Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniela Linetová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 45C/233/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313213766
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1313213766.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej

veci navrhovateľa: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri Vinohradoch 267,
Bratislava, IČO: 30804191, zastúpený: Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o. Radvanská
21, Bratislava, IČO: 47239411, proti odporkyni: S., zastúpená: W., o zaplatenie 3.657,06 eur s
príslušenstvom takto,

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.657,06 eur spolu s 9,75% ročným úrokom z
meškania zo sumy 1.898,58 eur od 10.03.2013 do zaplatenia, 5,50% ročným úrokom z meškania zo
sumy 451,32 eur od 26.09.2013 do zaplatenia, 5,05% ročným úrokom z meškania zo sumy 1.307,16

eur od 25.04.2015 do zaplatenia a to v pravidelných splátkach vo výške 30,- eur mesačne, vždy do 15.
dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok, počínajúc právoplatnosťou rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 31.07.2013 domáhal sa proti
odporkyni zaplatenia istiny vo výške 2.349,90 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Návrhom na zmenu návrhu zo dňa 21.04.2015 spočívajúcom v rozšírení návrhu domáhal sa zaplatenia
3.657,06 eur spolu s príslušenstvom, o ktorom súd rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 23.04.2015

za prítomnosti účastníkov, ktorým zmenu návrhu pripustil.

Návrh skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ je poskytovateľ sociálnej služby ,ktorú poskytuje na
základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách
účinného od 01.01.2009. Navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s
účinnosťou od 13.12.2010, podľa ktorej navrhovateľ poskytuje odporkyni sociálne služby v zariadení
pre seniorov za úhradu 131,91 eur mesačne. Verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady

za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74 citovaného zákona a v
súlade so Všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške
ekonomicky oprávnených nákladov. Všeobecne záväzným nariadením v zmysle § 72 ods. 2 Zákona o
sociálnych službách je v danom prípade Všeobecné záväzné nariadenie Bratislavského samosprávneho
kraja číslo 31/2009/VZN BSK č.31/2009/, v zmluve medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dohodnutá
úhrada za poskytovanú sociálnu službu vo výške 131,91 eur mesačne podľa VZN BSK č.31/2009.

Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie úhrady za sociálnu službu podľa § 73 zákona o
sociálnych službách, poskytovateľ sociálnej služby a prijímateľ sociálnej služby sú povinní uzatvoriť
dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby. Odporkyňa porušila povinnosť uzatvoriť dodatok k
zmluve o poskytovaní sociálnej služby, predmetom ktorého bolo zvýšenie úhrady za sociálnu službu.Výšku úhrady prijímateľov sociálnych služieb reguluje zákon o sociálnych službách, podľa ktorého
prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom
sociálnej služby podľa § 72 ods. 1 Zákona číslo 448 /2008 Z. z. VZN BSK č.31 /2009 bolo zmenené

prostredníctvom VZN BSK č.39/2010, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 30.12.2010, pričom mesačná
úhrada pripadajúca na odporkyňu podľa VZN BSK č.39/2010 mala byť 268,72 eur. Navrhovateľ v
tejto súvislosti predložil odporkyni Dodatok číslo 1/2011/P k zmluve č.25/ 2010/ P, ktorý k dnešnému
dňu neuzatvorila. VZN BSK č.31/2009 bolo ďalej zmenené prostredníctvom VZN BSK č. 43 /2011 ktoré
nadobudlo účinnosť dňa 06.08.2011, pričom mesačná úhrada pripadajúca na odporkyňu podľa VZN

BSK číslo 43/2011 mala byť 204, 90 eur. Navrhovateľ v tejto súvislosti predložil odporkyni dodatok číslo
3/2011/P k zmluve č.25/2010/P, ktorý k dnešnému dňu neuzatvorila. V dôsledku toho, že odporkyňa
neuzatvorila dodatky o zvýšení úhrad, navrhovateľ zaznamenal stratu v príjmovej časti rozpočtu v
podobe rozdielu medzi odporkyňou zaplatenými úhradami a úhradami, ktoré by mala odporkyňa zaplatiť
podľa dodatkov. Túto stratu musel navrhovateľ vykryť z iných vlastných zdrojov, čím mu vznikla škoda
v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporkyne uzatvoriť dodatok k zmluve o poskytovaní

sociálnej služby, predmetom ktorého bolo zvýšenie úhrady za sociálnu službu. Porovnaním skutočných
mesačných platieb odporkyne za navrhovateľom poskytovanú sociálnu službu s úhradou, ktorú by mala
odporkyňa hradiť v zmysle dodatkov a ku ktorým by navrhovateľovi z titulu dodatkov vznikla pohľadávka,
došlo u navrhovateľa ku škode v období od 01.01. 2011 do 30.06.2013 vo výške 2.349, 90 eur, ktorú
odporkyňa i napriek výzve navrhovateľa zo dňa 05.03.2013 neuhradila.

Súd návrhu vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. 40Ro/1680/2013 - 48 zo dňa
11.09.2013, proti ktorému odporkyňa v lehote stanovenej zákonom podala odpor s odôvodnením. V
dôsledku podaného odporu zo zákona zrušuje sa platobný rozkaz v plnom rozsahu podľa § 174
ods.2 veta prvá O. s. p. Odporkyňa v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietala nárok

navrhovateľa čo do právneho základu a výšky z nasledovných dôvodov.

Navrhovateľ je rozpočtovou organizáciou zriadenou Bratislavským samosprávnym krajom /BSK/ na
poskytovanie sociálnych služieb podľa zákona o sociálnych službách, z titulu právnej úpravy finančného
hospodárenia verejného poskytovateľa sociálnych služieb rozpočtovej organizácii nemohla vzniknúť

škoda, škoda mohla vzniknúť iba BSK ako zriaďovateľovi rozpočtovej organizácie. Namietala platnosť
zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 25/2010/P podľa návrhu zo dňa 15.12.2010 a písomne
uzavretej zmluvy dňa 06.07.2011 v časti týkajúcej sa povinnosti prijímateľa uzatvoriť dodatok podľa
čl. VIII ods. 2 a práva poskytovateľa jednostranne vypovedať zmluvu na základe článku XI. ods. 2
písmena e/ s odvolaním sa na ochranu poskytovanú proti niektorým ustanoveniam v spotrebiteľských

zmluvách. Pri uzatváraní zmluvného vzťahu bol použitý odtlačok okrúhlej pečiatky so štátnym znakom
poskytovateľa na všetkých zmluvných dokumentov, ktorý je formálnym znakom správneho orgánu,
ktorým poskytovateľ nebol a nie je.

V sume úhrady za sociálnu službu, ktorú určil poskytovateľ nie je vyčíslená úhrada za stravovanie ako

aj ostatné obslužné činnosti, ktoré si zabezpečuje odporkyňa sama, pritom pri poskytovaní sociálnej
služby celoročnou pobytovou formou zákonodarca počíta s týmto nákladom v ustanovení § 73 ods. 2
Zákona o sociálnych službách, poskytovateľ falšuje takto výsledok skúmania podľa § 73 ods. 7 alebo
ods. 8 citovaného zákona. Zákon ukladá povinnosť prijímateľovi uzavrieť dodatok k zmluve iba, ak
sa zmenia podmienky poľa § 74 ods. 12 v spojení s § 73 citovaného zákona, neobsahuje žiadnu

sankciu za neuzavretie zmluvy, respektíve jej dodatku. Povinnosť platiť za prijímanú sociálnu službu
podľa dohodnutého vecného rozsahu služby vyplýva priamo zo zákona, pričom cenovým orgánom pre
verejných poskytovateľov je orgán územnej samosprávy a cenu stanovuje VZN.

Odporkyňa žiadala predložiť dôkaz o tvrdení navrhovateľa o tom, že náklady na jedného prijímateľa

zariadení pre seniorov boli v roku 2012 vo výške 531, 83 eur, predložiť ekonomicky oprávnené náklady /
ďalej len EON/ za roky 2011 a 2012 na poskytovanú službu v Zariadení pre seniorov, ktoré prevádzkuje
poskytovateľov Domov sociálnych služieb a Zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch, Bratislava
a to v členení podľa § 35 ods. 1 písmena a/ a službu podľa §35 ods. 1 písmena b/ a podľa §§ 16
až 18 citovaného zákona.

Verejný poskytovateľ zriadený územnou samosprávou nie je oprávnený vymáhať nedoplatky na
úhradáchbezpredchádzajúcehopostupustanovenomvzákone.Navymáhanienesplatenejčastiúhrady
je povinný poskytovateľ a jeho zriaďovateľ na postup podľa § 73 ods. 10 a nasl. zákona v spojení
s prechodným ustanovením účinným od 1.marca 2012. Navrhovateľ nie je oprávnený uplatňovať sipríslušenstvo, úroky z omeškania, rozdiel medzi platbami a požadovanou úhradou nie je záväzkom
odporkyne podľa občianskeho práva ale na základe zákona o sociálnych službách, ktorý patrí do oblasti
práva sociálneho zabezpečenia.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení dňa 06.12.2013 k dôvodom uvedeným v odpore proti platobnému
rozkazu uviedol, že navrhovateľ si uplatňuje voči odporkyni právo na náhradu škody tým, že odporkyňa
napriek zmluvnej povinnosti podľa čl. VIII. ods. 2 zmluvy a zákonnej povinnosti ustanovenia §74 ods.12
Zákona o sociálnych službách neuzatvorila s navrhovateľom dodatky k zmluve, predmetom ktorých
bolo zosúladenie výšky úhrady /zvýšenie úhrady/ podľa VZN. Povinnosť odporkyne platiť za prijímanú

sociálnu službu podľa dohodnutého vecného rozsahu služby vyplýva priamo zo zákona o sociálnych
službách, pričom cenovým orgánom pre verejných poskytovateľov je orgán územnej samosprávy a cenu
stanovuje VZN. Na vznik povinnosti odporkyne platiť za poskytnuté služby je potrebné uzatvoriť zmluvu
podľa § 72 ods. 2 cit. zák., výška úhrady nemôže byť predmetom vyjednávania ale musí byť v súlade
so všeobecne záväzným nariadením, čím zmluva fakticky iba deklaruje výšku úhrady určenú VZN.
Navrhovateľ poukázal na zmenu právnej úpravy poskytovania sociálnych služieb od 01.01.2009,

zásadnou zmenou je to, že seniori už nedostávajú rozhodnutie o výške úhrady za poskytovanú sociálnu
službu / jednostranný právny akt/ako tomu bolo počas starej právnej úpravy podľa Zákona č. 195/1998
Z.z. o sociálnej pomoci od, ktorého sa odvodzovalo povinnosť platiť úhradu. Podľa novej právnej
úpravy Zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách sú prijímatelia sociálnej služby povinní platiť
úhradu poskytovateľom sociálnej služby, ale výška úhrady sa určuje zmluvou a v súlade so všeobecne

záväzným nariadením. Prijímatelia sociálnych služieb ktorí neuzatvoria zmluvu alebo dodatok k zmluve
o poskytovaní sociálnych služieb sa môže vyhýbať vzniku povinnosti platiť vyššiu úhradu, keďže
táto je podľa zákona určovaná zmluvu. Poskytovateľ a prijímateľ sociálnej služby uzatvárajú o výške
úhrady zmluvu, nemajú však právo dojednať inú sumu ako určenú Všeobecným záväzným nariadením
Bratislavského samosprávneho kraja.

