Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/129/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613204942
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8613204942.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62
Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpený JUDr. Peter Škerlík, CSc., advokát, J. Ťatliaka 2051/8,
026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX W., štátny
občan SR, právne zastúpený JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, v konaní
o návrhu žalovaného na obnovu konania vo veci Okresného súdu Svidník pod sp. zn. 6Ro/140/2011,

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 17.6.2014 č. k. 3C/282/2013-35,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í uznesenie súdu prvého stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník uznesením č. k. 3C/282/2013-35 povolil obnovu konania vedeného na Okresnom
súde Svidník pod sp. zn. 6Ro/140/2011. Súd nariadil odklad vykonateľnosti platobného rozkazu zo

dňa 2.8.2011 pod č. k. 6Ro/140/2011-33. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalovaný sa
domáhal obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ a e/ O.s.p., kde vo vzťahu k nemu v konaní
6Ro/140/2011 bolo proti nemu rozhodnuté platobným rozkazom zo dňa 2.8.2011 č. k. 6Ro/140/2011-33
a zaviazaný žalovaný k zaplateniu sumy 915,20 eur s príslušenstvom. Žalovaný so žalobcom uzavrel
zmluvu ako spotrebiteľ, pričom podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). V danom prípade zmluva so
žalobcom obsahovala neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho povinnosti
zotrvať v zmluvnom vzťahu. Táto zmluvná podmienka objektívne je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. V
skrátenom súdnom konaní súd nevykonáva kontrolu neprijateľných podmienok. Pri obnove konania je
možné dosiahnuť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Tu sa poukazuje na rozhodnutie
Súdneho dvora vo veciach Cofidis C 473/00, Mostaza Claro C 168/05, ktoré riešia otázky neprijateľných

zmluvných podmienok, na ktoré prihliada súd z úradnej moci.

Žalobca k návrhu na obnovu konania uviedol, že právna nesprávnosť rozhodnutia nie je dôvodom na
povolenie obnovy konania. Ak sa v konaní nepostupovalo v súlade s § 172 ods. 9 O.s.p., tak zákon
nepozná takýto dôvod obnovy konania. Dôvody obnovy konania nie je možné rozširovať. Súdy nie sú
oprávnené nahrádzať vôľu zákonodarcu neprípustným a protiústavným zásahom súdnej moci do moci

zákonodarnej, čo by bolo popretie samotnej podstaty právneho štátu, t.j. deľby moci. Vecná nesprávnosť
rozsudku nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania (viď rozhodnutie NS SR
vo veci 3Cdo 98/2011). Dôvodom obnovy konania nemôže byť ani nesprávny procesný postup (viď
rozhodnutie NS ČR 26Cdo 1986/2004). Predpokladom povolenia obnovy konania je to, aby skutočnosti,
rozhodnutia a dôkazy, ktoré v dobe pôvodného rozhodovania už existovali, účastníkmi konania nemohli
použiť bez svojej viny. Rozhodnutia, na ktoré žalovaný poukazuje, sú nepoužiteľné aj z dôvodu plynutia

času. Vnútroštátne súdy nie sú povinné znovu skúmať a zrušiť právoplatné rozhodnutia súdu, aj keby
sa ukázalo, že sú v rozpore s právom spoločenstva. Je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdnerozhodnutia, ktoré sa stali konečnými (Tlačová správa k rozhodnutiu Kapferer C 234/04). Právna istota
je jednou zo všeobecných zásad uznaných komunitárnym právom (rozhodnutie Súdneho dvora vo veci
Klihne a Heitz C 453/00).

Podľa judikatúry Súdneho dvora povoľuje sa preskúmavať právoplatné rozhodnutia za splnenia
podmienok, pričom rozhodnutia, na ktoré sa žalovaný odvoláva, sa stali účinnými voči žalovaným
najneskôr 21. dňom po ich zverejnení v Úradnom vestníku. Tieto rozhodnutia boli vydané skôr ako
napadnutý platobný rozkaz. Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať do 3

mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho čau,
keď ho mohol uplatniť. Žalovaný nepodal návrh na obnovu konania v trojmesačnej subjektívnej lehote.

Podľa žalovaného, tomu sa zdala suma uvedená v platobnom rozkazu privysoká, a pri náhodnom
kontakte s JUDr. Ambrózom Motykom v auguste 2013 sa opýtal na možnosť riešenia problému. Tam sa
začalo hovoriť o možnosti obnovy konania.

Súd pri rozhodovaní o obnove konania vychádzal z § 228 ods. 1 O.s.p., kde právoplatný rozsudok môže
účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré
bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (písm. a/), možno vykonať dôkazy, ktoré nemohol
vykonať v pôvodnom konaní (písm. b/), bolo rozhodnuté v neprospech v dôsledku trestného činu sudcu

(písm. c/), Európsky súdny dvor pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru,
že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania (písm. d/), je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev (písm. e/) a možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s
uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie (písm.

