednoznačne a bez pochýb preukázané, že došlo k porušeniu
zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu zemného plynu
(protiprávny úkon) ani ku vzniku škody. Napriek tomu, že v danom prípade nároku na náhradu škody

nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, mal súd
za to, že žalobca nepreukázal predpoklady objektívnej zodpovednosti, keď neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ani toho, že mu vznikla
škoda, teda nepreukázal ani protiprávny úkon, ani vznik škody, z čoho súd vyvodil ten právny záver, že
žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju vo výroku II. zamietol.

53. Súd konštatuje, že ak sa žalobca domáha náhrady škody, musí preukázať, že mu škoda skutočne
vznikla, pričom nemôže ako dôvod vzniku použiť vyhlášku (tá slúži len na určenie výšky), resp. typový
diagram, ale musí ako prvú podmienku riadne preukázať vznik škody, čo sa však v tomto konaní nestalo.
Vychádzajúctakzvykonanéhodokazovaniapovažovalsúdnárokžalobcunanáhraduškodyspôsobenej

neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným za neopodstatnený.

54. Žalobca tak v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu protiprávneho
úkonu - neoprávneného odberu zemného plynu, preto nemôže byť ani splnená podmienka existencie
príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom zemného plynu a škodou.

55. Žalobca nepreukázal, že by v súvislosti s neoprávneným odberom zemného plynu na odberom
mieste žalovaného prebiehalo trestné konanie vo vzťahu k žalovanému alebo iným osobám, resp. že by
žalobca v súvislosti s týmto odberným miestom vystupoval v trestnom konaní ako poškodený. Súd sa
takisto stotožnil s tým, že prípadný verejnoprávny vzťah žalovaného a obchodnej inšpekcie nemá vplyv

na skúmanie súkromnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

58. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný,
a to tak čo do zastavenej časti, ako aj čo do zamietnutej, z čoho vyplýva jeho úspech v rozsahu 100%.

To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku.

59. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 10C/449/2015-181 bolo svedkovi J.. W. R. priznané svedočné vo
výške 4,50 eur, ktoré bolo poukázané zo štátnych rozpočtových prostriedkov, čím v konaní vznikli trovy

štátu, ktoré je potrebné nahradiť.

60. Súd rozhodol o trovách štátu podla čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP,
keď vo výroku IV. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, a
to podľa rozsahu jeho neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 100 %.

61. O výške náhrady trov konania žalovaného (výrok III.), ako aj o výške náhrady trov konania štátu
(výrokIV.)buderozhodnutévzmysle§262ods.2CSPpoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,

ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.).