K námietkam odporkyne voči obsahu zmluvy ďalej uviedol, že odporkyňa nebola žiadnym spôsobom
nútená k podpísaniu zmluvy ani k prijímaniu sociálnych služieb. Keďže namiesto vydávania rozhodnutí
podľa predchádzajúceho zákona o sociálnej pomoci, nový zákon o sociálnych službách zaviedol
zmluvný princíp, navrhovateľ postupoval pritom podobne a opatril roh zmluvy odtlačkom pečiatky. Bez
ohľadu na správnosť tejto praxe, nemal a ani nemohol mať tento úkon navrhovateľa za následok

uvedenie odporkyne do omylu či neplatnosť zmluvy.
Navrhovateľ nesúhlasil s argumentáciou odporkyne, že zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a
odporkyňou je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva uzavretá podľa § 74 zákona o sociálnych službách
slúži na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme a navrhovateľ neposkytuje na rozdiel od neverejných
poskytovateľov sociálne služby za účelom zisku a teda nerealizuje sociálne služby ako obchodnú

činnosťalebopodnikateľskúčinnosť.Obchodnáčinnosťalebopodnikateľskáčinnosťjepritompojmovým
znakom dodávateľa v rámci spotrebiteľských zmlúv podľa § 53 ods. 1, ods. 3 občianskeho zákonníka.
Účelom existencie navrhovateľa nie je dosahovanie zisku, ale zabezpečenie dostupnosti a kvality
sociálnych služieb pre osoby ktoré sú na ich poskytovanie odkázané / PL.ÚS 13/2009/.

Osobitosťou zmluvného princípu zavedeného zákonom o sociálnych službách je kogentnosť právnej
úpravy ohľadom podmienok zmluvy podľa § 74 zákona o sociálnych službách, preto neobstoja ani
tie námietky odporkyne ktorými namieta obmedzenie zmluvnej voľnosti v súvislosti s formulárovou
zmluvou, nakoľko nielen odporkyňa ale aj navrhovateľ je viazaný zákonom o sociálnych službách,
pričom navrhovateľ ako subjekt verejnej správy môže postupovať iba spôsobom stanoveným zákonom,

v otázke základných náležitostí zmluvy a to predmetu a ceny sa zmluvné strany musia riadiť
ustanoveniami zákona vymedzujúcimi vecný rozsah poskytovanej sociálnej služby a výšku úhrady za
poskytovanie sociálnej služby, ktorú je verejný poskytovateľ sociálnej služby oprávnený od prijímateľa
žiadať. Navrhovateľ ako verejný poskytovateľ sociálnej služby nemôže voľne určovať predmet služieb,
ktoré ponúka svojim klientom a zároveň nemôže voľne a bez zákonných obmedzení určovať cenu, ktorú

má prijímateľ za poskytnutú sociálnu službu zaplatiť. Spôsob určenia výšky úhrady je stanovený v § 72
ods. 2 Zákona o sociálnych službách a zmluvné strany si nemôžu vybrať či podľa neho budú alebo
nebudú postupovať. V rámci tohto spôsobu má kľúčové postavenie VZN BSK č. 31/2009 v znení
neskorších predpisov. Ak teda odporkyňa poukazuje na obmedzenie zmluvnej voľnosti, toto obmedzenie
sa týka oboch zmluvných strán, nielen prijímateľa sociálnej služby.

Odporkyňa ďalej namietala platnosť ustanovení zmluvy, ktoré upravovali povinnosť odporkyne ako
prijímateľa sociálnej služby uzatvoriť dodatok ku v zmluve /článok 8 ods. 2 zmluvy/. Ak sa zmenia
skutočnosti rozhodujúce na určenie úhrady za sociálnu službu, poskytovateľ sociálnej služby akprijímateľ sociálnej služby sú povinní uzatvoriť písomný dodatok k tejto zmluve. Vo všeobecnosti platí, že
zmluvu možno meniť dodatkami, v danom prípade ide o špecifický právny vzťah v tom, že výška úhrady
nie je trhovou cenou ale je regulovaná VZN. Zákonodarca ukladá zmluvným stranám povinnosť uzatvoriť

dodatokkzmluveaksazmeniaskutočnostirozhodujúcenaurčenieúhrady.Odporkyňaneuvádzažiadne
konkrétne dôvody prečo by malo byť neplatné ustanovenie v článku VIII. ods. 2 zmluvy, ktoré ukladá
zmluvným stranám povinnosť uzatvoriť dodatok v prípade zmeny skutočností rozhodujúcich na určenie
úhrady za sociálnu službu, výška ktorej je determinovaná všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Podľa názoru navrhovateľa neobstojí námietka odporkyne voči možnosti výpovede navrhovateľa

upravenejvčlánkuIX.ods.2zmluvyzdôvoduneuzatvoreniadodatkukzmluveodporkyňou.Navrhovateľ
má na základe tohto ustanovenia možnosť nepokračovať v poskytovaní sociálnej služby, ak prijímateľ
sociálnej služby odmieta uzatvoriť dodatok napriek tomu, že sa zmenila výška úhrady. Neuzatvorením
dodatku by sa prijímateľ sociálnej služby mohol chcieť vyhnúť zvýšeniu úhrady v dôsledku zmeny
všeobecne záväzný právnych predpisov. V danom prípade odporkyňa neuzatvorila dodatok číslo 1/2011/
P a dodatok číslo 3/2011/P, ktorý menil úhradu v súlade s VZN BSK, odporkyňa nechcela platiť vyššiu

úhradu, navrhovateľ sa zo sociálnych a ľudských dôvodov rozhodol neukončiť poskytovanie sociálnej
služby výpoveďou hoci to bolo jeho právo, zároveň uviedol, že odporkyňa má právo výpovede, ktoré je
na rozdiel od taxatívne stanovených dôvodov u navrhovateľa koncipované oveľa širšie.
Odporkyňa namietala, že zmluva ju zaväzuje k úhrade bez ohľadu na objektívny limit v podobe
ekonomicky oprávnených nákladov podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách a subjektívny limit

v podobe zostatku príjmu najmenej vo výške 20 % sumy životného minima podľa § 73 ods. 2 zákona o
sociálnych službách. Navrhovateľ uviedol, že poskytovateľ nemá právo na úhradu, ktorá by prevyšovala
ekonomicky oprávnené náklady a zároveň prijímateľ nemá povinnosť platiť úhradu ak by mu po zaplatení
úhrady zostalo menej ako 20 % sumy životného minima. Tieto obmedzenia sú zakotvené v zákone a
teda platia bez ohľadu na to, či sa o nich zmieňuje zmluva alebo nie. Odporkyňa nijakým spôsobom

nepreukázala, že by výška jej úhrady bola dohodnutá v rozpore s objektívnym alebo subjektívnym
limitom, ktoré predstavujú ochranu jej príjmu ex lege.
K objektívnemu limitu navrhovateľ uviedol, že ekonomicky oprávnené náklady vypočítava podľa §
72 ods. 5 zákona o sociálnych službách za každý druh poskytovanej sociálnej služby, osobitne za
sociálne služby poskytované v zariadení pre seniorov /dve budovy na ulici Pri vinohradoch a na ulici

Podbrezovská/ a osobitne za sociálne služby poskytované v domove sociálnych služieb /dve budovy na
ulici Strelková a na ulici Pri vinohradoch/. V prílohe uviedol ekonomicky oprávnené náklady na jednu
osobu v zariadení pre seniorov za rok 2011 vo výške 574,94 eur a za rok 2012 vo výške 531,83
eur. Suma úhrady mala byť v súlade s VZN BSK číslo 39/2010 podľa navrhovaného dodatku číslo
1/2011/P vo výške 268,72 eur mesačne od 01.01. 2011 do 05.08. 2011 a v súlade s VZN BSK číslo

43/2010 podľa navrhovaného dodatku číslo 3/2011/P vo výške 204, 90 eur mesačne od 6. 8. 2011. Z
uvedenéhojednoznačnevyplýva,ženavrhovanásumaúhradyakovýchodiskopreuplatňovanienáhrady
škody /268,72 eur resp. 204,90 eur, rešpektuje objektívny limit/ 574,94 eur a 531,83 eur/ t. j. nepresahuje
ekonomicky oprávnené náklady.