f/). Keďže návrh na obnovu konania je možné podať do 3 mesiacov od toho času, keď sa ten, kto obnovu
navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy (§ 230 ods. 1 O.s.p.), preto súd vychádzal z toho, že obnova
konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie. Platobný
rozkaz z 2.8.2011 č. k. 6Ro/140/2011-33 je v priamom rozpore aj s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ,
čo zakladá dôvod na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p., resp. vydaný platobný rozkaz

sa týka zmluvnej pokuty, ktorá bola rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach
iného mobilného operátora určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Preto súd návrhu žalovaného
na povolenie obnovy konania vyhovel.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalobca. Súd sa v povolení obnovy konania odvolával

na nekonkrétne rozhodnutia v iných právnych veciach. Ak tieto rozhodnutia nie sú konkretizované, nie sú
spôsobilým dôvodom na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Obnovu konania nemožno
napadnúť ani prípadné nesprávne právne posúdenie. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 29Cdo
269/2008 rozhodnutie v inej právnej veci nie je samo osebe dôvodom pre povolenie obnovy konania.
Naviac obnova konania neprichádza do úvahy v prípadoch nesprávneho právneho posúdenia veci. Tie

sa dajú napraviť v rámci odporu, odvolania, dovolania, prípadne mimoriadneho dovolania alebo v konaní
o sťažnosti pred Ústavným súdom (viď Nález Ústavného súdu II. ÚS 161/2012-15).

Z hľadiska obsahu rozhodnutia nie je možné viesť žiadnu vážnu diskusiu o existencii dôvodov obnovy
konania. Je nepredstaviteľné, aby právoplatné rozhodnutie malo byť zrušené len preto, že iný súd v inej

veci a medzi inými účastníkmi zaujal iný názor. Riadne opravné prostriedky by tým stratili svoj význam.
Stačilo by počkať na iné rozhodnutie iného súdu a požadovať obnovu konania.

Ak sa vyčíta skutočnosť, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, tak doposiaľ neexistuje žiadne
rozhodnutieSúdnehodvora,ktorýmbysazmluvnápokutavspotrebiteľskýchvzťahochrozoberala.Preto

ani platobný rozkaz nemôže byť s judikatúrou Súdneho dvora v rozpore. Najviac to môže byť v rozpore
s § 172 ods. 9 O.s.p., ale takýto nedostatok nemožno odstrániť prostredníctvom obnovy konania.

ČosatýkanamietaniarozporusrozhodnutímSúdnehodvora,takmusíbyťuvedenýrozporskonkrétnym
rozhodnutím Súdneho dvora, ktoré vecne a personálne súvisí s pôvodným konaním. Aj vo veci Kapferer

sa uvádza, že právo Európskych spoločenstiev nevyžaduje, aby sa § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. vykladal
neprimerane extenzívne.Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal otázkou dodržania trojmesačnej lehoty v súvislosti s dôvodmi
obnovy konania. Naviac sa poukazuje na vec Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores C 240/98 až
C 244/98, ktoré boli vydané viac ako desaťročie pred vydaním platobného rozkazu. Žalovanému nič

nebránilo argumentovať týmito rozhodnutiami a v ich línii. Žalobca navrhuje zrušiť uznesenie súdu
prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť a návrh na obnovu konania zamietnuť. V
prípade, že by odvolací súd odvolaniu nevyhovel, žiada pripustiť dovolanie.

Na odvolacom pojednávaní zástupca žalovaného navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa

s tým, že základom nároku je spotrebiteľský vzťah účastníkov, kde spotrebiteľ je slabšou stranou
zmluvnéhovzťahu.Viackrátbolajudikovanáotázkaneprijateľnejzmluvnejpodmienkyvoformezmluvnej
pokuty, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú od začiatku neplatné. Ak nemal vo veci byť
vydaný platobný rozkaz, tak došlo vo všeobecnosti k porušeniu práv judikovaných Súdnym dvorom pri
ochrane práv spotrebiteľa. Tu súd zanedbal svoju povinnosť ochrany spotrebiteľa z úradnej moci, keď
neposudzoval neprijateľné zmluvné podmienky a vydal vo veci platobný rozkaz. V ďalšom poukazuje

na svoje doterajšie vyjadrenia.

Zástupcažalobcuuviedol,žesúdnerozlišujeslabšiuasilnejšiustranuzmluvnýchvzťahov,pretožezákon
platí pre obe strany rovnako.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal prieskumu napadnutého
rozhodnutia a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Keď okresný súd rozhodoval o pripustení obnovy konania, poukázal na to, že vydanie
platobného rozkazu je priamo v rozpore rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, čo zakladá dôvody obnovy
konania podľa § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p.. Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom

na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo
iného orgánu Európskych spoločenstiev. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa ale nevyplýva, v čom je
rozhodnutie súdu prvého stupňa o vydaní platobného rozkazu v rozpore s konkrétnym rozhodnutím
Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je
nekonkrétne a neurčité z hľadiska toho, prečo je tu daný dôvod obnovy konania v porovnaní s

rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa sa nedá
zistiť, či súd zvažoval včasnosť podania návrhu na obnovu konania s poukazom na § 230 ods. 1 O.s.p.,
že návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu konania
navrhol, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mal uplatniť. V danom prípade je
potrebné porovnať, či konkrétne rozhodnutia Súdneho dvora z určitého dátumu spadajú do trojmesačnej

subjektívnej lehoty, resp. že je možné použitie § 230 ods. 2 O.s.p., že po troch rokoch právoplatnosti
rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedených v § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. (ods. 2 písm. e/
§ 230 O.s.p.). Keďže nie je presne uvedené, kedy sa žalovaný dozvedel o dôvodoch obnovy konania v
súvislosti s konkrétnym rozhodnutím Súdneho dvora v porovnaní s právoplatným platobným rozkazom,
potom je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľným z hľadiska dôvodov povolenia obnovy.

Preto krajský súd ruší uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie v naznačenom
smere.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.