Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/709/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116219346
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4116219346.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: T. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, I.
U., o zaplatenie 520,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu v Nitre zo dňa 29. septembra 2016 č.k. 25Csp/5/2016-23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 520,55
eura do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, v zvyšku žalobu zamietol.

1.1. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca a žalovaná dňa 18. 04. 2006

uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Žalovaná sa dostala do
nepovoleného prečerpania účtu, ktorý žalobca uzavrel dňom 14. 08. 2015. Žalobou si uplatniť nárok na
zaplatenie sumy 520,55 eura s 28% úrokom zo sumy 520,55 eura od 15. 08. 2015 do zaplatenia s tým,
že má nárok na úrok z úveru až do zaplatenia celého dlhu.

1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 51§ 52 ods. 1, ods.

2, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2, § 488, § 511 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2, § 546, §
559 ods. 1, ods. 2, § 657, § 658 ods. 1, § 879j, § 778 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb.
v znení neskorších predpisov) a § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka.

1.3. Zmluvu uzavretú medzi žalovanou a žalobcom o povolenom prečerpaní posúdil ako zmluvu
spotrebiteľskú, aplikujúc i ex offo ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Konštatoval, že uzavretá zmluva je síce absolútnym obchodným vzťahom, zároveň však ide o
spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona
o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy, v postavení dodávateľa a
spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť
obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenie § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, a príslušné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Vychádzal z

pravidla zakotveného v ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Poukázal na ustanovenie § 23a
ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého sa na spotrebiteľské zmluvy použijú primerane
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Za preukázanú mal skutočnosť, že žalovaná nesplnila svoju
povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi, preto žalobu žalobcu považoval v časti istiny 520,55 eura za

dôvodne podanú. Žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky, ktoré žalovaná nevrátila. V rozpore s
citovanými zákonnými ustanoveniami súd považoval nárok žalobcu, kde si uplatňoval úrok z úveru i dobudúcnosti, po splatení dlhu. Zmluva o bežnom účte, či povolenom prečerpaní boli časovo ohraničené
do jej ukončenia zmluvnými stranami, po tomto dátume si už žalobca nemohol uplatňovať úrok, le len
úrok z omeškania, čo však nežiadal. Úrok je možné uplatňovať iba v prípade, že si to účastníci výslovne

dohodli a aj to len počas obdobia, na ktorý si to dohodli. Zo zmlúv strán sporu vyplýva, že tieto si dohodli
úrok do splatenia debetu. Zmluva bola vopred pripravená (formulárový typ zmluvy) a atak ho nemožno
považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu. V časti vyčísleného
úroku v sume 28% zo sumy 520,55 eura od 15. 08. 2015 zamietol súd prvej inštancie žalobu žalobcu
s tým, že nepriznal tento nárok na úrok po splatnosti, zrušení zmluvného vzťahu, účtu, pretože podľa

ustálenej súdnej praxe, dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria iba do
splatnosti dlhu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo 143/98,
rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Co/527/2015 zo dňa 02. 12. 2015. Splatnosť dlžnej sumy
nastala dom 14. 08. 2015, kedy žalobca zatvoril účet žalovanej. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a
musí platiť úroky z omeškania, nakoľko v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo b y

spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami.

1.4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie nerozhodol.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca v zamietajúcej časti úroku 28% ročne

zo sumy 520,55 eura od 15. 08. 2015 do zaplatenia. Rozsudok v tejto časti považuje za nesprávny,
nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodí tým, že dohodnutý obchodný
úrok patrí veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, nie do splatnosti dlhu. Nestotožnil
sa s aplikáciou rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/143/98, nakoľko toto rozhodnutie sa
netýka samotného uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov

po zosplatnení úveru. Poukázal na ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov v dojednanej výške. Podľa jeho
názoru má veriteľ nárok pri omeškaní dlžníka s platením úveru jednak na úrok z úveru a jednak na úrok
z omeškania. Rozhodujúca je dohoda uvedená v zmluve.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním i žalovaná. Poukázala na svoju finančnú situáciu
s tým, že poberá iba invalidný dôchodok vo výške 152 eur, má zdravotné problémy a z uvedenej sumy
živí aj deti.

4. Strany sporu sa vzájomne k odvolaniam nevyjadrili.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie, či zmenu napadnutého
rozsudku a preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil
a podľa § 391 ods. 2 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.
6. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 520,55

eura s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 520,55 eura od 15. 08. 2015 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobca si nárok uplatnil z titulu nepovoleného prečerpania na účte vo výške 520,55 eura. Dňa
14. 08. 2015 žalobca účet žalobkyne zatvoril s tým, že dlžnú sumu vo výške 520,55 eura previedol na
svoj pohľadávkový účet. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila.

