Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/353/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115215959
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8115215959.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX
D., proti žalovanému: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869
464, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 19C/261/2015-17 zo dňa 06.07.2015 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.04.2006 č. 2857526106, uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach
zo mzdy.

Zamestnávateľovi žalobkyne - Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. R. Q., A. XX, XXX XX Q., IČO:
00610577, uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa 27.04.2006 č. 2857526106, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.6.2015

domáhala určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 285756106 zo dňa 27.4.2006 uzavretá
medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela
úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Jedná
sa o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - zmluva o úvere č. 2857526106. Považuje zmluvu
za problematickú - neobsahujúcu náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z. Súčasťou typovej
formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach

zo mzdy a to konkrétne bod II. odsek 3 zmluvy. Žalovaný napriek spornosti požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie,
ktoré by žalobkyni uložilo povinnosť plniť, žalobkyni zamestnávateľ začne vykonávať zrážky zo mzdy a
žalobkyňa nemá možnosť ich zastaviť. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy je rozporný s právom Európskej únie a pre
rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 OZ).

Žalobkyňazároveňpožiadalavydaťpredbežnéopatrenie,ktorýmbyžalovanémubolauloženápovinnosť
zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.04.2006 č. 2857526106 do právoplatného
skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ktorým zamestnávateľ žalobkyne -
Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. R. Q., je povinný zdržať sa vykonávania zrážok na základe
uvedenej zmluvy. Podľa žalobkyne žalovaný už vyzval zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky

zo mzdy. V záujme predídenia vzniku majetkovej ujmy žalobkyňa navrhla, aby sa dočasne zakázal výkon
zrážok zo mzdy, lebo je odôvodnené dočasné opatrenie voči jej zamestnávateľovi.Súd prvého stupňa citujúc ust. § 75 ods. 1, ods. 8 veta prvá, § 76 ods. 1 písm. f/, ods. 2, ods. 4 a
§ 102 ods. 1 O.s.p. skonštatoval, že účelom predbežného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava

pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo
možného rozhodnutia. Vydanie predbežného opatrenia však predpokladá aspoň osvedčenie práva,
resp. osvedčenie ohrozenia tohto práva, a tiež aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej
úpravy.

Predpokladom vydania predbežného opatrenia je preukázanie potreby dočasnej úpravy, resp.
preukázanie skutočností, že existuje obava, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený.

Súd prvého stupňa po oboznámení sa s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a z listinami
pripojenýmiknávrhu(zmluvyoúvere,dohodyozrážkachzomzdy)sastotožnilsoskutkovýmiaprávnymi
dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, návrh považoval za dôvodný a preto mu vyhovel.

V súlade s ust. § 76 ods. 4 O.s.p. ďalšie dôvody neuviedol.

Vyslovil, že o povinnosti náhrady trov predbežného opatrenia rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa bude
konanie končiť.

Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie
odôvodňoval ust. § 205 ods. 2 písm. a/, f/, e/ O.s.p., s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., ako aj §
75 ods. 8 O.s.p., tiež poukázal na čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR a dal do pozornosti skutočnosť, že okresný
súd mu zobral možnosť konať pred súdom a porušil zásadu rovnosti sporových strán, keďže mu spolu
s nariadením predbežného opatrenia nebol doručený návrh na začatie konania a tým mu znemožnil

účinne pripraviť obranu v predmetnom konaní.

Poukázal na judikatúru NS SR sp. zn. 5Cdo/231/2010 a 4Cdo/141/2010. Tiež 2M Cdo/7/2009 a
nález Ústavného súdu SR I.ÚS/344/2010. Uviedol, že okresný súd mu nedoručil návrh na vydanie
predbežného opatrenia tak, ako to predpokladá ust. § 75 ods. 8 veta druhá O.s.p. a v odôvodnení

svojhorozhodnutiasauspokojillenskonštatovaní,žesastotožnilsnávrhomnanariadeniepredbežného
opatrenia.

Kvýškepohľadávkyuviedol,ževedieevidenciuvzmysle§39 anasl.zákonač.483/2001Z.z.obankách
v bankovej knihe, v ktorej údaje sú smerodajné a z hľadiska zhodnotenia ekonomickej situácie banky

podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska. Dokument „Aktuálny stav úveru ku dňu 01.12.2010“ je
výpisom z „Bankovej knihy“, zabezpečuje dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov, tvorí podklad pre
účtovníctvo a je v rámci bankovej praxe považovaný za verejnú listinu.