K subjektívnemu limitu navrhovateľ uviedol, že suma 20 % životného minima je pre jednu plnoletú
fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom, od 01.07.2011 je vo výške 37,97 eur /t.j. 20% zo
sumy 189,83 eur/, od 01.07.2012 je vo výške 38,92 eur, /t.j.20 % zo sumy 194,58 eur/. Odporkyňa v
konaní nepreukázala, že by mala nižší príjem ako súčet navrhovanej mesačnej úhrady podľa dodatku
číslo 1/2011/P/268, 72 eur/, a dodatku číslo 3/2011/P/204, 90 eur/, a sumy 20 % životného minima pre

jednu plnoletú fyzickú osobu /37, 97 eur, resp. 38, 92 eur/.
Navrhovateľ ďalej uviedol že Domov sociálnych služieb a Zariadenie pre seniorov Rača je rozpočtovou
organizáciou BSK, ktorá skutočnosť vyplýva zo zriaďovacej listiny. Rozpočtová organizácia je subjektom
práva s vlastnou právnou subjektivitou. Vo vzťahu k BSK má navrhovateľ Domov sociálnych služieb a
zariadenie preseniorovRačapostaveniesprávcumajetkuBSK,čoho oprávňujeuplatňovaťpohľadávky

pred súdom, poukázal na rozhodnutie NS SR z 25.2.2003, sp.zn. 2 Cdo 94/2002, R 87/2004, podľa
ktorého z pohľadávok, ktoré vznikajú v súvislosti s výkonom správy hmotného majetku štátu je
oprávnený priamo správca. Správca majetku je aktívne vecne legitimovaný, teda oprávnený domáhať
sa vo vlastnom mene majetkových práv zriaďovateľa, pre ktorého vykonáva správu majetku. /rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 30.09.2008, sp.zn. 4Cdo 93/2008, rozsudok KS v Žiline z 25. 4. 2013, sp.zn.10

CO/186/2012/.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámil sa so Zmluvou č.25/2010/P o
poskytovaní sociálnej služby zo dňa 13.12.2010, Dodatkom č.1/2011/P k zmluve č.25/2010/P oposkytovaní sociálnej služby, Dodatkom č.3/2011/P k zmluve č.25/2010/P o poskytovaní sociálnej
služby, Dodatkom č.4/2013/P k zmluve č.25/2010/P o poskytovaní sociálnej služby, výzvou na
uzatvorenie dodatku a vysporiadanie rozdielu v úhradách zo dňa 05.03.2013,doručenku o prevzatí

výzvy odporkyňou zo dňa 08.03.2013, Rozhodnutím Domov dôchodcov Rača č.j. DD-437/03/4 zo dňa
06.07.2007, Rozhodnutím Domov dôchodcov Rača č.j. DD-437/03/5 zo dňa 8.7.2008, Rozhodnutím
Domov dôchodcov Rača č.j. DD-437/03/6 zo dňa 27.07.2009, Zriaďovacou listinou rozpočtovej
organizácie Bratislavského samosprávneho kraja číslo 012/2009 zo dňa 22.06.2009, Domov sociálnych
služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri Vinohradoch 267, Bratislava, Výpisom z Centrálneho

registra poskytovateľov sociálnych služieb vedeného na Ministerstve práce a sociálnych vecí a rodiny
SR, pre Bratislavský samosprávny kraj, Registračnou kartou právnickej osoby Domov sociálnych
služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri Vinohradoch 267 Bratislava zo dňa 21.07.2010, VZN
Bratislava,osobnoukartouklienta,ekonomickyoprávnenýminákladmi,návrhomnamimosúdneriešenie
vzájomných vzťahov zo dňa 28.03.2013, listom Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny SR,
Bratislava zo dňa 26.02.2014, Správou o výsledku kontroly BSK, Útvar hlavného kontrolóra Bratislava

zo dňa 05.09.2011, vyjadrením BSK - Odboru sociálnych vecí zo dňa 14.01.2015 a ostatnými listinnými
dôkazmi v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že odporkyni poskytuje sociálne služby podľa Zák. č. 448/2008
Z.z. a na základe Zmluvy č. 25/2010/P uzatvorenej dňa 06.07.2011, predmetom zmluvy je poskytovanie

sociálnej služby ktorý je vymedzený v článku II. a článku III. zmluvy s celoročnou pobytovou formou.
Navrhovateľ ako poskytovateľ poskytuje odporkyni ako prijímateľovi sociálne služby a to ubytovanie,
ktorá je povinná platiť úhradu za poskytovanie sociálnych služieb vo výške 131,91 eur mesačne.
V súvislosti s prijatím Zák. č. 488/2008 Z.z., došlo k tomu, že poskytovateľ sociálnych služieb stratil
právomoc určovať výšku úhrady jednostranným rozhodnutím a na miesto tohto spôsobu právna úprava

zaviedla zmluvný princíp, hoci výška úhrady sa i naďalej riadi cenovým predpisom t.j. VZN BSK. Podľa
platnej právnej úpravy po posúdení odkázanosti odporkyne bola medzi navrhovateľom a odporkyňou v
zmysle § 74 a v zmysle prechodných ustanovení § 106 ods. 5 až 8 uzatvorená zmluva o poskytovaní
sociálnych služieb. Zároveň došlo k zmene cenového predpisu, ktorý zvyšoval výšku úhrady za sociálnu
službu t.j. prijatím VZN č. 39/2010 s účinnosťou od 30.12.2010 a prijatím VZN č. 43/2011 s účinnosťou

od 06.08.2011. Keďže výška úhrady za poskytovanie sociálnej služby sa v zmysle zákona určuje
zmluvoubolopovinnosťouobochzmluvnýchstránupraviťsvojzmluvnývzťahvsúladesplatnouprávnou
úpravou. V dôsledku toho, že odporkyňa neuzatvorila dodatky k zmluve došlo k porušeniu jej povinnosti
uzatvoriťdodatkyzarozhodnéobdobieaztohodôvodusinavrhovateľuplatňujenároknanáhraduškody.
Poukázal na ust. § 72 cit. zák., v ktorom je uvedený kľúč k stanoveniu úhrady za sociálnu službu,

uvedený v § 72 ods. 5 a § 73. Navrhovateľ v roku 2011 vyčíslil náklady v celkovej výške 2.089.862,84
eur z čoho pre odporkyňu je ekonomicky oprávnený náklad na mesiac vo výške 574,94 eur, nad túto
hranicu nemôže navrhovateľ žiadať úhradu. Následne podľa VZN č. 39/2010 a č. 43/2011 bolo určené
navrhovateľke pre rok 2011 platiť úhradu vo výške 268,72 eur za obdobie 01 - 07/2011, v auguste 2011
vo výške 244,70 eur a od 01.09.2011 až do 30.06.2013 vo výške 204,90 eur. V osobnej karte odporkyne

je uvedená úhrada za poskytovanie sociálnych služieb podľa platných VZN. Odporkyni po zaplatení
úhrady musí zostať v zmysle § 73 cit. zák. minimálne 20 % sumy životného minima na jednu plnoletú
fyzickú osobu, v danom prípade u odporkyni 37,97 eur a od 01.07.2012 suma 38,92 eur. Podľa § 73
ods. 2 cit. zák. do 31.12.2013 platilo, že po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí zostať prijímateľovi
sociálnej služby mesačne najmenej 20 % sumy životného minima. S účinnosťou od 01.01.2014 podľa

§ 73 ods.2 veta druhá po zaplatení úhrady za soc. službu v zariadení bez poskytovania stravovania
musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu 75 % sumy životného minima. V
danom prípade si uplatnil nárok na náhradu škody od 01.01.2011 do 30.06.2013 vo výške 2.349,90 Eur,
ktorej špecifikácia je uvedená v osobnej karte klienta. Ďalej uviedol, že úhrady klientov zariadenia sa
podieľajú na nákladoch zariadenia približne vo výške 30 % zvyšnú časť nákladov pokrýva Bratislavský

samosprávny kraj.

Z výsluchu odporkyne súd zistil, že v zariadení u navrhovateľa je viac ako 20 rokov, býva sama
v jednoizbovom byte pozostávajúcom z jednej miestnosti, kuchyne, WC, kúpeľne a malej predsiene.
S navrhovateľom uzatvorila zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ďalšie dodatky k zmluve už

neuzatvorila, pretože úhradu za ubytovanie by nemala z čoho platiť, nakoľko poberá mesačný dôchodok
vovýške335,-eur.Stravovaniesizabezpečujesama, izbujejupratujú razzadvamesiace,povysávajúa
utrúprach.Mesačnévýdavkyodporkynepozostávajúzvýdavkovnastravovanie120,-eur, nazaplatenie
liekov 25,- až 30,- eur, je po infarkte asi dva roky, platí poplatok za káblovú televíziu , elektrinu 13,- eur,telefón20,-eur,hygienicképotrebyačistiaceprostriedkyasi25,-eur,je rozvedená,mádveplnoletédeti,
ktoré jej občas pomáhajú s nákupom potravín. Platí úhradu za ubytovanie vo výške 143 eur mesačne
a keby mala platiť o 60,- eur viac ako žiada navrhovateľ, tak by jej neostali finančné prostriedky ani

na stravovanie.
V zmluve o poskytovaní sociálnej služby je uvedený názov zariadenia Domov sociálnych služieb a
zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava, pričom poskytovateľ sociálnej služby
poskytuje odporkyni sociálnu službu v zariadení pre seniorov Pri vinohradoch 267. Táto skutočnosť je
rozhodujúca z toho dôvodu, že zákon o sociálnych službách identifikuje sociálnu službu pre seniorov

na dve skupiny osôb podľa § 35 ods. 1 písm. a) skupina odkázaných od stupňa 4 podľa prílohy
zákona a § 35 ods. 1 písm. b) skupina neodkázaných, ktorí potrebujú službu z iných dôvodov. V danom
prípade odporkyňa spadá do skupiny podľa § 35 ods. 1 písm. b), odporkyni je poskytovaná zo strany
navrhovateľa iba obslužná činnosť t.j. ubytovanie. Úhradu za poskytovanie sociálnej služby odporkyňa
podľa tejto zmluvy platila vo výške 131,91 eur. Podľa Čl. XI. ods. 2 písm. e ) zmluvy poskytovateľ môže
jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní soc. služby ak prijímateľ neuzatvorí dodatok k zmluve,

ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie úhrady za sociálnu službu. Navrhovateľ nevypovedal
zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, odporkyňa neuzatvorila dodatky k zmluve, v každom dodatku
sa jednalo o zmenu spočívajúcu v zmene úhrady za poskytovanú sociálnu službu. BSK ako zriaďovateľ
verejného poskytovateľa sociálnych služieb určuje všeobecným záväzným nariadením (VZN) spôsob
a výšku úhrad poskytovanej sociálnej služby.