6.1. Súd prvej inštancie žalobe v časti istiny, t.j. vo výške 520,55 eura, vyhovel a zaviazal žalovanú k
náhrade tejto sumy žalobcovi. Vo zvyšnej časti žaloby, nárok žalobcu na zaplatenie úroku z poskytnutých
finančných prostriedkov vo výške 28% z tejto dlžnej sumy od 15. 08. 2015, zamietol. Dôvodil tým, že
uzavretím účtu sa stal dlh splatným naraz a žalobcovi úrok z istiny vo výške 28% od zosplatnenia, t.j.
od 15. 08. 2015 neprináleží. Mal by nárok na úrok z omeškania, ktorý si však neuplatnil.

6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa v zamietajúcej časti úroku z poskytnutých finančných
prostriedkovvovýške28%ročnezosumy520,55euraod15.08.2015,nestotožnilžalobca.Namietal,žepodľa ustanovení Obchodného zákonníka a podľa zmluvy mu prináleží úrok z poskytnutých finančných
prostriedkov až do zaplatenia, nie do zosplatnenia.

6.3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním i žalovaná, ktorá však odvolacie dôvody
nešpecifikovala a neuviedla, prečo rozsudok súdu prvej inštancia napáda odvolaním, poukázala iba na
zlú finančnú situáciu.

7. Odvolací súd, pred rozhodovaním o odvolaní žalobcu a žalovanej v danej veci, podrobil prieskumnej

činnosti napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je možné
odvolacím súdom preskúmať. Nepreskúmateľnosť rozsudku vo svojej podstate zakladá porušenie
základného práva strany súdneho sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach
právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných
vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych

podmienkach SR ustanovovalo do 30. 06. 2016 ustanovenie § 157 ods. 2 OSP a od 01. 07. 2016
ustanovenie § 220 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, jasne, stručne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného
ustanovenia tak OSP, ako aj CSP, pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je
v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia
extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď
právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len

všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia
vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, v ktorom sa vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve

zvoleným spôsobom), odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť
preskúmateľné.

8. Preskúmaný rozsudok súdu prvej inštancie v danej veci však tieto požiadavky absolútne nespĺňa a
to z viacerých dôvodov.

8.1. V prvom rade je potrebné upriamiť pozornosť súdu prvej inštancie na skutočnosť, že Zmluva o

spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb bola uzavretá dňa 18. 04. 2006 medzi Dexia
banka Slovensko a.s. a žalovanou (ďalej len „predmetná zmluva“). Žalobou sa v danej veci žalobca,
ktorým je Prima banka Slovensko, a.s., domáha od žalovanej zaplatenia sumy 520,55 eura s 28%
ročným úrokom od 15. 08. 2015 do zaplatenia. Právnym nástupníctvom žalobcu po Dexia banke, a.s. sa
súd prvej inštancie vôbec nevenoval a s touto skutočnosťou sa vôbec nezaoberal a vec prejednával so

žalobcom, ako aktívne legitimovanou stranou sporu. Ďalej zrejme ušlo pozornosti súdu prvej inštancie,
že žalobca predložil ako dôkaz všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., ktorých
účinnosť bola od 01. 07. 2016, napriek tomu, že predmetná zmluva bola uzavretá 18. 04. 2006, k
uzavretiu účtu zo strany žalobcu došlo dňom 14. 08. 2015, preto nie je odvolaciemu súdu zrejmé, na
aké právne skutočnosti boli všeobecné podmienky, účinné od 01. 07. 2016, aplikované v danej veci a

aké skutočnosti mienil žalobca týmito všeobecnými podmienkami preukázať.

