Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216849
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214216849.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: K. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. E. XXXX/XX, M., o vymoženie sumy vo výške 1.031,69 eura s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 15Er/1009/2014-18 zo dňa 10.
júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, zo dňa 30.05.2014 o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod č. 15Er/1009/2014 (EX 27940/14). Svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku,
§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, konštatujúc, že žiadosť súdneho
exekútora nebola dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom Trnavská cesta 70, Bratislava, sp.zn. SR 4243/06 zo dňa 21.09.2006. Preskúmaním zmluvy

o úvere č. 4072668 zo dňa 10.04.2006 a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že
v bode 17 je uvedené: "všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský
súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa

vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde

bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade
s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu." Súd prvej
inštancie uviedol, že z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy je zrejmé, že oprávnený ponúkol svoje služby
spotrebiteľom prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v
ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre rozhodcovskú doložku, ktorá je
súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úverového rámca. Táto doložka, ktorá nebola povinnou

individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporua ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania
spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto
prípadedodávateľ,čižeoprávnený,pretožetentozostavilznenierozhodcovskejdoložkyvosvojejvopred

pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Mal za to, že predložený rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Konštatoval,

že vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto
neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku
brániacu vykonaniu exekúcie, preto vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a

vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie. Poukázal na to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie
§ 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť

exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým
mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje ust. § 34
zákonaorozhodcovskomkonaní,pričompreskúmavanímmateriálnejstránkyzisťujeexekučnýsúd,čisú

splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Podľa názoru oprávneného v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a
úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na
také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať
o dôvody právneho posúdenia veci. Svoje závery oprel aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000.

Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa
oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd
prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal na
to, že s povinnou uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasledujúce zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mala
povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere

na všeobecný súd. Podľa názoru oprávneného cieľom ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.

3.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie

súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 10.06.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho

procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase
účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného

sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a

konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. V prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa 30.05.2014 spísaným pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60,
domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 1.031,69 eura s príslušenstvom.
Exekučným titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská, a.s. so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 70, zo dňa 21.09.2006 sp.zn. SR 4243/06,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2006 a vykonateľnosť dňa 02.11.2006. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvoinštančnému súdu dňa 17.09.2014, o ktorej
súd následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody

opakoval.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere zo dňa 10.04.2006 uzatvorená medzi
oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorená štandardným formulárovým systémom.

V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie týkajúceho
sa vyhlásenia za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 17

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a dodáva, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu
na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto
rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom

exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľovi bolo zároveň
týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok
na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky).

Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul.
Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou

stranou typizované (formulárová, typová, tiež adhézna) zmluvy a navyše aj rozhodcovské zmluvy
predkladané oprávneným sú typizované. Preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom
konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver treba prijať bez ohľadu
na to, že oprávnený v zmluvných podmienkach iba alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovskýmsúdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a
obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto veci exekučným titulom, pričom práve
túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. Iba skutočnosť, že v zmysle

zmluvných dojednaní sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd nemá za následok platnosť
celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že zmluva, ktorú povinná podpísala je typovou
zmluvou, povinná nemala možnosť jej obsah meniť a tak nemala ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú
doložku, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie
zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy
považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny
exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

14. Pre vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).