Podľa § 72 ods. 2 cit. zák., verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu
najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov uvedených v § 73 ods. 2. Ekonomicky oprávnené
náklady sa vedú na konkrétne zariadenie sociálnej služby.

Navrhovateľ predložil v záverečnom účte BSK náklady za celú organizáciu, za štyri zariadenia a z toho
dôvodu sa nedajú určiť náklady za službu ZPS Pri vinohradoch 267. Navrhovateľ zaslal súdu spolu s
vyjadrením k odporu zo dňa 06.12.2013 ekonomicky oprávnené náklady za rok 2011 a 2012 za DSS
pre seniorov Rača, ktoré uviedol vo výške 574,94 Eur. Navrhovateľ uviedol v položke EON náklady za
službu ktorú poskytuje v dvoch zariadeniach podľa § 35 ods. 1 písm. a) t.j. ZPS Podbrezovská a podľa §

35 ods. 1 písm. b t.j. ZPS Pri vinohradoch. Podľa zriaďovacej listiny č. 12/2009 bola zriadená rozpočtová
organizácia BSK - DSS a ZPS Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava, súčasťou je aj oprava zriaďovacej
listiny čl. - IV ods. 13 z 03.07.2009 ktorá identifikuje jednotlivé zariadenia. Odporkyňa neprijíma činnosti
ktoré sú odborné napr. pomoc pri stravovaní, prebaľovaní ale len obslužné t.j. ubytovanie, upratovanie,
ÚK, užívanie spoločných priestorov. Žiadal preto, aby navrhovateľ predložil ekonomicky oprávnené

náklady za poskytovanú službu v zariadení pre seniorov ZPS Pri Vinohradoch 267, Bratislava, ktoré
poskytuje sociálnu službu podľa § 35 ods.1 písm. a/ Zák. o sociálnych službách a podľa §35 ods.1 písm.
b/ Zák. o sociálnych službách a podľa § 16 až 18 cit.zák.

Odporkyňa neporušila zákonnú ani zmluvnú povinnosť uzatvoriť dodatok č. 1 a dodatok č. 3 k zmluve,

pretože túto povinnosť má podľa zákona iba vtedy keď sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie
úhradyzasociálnuslužbupodľa§ 73cit.zák.,ktorýupravujesubjektívnylimitt.j.nedotknuteľnýzostatok,
ktorý má ostať prijímateľovi z jeho príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu. V zmluve č. 25/2010/P
zo dňa 13.12.2010 je v čl. VIII. ods. 2 je uvedené, že ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie
úhradyzasociálnuslužbu,poskytovateľsociálnejslužbyaprijímateľsociálnejslužbysúpovinníuzatvoriť

písomný dodatok k zmluve. Uvedené ustanovenie zmluvy je v rozpore s § 74 ods. 12 Zákona o sociálnej
službe. V dodatku č. 1 bola úhrada za ubytovanie uvedená vo výške 268,72 eur a odporkyňa mala
dôchodok ako jediný zdroj príjmu 307,50 eur, pričom povinný zostatok bol vo výške 37,08 eur, čo v
danom prípade znamená, že odporkyni zostalo v skutočnosti 39,- eur, z ktorej sumy si musela hradiť
všetky náklady okrem ubytovania t.j. stravovanie, spotrebu elektrickej energie a ďalšie osobné výdavky.

Zákon v danom prípade nezohľadňoval tú skutočnosť, že odporkyni sa neposkytovalo stravovanie a
upravoval len zostatok 20 % sumy životného minima, čo považovala za rozpor s dobrými mravmi v
zmysle § 3 Obč. zák. Až následná novela zákona účinná od 01.01.2014 upravila nedotknuteľný zostatok
v prípade, že sa neposkytuje stravovanie na 75 % sumy životného minima.

Ďalej namietala ekonomicky oprávnené náklady /EON/ navrhovateľa, nesúhlasila s názorom
navrhovateľa v tom, že uviedol mesačné EON za služby podľa § 35 cit. zák. bez ohľadu na obsah
poskytovanej sociálnej služby, pretože sa jedná o dve sociálne služby a to podľa § 35 ods.1 písm. a/
cit. zák. a § 35 ods. 1 písm. b/ cit. zák. Odporkyňa neuzatvorila zmluvu predmetom, ktorej by boloposkytovanie rozsahu sociálnej služby tak ako sa poskytuje v zariadení pre seniorov , Podbrezovská
28 t.j. vrátane odborných činností napr. pomoc sebaobsluhy, ošetrovateľská starostlivosť. V zmluve
o poskytovaní sociálnej služby č. 25/2010/P bola vyčíslená suma 131,91 eur, avšak v nasledujúcom

období ide o zvýšenie na 268,56,-€ v roku 2011 čo je neprimerané, aby medziročný nárast EON bol viac
ako 130,- eur na mesiac a miesto. Poukázala na centrálny register, v ktorom sú uvedené dve zariadenia
pre seniorov a to Podbrezovská 28, Pri vinohradoch 267 s tým, že je tu uvedená cieľová skupina fyzická
osoba iba jedna, čo považovala za nedostatok zápisu podľa registračnej karty z 27.06.2013 .

Navrhovateľ ďalej uviedol, že ekonomicky oprávnené náklady /EON/ považoval za správne, boli
vyhotovené v súlade so zákonom o sociálnych službách, nestotožnil sa názorom odporkyne, že by mal
predložiť EON za dve samostatné zariadenia pre seniorov. Takýto postup navrhovaný odporkyňou nemá
oporu ani v § 35 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ cit. zák., ani v zriaďovacej listine navrhovateľa, registračnej
karte, v centrálnom registri poskytovateľov a ani v skutkovom stave. Navrhovateľ prevádzkuje jedno
zariadenie a za toto zariadenie navrhovateľ predložil ekonomicky oprávnené náklady. Za rok 2011 boli

EON v ZpS v sume 574,94 Eur mesačne na osobu. V tomto roku bola výška úhrady, ktorú požadoval
navrhovateľ od odporkyne v sume 268,72 eur mesačne, v mesiacoch január až júl 2011 a vo zvyšnej
časti roka 204,90 eur mesačne. Výška požadovanej úhrady je nižšia ako EON z roku 2011 v zmysle
§ 72 ods. 2 cit. zák. Navrhovateľ zároveň zohľadnil aj subjektívny limit odporkyne t.j., aby jej muselo
zostať 20 % životného minima, túto skutočnosť preto nepovažoval za spornú. EON za rok 2012 boli vo

výške 531,83 eur a povinnosťou odporkyne bolo platiť úhradu vo výške 504,90 eur mesačne.
K metodike výpočtu EON uviedol, že navrhovateľ vedie účtovníctvo spoločne za obidve zariadenia DSS
a ZPS, táto skutočnosť nie je v rozpore s právnymi predpismi, je v súlade s ust. 72 ods. 5 Zák. č.
448/2008 Z.z., navrhovateľ musí vypočítať EON za obidve zariadenia samostatne, avšak náklady
má vedené spoločne, musí mať metodiku na základe, ktorej vypočíta EON samostatne pre obidve

zariadenia. V danom prípade navrhovateľ vyčíslil celkové náklady DSS a ZPS a následne ich rozdelil
podľa registrovanej kapacity (počet miest uvedených v registračnej karte) napr. ak v roku 2013 bola
registrovaná kapacita DSS 104,5 osôb a ZPS 180,5 osôb tomu zodpovedá aj rozdelenie nákladov
104,5/180,5 t.j. 36%/64%. Toto pravidlo platí pre položky 632 energie, 633 materiál, 634 dopravné, 635
údržba, 636 nájomne, 637 služby, 640 transfery. Okolnosť, že práca zamestnancov je náročnejšia v DSS

oproti v ZPS je premietnutá tak, že v položkách 610 mzdy a 620 poistné sú dva kroky výpočtu, prvý krok
výpočtu je rozdelenie nákladov miezd a poistného podľa registrovanej kapacity, ale v druhom kroku s
tým, že pre DSS je navýšenie o 50%, napr. v roku 2013 tzn. DSS 54% a 46% ZPS. Uvedené rozčlenenie
nákladov považoval za primerané vzhľadom na obsah poskytovaných sociálnych služieb v DSS a ZPS
a uvedené rozčlenenie nie je v rozpore so zákonom.

Pokiaľ ide o odborné činnosti § 16, obslužné a iné činnosti § 17 a §18 tieto sú v súhrne vyjadrené
pod jednotlivými položkami EON ( mzdy, poistné, služobné cesty, energie, materiál, dopravné, údržba,
nájomné, služby, transfery, odpisy), výdavky na terapie a výdavky na stravovanie zamestnancov neboli
zahrnuté do EON. Pokiaľ ide o určenie výšky finančného príspevku na jedno miesto v zariadení podľa

§ 35 navrhovateľ je svojím rozpočtom napojený na rozpočet BSK a nedostáva finančný príspevok ako
neverejný poskytovateľ. BSK finančne prispieva navrhovateľovi na výdavky, ktoré má po odpočítaní
úhrad za poskytované sociálne služby.