8.2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobcu v časti zaplatenia istiny vo
výške 520,55 eura a úrok vo výške 28% ročne od 15. 08. 2015 zamietol dôvodiac, že úrok v tejto výškeprináleží žalobcovi iba do splatnosti, zrušení zmluvného vzťahu - účtu, keď na daný spor aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Odvolací súd sa s týmto záverom
súdu prvej inštancie nestotožnil a napadnutý rozsudok vyhodnotil ako predčasne vydaný. V prvom rade

si súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil, či ide o plnenie zo zmluvy, resp. o aké plnenie v danom
prípade ide. Následne sa vôbec nezaoberal platnosťou uzavretia predmetnej zmluvy, ktorú vyhodnotil
ako zmluvu spotrebiteľskú. Je nepochybné, že predmetná zmluva - Zmluva o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bolo zriadenie osobného účtu žalovanej a nebolo
povolené prečerpanie účtu, je zmluvou spotrebiteľskou, avšak s určitosťou je možné konštatovať, že nie

je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Žalobca tak v podanej žalobe, ako aj v priebehu konania tvrdil, že
dňom 14. 08. 2015 došlo k uzavretiu účtu. Súd prvej inštancie sa s týmto inštitútom vysporiadal tak, že
zatvorením účtu došlo k zrušeniu zmluvy a zmluva zanikla ako celok, neuviedol však ku ktorému dňu
k tomuto úkonu došlo a či k nemu došlo právne platným spôsobom, t.j. na základe zmluvy, či zákona.
Nevysporiadal sa dostatočným spôsobom ani s následkami a dôsledkami tohto inštitútu - zatvorenia
účtu v tom smere, či „zatvorením účtu“ dochádza k odstúpeniu od zmluvy, alebo iba dňom zatvorenia

účtu končí platnosť zmluvy, resp. či sa zmluva zrušuje od začiatku. Predmetná zmluva (ani žalobcom
predložené všeobecné podmienky), takéto ukončenie zmluvy (zatvorenie účtu) vôbec nepredpokladá.
Ukončenie poskytovania produktov a služieb je uvedené v bode IV. a V. zmluvy. Všeobecné obchodné
podmienky, ktoré predložil žalobca, a ktoré sú účinné až od 01. 07. 2016, teda ani nie v čase tohto
právneho úkonu, v bode 3.11.5 upravujú odstúpenie od zmluvy o bežnom účte bankou a v bode 3.12

rieši nepovolené prečerpanie ako porušenie zmluvných povinností, s tým že ak nepovolené prečerpanie
nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať a po dobu nepovoleného prečerpania
je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu“. Odvolací súd však opätovne poukazuje na skutočnosť, že predložené
všeobecné podmienky žalobcom, neboli účinné ani v čase uzatvorenia zmluvy ale ani v čase uzatvorenia

účtu žalovanej, preto ich na daný prípad nie je možné aplikovať. Odvolací súd iba na ozrejmenie svojho
názoru uviedol ustanovenia týchto obchodných podmienok. Ak teda v danej veci žalovaná prečerpala
finančné prostriedky na jej účte, t.j. čerpala finančné prostriedky žalobcu, ktoré jej zmluvne neposkytol,
porušila tým zmluvné podmienky predmetnej zmluvy. Toto porušenie zmluvných povinností zakladalo
oprávnenie žalobcovi odstúpiť od zmluvy. Žalobca však tvrdí, že „uzavrel účet“ a finančné prostriedky,

ktoré žalovaná neoprávnene vyčerpala, previedol na pohľadávkový účet. Za situácie, že žalovaná
porušila zmluvné povinnosti, žalobcovi prečerpané finančné prostriedky nevrátila, porušila zmluvné
povinnosti a žalobcov úkon „uzatvorenie účtu“ vykazuje znaky odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od
zmluvy musí vykazovať tak formálne ako aj zákonné náležitosti, ktorými sa súd prvej inštancie vôbec
nezaoberal. Súd prvej inštancie „uzatvorenie účtu“ vyhodnotil ako zrušenie, zánik zmluvy, neuviedol

však či s dôsledkami odstúpenia od zmluvy, alebo s dôsledkami ukončenia zmluvného vzťahu ku dňu
14. 08. 2015. V každom prípade však ukončenie zmluvy, či v dôsledku odstúpenia, alebo zániku zmluvy
k tomuto dňu, bol žalobca povinný oznámiť žalovanej. Žalobca ako dôkaz tejto skutočnosti predložil
súdu prvej inštancie iba „výpis z účtu za obdobie od 01. 08. 2015 do 14. 08. 2015, z ktorého však vôbec
nevyplýva, že by bol „uzavrel účet“, či odstúpil od zmluvy, resp. či ukončil platnosť zmluvy výpoveďou,

či inou právnou skutočnosťou. Súd prvej inštancie iba prevzal tvrdenie žalobcu, že došlo k „uzatvoreniu
účtu týmto dňom“, pričom sa vôbec platnosťou tohto úkonu nezaoberal.