Žalovaný eviduje voči žalobkyni pohľadávku priznanú právoplatným a vykonateľným rozhodcovským

rozsudkom zo dňa 24.11.2010.

Ďalejuviedol,žedohodaozrážkachzomzdybolaslobodneavážneuzavretávzmysleust.§551zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, má písomnú podobu, obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy,
preto nie je možné namietať jej neplatnosť. Dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom práva, ktorý má

v prvom rade zabezpečovací charakter. Nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak by sa prijala argumentácia žalobkyne, bolo by analogicky
možné napr. ručenie, záložnú zmluvu vyhlásiť, za neprijateľné zmluvné podmienky.

Poukazujúc na čl. 7 ods. 3 Ústavy SR Slovenská republika môže preniesť výkon časti svojich práv na

Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej
únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré
vyžadujú implementáciu, sa vykonáva zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

PodľaodvolateľadohodaozrážkachzomzdyvzmyslejudikatúryESD,jepovažovanávspotrebiteľských

zmluvách za všeobecne prípustnú.

Navrholpretonapadnutéuzneseniezrušiť,návrhzamietnuťazaviazaťžalobkyňunaúhradutrovkonania
žalovanému, alternatívne navrhol zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd po zistení, že žalovanému nebol doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia
obsiahnutý v žalobe, tento nedostatok odstránil tým, že návrh sám doručil žalovanému.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
správne rozhodol a svoje rozhodnutie aj správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových

zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Na doplnenie je potrebné uviesť, že predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§
74 O.s.p.), alebo po začatí konania (§ 102 O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z
dvoch dôvodov, jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, druhým potreba zabezpečiť

výkon súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných
opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery alebo
zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samé konečné rozhodnutie. Predbežné
opatrenie preto mu sí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania
vo veci samej. Podmienkou pre rozhodnutie súdu o podanom návrhu na vydanie predbežného

opatrenia nie je vykonávanie dôkazov v rozsahu predpokladanom v § 120 a § 153 ods. 1 O.s.p.
Vzhľadom k zákonom predpokladanej naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov
súd rozhoduje o predbežnom opatrení na základe osvedčenia tvrdení navrhovateľa, spravidla bez
vypočutia účastníkov. Práva žalovaného účastníka sú chránené jeho oprávnením napadnúť opravným
prostriedkom rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Podmienkyosvedčeniatvrdeniaaskutočnosti,akopostačujúcipodkladprevyhovenienávrhunavydanie
predbežného opatrenia, majú za následok aj to, že konečné rozhodnutie vo veci samej je závislé od
následne vykonaného dokazovania, a že predbežné opatrenie v danom prípade neprejudikuje konečné
rozhodnutie vo veci samej. Navrhovateľovi postačuje k vyhoveniu jeho návrhu na vydanie predbežného
opatrenia iba osvedčiť naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi.

Podmienkou na vydanie predbežného opatrenia na návrh účastníka je vecná súvislosť medzi
navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom ktorý je, alebo má byť predmetom konania
vo veci samej.

Predbežnýmopatrenímmôžesúdnariadiťúčastníkovi,najmäabyniečovykonal,niečohosazdržalalebo
znášal. Predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak
to možno od neho spravodlivo žiadať ( § 76 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p. ).

Z obsahu predmetného spisu bolo zistené, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáhal určenia, že

Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č. 2857526106 zo dňa 27.04.2006 uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovaným je neplatná. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného,
Poštovou bankou, a.s. uzavrela 27.04.2006 formulárovú tipovú spotrebiteľskú zmluvu - zmluvu o
úvere. Táto však neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z. Išlo o formulárovú
zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa a ktorej súčasťou je aj Dohoda o

zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie
zrážok zo mzdy a to napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie a zamestnávateľ začne
vykonávať zrážky z jej mzdy, čo ona nemôže priamo zastaviť. Veriteľ pritom výšku dlhu sám diktuje.
Žiadosť veriteľa zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy preukazovala e-mailovou
korešpondenciou zo dňa 08.01.2015. Podľa žalobkyne Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje úpravu

uvedenú v § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. a preto je podľa § 39 OZ absolútne neplatná.
Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej
predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva.Ako to vyplýva z prílohy žaloby Poštová banka, a.s. poskytla žalobkyni úver vo výške 50.000 Sk a to
na základe zmluvy č. 2857526106 zo dňa 27.04.2006. Súčasťou uvedeného bola aj Dohoda o zrážkach
zo mzdy.

Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa ustálil, že v predmetnom prípade žalobkyňa potrebu
dočasnej právnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi konania osvedčila tým, že sa vedie konanie vo veci
samej a že realizáciou Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje žalobkyňa za neplatnú, môže
byť negatívne zasiahnuté do majetkovej sféry žalobkyne. Účelom predmetného opatrenia totiž nie je

prejudikovať práva a povinnosti účastníkov, ale rýchla úprava ich vzťahov, ktorou sa docieli poskytnutie
okamžitej procesnej ochrany účastníkov pred možnými následkami bezprostredne hroziacej ujmy. Práve
táto bezprostredne hroziaca ujma na strane žalobkyne je evidentná. Pri predbežnom opatrení ide o
úpravu dočasnú, ktorá trvá iba do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Konanie o predbežnom
opatrení v žiadnom prípade nenahrádza základné konanie. V rámci skúmania podmienok pre vydanie
predbežného opatrenia sa nevykonávajú a nevyhodnocujú dôkazy, stačí, aby bolo právo osvedčené.

Právo pritom je osvedčené, ak sa nárok, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, javí ako pravdepodobný.

Preto aj odvolací súd v predmetnom konaní videl potrebu dočasnej úpravy pomerov a tým potrebu
nariadenia predbežného opatrenia tak, ako to vyhodnotil aj súd prvého stupňa. Pred nariadením
predbežného opatrenia sa nevykonávajú dôkazy, tieto budú vykonávané až v konaní vo veci samej. Až

pri rozhodovaní o žalobe bude v konečnom dôsledku vyriešená otázka platnosti dohody uzavretej medzi
účastníkmi konania. Až vtedy bude možné ustáliť, aké nároky medzi účastníkmi bude možné považovať
za relevantné.

K ďalším odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že skutočne súd prvého stupňa nedoručil

žalovanému návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol súčasťou návrhu vo veci samej.
Uvedené procesné pochybenie však odstránil odvolací súd tým, že právnemu zástupcovi žalovaného
doručil žalobu, ktorá obsahovala aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

ĎalšienámietkyuvádzanéodvolateľomvodvolaníatýkajúcesaužplatnostiDohodyozrážkachzomzdy,

v rámci rozhodovania o predbežnom opatrení odvolací súd nevzal do úvahy, lebo tieto budú predmetom
dokazovania a skúmania vo veci samej. V rámci rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie bolo
predmetom záujmu súdov preukázanie podmienok na vydanie predbežného opatrenia. Tieto podmienky
boli tak súdom prvého stupňa ako aj odvolacím súdom zistené, preto správne rozhodol súd prvého
stupňa o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a s jeho rozhodnutím sa stotožňuje aj odvolací

súd.

Odvolací súd ešte uvádza, že žalobkyni ako spotrebiteľke je potrebné poskytnúť ochranu a to najmä za
situácie, keď existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe
„Dohody“ umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú

skutočnosť musí brať súd ohľad. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž umožňuje obísť dôležitý
prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či tieto nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Aj s poukazom na znenie písomných pripomienok európskej komisie vo veci C-30/12 W. X./Pohotovosť,

s.r.o. je zdôraznená správnosť záveru prvostupňového súdu:

„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej
právnej úprave, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných

podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, ale
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenia za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácií zákonov a iných právnych

predpisov a právnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice aleboneumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy“.

V zmysle ust. § 221 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie len ak zastavuje konanie. Nebolo možné preto
napadnuté uznesenie zrušiť tak, ako to navrhoval žalovaný.

Z uvedeného je možné jednoznačne vyvodiť záver o tom, že žalobkyňa osvedčila potrebu dočasnej

úpravy pomerov účastníkov konania a to do skončenia konania vo veci samej.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov postupom
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.

Onávrhužalovanéhonanáhradutrovodvolaciehokonaniavsúvislostisrealizovanýmiúkonmivovzťahu

k predbežnému opatreniu odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za
použitia § 145 O.s.p., z ktorého a contrario vyplýva, že o všetkých trovách konania, t.j. aj o trovách
predbežného opatrenia bude rozhodnuté vo veci samej. Preto o nich nebolo možné teraz rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.