Zriaďovateľ nemal voči EON výhrady, pričom je v jeho záujme, aby boli náklady čo najnižšie, aby čo

najmenej doplácal. V EON navrhovateľ uviedol náklady v ZpS nachádzajúce sa na Podbrezovskej a v
ZpS Pri vinohradoch, EON za rok 2011, 2012,2013 zasiela BSK každý rok v januári za predchádzajúci
kalendárny rok. Údaje ktoré sú uvedené v EON vychádzajú z účtovníctva aj z účtovnej závierky. BSK
skontroluje formálne náležitosti a pokiaľ nezistí nezrovnalosti, tak tieto EON sú platné pre zariadenie
navrhovateľa. Naposledy bola vykonaná kontrola v roku 2011, ktorá bola ukončená v roku 2012,

zameraná bola všeobecne na hospodárenie zariadenia a nakladanie s rozpočtovými prostriedkami.
Navrhovateľ je rozpočtovou organizáciou priamo napojenou na rozpočet BSK, výdavky zariadenia sú
výdavkom BSK.

Vzhľadom na námietky odporkyne ohľadne správnosti predložených EON sa navrhovateľ písomne

obrátil na BSK ako na zriaďovateľa, ktorý v liste zo dňa 14.01.2015 konštatoval, že navrhovateľ
prevádzkuje jedno zariadenie pre seniorov ako samostatný druh sociálnej služby, ktorú skutočnosť
uviedlo aj MPS a R Bratislava v liste 26.02.2014. BSK ďalej konštatoval, že EON navrhovateľa zaroky 2011, 2012, 2013, ktoré boli súčasťou listu BSK sú v súlade s ustanovením §72 ods.5 zákona o
sociálnych službách.

Zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 25/2010/P zo dňa 13.12.2010 súd zistil, že bola uzatvorená
medzi poskytovateľom sociálnej služby, Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri
vinohradoch 267, Bratislava a prijímateľom sociálnej služby S., nar. XX. XX.XXXX, podľa § 74 Zák .č.
448/200 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní v znení neskorších predpisov.

Predmetom Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby je úprava vzájomných práv a povinností zmluvných
strán pri poskytovaní sociálnej služby. Zmluva bol uzatvorená na základe právoplatného rozhodnutia
HlavnéhomestaSlovenskejrepublikyoodkázanostiS.nasociálnuslužbučíslo:MAGSOSV53972/2010
-326134/428zodňa05.11.2010.Rozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa13.12.2010.Menovanábola
na základe posúdenia zaradená do II. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.

V článku III. zmluvy bol vymedzený druh sociálnej služby, poskytovateľ sa zaviazal poskytovať sociálnu
službu na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie prijímateľa z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia,
nepriaznivého zdravotného stavu, v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej
fyzickej osoby v zariadení pre seniorov. Podľa článku IV bod1/ zmluvy, sociálna služba sa prijímateľovi
poskytuje celoročnou pobytovou formou. Poskytovateľ bude prijímateľovi poskytovať, alebo vytvárať

podmienky na poskytovanie činností v súlade s § 15 a nasl. Zákona o sociálnych službách /článok IV.
bod2 zmluvy/.Sociálna služba sa poskytuje odo dňa 13.12.2010 na dobu neurčitú. Miesto poskytovania
sociálnej služby je Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267,
Bratislava.
Podľa článku VII ods. 1 zmluvy, úhrada za sociálnu službu sa určuje podľa VZN BSK č.31/2009 zo

dňa 17.06.2009 na základe uvedeného výpočtu. Podľa článku VII ods. 2 zmluvy, prijímateľ sociálnej
služby je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku. Celková
výška úhrady je 131,91eur mesačne, pozostávajúca za bývanie 130,71 eur a režijných nákladov na
ubytovanie vo výške 1,20 eur.
Podľa článku VII ods. 3 zmluvy, úhradu za poskytované sociálne služby je prijímateľ povinný uhradiť

priamo na účet zariadenia do OTP banky, alebo priamou platbou do pokladne zariadenia alebo
odpočítaním úhrady priamo z vyplácaného dôchodku, ktorý je zasielaný Sociálnou poisťovňou na
spoločnú výplatnú listinu. Prijímateľ je povinný uhradiť úhradu za kalendárny mesiac v ktorom sa služby
prijímateľovi poskytujú, najneskôr však do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.
PodľačlánkuVIIIod.1zmluvy,úhradazaposkytovanéslužbysamení,aksazmeniavšeobecnézáväzné

nariadenia BSK. Podľa článku VIII od. 2 zmluvy, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie
úhradyzasociálnuslužbu,poskytovateľsociálnejslužbyaprijímateľsociálnejslužbysúpovinníuzatvoriť
písomný dodatok k tejto zmluve.
V článku IX zmluvy boli vymedzené práva a povinnosti zmluvných strán, okrem iných prijímateľ mal v
bode 2/ stanovenú povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu v stanovenej výške a v termíne splatnosti.

Poskytovateľ mal právo na včasnú úhradu nákladov za sociálnu službu. /článok IX. bod 3 zmluvy/.

Dôvody skončenia poskytovania sociálnej služby prijímateľom a poskytovateľom sociálnej služby boli
uvedené v článku XI zmluvy. Podľa bodu 2 písm. c/ poskytovateľ sociálnej služby môže jednostranne
vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ak prijímateľ nezaplatí dohodnutú úhradu uvedenú

v článku VII. tejto zmluvy za čas dlhší ako tri mesiace, alebo platí len časť dohodnutej úhrady a dlžná
suma presiahne trojnásobok dohodnutej mesačnej úhrady. Podľa bodu 2 písm. e/ prijímateľ neuzatvorí
dodatok k tejto zmluve, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie úhrady za sociálnu službu.
Zmeny a doplnky k zmluve bolo možné vykonať len na základe písomného dodatku so súhlasom
obidvoch zmluvných strán. Zmluva nadobudla platnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami, ktorú

prijímateľka prevzala 06.07.2011.
Právny zástupca navrhovateľa vyzval odporkyňu dňa 05.03.2013 na uzatvorenie dodatku a
vysporiadanie rozdielu v úhradách vo výške 1.898,58 eur, ktorý žiadal zaplatiť do 14 dní odo dňa
doručenia tohto listu, ktorý odporkyňa prevzala dňa 08.03.2013.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava, Odbor sociálnych služieb v liste zo
dňa 26.02.2014 na žiadosť navrhovateľa uviedlo, že Domov sociálnych služieb a zariadenie pre
seniorov Rača so sídlom pri Vinohradoch 267, Bratislava, predstavuje jeden právny subjekt, ktorý
poskytuje dva druhy sociálnych služieb a to "domov sociálnych služieb" a "zariadenie pre seniorov",oba celoročnou pobytov formou. Uvedené dva druhy sociálnych služieb poskytuje poskytovateľ, na
troch miestach v Bratislave ktorými sú, Podbrezovská ulica číslo 28, Pri vinohradoch číslo 267,
Strelková číslo 32. V mieste poskytovania sociálnej služby Podbrezovská 28, sú poskytované dva druhy

sociálnej služby, domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej
služby Pri vinohradoch 267, je poskytovaným jeden druh sociálnej služby, zariadenie pre seniorov. V
mieste poskytovania sociálnej služby Strelková 32, je poskytovaný jeden druh sociálnej služby, domov
sociálnych služieb. Skutočnosť, že daný druh sociálnej služby je poskytovaný jedným poskytovateľom
sociálnej služby v rôznych budovách, zariadeniach, neznamená, že ide o samostatného poskytovateľa,

resp. samostatné zariadenie. Vyššie uvedené skutočnosti boli overené na základe rozhodnutia a zápisu
z registra z príslušného vyššieho územného celku, ktorý vykonal zápis predmetného poskytovateľa.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejňuje Centrálny register poskytovateľov sociálnych
služieb, potrebné údaje spracováva z podkladov zaslaných z vyšších územných celkov, ktoré majú v
pôsobnosti viesť register a vykonávať zmeny v registri vo svojom územnom obvode. Cieľom zverejnenia
registra je poskytnúť informácie pre záujemcov o sociálnej služby pri výbere poskytovateľa sociálnej

služby, ako aj informácie pre odbornú a laickú verejnosť o poskytovaní sociálnych službách.
Pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov konkrétneho poskytovateľa je potrebné vychádzať z
ekonomicky oprávnených nákladov daného druhu poskytovanej sociálnej služby a to bez ohľadu na
to, že poskytovateľ poskytuje daný druh sociálnej služby na viacerých miestach, za predpokladu, že
je zapísaný v registri poskytovateľov ako jeden poskytovateľ jedného druhu sociálnej služby. Napriek

tomu, že poskytovateľ poskytuje daný druh sociálnej služby na viacerých miestach, mnohé činnosti
zabezpečuje spoločne pre obe alebo viaceré miesta, poskytovateľ nemá všetky činnosti spojené s
poskytovaním danej sociálnej služby zabezpečované v oboch budovách, zariadeniach, ale sú spoločne
zabezpečované z jedenej z nich pre obe budovy, zariadenia, napríklad manažment, mzdové záležitosti,
vzdelávanie zamestnancov, príprava stravy, rôzne obslužné činnosti a preto pri výpočte ekonomicky

oprávnených nákladov pre daný druh sociálnej služby nachádzajúci sa na dvoch miestach, zariadenia
sa vychádza z celkových nákladov, ktoré vznikli na danú sociálnu službu v oboch miestach. V prípade,
že by sa pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov nepostupovalo vyššie uvedeným spôsobom,
zariadenie /budova/ miesto, v ktorom sa nezabezpečujú spoločné činnosti priamo, by mala ekonomicky
oprávnené náklady nižšie, v ktoré by však nezodpovedali reálnym nákladom v danej sociálnej služby.