8.3. V prípade, ak v danej veci „uzatvorením účtu“ došlo k odstúpeniu od zmluvy, musí tento úkon
vykazovať splnenie podmienok určených pre platné odstúpenie od zmluvy. To isté platí, aj pre prípad,

ak týmto úkonom došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Žalobca však doteraz žiadnym spôsobom tieto
skutočnosti nepreukázal, nepredložil súdu dôkaz o tom, že zaslal žalovanej odstúpenie od zmluvy,
resp. ukončenie zmluvného vzťahu inou formou. Z doteraz vykonaného dokazovania tieto okolnosti
nevyplývajú. V prípade, ak žalobca platne od predmetnej zmluvy odstúpil a aj v prípade, ak toto
odstúpenie od zmluvy, či ukončenie zmluvného vzťahu inou formou, nie je platné, nastupuje režim

bezdôvodného obohatenia a aplikácia ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pre prípadné
posúdeniebezdôvodnéhoobohateniažalovanejjevšaknevyhnutnézistiť,kedyktomutobezdôvodnému
obohateniu došlo. Žalobca doteraz žiadnym spôsobom nepreukázal a súd prvej inštancie sa tým ani
vôbec nezaoberal, kedy vôbec došlo k nepovolenému prečerpaniu finančných prostriedkov na účte
žalovanej. Dátum prečerpania, t.j. dátum vzniku bezdôvodného obohatenia je nevyhnutné zistiť pre jeho

ďalšie posúdenie a rozhodnutie o vydaní tohto obohatenia žalovanou žalobcovi, a to najmä aj v súvislosti
s aplikáciou ustanovenia § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na ktoré premlčanie je
súd povinný prihliadnuť aj bez vznesenej námietky premlčania žalovanou, ex offo. Dátum, kedy žalovaná
finančné prostriedky na účte prečerpala, nie je zrejmý ani zo žalobcom predloženého výpisu z účtuku dňu 14. 08. 2015, tak ani z jeho ďalších vyjadrení. Touto okolnosťou sa súd prvej inštancie vôbec
nezaoberal.

8.4.Súdprvejinštancievyhodnotilžalobuvčastiuplatnenéhoúrokuvovýške28%ročnezosumy520,55
eura od 15. 08. 2015 do zaplatenia, ako nedôvodný, na základe čoho tento nárok na úrok po splatnosti,
zrušení zmluvného vzťahu vzhľadom na ustálenú súdnu prax, nepriznal. V danom prípade judikatúru,
na ktorú sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku odvolal, nie je možné aplikovať. Predmetná
judikatúra a rozsudok Krajského súdu v Nitre, na ktorý v odôvodnení poukázal, boli aplikované na

prípady nesplatených úverov, na základe platne uzavretých úverových zmlúv. V danom prípade však
žiadna úverová zmluva uzavretá nebola a ani žiadny spotrebiteľský úver poskytnutý nebol. Inštitút
„zosplatnenia“ možno použiť iba v prípade, ak veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky na základe
platne uzavretej úverovej zmluvy a súčasne povolil, resp. dohodol sa s dlžníkom na vrátení dlžnej
sumy v pravidelných splátkach. Pre prípad nesplnenia tejto povinnosti, prichádza do úvahy vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru, kedy veriteľ je oprávnený za splnenia ďalších podmienok, požadovať od

dlžníka zaplatenie celej dlžnej sumy, naraz (tzv. „zosplatnenie úveru“). V danom prípade však nemožno
o „zosplatnení úveru“ vôbec hovoriť, keďže predmetom konania nie je nesplnenie podmienok z úverovej
zmluvy (resp. nesplatenie poskytnutého úveru), ale porušenie zmluvných povinností v súvislosti s
nepovolenímprečerpanímfinančnýchprostriedkovnaúčtežalovanej. Ztohtodôvodupretoniejemožné
ani aplikovať súdom prvej inštancie uvádzané súdne rozhodnutia, podľa ktorých úrok z požičaných

finančnýchprostriedkov,akoodplata,prináležíveriteľoviibadovyhláseniamimoriadnejsplatnosticelého
úveru, t.j. do zosplatnenia úveru a po tomto úkone mu prináležia iba úroky z omeškania. V predmetnej
veci však o takýto prípad nejde.
8.5. Zrejme v danej veci ušlo pozornosti súdu prvej inštancie, že žalobcom uplatnený úrok vo výške
28% ročne nebol medzi stranami sporu vôbec dohodnutý. Z doteraz vykonaných dôkazov výška