Úrad Bratislavského samosprávneho kraja, Odbor sociálnych vecí v Bratislave v liste zo dňa 14.01.2015
uviedol, že DSS a ZPS Rača poskytuje sociálne služby podľa Zák.č.448/2008 Z.z. o sociálnych službách
v znení neskorších predpisov a podľa Registračnej karty platnej k 31.12.2014 poskytuje druhy sociálnej
služby: domov sociálnych služieb /§38 zákona o sociálnych službách/ a zariadenie pre seniorov /§ 35
zákona o sociálnych službách/. DSS a ZPS Rača prevádzkuje jedno zariadenie pre seniorov a tento

druh sociálnej služby poskytuje podľa Registračnej karty na dvoch miestach poskytovania sociálnej
služby, Podbrezovská 28, Bratislava a Pri Vinohradoch 267, Bratislava. Zariadenia sociálnych služieb v
zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja sú samostatné právne subjekty, ktoré
hospodária na základe schváleného rozpočtu, vedú podvojné účtovníctvo a zodpovedajú za správnosť
údajov v ňom uvedených. Na základe týchto údajov vypočítavajú ekonomicky oprávnené náklady za

príslušný rok podľa § 72 ods. 5 cit. zák. Bratislavský samosprávny kraj overil, že DSS a ZPS Rača
predložil Odboru sociálnych vecí Úradu Bratislavského samosprávneho kraja ekonomicky oprávnené
náklady za roky 2011 až 2013 v súlade s § 72 ods. 5 zákona o sociálnych službách a metodickými
usmerneniami Odboru sociálnych vecí Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, o čom zaslal súdu
ekonomicky oprávnené náklady za roky 2011 - 2013 DSS a ZPS Rača. Odbor sociálnych vecí Úradu

Bratislavského samosprávneho kraja relevantné údaje použil na účely prepočtu finančných príspevkov
neverejným poskytovateľom sociálnych služieb v zmysle zákona o sociálnych službách.

Podľa §1 Zák. č. 448 / 2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje

právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad
poskytovaním sociálnych služieb.
Podľa § 2 ods.1 cit. zák., sociálna služba je odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť
alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na
a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo

zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity,
b) zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej
začlenenia do spoločnosti,c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej
osoby,
d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny,

e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny.
Podľa § 2 ods.1 cit. zák., nepriaznivá sociálna situácia podľa tohto zákona je ohrozenie fyzickej osoby
sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje
problémy
a) z dôvodu, že nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných

potrieb,
b) pre svoje životné návyky alebo pre spôsob života,
c) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav,
d) z dôvodu, že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu1)
(ďalej len "dôchodkový vek"),
e) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,

f) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo
g) z dôvodu, že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi.
Podľa § 2 ods.3 cit. zák., zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných
životných potrieb fyzickej osoby na účely tohto zákona je zabezpečenie ubytovania, stravy,
nevyhnutného ošatenia, obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.

Podľa § 2 ods.4 cit. zák., krízová sociálna situácia podľa tohto zákona je ohrozenie života alebo zdravia
fyzickej osoby a rodiny, ktoré vyžaduje bezodkladné riešenie sociálnou službou.
Podľa § 2 ods.5 cit. zák., sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi
zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych
služieb.

Podľa § 3 ods.1 cit. zák., účastníci právnych vzťahov podľa tohto zákona sú
a) prijímateľ sociálnej služby,
b) poskytovateľ sociálnej služby,
c) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"),
d) obec,

e) vyšší územný celok,
f) partnerstvo.

Podľa § 3 ods.2 písm. a/cit. zák., prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba, ktorá je občan Slovenskej
republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt hlásený podľa

osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods.3 cit. zák., poskytovateľom sociálnej služby je za podmienok ustanovených týmto
zákonom obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená
vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len "verejný poskytovateľ
sociálnej služby") a iná osoba (ďalej len "neverejný poskytovateľ sociálnej služby").

Podľa § 17 ods. 1 cit. zák., obslužné činnosti sú ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie
a údržba bielizne a šatstva.
Podľa§17ods.2cit.zák.,ubytovaniepodľaodseku1jeposkytovaniebývaniavobytnejmiestnostialebo
v jej časti s príslušenstvom, užívanie spoločných priestorov a poskytovanie vecných plnení spojených s
ubytovaním alebo poskytnutie prístrešia na účel prenocovania.

Podľa§ 72 ods.1 cit. zák., prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume
určenej poskytovateľom sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa§ 72 ods.2cit.zák., verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu,
spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74 v súlade so všeobecne záväzným nariadením

obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov.

Podľa § 74 ods.1, cit. zák., poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu na základe zmluvy
o poskytovaní sociálnej služby. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť uzatvorená spôsobom,
ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný.

Podľa § 74 ods. 7 cit. zák., zmluva o poskytovaní sociálnej služby obsahuje
a) označenie zmluvných strán,
b) druh poskytovanej sociálnej služby,
c) vecný rozsah sociálnej služby podľa § 15 a formu poskytovania sociálnej služby,d) deň začatia poskytovania sociálnej služby,
e) čas poskytovania sociálnej služby,
f) miesto poskytovania sociálnej služby,

g) sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a spôsob jej platenia,
h) podmienky zvyšovania sumy úhrady za sociálnu službu,
i) dôvody odstúpenia od zmluvy,
j) sumu nezaplatenej úhrady za sociálnu službu podľa § 73 ods. 13.

Suma úhrady za sociálnu službu podľa odseku 7 písm. g) musí obsahovať sumu úhrady za odborné
činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti.
V zmluve o poskytovaní sociálnej služby sa môžu dohodnúť aj ďalšie náležitosti podľa druhu sociálnej
služby.

Podľa § 74 ods. 12 cit. zák., ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie úhrady za sociálnu službu

podľa § 73, poskytovateľ sociálnej služby a prijímateľ sociálnej služby sú povinní uzatvoriť dodatok k
zmluve o poskytovaní sociálnej služby.
Podľa § 74 ods. 13 cit. zák. prijímateľ sociálnej služby môže jednostranne vypovedať zmluvu o
poskytovaní sociálnej služby kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodu; výpovedná lehota nesmie byť dlhšia
ako 30 dní.

Podľa § 74 ods. 14 cit. zák., poskytovateľ sociálnej služby môže jednostranne vypovedať zmluvu o
poskytovaní sociálnej služby, ak
a) prijímateľ sociálnej služby hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní sociálnej
služby najmä tým, že hrubo porušuje dobré mravy, ktoré narúšajú občianske spolužitie alebo nezaplatí
dohodnutú úhradu za sociálnu službu, a ak ide o poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby

najmä tým, že nezaplatí dohodnutú úhradu za sociálnu službu za čas dlhší ako tri mesiace alebo platí
len časť dohodnutej úhrady a dlžná suma presiahne trojnásobok dohodnutej mesačnej úhrady,
b) prijímateľ sociálnej služby neuzatvorí dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby podľa odseku
12,
c) prevádzka zariadenia je podstatne obmedzená alebo je zmenený účel poskytovanej sociálnej služby

tak, že zotrvanie na zmluve o poskytovaní sociálnej služby by pre poskytovateľa sociálnej služby
znamenalo zrejmú nevýhodu,
d) obec alebo vyšší územný celok rozhodne o zániku odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu.
Podľa § 106 ods.5 prechodných a záverečných ustanovení cit. zák. , fyzická osoba, ktorej sa na
základe rozhodnutia o poskytovaní sociálnej služby, alebo fyzická osoba, ktorej sa na základe zmluvy

o poskytovaní sociálnej služby poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa zákona
účinného do 31. decembra 2008, alebo ktorá je na základe rozhodnutia zaradená do poradovníka
čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31.
decembra2008,sapovažujezaodkázanúnatútosociálnuslužbuvrozsahu,ktorýzodpovedáminimálne
požadovanému stupňu odkázanosti na poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení podľa zákona

účinného od 1. januára 2009 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu
službu v tomto zariadení podľa zákona účinného od 1. januára 2009, najdlhšie do 31. decembra 2011.
Podľa § 106 ods.6 cit. zák., poskytovateľ sociálnej služby, ktorý do 31. decembra 2008 poskytoval
starostlivosť v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom fyzickej osobe, ktorá po 31. decembri
2008 nie je odkázaná na túto starostlivosť na základe právoplatného rozhodnutia podľa zákona účinného

od 1. januára 2009, je povinný tejto fyzickej osobe naďalej poskytovať sociálnu službu podľa zákona
účinného od 1. januára 2009.
Podľa § 106 ods.7 cit. zák., sociálne služby, ktoré sa fyzickej osobe poskytovali k 31. decembru
2008, sa po tomto dni poskytujú podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu a uzatvorenia zmluvy o

poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009. Poskytovateľ sociálnej služby
je povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu.

Uplatnený nárok navrhovateľa súd posúdil podľa Zákona číslo 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a

o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov, ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, účinného od
1.1.2009. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že poskytovateľ sociálnej služby, navrhovateľ
podľa § 3 ods.3 cit. zák. a prijímateľ sociálnej služby, odporkyňa podľa § 3 ods.2 písm. a /cit. zák. uzatvorili dňa 13.12.2010 zmluvu č.25/2020/P o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74
Zák. č. 448/2008 Z.z. Navrhovateľ poskytuje sociálne služby za podmienok stanovených týmto
zákonom, zriaďovateľ Bratislavský samosprávny kraj so sídlom v Bratislave vydal Zriaďovaciu listinu

číslo: 012/2009 dňa 22.06.2009 pre Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača,
Pri vinohradoch 267, Bratislava, ktorý je rozpočtovou organizáciou, svojimi príjmami a výdavkami je
napojený na rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja, bol zriadený na dobu neurčitú a poskytuje
sociálne služby na základe zápisu do registra, ktorý vedie vyšší územný celok, v Registračnej
karte vydanej Bratislavským samosprávnym krajom zo dňa 21.07.2010. Navrhovateľ ako rozpočtová

organizácia vymáha pohľadávky v súvislosti s výkonom správy hmotného majetku /R 87/2004/ a
je aktívne vecne legitimovaný ako účastník uplatňovať pohľadávky pred súdom. Uvedenú zmluvu o
poskytovaní sociálnej služby súd nepovažoval za spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na ustanovenie
§ 52 Obč. zák., navrhovateľ ako verejný poskytovateľ sociálnych služieb neposkytuje sociálne služby
za účelom zisku ale zabezpečuje dostupnosť a kvalitu sociálnych služieb pre osoby, ktoré sú na ich
poskytovanieodkázané/PL.ÚS13/2009/,navrhovateľajodporkyňasúpovinnídodržiavaťprávnuúpravu

ohľadne podmienok zmluvy zákonom o sociálnych službách. Z vyjadrenia navrhovateľa súd zistil, že
Bratislavský samosprávny kraj každý rok zo svojho rozpočtu poskytuje určitý finančný objem na krytie
nákladov keďže vlastné príjmy navrhovateľa z úhrad prijímateľov nepokrývajú náklady navrhovateľa a
na úhradách nezískava viac ako sú jeho náklady.