úroku pri nepovolenom prečerpaní finančných prostriedkov na účte, nevyplýva zo žiadneho, žalobcom,
predloženého dôkazu. Dôkazné bremeno, že úrok z nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov
medzi stranami sporu bol dohodnutý, resp. že žalobca o tejto výške žalovanú upovedomil (predmetná
zmluva, resp. všeobecné podmienky účinné v čase uzavretia zmluvy), je na žalobcovi, ktorý nárokovanú
výšku 28% musí jednoznačne preukázať. Aj z tohto dôvodu bol záver súdu prvej inštancie o tom, že

úrok vo výške 28% po zosplatnení žalobcovi neprináleží, predčasný, nakoľko ak vôbec nebol dohodnutý,
resp. určený, nie je možné o ňom rozhodovať. Z doteraz vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva,
že žalobca si so žalovanou v zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb,
úrok pre prípad prečerpania účtu, nedohodol. Jeho výška nie je jednoznačne a priamo (28%) uvedená
ani vo všeobecných podmienkach, z ktorého dôvodu je potrebné konštatovať, že žalobca tým, že

nepreukázal dohodu o výške tohto „sankčného“ úroku v prípade prečerpania finančných prostriedkov
na účte žalovanej, je potrebné toto prečerpanie vyhodnotiť ako bezúročné a bez poplatkov. Za situácie,
že žalovaná z účtu, na ktorom nemala dostatok finančných prostriedkov vyčerpala sumu 520,55
eura (prečerpanie finančných prostriedkov na bežnom účte pripustil aj sám žalobca vo všeobecných
podmienkach - bod 3.12), bola povinná vrátiť žalobcovi iba túto sumu, bez akýchkoľvek ďalších úrokov

(s výnimkou úroku z omeškania). V predloženom sadzobníku poplatkov, ktorý však nadobudol účinnosť
až dňa 01. 07. 2016, je ako sankcia v prípade debetných produktov je uvedená iba zmluvná pokuta vo
výške 15 eur.

9. Za situácie, že žaloba v doterajšom konaní nepreukázal, či došlo k platnému ukončeniu zmluvného

vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, bez toho, aby súd prvej inštancie mal vyriešenú otázku titulu
žalobcom uplatňovanej sumy, platnosť či neplatnosť tak predmetnej zmluvy, ako aj jej ukončenia,
a tiež bez toho, aby bol ozrejmený dátum nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na
účte žalovanej, je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie predčasne vydané. Tieto skutočnosti
odôvodňujú záver odvolacieho súdu o jeho nepreskúmateľnosti a dôvodnosti na zrušenie rozsudku súdu

prvej inštancie v celom rozsahu, nakoľko odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie aj žalovaná
a vrátenie veci na ďalšie konanie.

10. V ďalšom konaní súd prvej inštancie predovšetkým si ujasní titul uplatneného
nároku žalobcu (plnenie zo zmluvy, resp. z titulu bezdôvodného obohatenia), tento nárok žalobcu posúdi

zo všetkých aspektov (platnosť uzavretia zmluvy, platnosť „uzavretia účtu“ a jeho dôsledky), ale aj z titulu
premlčania po tom, ako žalobca predloží dôkazy o tom, kedy k nepovolenému prečerpaniu finančných
prostriedkov žalovanou došlo. Až následne sa bude zaoberať nárokom žalobcu aj v súvislosti so
skúmaním podmienok spotrebiteľskej zmluvy, ich prijateľnosťou a neprijateľnosťou, pričom prieskumnejčinnostitiežpodrobídohodnutieúrokuzprečerpanýchprostriedkovajehovýšky.Odvolacísúdupriamuje
v danej veci pozornosť súdu prvej inštancie na ustanovenia § 290 a nasl. CSP, podľa ktorých ustanovení
súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci,

pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 CSP). Vykonávanie dôkazov aj
bez návrhu by malo smerovať nielen k posúdeniu neprijateľnosti tých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy,
na ktorých je založený nárok tvrdený v žalobe, ale malo by smerovať k posúdeniu všetkých okolností
súvisiacich s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy.
Následne vo veci rozhodne, pričom rozhodnutie musí spĺňať podmienky uvedené v ustanovení § 220

CSP tak, aby bolo odvolacím súdom, v prípade podaného odvolania, riadne preskúmateľné. Zároveň sa
v novom rozhodnutí bude zaoberať i námietkami žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní.

11. Odvolací súd záverom iba poznamenáva, že v napadnutom rozsudku, v jeho výroku, súd prvej
inštancie opomenul rozhodnúť o trovách konania strán sporu, hoci v odôvodnení rozsudku takéto
rozhodnutie uviedol.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).