Navrhovateľ podľa uvedenej zmluvy poskytuje odporkyni sociálne služby na dobu neurčitú, v Domove
sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava. Prijímateľ sociálnej
služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby
vo výške 131,91 eur a to mesačnú úhradu za bývanie a režijné náklady na ubytovanie, do 15.dňa
nasledujúceho mesiaca, ktorá bola určená podľa Všeobecne záväzného nariadenia Bratislavského

samosprávneho kraja č.31/2009 zo dňa 17.06.2009.

Aksavšakzmeniaskutočnostirozhodujúcenaurčenieúhradyzasociálnuslužbu poskytovateľsociálnej
služby a prijímateľ sociálnej služby sú povinní uzatvoriť dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby
v zmysle ustanovenia §74 ods. 12 cit. zák. Súd poukazuje na zmenu právnej úpravy poskytovania

sociálnych služieb od 01.01.2009, podľa ktorej prijímatelia sociálnej služby sú povinní platiť úhradu
poskytovateľovi sociálnej služby, ale výška úhrady sa určuje zmluvou a v súlade so všeobecne
záväzným nariadením, zásadnou zmenou je to, že seniori už nedostávajú rozhodnutie o výške úhrady
za poskytovanú sociálnu službu /jednostranný právny akt/ ako tomu bolo počas právnej úpravy podľa
Zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci od ktorého sa odvodzovala povinnosť platiť úhradu.

Pri zmluvnej úprave predmetu plnenia a úhrady za poskytovanie sociálnej služby sú zmluvné strany
teda navrhovateľ aj odporkyňa povinné dodržiavať zákon o sociálnych službách, pričom poskytovateľ
sociálnej služby nemá právo dojednať úhradu v inej výške ako je určená právnymi predpismi, podľa
Všeobecne záväzného nariadenia Bratislavského samosprávneho kraja. Verejný poskytovateľ sociálnej
služby teda určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou a

v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške
ekonomicky oprávnených nákladov.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že došlo k zmene rozhodujúcich skutočností na určenie
úhrady za sociálnu službu, ktorú je odporkyňa povinná platiť navrhovateľovi a to VZN BSK č.31 /2009

bolo zmenené VZN BSK č.39/2010, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 30.12.2010, pričom mesačná
úhrada pripadajúca na odporkyňu podľa VZN BSK č.39/2010 mala byť 268,72 eur. Navrhovateľ v tejto
súvislosti predložil odporkyni Dodatok číslo 1/2011/P k zmluve č.25/2010/P, ktorý neuzatvorila. VZN
BSK č.31/2009 bolo ďalej zmenené VZN BSK č. 43 /2011 ktoré nadobudlo účinnosť dňa 6. 8. 2011,
pričom mesačná úhrada pripadajúca na odporkyňu podľa VZN BSK číslo 43/2011 mala byť 204, 90 eur.

Navrhovateľ v tejto súvislosti predložil odporkyni dodatok číslo 3/2011/P k zmluve č.25/2010/P, ktorý
odporkyňa neuzatvorila a to i napriek výzve navrhovateľa zo dňa 5.3.2013.
V dôsledku toho, že sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na určenie úhrady za sociálnu službu
poskytovateľ sociálnej služby a prijímateľ sociálnej služby boli povinní uzatvoriť dodatok k zmluve o
poskytovaní sociálnej služby o zvýšení úhrad. V konaní mal súd preukázané, že navrhovateľ si splnil

svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona ak aj zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby/ podľa článku VIII.
odsek 2/ a predložil odporkyni uvedené dodatky k zmluve o poskytovaní sociálnej služby, odporkyňa
si nesplnila povinnosť vyplývajúcu zo zákona a z uvedenej zmluvy a neuzatvorila dodatky k zmluve o
poskytovaní sociálnej služby, v tejto časti teda prijíma plnenie bez právneho dôvodu, bez uzatvorenýchdodatkov k zmluve, titulom bezdôvodného obohatenia. Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku,
ktorú prezentuje navrhovateľ ako nárok na náhradu škody, rozhodujúce boli skutkové tvrdenia ktorými
svoj nárok odôvodnil. Z vyjadrenia navrhovateľa súd zistil, že veľká časť klientov zariadenia pre seniorov

Rača má uzatvorené zmluvy a to asi 80% a platí úhrady riadne resp. podľa dohody o splátkach,
odmietnutím uzatvorenia dodatku k zmluve sa prijímateľ môže vyhýbať vzniku povinnosti platiť vyššiu
úhradu. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že poskytovateľ a prijímateľ sociálnej služby aj keď uzatvárajú
zmluvu o poskytovaní sociálnej služby nemajú právo dojednať inú sumu úhrady, táto je určená kogentne
právnymi predpismi a to súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného

celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov podľa§ 72 ods.2cit.zák.
Odporkyňa neuzatvorila dodatky k zmluve o poskytovaní sociálnej služby z dôvodu, že mesačne poberá
dôchodok vo výške 335,- eur z ktorého platí navrhovateľovi úhradu za ubytovanie 143 eur a po
zaplatení mesačných výdavkov napr. na stravovanie 120,- eur, lieky, telefón, elektrinu a iné výdavky by
nemala z čoho zaplatiť zvýšenú úradu za ubytovanie a taktiež namietala ekonomicky oprávnené náklady
navrhovateľa.

Podľa § 72 ods.5 cit. zák., ekonomicky oprávnené náklady sú náklady poskytovateľa sociálnej služby
na činnosti uvedené v §16 až §18 ktoré tvoria, mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania vo výške, ktorá
zodpovedá výške platu a ostatných osobných vyrovnaní podľa osobitného predpisu, poistné na sociálne
poistenie, poistné na verejné zdravotné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie,
cestovné náhrady okrem cestovných náhrad pri zahraničných pracovných cestách, energie, voda a

komunikácie, materiál okrem reprezentačného vybavenia nových interiérov, dopravné, rutinná údržba
a štandardná údržba okrem jednorazovej údržby objektov alebo ich častí a riešenia havarijných stavov,
nájomné za prenájom okrem dopravných prostriedkov a špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení,
techniky, náradia a materiálu, služby, bežné transfery, z toho len na vreckové, odstupné, odchodné,
náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, odpisy hmotného majetku a

nehmotného majetku poskytovateľa sociálnej služby podľa osobitného predpisu.

Poskytovateľ sociálnej služby vykonáva odborné činnosti, obslužné činnosti aj ďalšie činnosti,
zabezpečuje vykonávanie týchto činností alebo utvára podmienky na jej vykonávanie v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom, pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje. Medzi obslužné činnosti patrí

aj ubytovanie podľa § 17 ods.1 cit. zák. Ubytovanie je poskytovanie bývania v obytnej miestnosti alebo
v jej časti s príslušenstvom, užívanie spoločných priestorov a poskytovanie vecných plnení spojených s
ubytovaním v zmysle § 17 ods. 2 cit. zák. Navrhovateľ poskytol odporkyni ubytovanie v rozsahu jednej
miestnosti, užívanie spoločných priestorov /chodba, schodište, spoločenská miestnosť/ a vecné plnenia
spojené s ubytovaním /vykurovanie, dodávka teplej vody, osvetlenie a iné/. Poskytované ubytovanie sa

preto nepovažuje za nájom bytu v zmysle § 685 Obč. zák. ale považuje sa za obslužnú činnosť v rámci
poskytovania sociálnych služieb podľa zák. č.488/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších
predpisov.
Navrhovateľ poskytuje dva druhy sociálnych služieb - domov sociálnych služieb a zariadenie pre
seniorov. V mieste poskytovania sociálnej služby Podbrezovská 28 sú poskytované dva druhy sociálnej

služby a to domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej
služby Strelková 2, je poskytovaný jeden druh sociálnej služby a to domov sociálnych služieb. V
mieste poskytovania sociálnej služby Pri vinohradoch 267, je poskytovaný jeden druh sociálnej služby
a to zariadenie pre seniorov. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú zo zriaďovateľskej listiny a
registračnej karty navrhovateľa.

Súd sa nestotožnil s názorom odporkyne, že ekonomicky oprávnené náklady sa majú vyčísľovať na
každé zariadenie sociálnej služby /ZpS Podbrezovská 28, ZpS na ul. Pri vinohradoch 267, DSS na
ul. Podbrezovská 28, DSS na ul. Strelková 2/, teda podľa jednotlivých budov. Aj keď navrhovateľ ako
jeden poskytovateľ poskytuje dva druhy sociálnej služby na rôznych miestach, neznamená to, že každé
z uvedených miest je samostatným zariadením alebo poskytovateľom. V tejto súvislosti súd poukazuje

na list Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 26.02.2014,
že pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov konkrétneho poskytovateľa je potrebné vychádzať z
ekonomicky oprávnených nákladov daného druhu poskytovanej sociálnej služby a to bez ohľadu na to,
že poskytovateľ poskytuje daný druh sociálnej služby na viacerých miestach. Poskytovateľ poskytuje
daný druh sociálnej služby na viacerých miestach, mnohé činnosti však zabezpečuje spoločne pre obe

alebo viaceré miesta ( poskytovateľ nemá všetky činnosti spojené s poskytovaním danej sociálnej služby
zabezpečované v oboch budovách, ale sú spoločne zabezpečované z jednej z nich pre obe budovy,
napríklad mzdové záležitosti, vzdelávanie zamestnancov, príprava stravy, rôzne obslužné činnosti ) a
preto pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov pre daný druh sociálnej služby nachádzajúcej sa nadvoch miestach ( zariadenia ) sa vychádza z celkových nákladov, ktoré vznikli na danú sociálnu službu
v oboch miestach.
Súd sa nestotožnil ani s tvrdením odporkyne o rozlišovaní zariadenia na ZpS na ul. Podbrezovská podľa

§ 35 ods. 1 písm. a/ cit. zák., ide o prijímateľov odkázaných na sociálnu službu a na ZpS na ul. Pri
vinohradoch 267 a podľa § 35 ods.1 písm. b/ cit. zák., ide o prijímateľov ktorí prijímajú sociálnu službu
z iných vážnych dôvodov. Odporkyňa nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, poskytovanie tejto
sociálnej služby, ubytovanie celoročnou pobytovou formou potrebuje z iných vážnych dôvodov /napr. pre
strach zo samoty po strate životného partnera ako sa uvádza v dôvodovej správe/. Súd poukazuje na

zriaďovaciu listinu a registračnú kartu ktorá neobsahuje uvedené rozlíšenie, ustanovenie o založení
dvoch zariadení pre seniorov v rámci navrhovateľa neznamená, že by zakladalo dva samostatné druhy
sociálnej služby poukazuje aj na list Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, Odboru sociálnych
vecí zo dňa 14.01.2015. Uvedené tvrdenie odporkyne sa nezhoduje ani so skutočnosťou z dôvodu, že
navrhovateľ v oboch miestach zariadenia okrem ubytovania poskytuje odborné, obslužné a iné činnosti,
napr. stravovanie prostredníctvom výdajne jedál, jedlo sa pripravuje v budove na ul. Podbrezovská 28

aj pre seniorov ubytovaných na ul. Pri vinohradoch 267, pričom je im vydávané v miestnosti na ul. Pri
vinohradoch 267, ďalej upratovanie spoločných priestorov, v prípade záujmu pranie, žehlenie, záujmová
činnosť. V budove na ul. Pri vinohradoch nie sú umiestnení len sebestační seniori, ale aj seniori s
osobitnými potrebami ako uviedol navrhovateľ, k 31.08.2014 boli v budovách na ul. Pri vinohradoch
267 ubytovaní seniori so stupňom odkázanosti od I. do maximálneho VI. stupňa odkázanosti, aj k

31.12.2011 bolo v budovách na ul. Pri vinohradoch 267 ubytované široké spektrum seniorov a preto
uvedené rozlišovanie odporkyňou nie je opodstatnené.
Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom súd zistil, že ekonomicky oprávnené náklady podľa
druhu sociálnej služby zariadenie pre seniorov za rok 2011 boli správne vyčíslené vo výške 525,59
eur, za rok 2012 vo výške 531,83 eur a za rok 2013 vo výške 533,67 eur. Ekonomicky oprávnené

náklady za príslušný kalendárny rok zasiela navrhovateľ v mesiaci januári za predchádzajúci kalendárny
rok Bratislavskému samosprávnemu kraju v Bratislave, Odboru sociálnych vecí. Z písomného
vyjadrenia Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, Odboru sociálnych vecí zo dňa 14.01.2015
mal súd preukázané, že zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského
samosprávneho kraja sú samostatné právne subjekty, ktoré hospodária na základe schváleného

rozpočtu, vedú podvojné účtovníctvo a zodpovedajú za správnosť údajov v ňom uvedených. Na základe
týchto údajov vypočítavajú ekonomicky oprávnené náklady za príslušný rok podľa § 72 ods. 5 cit. zák.
Bratislavský samosprávny kraj overil, že DSS a ZPS Rača predložil Odboru sociálnych vecí Úradu
Bratislavského samosprávneho kraja ekonomicky oprávnené náklady za roky 2011 až 2013 v súlade s
§ 72 ods. 5 zákona o sociálnych službách a metodickými usmerneniami Odboru sociálnych vecí Úradu

Bratislavského samosprávneho kraja.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval návrh odporkyne na doplnenie dokazovania
nariadením znaleckého dokazovania na vyčíslenie správnosti ekonomicky oprávnených nákladov za
nadbytočné a nehospodárne s ohľadom aj na to, že ekonomicky oprávnené náklady navrhovateľa
napr.za rok 2012 boli 531,83 eur teda nižšie v porovnaní s inými zariadeniami pre seniorov v

Banskobystrickom, Žilinskom a Košickom samosprávnom kraji v priemere 605,18 eur, /ide o všeobecnú
informáciu prístupnú na internete/ odporkyňa si taktiež vybrala zariadenia pre seniorov ktorých
ekonomicky oprávnené náklady boli porovnateľné za uplatňované obdobie napr.: Domov pri kríži v
Bratislave mal EON v roku 2011 vo výške 555.- eur a navrhovateľ mal vo výške 526.- eur, v roku 2012
mal Domov pri kríži EON vo výške 505,- eur a navrhovateľ mal vo výške 532,- eur, v roku 2013 mal

Domov pri kríži EON vo výške 526,- eur a navrhovateľ mal vo výške 536,-eur.
K námietkam odporkyne ohľadne výšky dôchodku, ktorý jej nepostačuje na zaplatenie zvýšenej úhrady
za poskytovanú sociálnu službu súd navyše uvádza, že po zaplatení úhrady jej musí zostať zákonom
stanovené percento sumy životného minima podľa § 73 ods.2 cit. zák. /subjektívny limit/ a výška úhrady
nesmie byť vyššia ako ekonomicky oprávnené náklady podľa § 72 ods. 2 cit. zák. /objektívny limit/,

obidva inštitúty predstavujú ochranu prijímateľa sociálnej služby pred neprimeranou výškou úhrady
za sociálnu službu, /pričom súd uvádza, že odporkyňa neuzatvorila dodatky k zmluve o poskytovaní
sociálnej služby a navrhovateľ si uplatnil plnenie titulom bezdôvodného obohatenia/. I napriek uvedenej
skutočnosti zlistinnýchdôkazovmalsúd preukázané,žeEONzarok2011predstavujúsumu525,59eur
mesačne, za rok 2012 sumu 531,83 eur mesačne, za rok 2013 sumu 533,67 eur mesačne, úhradu ktorú

požaduje navrhovateľ od odporkyne bola najviac 268,72 eur za rok 2011, následne vo výške 204,90
eur, vo výške 205,73 eur v každom období bola teda suma úhrady za sociálnu službu ktorú si uplatňuje
navrhovateľ nižšia ako EON, navrhovateľ teda neprekračuje EON ako objektívny limit v zmysle § 72
ods.2 zákona o sociálnych službách. Po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnejslužby zostať mesačne z jeho príjmu 20% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu
stanovenej osobitným predpisom, podľa § 73 ods. 2 cit. zák./subjektívny limit/, v každom období bol
zachovaný povinný minimálny zostatok príjmu odporkyne po zaplatení úhrady, výška úhrady odporkyne

teda nebola dohodnutá v rozpore s objektívnym alebo subjektívnym limitom, ktoré predstavujú ochranu
jej príjmu zo zákona.
Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej preukázané z osobnej karty klienta, že Anna Vaculová si svoju
povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby nesplnila
a za uplatňované obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2015 zaplatila len čiastočnú úhradu vo výške

143,01 eur mesačne, teda nezaplatila navrhovateľovi v celom rozsahu úhradu za sociálnu službu za
uplatňované obdobie vo výške 3.657,06 eur ako je uvedené v osobnej karte klienta /zostatok/. Keďže
odporkyňa si nesplnila svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť uzatvoriť s navrhovateľom dodatky k zmluve
o poskytovaní sociálnej služby, v tejto časti prijíma plnenie bez právneho titulu a je povinná vydať
navrhovateľovi predmet bezdôvodného obohatenia v zmysle § 456 Obč. zák. a preto súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu vo výške 3.657,06 eur.

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní dostane sa do omeškania čo mu zakladá povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi popri plnení úroky z omeškania. Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania
so splnením peňažného dlhu alebo jeho časti a nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením
peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania môže veriteľ
požadovať od dlžníka aj vtedy, ak neboli medzi ním a dlžníkom dohodnuté. Ak čas plnenia nie je

dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal podľa § 563 Obč. zák.

Odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 3.657,06 eur, čo jej zakladá povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania, výška úroku z omeškania je o osem percentuálnych

bodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškania
s plnením peňažného dlhu podľa § 3 v spojení s § 10 c/ Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení
neskoršíchpredpisov,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,súčinnosťou
od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa

§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením sumy 1.898,58 eur nakoľko na výzvu navrhovateľa
na zaplatenie 1.898,58 eur zo dňa 05.03.2013, ktorú prevzala dňa 08.03.2013 nereagovala, čo jej
zakladá povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 10.03.2013

až do zaplatenia. Odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením sumy 451,32 eur z dôvodu, že
navrhovateľ podal návrh na zaplatenie istiny vo výške 2.349,90 eur/ 1.898,58 eur + 451,32 eur/, ktorý
bol doručený odporkyni dňa 24.09.2013, čo jej zakladá povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zákonný úrok
z omeškania z dlžnej sumy od 26.09.2013 až do zaplatenia. Odporkyňa sa dostala do omeškania so
zaplatením sumy 1.307,16 eur z dôvodu, že navrhovateľ podal návrh na zmenu návrhu spočívajúcu

v rozšírení návrhu, o ktorom súd rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 23.04.2015 za prítomnosti
účastníkov tak, že zmenu návrhu pripustil, čo zakladá povinnosť odporkyni zaplatiť navrhovateľovi
zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 25.04.2015 až do zaplatenia, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Vzhľadom k povahe prejedávanej veci a k osobným a majetkovým pomerom odporkyne, ktorá poberá
len starobný dôchodok a musí platiť úhradu za ubytovanie a mesačné výdavky, súd určil povinnosť
odporkyni zaplatiť peňažné plnenie v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil vo výroku
rozsudku v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský
súd v Bratislave.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.